Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/386/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812204916
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812204916.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci žalobcu: H. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. U. XX, zastúpeného JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom
so sídlom S. XX, XXX XX C. P., proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.200,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 8C/104/2012-107 zo dňa 11. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/104/2012-107 zo dňa 11. marca 2013 vo výroku I.,
ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.200,00 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 28. 07. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 48,11 Eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/104/2012-107 zo dňa 11. marca 2013 vo výroku III.,
ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet prvostupňového súdu súdny poplatok za
žalobný návrh vo výške 72,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.200,00 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 28.07.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (veta I. výroku rozsudku). Súčasne uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 436,97 Eur, ich zaplatením na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Ferdinanda Klinovského, advokáta, S. XX, C. P., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (veta II. výroku rozsudku). Žalovanému súčasne uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Námestovo súdny poplatok za žalobný návrh vo
výške 72,00 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (veta III. výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu čiastku 1.200,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z od
28.07.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako vodič motorového vozidla EČV: TS 723-
AF spôsobil dňa 01.07.2007 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu poistenkyne žalovaného
R. E.. Keďže poisťovňa Allianz a.s., u ktorej bolo vozidlo povinne zmluvne poistené, na základe
spoluviny poškodenej odmietla žalovanému nahradiť čiastku 4.069,49 Eur, predstavujúcu časť nákladov

na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, žalobca uzavrel na túto sumu so žalovaným splátkový kalendár.
V období mesiacov august 2010 až júl 2012 uhradil žalobca žalovanému celkovo sumu 1.200,00 Eur. V
dôsledku spoluviny poškodenej žalobca túto sumu uhradil žalovanému však bez právneho dôvodu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, (čo ani medzi účastníkmi tohto konania sporné), že žalobca dňa
01.07.2007 pod vplyvom alkoholu spôsobil motorovým vozidlom EČV: TS 723-AF dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k zraneniu poistenkyne žalovaného R. E.. Motorové vozidlo bolo v čase dopravnej
nehody poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou v
poisťovni Allianz, a.s., ktorá z dôvodu vlastného určenia spoluviny poškodenej v rozsahu 20 %, odmietla
žalovanému nahradiť čiastku 4.069,49 Eur, predstavujúcu časť nákladov na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť v celkovej sume 20.347,44 Eur. Na základe dohody o splátkach zo dňa 04.05.2010, ktorej
súčasťou je aj uznanie dlhu, žalobca zaplatil žalovanému v období mesiacov august 2010 až júl 2012 v
splátkach po 50,00 Eur, celkom čiastku 1.200,00 Eur ako náhradu nákladov za žalovaným poskytnutú
zdravotnú starostlivosť R. E. v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou.

Z výpovedí svedkov S. G. a D. P., ktorý boli spolujazdcami pri dopravnej nehode zo dňa 01.07.2007 bolo
zistené, že na zábavu do obce Liesek prichádzali jedným autom spoločne so žalobcom a poškodenou
R. E. a rovnako v tejto zostave zo zábavy autom, ktoré viedol žalobca aj odchádzali. Svedok P. uviedol,
že sa na zábave bavil s poškodenou, pričom pri odchode nasadol do auta napriek vedomosti, že
žalobca požíval alkoholické nápoje. Poškodená R. E. sedela pri dopravnej nehode na zadnom sedadle
za spolujazdcom. Svedkovia nevedeli uviesť, či bola pripútaná bezpečnostným pásom. V znaleckom
posudku č. 35/2007 znalec MUDr. Miroslav Váňa popisuje mechanizmus vzniku zranení u poškodenej
E. tým spôsobom, že táto nárazom a následným obratom vozidla bola vyhodená z auta, dopadla na
vozovku pravou stranou tela, najmä hlavou a odtrhnutými pravými zadnými dverami bola udretá do ľavej
strany tela do oblasti hornej končatiny, hrudníka a hlavy.

Podstata tohto sporu teda spočíva v tom, či žalobca zodpovedá za náklady zdravotnej starostlivosti v
dôsledku svojho protiprávneho konania v celom rozsahu, alebo len sčasti podľa miery svojho zavinenia
na vzniknutej škode.

Okresný súd poukázal na ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „zákon č. 577/2004 Z.z.“) a konštatoval, že toto
ustanovenie upravuje osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených
zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť v prípade, ak k úrazu (škode na zdraví) poistenca
zdravotnej poisťovne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Tento regresný
nárok síce nie je nárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, no svojou povahou ako
samostatný občianskoprávny nárok na náhradu škody podľa osobitného zákona č. 577/2004 Z. z. má
vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody povahu špeciálneho ustanovenia.
Tento pomer špeciality vo svojich dôsledkoch potom znamená, že právny vzťah, ktorého sa toto
špeciálne ustanovenie § 42 ods. 4 písm. a) citovaného zákona týka, sa v ním bližšie neupravených
otázkach riadi všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Preto je potrebné
v tomto ustanovení neupravenú otázku možného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody
posudzovať podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného na spôsobení
škody.

Výpovede vyššie uvedených svedkov G. a P. v súvislosti so závermi znaleckého posudku MUDr. Váňu
je potrebné vo vzťahu k správaniu sa poškodenej pred dopravnou nehodou vyhodnotiť tak, že
poškodená R. E. vzhľadom na okolnosti pri spoločnom príchode na zábavu a následný priebeh
zábavy musela vedieť, že žalobca ako vodič motorového vozidla požil pred jazdou alkoholické nápoje
a že teda nastupuje do motorového vozidla k vodičovi, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Okrem toho je
zrejmé, že poškodená sediac na zadnom sedadle nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čo dokazuje
mechanizmus vzniku jej zranení vzniknutých vyhodením mimo motorového vozidla pri náraze. V tomto
smere podľa názoru okresného súdu tieto dva faktory spôsobené samotnou poškodenou nepochybne
znamenajú určitú mieru prispenia k tak závažným následkom, aké jej pri dopravnej nehode vznikli. Na
základe voľnej úvahy podľa § 136 O.s.p., súd I. stupňa dospel k záveru, že síce primárnou príčinou
dopravnej nehody bolo vedenie vozidla žalobcom neprimeranou rýchlosťou a pod vplyvom alkoholu, v
dôsledku čoho žalovaný vynaložil náklady na zdravotnú starostlivosť poškodenej, no tieto náklady mohli
byť minimálne v rozsahu o 20 % nižšie, ak by poškodená bola riadne pripútaná bezpečnostným pásom,

resp. vôbec nemuseli vzniknúť ak by poškodená nenasadla do vozidla, vedomá si vedenia motorového
vozidla vodičom pod vplyvom alkoholu.

Ak potom žalobca uzavrel dňa 04.05.2010 so žalovaným dohodu o splátkach ohľadne poisťovňou
Allianz, a.s. nepreplatených nákladov žalovaného v čiastke 4.069,49 Eur, pri súčasnom uznaní
tejto čiastky ako svojho dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, vykonaným dokazovaním podľa
názoru okresného súdu bolo preukázané, že žalobca nenesie zodpovednosť za zaplatenie tejto čiastky
práve v dôsledku vyššie uvedeného rozsahu spoluzavinenia poškodenej na vzniku týchto nákladov
podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Preto ak žalobca už zaplatil žalovanému časť týchto nákladov vo
výške 1.200,00 Eur, plnil žalovanému túto čiastku bez právneho dôvodu. Samotná dohoda o splátkach
totiž nezaložila povinnosť žalobcu na náhradu nákladov pričom vykonanými dôkazmi bola vyvrátená
domnienka existencie tohto dlhu žalobcu voči žalovanému v čase jeho uznania. Žalovaný je preto podľa
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho
úkor získal, teda je povinný zaplatiť mu prijatú čiastku 1.200,00 Eur. Prvostupňový súd sa nestotožnil
s obranou žalovaného o tom, že sa jeho majetok nezväčšil o túto sumu, keďže ju odviedol do systému
zdravotného poistenia, pretože z hľadiska pasívnej legitimácie nie je rozhodné, či ide
o vlastné prostriedky žalovaného alebo iba o prostriedky, ktoré spravuje. Pasívna legitimácia tu svedčí
žalovanému v oboch prípadoch, pretože on uvedenú sumu od žalobcu prijal.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania okresný súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z
omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. v znení účinnom od 01.01.2009. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 8 % vyššia ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Odporca sa so zaplatením žalovanej čiastky
dostal do omeškania s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka dňom 28.07.2012 (ako
dňom uplynutia 7-dňovej lehoty určenej žalobcom v liste, ktorý žalovaný prevzal dňa 20.07.2012), kedy
bola platná základná úroková sadzba 0,75 %. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od 28.07.2012 do zaplatenia.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za
nasledovnú úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.07.2012 v čiastke 61,41 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods. 1 a § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov v platnom znení (ďalej len "vyhláška")) + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),

- vypracovanie písomného podania - žaloby zo dňa 30.07.2012 v čiastke 61,41 Eur (§ 14 ods.
1 písm. b) vyhlášky) + 7,63 Eur režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 11.02.2013 v čiastke 61,41 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) +
7,81 Eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase Dolný
Kubín - Námestovo a späť (35 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla podľa osvedčenia o evidencii
5,3 litra/100 km a cene paliva 1,505 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 5,58 Eur a
náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 70 km) 12,81 Eur + náhrada za stratu času
za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 12,71 Eur (§ 15
písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky) čo je 25,42 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 20.02.2013 v čiastke 61,41 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Dolný Kubín - Námestovo a späť (35 km x 2) pri spotrebe
motorového vozidla 5,3 litra/100 km a cene paliva 1,505 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné
hmoty 5,58 Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 70 km) 12,81 Eur +
náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny
12,71 Eur čo je 25,42 Eur,

čo spolu predstavuje čiastku 364,14 Eur, ku ktorej prislúcha 72,83 Eur ako DPH 20 % podľa § 18
ods. 3 vyhlášky, čo je spolu na trovách právneho zastúpenia 436,97 Eur. Súd nepriznal žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie zo dňa 15.08.2012, keďže ho považoval
za neúčelné v zmysle ponímania úkonu právnej služby ako úkonu, ktorého obsahom je nevyhnutnosť
využitia odborných právnych vedomostí pričom toto podanie malo obsahovať vo svojej podstate iba

reakciu na výzvu súdu či žalobca súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Právnu argumentáciu obsiahnutú v tomto podaní súd potom považoval za nadbytočnú, keďže túto mohol
žalobca cestou právneho zástupcu predostrieť už v samotnej žalobe či následne na pojednávaní. Podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanému povinnosť prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu.

Z dôvodu, že žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd podľa §
2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, uložil neúspešnému žalovanému
zaplatiť súdny poplatok vo výške 72,00 Eur za žalobný návrh.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Uviedol, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Konštatoval, že navrhovateľ dňa 01.07.2007
ako vodič osobného motorového vozidla EČV: TS 723-AF spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo
k zraneniu poistenkyne žalovaného - R. E.. Poisťovňa Allianz, a.s., u ktorej bolo motorové vozidlo
povinne zmluvne poistené, z dôvodu údajnej spoluviny menovanej odmietla žalovanému uhradiť čiastku
4.069,49 Eur, ktorá predstavuje časť nákladov zdravotnej starostlivosti vynaložených v súvislosti s
poškodením zdravia poistenkyne E. pri uvedenej dopravnej nehode a na úhradu ktorej má žalovaný
právo v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.. Keďže žalovaný vynaložil náklady
zdravotnej starostlivosti pôvodne vo výške 20.347,44 Eur, v dôsledku zavineného protiprávneho konania
žalobcu si uplatnil tieto náklady voči nemu a zároveň voči poisťovni Allianz a.s. s poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenie. Poisťovňa Allianz, a.s. z povinného zmluvného poistenia žalobcu plnila
len čiastočne. Z dôvodu krátenia plnenia v rozsahu 20 % za spoluvinu poškodenej E., žalovanému
nevyplatila sumu 4.069,49 Eur. Protiprávne zavinené konanie žalobcu bolo preukázané a bolo o
ňom rozhodnuté v trestnom konaní. Dopravnú nehodu zavinil žalobca, za čo bol uznaný vinným,
jeho zodpovednosť nebola obmedzená a zmluvný poisťovateľ - poisťovňa Allianz, a.s. nemá právo
posudzovať mieru zavinenia poškodeného subjektívne, podľa vlastnej úvahy. Preto žalovaný sumu
4.069,49 Eur, predstavujúcu rozdiel medzi skutočne vynaloženými nákladmi zdravotnej starostlivosti
a medzi úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti vyplatenej zmluvným poisťovateľom uplatnil voči
žalobcovi. Žalobca uzatvoril so žalovaným dohodu o splácaní predmetnej sumy pri súčasnom uznaní
tejto čiastky ako svojho dlhu. Neskôr sa žalobca u žalovaného domáhal vrátenia nesplatenej časti sumy
4.069,49 Eur, a to vo výške 1.200,00 Eur, nakoľko podľa jeho názoru na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu s poukazom na fakt, že na poškodení svojho zdravia nesie vinu i samotná
poškodená ako poistenkyňa žalovaného.

Žalovaný sa s právnym názorom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí
nestotožnil. Okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že sa riadne
nevysporiadal s otázkou posúdenia definície náhrady škody a definíciou regresného nároku. Žalovaný
v konaní o zaplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti nevystupoval voči žalobcovi ako poškodený,
pretože si voči nemu neuplatňoval škodu, ale nárok vyplývajúci z ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č.
577/2004 Z. z.. Ide o priame právo žalovaného uplatňované v zmysle citovaného zákona, teda právo
postihu - regresné právo, ktoré je hmotno-právnym nárokom žalovaného voči osobám zodpovedajúcim
za vzniknuté náklady zavineného protiprávneho konania treťou osobou (v súdenej veci žalobcom)
uhradiť spôsobom stanoveným v osobitných zákonoch a takýto nárok nie je právom na náhradu škody
v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na
náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi, zdravie ktorého bolo
poškodené zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, súvisí s vykonávaním zdravotného poistenia.
Toto právo vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnou poisťovňou. V takom prípade je nutné
skúmať iba to, či došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby voči poistencovi žalobcu,
miera zavinenia poškodeného sa nezisťuje. Nárok poisťovne v zmysle zákona č. 577/2004 Z. z. upravuje
poistný vzťah medzi poisťovňou a poistením a má povahu zvláštneho originálneho nároku. Uvedený
názor, t.j. že právo postihu (tzv. regresné právo) je originálnym právnym nárokom poisťovne voči osobám
zodpovedajúcim za škodu, keď túto škodu musela zdravotná poisťovňa z iného právneho dôvodu (z
dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch, a teda
nie je nárokom na náhrady škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, podporujú aj rozhodnutia
NS ČR sp. zn. 25Cdo/1468/2007, 23Cdo/452/2010, 25Cdo/799/2006. Záver, že o tom, právo zdravotnej
poisťovne na náhradu nákladov zdravotnej poisťovne nie je nárokom na náhradu škody ani nárokom

na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyslovil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/218/2012 Krajský
súd v Žiline, ďalej Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 5Co/365/2010, Okresný súd Banská
Bystria v rozsudku sp. zn. 8C/24/2007, Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. 13Co/195/2003,
ako aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/16/2002, 2Cdo/343/2009. Aj keď sa
v citovaných rozhodnutiach nárok zdravotnej poisťovne posudzoval z pohľadu premlčania, súdy v
nich ustálili jednoznačný záver, z ktorého vyplýva, že právo zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov
zdravotnej starostlivosti podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkov (a do 31.12.2004 tento nárok vyplývajúci z ust. § 57 zákona č. 273/1994 Z.z.) nie je právom na
náhradu škody, ani právom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale špeciálnym regresným nárokom
podľa špeciálneho právneho predpisu. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolateľa ustanovenia §
420 a § 441 Občianskeho zákonníka nemožno v takýchto prípadoch použiť.

Zároveň žalovaný napadol aj výrok prvostupňového súdu o poplatku z omeškania a tiež jeho výrok o
povinnosti žalovaného zaplatiť okresnému súdu 72,00 Eur za žalobný návrh. Žalovaný je toho názoru,
že povinnosť zaplatiť súdny poplatok mu nevznikla, keďže v konaní sa rieši pohľadávka, ktorá spĺňa
náležitosti vecného oslobodenia v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. Za konanie vo veciach zdravotnej starostlivosti v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
je nutné považovať každé také konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce z predpisov
upravujúcich podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, konania v súvislosti s náhradou nákladov
na zdravotnú starostlivosť poskytovanú poistencom zdravotnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že
konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotnej starostlivosti, sú konaniami
vo veciach zdravotnej starostlivosti a dopadá na ne ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch. Tieto konania sú teda vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnil voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,02 Eur,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym i skutkovým posúdením prípadu učineným
okresným súdom. Rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, vydané v súlade
so zákonnými normami a tiež s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe predložených dôkazov dostatočne zistil
skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom, opierajúc
sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno,
keď jednoznačne preukázal existenciu skutočností zakladajúcich právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, výšku sumy bezdôvodného obohatenia, ako aj právne a skutkové okolnosti vzniku spoluviny
na strane poškodenej, ohľadom vzniku dopravnej nehody, ktorú podľa hmotného práva mala znášať
(spolupodieľať sa) poškodená. Je pravdou, že nárok zdravotnej poisťovne v zmysle ust. § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. je samostatným regresným nárokom, no vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto právna úprava povahu špeciálneho ustanovenia,
t.j. ustanovenia upravujúce náhradu škody obsiahnuté v Občianskom zákonníku sú lex generalis
vo vzťahu k citovanému zákonu. Uvedené ustanovenie zákona č. 577/2004 Z. z.
zakladá regresný nárok zdravotnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné podmienky
v ňom uvedené. Poskytnutím úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzniká zdravotnej poisťovni
majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Keďže ust. § 42
ods. 4 písm. a) citovaného zákona neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia
poškodeného na vzniku škody, pri posudzovaní tejto otázky treba vychádzať z
ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného na spôsobení škody ako
lex generalis ohľadom otázok spoluzavinenia poškodeného pri vzniku dopravnej nehody. Zdravotná
poisťovňa má podľa žalobcu právo voči tretím osobám na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu podľa miery zavinenia poškodeného.
Miera spoluzavinenia vzniku dopravnej nehody zo strany poškodenej vo výške 20 % (výška spoluviny
bola stanovená poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v rámci likvidácie poistnej udalosti z
titulu uzatvorenej poistnej zmluvy na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla) vychádza zo skutočnosti, že poškodená R.
E. si počínala v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou upravenou v ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, keď napriek skutočnosti, že vedela, že žalobca vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,
si jednak dobrovoľne sadla do motorového vozidla, ktoré žalobca v podnapitom stave viedol a jednak sa

nepripútala bezpečnostným pásom, čím prispela k vzniku vlastnej škody na zdraví. Otázka percentuálnej
výšky miery spoluzavinenia na vzniku dopravnej nehody bola i predmetom konania vedenom na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2C/87/2010, kde súd stanovil mieru spoluzavinenia poškodenej
E. na vzniku predmetnej dopravnej nehody vo výške 55 %. Z uvedeného vyplýva, že suma, ktorú zaplatil
žalobca žalovanému, mu bola poukázaná bez právneho dôvodu, keďže žalobca plnil tú časť náhrady
škody (20 % z výšky náhrady škody), ktorú podľa povahy vzniku dopravnej nehody mala plniť poškodená
žalovanému z titulu svojho spoluzavinenia na vzniknutej škode.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) vo výroku I. podľa
§ 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na podklade vykonaného dokazovania však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
v dôsledku čoho návrh navrhovateľa o zaplatenie žalovanej sumy 1.200,00 Eur s príslušenstvom
aj nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

Súčasne odvolací súd preskúmal aj námietky žalovaného uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto sú dôvodné.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v platnom znení má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči tretej osobe nárok
na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca
došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Uvedené zákonné ustanovenie upravuje osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu
nákladov vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému
poškodeniu zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby. V danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody
podľa Občianskeho zákonníka, ale o nárok na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť zdravotnej poisťovne (žalovaného), ktorú upravuje špeciálny predpis.

Odvolací súd zdôrazňuje, že regresný nárok, ktorým je v danom prípade právo poisťovne uplatniť si
voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že
došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby), je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči
tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov, a nie je právom na náhradu škody podľa §
420 Občianskeho zákonníka a k tomuto ustanoveniu nemôžu byť ustanovenia Občianskeho zákonníka
špeciálnymi ustanoveniami.

V súdenej veci preto nebolo preto na mieste zisťovať mieru spoluzavnienia poškodenej R. E. na jej
poškodení zdravia tak, ako to učinil v prejednávanej veci okresný súd. Aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka o náhrade škody je v danom prípade vylúčená. Ak teda žalovaný prijal od žalobcu plnenie
na úhradu časti nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá
jeho poistenkyni R. E. v dôsledku zranení, ku ktorým došlo pri dopravnej nehode dňa 01.07.2007 v
dôsledku zavineného protiprávneho konania žalobcu (ktorý ako vodič riadil osobné motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu), postupoval v plnom súlade s ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., v
dôsledku čoho nemohlo na jeho strane dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca totiž uhradil

žalovanému jeho legitímny nárok na náhradu jeho nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti poškodenej poistenkyni, a ktoré žalovaný ako zdravotná poisťovňa uhradil/-a
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa osobitných právnych predpisov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu (v I. vete výroku napadnutom
odvolaním) zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t o l .

O trovách konania rozhodol krajský súd pri aplikácii ust. § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal žalovanému
ich náhradu. Žalobca nebol v tomto konaní úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nemá právo na
náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Naproti tomu úspešný žalovaný si uplatnil
voči žalobcovi trovy konania vo výške 48,11 Eur v súvislosti s použitím služobného motorového vozidla,
značka Škoda Octavia EČV: BA 147-PI na trase Žilina - Námestovo a späť, t.j. 2 x 94 km =
188 km, pri priemernej spotrebe vypočítanej váženým aritmetickým priemerom zo spotrieb stanovených
pre jednotlivé režimy uvedené v technickom preukaze vozidla 5,1 l a druhu čerpanej pohonnej hmoty
nafta pri jej cene 1,43 l/Eur, čo sa rovná 13,71 Eur (§ 15 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
v platnom znení), ako aj náhrada za používanie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste (§
7 zákona č. 283/2002 Z. z.), pri základnej sadzbe 0,183 Eur x 188 km v celkovej sume 34,40 Eur.
Celkom teda vzniknuté trovy konania na strane žalovaného predstavujú sumu 48,11 Eur, ktoré súd uložil
žalobcovi uhradiť žalovanému úspešnému v tomto konaní.

Súčasne odvolací súd preskúmal i závislý výrok III. napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok (§ 212 ods. 2 písm. b) O.s.p.) a po preskúmaní ho podľa § 221 ods.
1 písm. i) O.s.p. zrušil, nakoľko sa jedná o vec, v ktorej sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo
veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Keďže v tomto konaní, súd uznesením priznal žalobcovi úplné oslobodenie od súdnych
poplatkov (§ 138 ods. 1 O.s.p.) a úspešným účastníkom bol žalovaný, nie je daný dôvod na postup v
zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.