Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/252/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410214374
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410214374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

EditySzabovejaMgr.BarboryBartekovejvprávnejvecinavrhovateľky:K.A.,bytomK.XX,B.,zastúpená
V. V., bytom K. XX, B. proti odporkyni: T. F., bytom K. XX, B., zastúpená D.. X. A., bytom H. F. XX, B.,
o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v
Bratislave č.k. 9C 407/2010-102 zo dňa 1.2.2012, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 9C 407/2010-102 zo
dňa 1.2.2012 p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol a odporkyni nepriznal náhradu

trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 24.11.2010 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX
uzavretá medzi odporkyňou T. F. a O. mestom SR B. je neplatná, pretože odporuje ustanoveniam §
3 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka; a ust. § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov. Pri
prevode bytu do osobného vlastníctva sa odporkyňa dopustila podvodu tým, že v dotazníku, ktorý bol
podkladom pre uzavretie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva, si do súboru miestností svojho bytu
pripísala aj komoru o výmere 1,12 m2, ktorá k jej bytu nepatrila. Následne odporkyňa uzavrela s O.

mestom SR B. zmluvu o prevode bytu do vlastníctva, v ktorej je opätovne neoprávnene uvedená i
predmetná komora, hoci odporkyňa nebola jej nájomníčkou, nepatrila k jej bytu a nemohla jej byť preto
prevedená do vlastníctva. Navrhovateľka má zato, že kataster už v ďalšom podvodnú zmluvu neskúmal
a jej vklad dňa 1.7.1999 povolil.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou sporného bytu. č. XX v B.,
na K. ulici XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že odporkyňa je
vlastníčkou bytu č. XX na 3. poschodí toho istého bytového, ktorá ako kupujúca dňa 31.8.1998 uzavrela
Zmluvu o prevode vlastníctva bytu s predávajúcim: O. mesto SR B., v správe F. časti B. - A. V.. Vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1.7.1999.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9 C 136/2002 súd zistil, že okresný súd rozsudkom zo dňa 19.4.2005
č. k. 9C 136/2002-101 zamietol návrh navrhovateľa V. V. (zástupcu navrhovateľky), ktorým sa domáhalurčenia, že komora bytového domu v kat. území A. V. na ul. K. XX, súp. č. XXX v B., na II. poschodí,
je príslušenstvom bytu č. XX, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve podľa LV č. XXXX. V odôvodnení
svojho rozsudku súd vyslovil názor, že navrhovateľ pre takéto určenie nemá naliehavý právny záujem,

pretože faktické užívanie predmetnej komory z jeho strany nemôže byť podkladom požadovaného
určenia. Vlastníčkou komory je odporkyňa a nie sú splnené predpoklady ani pre určenie, že navrhovateľ
komoru nadobudol titulom vydržania, pretože zo žiadnych okolností nemohol nadobudnúť presvedčenie,
že komora je jeho vlastníctvom. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a odvolací súd
rozsudkom zo dňa 18.10.2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia okrem iného uviedol, že v danom prípade sa predmetná komora nachádza samostatne
mimo bytov a podľa ich pasportov bola vedená vo výmere 1,12 m2 na evidenčnom liste pre výpočet
úhrady za užívanie bytu z roku 1970 k bytu č. XX, vedeného v tom čase na predchádzajúcich užívateľov
tohto bytu, avšak len dodatočne dopísanou výmerou komory (v tom čase súčasne bola táto komora
vedená aj na evidenčnom liste k č. bytu XX). Na evidenčných listoch k tomuto bytu z rokov 1982 a 1991,
kedy bol jeho užívateľom právny predchodca navrhovateľky (V. V.), vedená nebola a podľa evidenčných

listov za roky 1970, 1971, 1973 a 1977 bola vedená k bytu č. XX, na základe čoho bola prevedená do
vlastníctva odporkyne spolu s bytom. Podľa projektovej dokumentácie a vyjadrenia F. časti B. - A. V.,
identické byty s bytom č. XX komoru nemajú, ale majú pivnicu, a byty identické s bytom č. XX majú
komoru. Právny predchodca navrhovateľky však na rozdiel od odporkyne užíva aj pivnicu. Faktické
užívanie tejto komory právnym predchodcom navrhovateľky bez akéhokoľvek oprávnenia nezakladá

predpoklady pre vznik užívacieho práva k nej a k vydržaniu tejto komory navrhovateľom taktiež nemohlo
dôjsť,nakoľkojunavrhovateľneužívalvdobrejviere,žemupatrí,keďžemunebolapridelenádoužívania
spolu s bytom, nemal ju ani vedenú na evidenčnom liste, a nešlo ani o nepretržitú držbu po stanovenú
dobu pre vydržanie.

Súd poukázal na ustanovenie § 80 písm. c) a § 159 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že ak má byť určená

neplatnosť zmluvy, musia sa konania zúčastniť všetci, kto ju uzavreli, resp. ich právni nástupcovia,
nakoľko neplatnosť zmluvy sa dotýka všetkých jej účastníkov, resp. ich právnych nástupcov. Návrh,
ktorým sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy nemôže mať úspech, ak na základe tohto
návrhu nie je možné prejednať neplatnosť zmluvy so všetkými jej účastníkmi, resp. ich právnymi
nástupcami. V prípade, že účastníkmi konania na základe návrhu o určenie neplatnosti zmluvy nie sú

všetci účastníci zmluvy alebo ich právni nástupcovia, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by
nemohlo byť záväzné aj proti účastníkom zmluvy, resp. ich právnym nástupcom, ktorí neboli účastníkmi
konania ( § 159 ods.2 O.s.p.). Ak návrh takéto prejednanie neumožňuje, pretože nie sú účastníkmi
konania všetci účastníci zmluvy alebo ich právni nástupcovia, je potrebné návrh zamietnuť.

Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu uzavretej

medzi O. mestom SR B. ako predávajúcim a T. F. ako kupujúcou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho
práva k bytu povolený dňa 1.7.1999 pod č. XXXXX/XX. Predávajúci však nie je účastníkom tohto konania
o určenie neplatnosti uvedenej zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd návrh o určenie neplatnosti Zmluvy
o prevode vlastníckeho vlastníctva bytu § 159 ods. 2 O.s.p. zamietol. Súd súčasne poukázal aj na
právoplatné rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 9C 136/2002, ktorým bol návrh právneho predchodcu

navrhovateľky V. V. zamietnutý s podrobným odôvodnením a záverom súdu, že faktické užívanie
predmetnej komory právnym predchodcom navrhovateľky bez akéhokoľvek oprávnenia nezakladá
predpoklady pre vznik užívacieho práva k nej. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keď ich náhradu nepožadovala.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu, podaním z

11.4.2012. Zástupca namietol, že rozsudok v neprospech navrhovateľky obsahuje viacero zmätočných
a nezrozumiteľných konštatovaní. Polícia zistila, že odporkyňa sa dopustila trestného činu podvodu, keď
pri prevode bytu uviedla nepravdivý údaj o rozsahu a počte miestností patriacich k bytu, ku ktorému
si započítala aj komoru patriacu zástupcovi navrhovateľky. Podľa jeho názoru odporkyňa nemá žiadnu
platnú dohodu a ani kúpnu zmluvu s Hl. mestom SR B.. Prvostupňový súd v priebehu konania nikdy

neuviedol potrebu účasti Hl. F. SR B.. Preto žiada pokračovať v konaní a predvolať aj tohto účastníka.
Ďalej namietol, že zákonná sudkyňa vo veci je zjavne ovplyvnená právnym zástupcom odporkyne - jej
zaťom X. A., ktorý pred pojednávaním na súde prišiel s taškami a kvetmi, zjavne pripravený ísť na oslavu
menín sudkyne. Podľa neho sú priatelia a navrhovateľka nemá šancu na úspech. Preto žiada protekčný
rozsudok zrušiť a vec rozhodnúť na inom súde.K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa podaním z 23.5.2012. Napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a jeho odôvodnenie plne zodpovedá podmienkam podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Aj podľa judikatúry
Ústavného súdu a ESĽP sa nevyžaduje, aby v odôvodnení súdneho rozhodnutia bola daná odpoveď

na každý argument strany, ale len na taký, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci. Problém je v
splnomocnenom zástupcovi navrhovateľky, ktorý odmieta uznať bezzákladovosť návrhom uplatneného
nároku. Vzhľadom na predchádzajúce konania, týkajúcich sa špekulatívnych obmien tej istej veci, dáva
súdu na zváženie postup podľa § 27 ods. 2 O.s.p. na nepripustenie zastúpenia navrhovateľky týmto

zástupcom, pretože zástupca zrejme nie je spôsobilý na zastupovanie. Zástupca navrhovateľky podsúva

súdu vykonštruované informácie na údajne ňou spáchanú trestnú činnosť, k čomu odporkyňa predložila
relevantné stanovisko H. prokuratúry B. IV. Z. námietka navrhovateľky v súvislosti s okruhom účastníkov
konania, ktorý neurčuje súd, ale v návrhovom konaní je to výlučne v dispozícii navrhovateľa. Dôrazne
sa ohradila do odvolacej námietky pod bodom VII. odvolania, ktorá je vykonštruovanou lžou a zakladá
nároknaochranuosobnostnýchprávzástupcuodporkyne.Tútonámietkuzástupcanavrhovateľkypoužil
len vo svojom chaotickom odvolaní a nevyužil ho pre začatím pojednávania ako dôvod na vznesenie

námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého

stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľky neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne
oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými a právnymi
závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil
správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s
uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje.

Odvolací súd považuje za potrebné len zdôrazniť, že okruh účastníkov konania môže vymedziť zásadne
len navrhovateľ, ktorý má ako jediný dispozičné právo s vecou a pri určovaní účastníkov na strane
odporcov nesie riziko neúspechu v spore a prípadnú povinnosť nahradiť im všetky trovy konania (§ 79
ods. 1 Os.p.). Pokiaľ navrhovateľ neurčí správny okruh účastníkov v priebehu prvostupňového konania,
nemôže podľa § 216 O.s.p. rozšíriť ich okruh v zmysle § 92 ods. 1, 4 O.s.p. v priebehu odvolacieho

konania. Keďže v prejednávanej veci je predmetom konania určovacia žaloba o neplatnosť kúpnej
zmluvy, bolo povinnosťou navrhovateľky označiť ako účastníkov konania všetky subjekty, ktorú boli
účastníkmi tohto zmluvného vzťahu, aby sa na nich vzťahovali účinky súdneho rozhodnutia v zmysle §
159 ods. 2 O.s.p. Ide o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 159 ods. 2 O.s.p., a neoznačenie
všetkých účastníkov tohto spoločenstva je samo osebe dôvodom na zamietnutie žalovaného nároku v

celom rozsahu. Vzhľadom na tento procesný nedostatok je nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami navrhovateľky. K časti odvolania obsahujúcu dôvody, pre ktoré podľa názoru navrhovateľky,
bola zákonná sudkyňa na prvostupňovom súde vylúčená z konania, odvolací súd len dodáva, že
pokiaľ boli pravdivé a navrhovateľka sa o nich dozvedela pred pojednávaním vo veci, bolo povinnosťou
navrhovateľky podľa § 15a ods. 2 O.s.p. uplatniť ju najneskôr na tomto pojednávaní, alebo do 15 dní

odkedy sa mohla o dôvode vylúčenia dozvedieť. Navrhovateľka ju však uplatnila až v podanom odvolaní,
t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd zo zákona na ňu nemôže prihliadať.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil.

Odporkyňa bola vo veci úspešná aj v odvolacom konaní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si takýto nárok neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.