Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/135/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213011488
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213011488.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného S. O.

pre prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
21. februára 2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
S. O., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom H.,
L. 5,

j e v i n n ý , ž e

- v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi K. D., nar. XX.X.XXXX, hoci táto
mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená na základe rozsudku Okresného súdu
Košice II sp. zn. 23P 299/2009 prispievať sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne,
túto si však úmyselne neplní a tak dlhuje za obdobie od marca 2012 doteraz, s výnimkou obdobia od
3.2.2012 do 3.6.2012, kedy vykonával trest odňatia slobody bez pracovného zaradenia, do rúk matky

maloletého Z. Y. sumu vo výške 530,38 €, pričom bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch
za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 89/2011 zo dňa 2.11.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za

taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaraďuje obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Trestné stíhanie obžalovaného S. O. sa pred tunajším súdom vedie na podklade obžaloby prokurátorky
OkresnejprokurátorkyKošiceIIzodňa15.10.2013sp.zn.4Pv478/2013,preskutokprávnekvalifikovaný

ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona,
ktorý mal podľa obžaloby spáchať tak, že v Košiciach a inde si neplní vyživovaciu povinnosť k svojmu
synovi K. D., nar. 27.4.2003, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška ktorej mu bola určená
na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 299/2009 prispievať sumou vo výške 30%
zo sumy životného minima mesačne, túto si však úmyselne neplní a tak dlhuje za obdobie od marca
2012 doteraz do rúk matky maloletého Z. Y. sumu vo výške 530,38 €, pričom bol v predchádzajúcich

dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T
89/2011 zo dňa 2.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011.

Obžalovaný S. O. na hlavnom pojednávaní dňa 10.1.2014 vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Nazákladeuvedenéhosúdpostupoval

podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/ Trestného poriadku, keď formou položených otázok od
obžalovaného zistil, že tento rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol ako
obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona a bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon

ustanovujezaprečinkladenýmuzavinu.Nanávrhprokurátorasúdnáslednerozhodoltak,ževyhlásenie
obžalovaného prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie vo vzťahu k otázke viny nevykoná, vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výškou škody.

Obžalovaný S. O. využil svojho zákonného práva podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a na hlavnom

pojednávaní nevypovedal ani k osobným pomerom, uviedol len, že je nemajetný a okrem sociálnej dávky
vo výške 62,50 € mesačne iný príjem nemá, tiež že bol štyri mesiace vo výkone trestu odňatia slobody.
Na jeho žiadosť mu súd dvakrát poskytol lehotu, v ktorej mal dlžné výživné k rukám matky maloletého
vyplatiť, posledne od 7.2. do 21.2.2014.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie len k otázke výšky škody a k výroku o treste. Za tým
účelom vypočul poškodenú Z. Y., oboznámil listiny tvoriace súčasť spisového materiálu, ako aj podstatný
obsah pripojených súdnych spisov.

Poškodená Z. Y. vypovedala tak, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť voči synovi K., od marca

2012 neprispel na jeho výživu v súlade so súdnym rozhodnutím a ani iným spôsobom sa na výžive
syna nepodieľa, nekupuje mu veci osobnej potreby a to ani pri príležitosti sviatkov, syna nenavštevuje
a teda žiadnym spôsobom sa nepodieľa na jeho výchove. Potvrdila, že v lehote, ktorú súd poskytol
obžalovanému na splnenie dlhu na výživnom, tento dlh neuhradil.

Odpisom registra trestov a správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca a jej prílohou
mal súd za preukázané, že obžalovaný v období od 3.2.2012 do 3.6.2012 vykonával štvormesačný trest
odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 89/2011 zo dňa 2.11.2011
pre prečin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Počas výkonu trestu odňatia slobody nebol zaradený
do práce.

O spomenutom odsúdení svedčí aj rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 89/2011, ktorý je
súčasťou spisu, ako aj pripojený súdny spis Okresného súdu Košice II 4T 89/2011, s podstatným
obsahom ktorého súd na hlavnom pojednávaní v rámci vykonávania dokazovania taktiež oboznámil.

Z odpisu registra trestov súd ale zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy
citovaným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 89/2011 pre prečin podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona, v prvých dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.O osobe obžalovaného svedčí aj správa o povesti vypracovaná Mestskou časťou Košice - Nad jazerom,
podľa ktorej má trvalý pobyt v Košiciach na L. 5, je slobodný, otec Z. je nebohý, matka S. je rodená J..
V tamojšej mestskej časti nebol riešený v priestupkovom konaní.

Obžalovaný S. O. má v evidencii priestupkov jeden záznam o spáchaní priestupku zo dňa 22.7.2011
(požíval alkoholické nápoje na mieste verejnosti prístupnom), za čo mu bola uložená v blokovom konaní
pokuta vo výške 10,00 €.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku kladeného mu obžalobou za vinu
a nakoľko jeho priznanie neodporovalo výsledkom dokazovania vykonaného v štádiu prípravného
konania,ktorésisúdosvojil,prijaljehovyhlásenieouznanieviny,keďžemalzanepochybné,ženajmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplnil si úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať maloletého
syna K., od marca 2012 doposiaľ neprispel na jeho výživu v súlade so súdnym rozhodnutím, čin teda
spáchal závažnejším spôsobom konania aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch

mesiacoch za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 89/2011 pre prečin
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov,
ktorý trest aj vykonal, preto ho súd uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona.

Ku dňu podania obžaloby na súde (17.10.2013) činil podľa obžaloby dlh na výživnom 530,38 €. Nakoľko
obžalovaný aj po podaní obžaloby neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému K., do
XX.X.XXXX mal prispievať po 26,65 € mesačne a od 1.7.2013 po 27,13 € mesačne (30 % zo sumy
životnéhominima),dlhnavýživnomkudňurozhodnutiavpredmetnejtrestnejvecinarástol,čosúdmusel
zohľadniť keď rozhodoval o vine obžalovaného, nakoľko výšku dlžného výživného je potrebné zistiť a

vyčísliť k momentu rozhodnutia, preto súd upravil skutkovú vetu oproti obžalobe, v ktorej bolo dlžné
výživné vyčíslené na 530,38 €, na sumu 558,42€, ktorú obžalovaný dlhuje k rukám matky maloletého
K. Z. Y.. Skutok upravil aj v tom, že v období od 3.2.2012 do 3.6.2012, kedy obžalovaný vykonával trest
odňatia slobody bez pracovného zaradenia, nekonal spôsobom kladeným mu za vinu a výšku výživného,
ktorým mal na výživu maloletého prispieť v uvedenom období, odpočítal od celkovej dlžnej sumy.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov zakotvených v §
34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, ako aj z reálnej vykonateľnosti trestu a v súlade s tým uložil
obžalovanému S. O. trest, ktorý podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu,

aby ďalej viedol riadny život a zároveň iných odradí od páchania trestných činov. Trestný zákon v
ustanovení § 207 ods. 3 ustanovuje pre súdený prečin odňatia slobody na jeden rok až päť rokov a
z tejto výmery súd vychádzal, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom
žije, na to, že je dlhodobo bez pracovného pomeru, na okolnosti prípadu, na to, že doposiaľ bol trikrát

súdne trestaný, aj keď v prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, avšak
naposledy v roku 2011 bol potrestaný štvormesačným nepodmienečným trestom odňatia slobody taktiež
pre prečin zanedbania výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý trest vykonal, čo však
neviedlo k náprave obžalovaného, má súd za to, že pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu
obžalovaného výkon trestu odňatia slobody je nevyhnutný, preto mu uložil trest ako nepodmienečný a

nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovaného trestného činu
vovýkonetrestuodňatiaslobody,zaradilhopreúčelyjehovýkonudoústavunavýkontrestusostredným
stupňom stráženia. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, na ktoré by súd pri ukladaní trestu prihliadol,
súd na strane obžalovaného nezistil, priznanie nevyhodnotil ako okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona a skutočnosť, že v minulosti bol obžalovaný už za trestný čin odsúdený, súd nevyhodnotil ako

priťažujúcu podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, nakoľko v dvoch prípadoch sa na obžalovaného
hľadí ako by nebol odsúdený a v poslednom prípade vykonal obžalovaný uložený trest odňatia slobody
3.6.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od

jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.