Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214387
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: D. I., nar.
XX.XX.A., bytom W. W. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, so sídlom v C.
H., S. XXX/X-X, proti žalovanému: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava
- Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 2.816,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin zo dňa 28.2.2013 č.k. 10C/293/2012-96, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady trov odvolacieho konania sumu 142,82
€ do 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu advokáta JUDr. Tibora Bicka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Martine ako súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol o žalobnom návrhu žalobcu tak,
že žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 2.816,52 € spolu 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne za
obdobie od 21.8.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je
žalobcovi povinná nahradiť trovy konania v sume 1.144,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na
účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tibora Bicka, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: 062012
vedený v U. H. a.s.

V úvode písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd podrobne popísal obsah žalobného návrhu,
ktorým sa žalobca domáhal vyplatenia žalovanej sumy voči štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom

znení. Následne prvostupňový súd v rozhodnutí uviedol obsah obrany žalovanej, obsah vykonaných
dôkazov a následne citoval ust. § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1 písm. b), f), l) zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.12.2012.

Následne súd prvého stupňa konštatoval, že je nepochybné, že v trestnom konaní do podania
obžaloby na súd vykonávajú úkony trestného konania policajné orgány, teda orgány ministerstva vnútra
a dozor nad trestným konaním vykonávajú orgány prokuratúry. Podľa presvedčenia súdu však tým, že
žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR

a to podaním, odoslaným 20.2.2012 a podľa vykonaného dokazovania doručeným Ministerstvu vnútra
22.2.2012 založil príslušnosť Ministerstva vnútra SR na konaní v mene štátu v zmysle ustanovenia § 4
ods.1 písmeno b/ a l/ citovaného zákona. Do úvahy by totiž prichádzala aj Generálna prokuratúra SR,keďže trestné stíhanie voči žalobcovi pokračovalo potom, čo prokurátor Okresnej prokuratúry zamietol
sťažnosť žalobcu voči uzneseniu vyšetrovateľa, ktorým voči nemu začalo trestné stíhanie.

Ďalej súd prvého stupňa citoval ust. § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1,2 cit. zák., pričom následne uviedol, že pokiaľ

žalovaná strana namietala skutočnosť, že na základe v žalobe uvedeného uznesenia vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Martine, nemohol
vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto uznesením škoda, súd sa s takýmto názorom
nestotožňuje. Je nepochybne preukázané, že v príslušnom uznesení (čl.6,7) bol žalobca aj poučený o
nutnej obhajobe podľa § 36 ods.3 Trestného poriadku a teda musel zvoliť obhajcu, čím mu v trestnom

konaní vznikli náklady v celovej výške 2.555,21 €. Voči uzneseniu ČVS: ORP-291/OE-MT-2005 zo
dňa 8.6.2005 žalobca riadne podal sťažnosť, teda riadny opravný prostriedok, ktorý bol zamietnutý
prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine a až následne po piatich rokoch trestného stíhania bolo
trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Aj keď uznesenie, na základe ktorého trestné stíhanie voči
žalobcovi začalo nebolo priamo zrušené iným rozhodnutím tak, ako to predpokladá ustanovenie §
6 ods.1 vyššie citovaného zákona, súd sa stotožňuje s názorom žalujúcej strany, ktorý vychádza z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Mcdo 15/2009. Z neho vyplýva, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie
trestného stíhania, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
vznesením obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods.1 zák.č.514/2003 o zodpovednosti za škodu, spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení
trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia.

Súd prvého stupňa dospel následne k záveru, že z predmetného rozhodnutia vyplýva a súd sa s ním plne
stotožňuje, že štát, ak má byť skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej, škodu nepôsobiacej, interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov, činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto

situácii nie je rozhodné, ako orgány, činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to,
či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení
a rozhodnutí súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná pokiaľ ide o nárok žalobcu
na náhradu škody voči štátu, ktorá mu vznikla zaplatením trov obhajoby v trestnom konaní. Podľa
presvedčenia súdu žalobca splnil aj ďalšiu podmienku pre uplatnenie takéhoto nároku a totiž predbežne

prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom a to Ministerstvo vnútra SR.

V súvislosti s právnym posúdením veci prvostupňový súd v ďalšej časti precízneho odôvodnenia
svojho rozsudku citoval ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1,3 cit. zák. a
vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení konštatoval, že trovy obhajoby, vzniknuté počas
trestného stíhania žalobcu je nutné považovať za škodu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., ktorú je

potrebné nahradiť. Žalobcovi však pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom teda Ministerstvom vnútra SR vznikli ďalšie trovy a to trovy jeho právneho zastúpenia, keď dňa
29.3.2010udelilplnomocenstvosvojmuprávnemuzástupcovi-advokátoviJUDr.TiboroviBickovi,abyho
zastupoval vo veci náhrady škody proti SR podľa § 514/2003 Z.z.. Právny zástupca žalobcu potom spísal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20.2.2012. Je pravdou, že aj za tieto úkony právnej

služby si vyúčtoval odmenu podobne ako počas úkonov právnej služby, vykonávaných v trestnom
konaní proti žalobcovi a náhrady podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi žalobcu v súvislosti s podaním žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvznikolnároknaodmenuzadvaúkonyprávnejslužby
po 101,25 € a režijný paušál po 7,63 € za každý z úkonov z právnej služby. K úkonom právnej služby

patrí príprava a prevzatie zastúpenia, a spísanie žiadosti. Spolu s 20 % DPH predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalobcu v tejto fáze konania 261,31 €, pričom žalobca produkoval dôkaz, preukazujúci, že
tietotrovysvojhoprávnehozastúpeniasvojmuprávnemuzástupcovinepochybnezaplatildňa29.6.2012,
o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č.65, vystavený tohto dňa jeho právnym zástupcom. Vtomto smere sa súd stotožnil opätovne s názorom žalujúcej strany, že trovy právneho zastúpenia,
ktoré vynaloží oprávnená osoba pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom možno považovať za príslušenstvo nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. aj

keď to zákon takto priamo neustanovuje . Podľa názoru súdu takýto výklad nie je v rozpore s druhou
vetou ustanovenia § 18 ods.3 citovaného zákona. Podľa názoru súdu takýto názor nachádza oporu aj v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Co 7/1999. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny
úradný postup, ktorý má za následok škodu, je občiansko-právny vzťah a zák. č. 514/2003 Z.z. je vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym zákonom, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje

vlastnú úpravu, právne vzťahy štátu a poškodenej osoby sa riadia Občianskym zákonníkom. Preto je
nutné súhlasiť so žalujúcou stranou, že pre posúdenie nákladov, spojených s predbežným prerokovaním
nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Poškodenému vzniká pohľadávka voči štátu a na náhradu škody, a náklady ktoré mu vzniknú v súvislosti
s jej uplatnením tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky. Preto súd vo výrokovej časti tohto rozsudku
priznal žalobcovi sumu 2.816,52 €, ktorá pozostáva z náhrady škody, zodpovedajúcej trovám obhajoby

v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené v celkovej sume 2.555,21 € a z príslušenstva tejto pohľadávky
- trov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s predbežným prejednaním nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom v celkovej výške 261,31 €.

Okresnýsúdvzáverepísomnéhovyhotoveniarozsudkuodôvodnilvýškupriznanéhoúrokuzomeškania,
ako aj časť rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového konania, pričom pri rozhodovaní o trovách

vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov, túto špecifikoval presne
podľa jednotlivých ustanovení platnej právnej úpravy a to vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa nestotožnila
s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a bola toho názoru, že rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a uviedla, že začatie trestného stíhania je prvým štádiom

trestného stíhania, v ktorom sa vykonávajú už úkony, ktoré sú procesne akceptovateľné. Je povinným
štádiom v konaní o trestných činoch a vo vzťahu ku konaniu pred súdom má iba predbežný charakter a
pomocnú úlohu. Pri vznesení obvinenia musia byť predovšetkým splnené dve kumulatívne podmienky:
Konkretizovanáosobaadôkazy,ktorédostatočneodôvodňujúpostupnavznesenieobvinenia.Policajtje
oprávnený zastaviť trestné stíhanie, iba ak nebolo vznesené obvinenie. Keďže vyšetrovateľ policajného

zboru nemal inú zákonnú možnosť na postup v predmetnej trestnej veci, ak nechcel postupovať v
rozpore s Trestným poriadkom a tým sa sám vystaviť nebezpečenstvu možného trestného stíhania pre
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, prípadne marenie
úlohy verejného činiteľa podľa § 327 Trestného zákona, odporca má za to, že vyšetrovateľ postupoval
zákonne.

Následne odvolateľ poukazoval na judikát Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/251/2010 a nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 162/02, ako aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Žiline
sp.zn. 18C/194/2012. V závere odvolania citoval ustanovenie § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a §
238 ods. 1 Trestného poriadku. Vychádzajúc z týchto ustanovení konštatoval, že v danej veci neboli
zistené skutočností, ktoré by potvrdzovali, resp. preukazovali nesprávny úradný postup vyšetrovateľa,

dôsledkom ktorého bolo vydané predmetné rozhodnutie. V zmysle Trestného poriadku vykonáva
dozor nad dodržovaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor.
Odvolateľ ďalej poukázal na § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že v mene štátu vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a prokurátor

nezamietolsťažnosťprotiuzneseniuvyšetrovateľapolicajnéhozborualebopoverenéhopríslušníkaPZa
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. V odvolacom petite odvolateľ navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

K podanému odvolaniu zo strany žalovanej sa vyjadril žalobca a to písomným podaním prostredníctvom

svojho právneho zástupcu a zdôrazňoval, že v prípade náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je
v každom prípade jeden zodpovedný subjekt a to je Slovenská republika ako štát. I keď štátne orgánymajú právnu subjektivitu, avšak v konaní nevystupujú samostatne vo svojom mene, ale ako zástupcovia
štátu. Žalobca ďalej zdôraznil, že je nespochybniteľné, že orgán, ktorý začal trestné stíhanie a vzniesol
voči žalobcovi obvinenie, bol vyšetrovateľ PZ a nie prokurátor. Preto nesúhlasil s právnym názorom

žalovanej, ktorý uvádzala v odvolaní. Žalobca navrhoval v písomnom vyjadrení rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v
trovách právneho zastúpenia, ktorú v tomto vyjadrení špecifikoval.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v dôsledku odvolania, ktoré podala žalovaná, vec prejednal
v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl. O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214

ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom lehota podľa uvedeného ustanovenia bola
dodržaná. Po prejednaní veci v odvolacom konaní odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, môže sa v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s veľmi precíznym, podrobným odôvodnením rozsudku
súdu prvého stupňa, preto sa obmedzuje v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu len na konštatovanie
správnosti celých dôvodov prvostupňového rozhodnutia. Odvolací súd naviac len konštatuje, že súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie a dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., veľmi

prehľadne v písomnom vyhotovení rozhodnutia citoval ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., pričom jasne
odôvodnil, z ktorých ustanovení vychádzal pri právnom posúdení veci a v akých súvislostiach so
zisteným skutkovým stavom. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také zásadné skutočnosti,
sktorýmibysasúdprvéhostupňanebolzaoberalasktorýmibysajasnenevysporiadalpriodôvodňovaní
svojhorozsudku.Kargumentáciižalovanej,žezaštátmalavkonaníkonaťpozmenezákonač.514/2003

Z.z. od 1.1.2013 generálna prokuratúra, správne uviedol žalobca, že žalobu podal dňa 28.9.2012, teda
ešte za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2013, a teda v tom čase bol podľa § 4 ods.
1 písm. b) orgán konajúci v mene Slovenskej republiky práve Ministerstvo vnútra SR. Z toho vyplýva
tak, ako konštatoval aj súd prvého stupňa, že označenie odporcu v tom čase bolo správne, v súlade so
zákonom a nárok bol uplatnený na správnom orgáne, pričom odvolací súd konštatuje, že v prípadoch

náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je vždy zodpovedným subjektom Slovenská republika ako
taká, teda štát.

V odvolacom konaní odvolateľ, teda žalovaná úspešná nebola a žalobca si uplatnil trovy odvolacieho
konania v súvislosti s podaným písomným vyjadrením k odvolaniu žalovanej. Uplatnil si trovy právneho
zastúpenia, ktoré spočívajú v jednom úkone právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 111,21 €,

režijný paušál 7,81 € a 20 % DPH, čo spolu predstavuje náhradu trov odvolacieho konania 142,82 €
podľa § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd priznal túto náhradu trov odvolacieho konania podľa §
142 ods. 1, § 149 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.