Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/52/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204585
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7611204585.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: Q.
Š., K.. XX. XX. XXXX, bytom Q. Č.. X, XXX XX S., t. č. bytom Z. Č.. XX, XXX XX S., proti žalovaným:
1./ V. Z., K.. XX. X. XXXX, O. O. Č.. XXXX/XX, Ž., zastúpený opatrovníčkou Q. B., K.. XX. X. XXXX, O.
Ž., O. XXXX/XX, 2./ Q. Š., K.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že biologickým otcom mal. Q. Š.Ň., K.. XX. X. XXXX z matky Q. Š., je V. Z., K.. XX. X. XXXX.

Zveruje maloletého Q. Š. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa bude o dieťa starať a spravovať jeho
majetok.

Otcovi určuje povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 50,- Eur mesačne, ktoré je povinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred od narodenia dieťaťa, teda od 18. 2. 2010.

Zaostalé výživné na maloletého Q. od 18. 2. 2010 do 1. 2. 2014 vo výške 2.367,85 eur je žalovaný
povinný zaplatiť do 31. 12. 2014 spolu s bežným výživným k rukám matky.

V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu súdneho poplatku vo
výške 66,- eur a preddavkovo zaplatené znalečné štátom vo výške 114,80 eur, a to všetko do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého Q.A.U. Š.R. podala na tunajší súd dňa 4. 4. 2011 žalobu o určení otcovstva proti
žalovanému V. Z. a žiadala, aby súd určil, že on je prirodzeným otcom maloletého Q.A.J. Š..

V odôvodnení návrhu uviedla, že so žalovaným spoločne žili iba ako druh a družka. Z ich spolužitia
pochádzajú tri deti, a to K. Z., K.. XX. X. XXXX, V. Z., K.. X. X. XXXX U. Q.A.J. Š., K.. XX. X. XXXX,
u ktorého žalovaný otcovstvo dobrovoľne neuznal. Pred narodením maloletého Q.A.J. so žalovaným
žili v spoločnej domácnosti v Českej republike v Prahe a spoločne vychovávali obe deti. Maloletý

Q.A.J. sa narodil v Krompachoch na Slovensku, nakoľko žalobkyňa nebola v Čechách poistená, a
preto bola nútená prísť domov. So žalovaným sa však dohodla, že po narodení syna sa vráti späť
do Českej republiky. Po pôrode oznámila žalovanému, že sa im narodil syn Q.A.J., ale tento sa ani
neozval a neprejavil o dieťa žiaden záujem a vyjadril sa, že to nie je jeho syn. Žalobkyňa nemala kde
v Krompachoch bývať, a preto sa vrátila do Českej republiky, kde žila v Neratoviciach v podnájme.
Žalovaný ju tam, aj deti, chodil navštevovať a dobrovoľne prispieval na ich výživu. Koncom mesiaca
február 2011 z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa žalobkyňa vrátila na Slovensko, kde až
doposiaľ býva u svojej matky. Žalovaný odmieta priznať otcovstvo k maloletému Q.A.J. a sám doporučil
žalobkyni, aby sa určenia otcovstva k maloletému Q.A.J. domáhala súdnou cestou.

Žalobkyňa vo výpovedi doplnila odôvodnenie návrhu. Uviedla, že so žalovaným, teda s druhom V. Z.,
žili spolu štyri roky. V čase splodenia maloletého Q.A.J., teda v poradí tretieho spoločného dieťaťa,
žili v spoločnej domácnosti v garsónke na ubytovni v Prahe, mali spoločný intímny život, takže ona
je s určitosťou presvedčená, že otcom maloletého dieťaťa je žalovaný. Ona bola vtedy na materskej
dovolenke a druh pracoval ako šofér v autodoprave. Ona sa starala o domácnosť, vonku nechodievala
a nemala žiadnych iných priateľov. Ani samotný žalovaný neoznačil, kto by mal byť otcom maloletého
Q.A.J.. Podľa vyjadrenia žalobkyne otcovstvo neuznal v čase narodenia dieťaťa z toho dôvodu, že
mal v práci problémy a bol mu odobratý vodičský preukaz. Navyše k uznaniu otcovstva nedošlo aj z
toho dôvodu, že ona dieťa porodila na Slovensku, kedy žalovaný bol v Čechách, takže nedostavil sa
na matriku k uznaniu otcovstva. Aj voči prvým dvom maloletým deťom bolo rozhodnuté o vyživovacej
povinnosti súdom, avšak k ním otec otcovstvo uznal. Na prvé dve deti výživné platil, avšak posledné
štyri mesiace s vyživovacou povinnosťou meškal. V čase podania návrhu a výpovede žalobkyne v máji
2011 táto uviedla, že vzťah so žalovaným už nie je v poriadku, do budúcna už zrejme nebudú spolu
žiť. Ona žije spolu s matkou, ktorá jej pomáha pri výchove detí. Poberá materský príspevok a detské
prídavky, čo na výživu a výchovu detí nepostačuje a aj to bol jeden zo závažných dôvodov, prečo podala
návrh na určenie otcovstva. V závere uviedla, že v čase narodenia dieťaťa sa dozvedela, že žalovaný
má už inú priateľku, s ktorou sa mieni zosobášiť.

Žalovaný na pojednávaní dňa 22. 6. 2011 v účastníckej výpovedi potvrdil, že v čase splodenia maloletého
Q.A.J. ešte žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a mali aj spoločný intímny život. Potvrdil, že
žalobkyňa nepoužívala antikoncepciu a on používal ochranu len sporadicky. Spochybnil otcovstvo aj k
maloletému V., k čomu však nič bližšie neuviedol. Dodal, že v poslednom období so žalobkyňou ich vzťah
nebol v poriadku a po narodení maloletého Q.A.J. sa úplne rozišli. S návrhom na určenie otcovstva k
maloletému Q.A.J. nesúhlasil s odôvodnením, že v čase, keď malo dôjsť k jeho splodeniu, do garsónky
za žalobkyňou - jeho družkou, chodievali aj iní chlapi, ktorí bývali na ubytovni, a preto navrhoval, aby
súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie metódou DNA. V závere dodal, že toho času žije v spoločnej
domácnosti s matkou Q. B. B. Ž. K. T. O.R.Y. Č.. XXXX/XX, avšak odchádza za prácou do Českej
republiky.

Čo sa týka jeho vzťahu k maloletým deťom uviedol, že on sa už na ich výchove toho času nepodieľa,
nakoľko sa s ich matkou definitívne rozišiel. Navrhol jej ešte spoločnú budúcnosť, a to v podnájme v
Žiline, avšak žalobkyňa to odmietla so slovami, že v Krompachoch má už iného priateľa. Týmto sa jeho
vzťah k tejto rodine definitívne skončil. Na maloletého K. U. V. mesačne prispieva sumou 120,- eur a na
výživu maloletého Q. zatiaľ neprispieva.

Po tejto výpovedi žalovaného, žalobkyňa naďalej trvala na návrhu s odôvodnením, že je stopercentne
presvedčená o tom, že otcom maloletého Q.A.J. je žalovaný. Vzhľadom na jeho stanovisko súhlasila
so znaleckým dokazovaním.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, k čomu ustanovil znalca Prof. RNDr. Ivana Bernasovského,
Dr. CsC., z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA. Z výsledkov znaleckého posudku č. 22/2013
menovaného znalca súd vzal za preukázané, že žalovaný je otcom maloletého Q. Š., a to na základe
údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov populácii, kedy kombinovaný paternitný index CPI dosiahol
hodnotu 2 437 825 001,71. Otcovstvo žalovaného je takto prakticky dokázané.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. l, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa najmenej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Súd sa opakovane pokúšal doručiť znalecký posudok a predvolanie na ďalšie pojednávania žalovanému.
Tento však na doteraz známej adrese pobytu písomnosti súdu nepreberal. Preto súd požiadal Okresný
súd v Žiline o súčinnosť pri zabezpečovaní doručovania písomností a predvolania žalovaného, čomu
však tento súd nevyhovel.

Nakoľko nebolo možné vo veci ďalej konať so žalovaným, súd mu pre toto konanie podľa § 29 ods. 2, 6
O.s.p. ustanovil opatrovníčku v osobe jeho matky Q. B., ktorá opatrovníctvo prijala.

Nakoľko ustanovená opatrovníčka na pojednávaní neprehlásila, že uznáva otcovstvo žalovaného k
maloletému dieťaťu, súd vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania a na základe účastníckych
výpovedí, so súhlasom zástupcu kolízneho opatrovníka podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
určil, že prirodzeným otcom maloletého Q. Š. narodeného z matky Q. Š. je žalovaný.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o výchove ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. l,2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pretože rodičia maloletého spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do výchovy
a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Na návrh matky a opatrovníka maloletého, súd ho
zveril do výchovy matke, ktorá o maloletého sa doposiaľ riadne stará výlučne sama. Súd nezistil žiadne
dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, v ktorom podľa vyjadrenia kolízneho
opatrovníka žiadne nedostatky neboli zistené a v ktorom je dieťa riadne vychovávané.

Na pojednávaní dňa 19. 2. 2014 opatrovníčka žalovaného uviedla, že je rozhorčená zo situácie, ktorá
medzi jej synom a žalobkyňou vzhľadom na maloleté deti sa udiala a dodala, že celú túto situáciu
zapríčinila žalobkyňa. Potvrdila však, že jej syn sa nedokázal o deti postarať a ona mu musela pri
zabezpečovaní ich vyživovacej povinnosti vypomáhať. Uviedla, že jej syn je od augusta 2012 ženatý s
manželkou Q.R.T. Z.R., s ktorou má spoločné dieťa - maloletú dcéru P. Z.. Naďalej pracuje v autodoprave

a z dôvodu pracovných povinností nie je schopný teda preberať písomné zásielky súdu. Je vlastníkom
motorového vozidla Boxer Peugeot, ktoré zakúpil na leasing s mesačnými splátkami 330,- eur. Je
živnostník, vykonáva kuriérnu službu, vozí balíky a iný tovar. S manželkou býva v spoločnej domácnosti
u jej rodičov, kde prispieva na nájom a iné výdaje mesačne sumou asi 120,- eur. Vzhľadom na finančné
a majetkové pomery jej syna navrhovala výživné na maloletého Q. vo výške 50,- eur mesačne.

Žalobkyňa s takýmto návrhom súhlasila a znížila návrh zo sumy 100,- eur na sumu 50,- eur mesačne,
avšak požadovala platiť dlžné výživné najmenej po 50,- eur mesačne, s čím zase nesúhlasila
opatrovníčka žalovaného.

Nakoľko medzi účastníkmi konania nebola možná rodičovská dohoda, o otázke vyživovacej povinnosti
k maloletému Q. rozhodol súd.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, pracovisko Krompachy súd
zistil, že žalobkyňa žije so svojimi maloletými deťmi K., V. a Q. pri svojej matke v 3-izbovom byte v
obytnom dome, kde má vyčlenenú jednu izbu a zvyšok domácnosti užívajú spoločne. Žalobkyňa je
nezamestnaná, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,10 eur a detských prídavkov na
dve deti v čase podania návrhu vo výške 44,02 eur. Prídavok na maloletého V. v tom čase nepoberala,
nakoľko nepredložila slovenský rodný list.

Podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4P 49/2009-44 zo dňa 25. 3. 2010 maloletí K.
U. V. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť po 50,- eur
mesačne a po 10,- eur zaostalé výživné na každé dieťa, ktoré otec uhrádzal nepravidelne. Pri výchove
detí matke vypomáha aj stará mama.

Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi predloženého žalobkyňou
zo dňa 3. 10. 2013, táto poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevok vo výške 40,30 eur od 1. 9. 2013. O
takejto výške bolo rozhodnuté po zistení, že maloletý syn K. (teda najstaršie dieťa), začal plniť povinnú
predškolskú dochádzku, a teda splnil podmienku nároku v sume 17,20 eur.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 19. 2. 2014 súd zistil, že otec maloleté deti vôbec
nenavštevuje a neprispieva im žiadnymi darmi, či už na Vianoce, alebo z príležitostí narodenín, alebo
iných sviatkov. Deti v podstate ako keby nemali otca. Žalobkyňa žije v spoločnej domácnosti s druhom R.
G. v 3-izbovom byte, ktorý pracuje ako strážnik v elektrárni a má minimálnu mzdu. Matka poberá detské
prídavky vo výške 70,- eur. Najstarší syn K. začal chodiť do škôlky, kde platí mesačne poplatok 5,- eur.
Okrem menovaných troch detí matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiaden hodnotný
hnuteľný a nehnuteľný majetok.

Podľa správy Daňového úradu v Žiline a Sociálnej poisťovne, pobočky v Žiline súd zistil, že žalovaný má
platené poistenie od 22. 10. 2002 zamestnávateľom AGBA MOTOR, spol. s. r. o., kde mal pravidelný
príjem, od 1. 12. 2011 zamestnávateľom MANPOWER SLOVENSKO, s. r. o., kde mal tak isto pravidelný
príjem. V roku 2010 pracoval vo firme Autodoprava Peter Malík s čistým mesačným príjmom 10.834,-
Sk. Od 1. 7. 2013 je samostatne zárobkovo činnou osobou s miestnom podnikania O.R.Y. XXXX/XX, Ž..
Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, súd zistil, že žalovaný podniká v
autodoprave, pričom v roku 2012 mal príjmy celkom vo výške 13.814,- eur, výdavky vo výške 10.531,-
eur, takže rozdiel príjmov a výdavkov činil 3.283,- eur.

Žalovaný má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére P. a je vlastníkom motorového vozidla, ktoré
využíva na podnikanie.

Pri určení výšky výživného súdu vzal do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že otec sa o maloletého Q.
absolútne nezaujíma a nepodieľa sa na jeho výchove a dieťa otca vlastne nepozná. Matka si časť svojej

vyživovacej povinnosti hradí formou osobne vynakladanej práce pri každodennej starostlivosti nielen o
maloletého Q., ale aj o ďalšie dve maloleté deti zo vzťahu so žalovaným pochádzajúce. Nezanedbateľná
je pomoc starej matky - matky žalobkyne, pri výchove a výžive detí.

Pri zisťovaní príjmu žalovaného súd vychádzal z dôkazných listín a rozsiahleho vykonaného
dokazovania v konaní č. k. 13P 164/2013 tunajšieho súdu a na tieto v tomto konaní súd odkazuje.

Žalobkyňa a ustanovená opatrovníčka žalovaného sa vlastne na výške vyživovacej povinnosti zhodli,
takže súd na základe zistených majetkových a zárobkových pomerov oboch účastníkov konania, teda
oboch rodičov, určil žalovanému povinnosť prispievať na maloletého Q. sumou 50,- eur mesačne, pričom
bral do úvahy ďalšie tri vyživovacie povinnosti otca. V prevyšujúcej časti podľa § 96 O.s.p. súd konanie
zastavil. Ohľadom zaostalého výživného nemohol vyhovieť návrhu opatrovníčky žalovaného, aby toto
bolo platené mesačne v splátkach po 10,- eur. Tu súd bral do úvahy a prikláňal sa k stanovisku kolízneho
opatrovníka, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že je potrebné brať do úvahy vek dieťaťa a hlavne to, že
otec od jeho narodenia na jeho výživu ničím neprispel a ani sa na jeho výchove absolútne nepodieľa.
Preto súd určil žalovanému zaplatiť dlžné výživné do konca roka 2014, ktoré je povinný zaplatiť spolu
s bežným výživným.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania
nepožadovala.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania
preddavkovo zaplatené znalečné vo výške 144,80 eur, nakoľko žalovaný v spore nebol úspešný a
nespĺňa ani predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu,
že žalobkyňa bola v tomto konaní od súdnych poplatkov oslobodená, určil mu povinnosť zaplatiť aj súdny
poplatok z návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.