Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/365/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208002
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712208002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú: P.
J., E.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom v E. B., X. A. XX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova ul. 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov:
matka - Y. Z., E.. XX.XX.XXXX, bytom F. E. E., Č.. XXX, a otca: S. J., E.. XX.XX.XXXX, bytom: G. D. X-
X/X/X, R., X.Ú., o návrhu J. Š., E.. XX.XX.XXXX a K. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom v E. B., X. A.
XX, na zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 05.04.2013, č.k. 9P/96/2012-66, jednohlasne ( pomerom

hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- zveril maloletú P. J., E.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti J. Š., E..
XX.XX.XXXX a K. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom: E. B., X. A.O. XX, ktorí sú oprávnení a povinní
vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, v bežných
veciach,

- matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou XXX euro mesačne vždy k 15. dňu v

mesiaci vopred k rukám navrhovateľov, počnúc právoplatnosťou rozsudku,

- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou XX euro mesačne, vždy k 15-temu dňu
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľov, počnúc právoplatnosťou rozsudku,

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 157 ods.3 O.s.p., § 45 ods.1,2,4 ,8, § 46 ods.1, § 62ods.1,2,3,5 ,
§ 75 ods.1 Zákona o rodine, kedy po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade
sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletej P. J., E.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti J. Š., E.. XX.XX.XXXX a K. Š., E.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. B., X. A. XX,
ktorým zároveň zveril oprávnenie a povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú, zastupovať ju

a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň súd zaviazal oboch rodičov platením výživného na
maloletúvsume XXXeuromesačne (matku) aXXeuro mesačne(otca),nakoľkotaktourčenévýživnépovažoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj primerané zárobkovým
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Zohľadnil, že matka maloletej je zamestnaná ako krupierka,
otec žije v X. a s maloletou sa nestýka. Matka dieťa plní vyživovaciu povinnosť určenú predbežným

opatrením riadne, otec dieťaťa prispieva nepravidelne, sumou cca XX eur mesačne.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p..

Proti výroku o výške vyživovacej povinnosti podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej
namietajúc, že výška výživného je neprimeraná k jej príjmu a nezohľadňuje, že má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k synovi Jakubovi. Matka požadovala, aby bol styk s dcérou upravený z dôvodu
že nechce, aby súrodenecký vzťah medzi P. W. A.. O. ochladol.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadrili K. Š. a J. Š. zhodne udávajúc, že s prípadným znížením
výživného nesúhlasia, keď určené výživné nepostačuje ani na pokrytie potrieb maloletej vo veku 16
rokov. Pre maloletú je z časového a ekonomického hľadiska neúnosné prípadné cestovanie za matkou
do miesta jej trvalého bydliska. Vzájomný súrodenecký vzťah nemôže ochladnúť z dôvodu, že súrodenci
sa často stretajú u nich v E. B.. Vek maloletej ( 17 rokov ) jej naviac dáva vopred slobodný priestor k jej

rozhodovaniu a konaniu. Maloletá si neželá mať súdom dané termíny stretávania sa.

Kolízny opatrovník maloletej navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne
potvrdiť. Poukázal na to, že maloletá navštevuje SOŠ v S., s čím sú spojené výdavky nielen s
návštevou školy, ale i s každodennou dochádzkou. P. má zdravotné problémy a je dispenzarizovaná v
pneumologickej, kardiologickej a neurologickej ambulancii. Styk maloletej s matkou navrhli neupraviť a

ponechať túto otázku na dohode maloletej s matkou.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v
prejednávanom prípade nie je odvolanie matky dôvodné.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V posudzovanom prípade odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením týkajúceho sa
rozsudku v rozsahu napadnutom odvolaním ( t.j. vo výroku o výške vyživovacej povinnosti matky ),
keď súd prvého stupňa po právnej stránke správne posúdil danú vec a po vyhodnotení dokazovania
vykonaného v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci , dospel k správnemu záveru.

Na doplnenie rozhodnutia prvostupňového súdu poznamenáva, že v prejednávanej veci súd prvého
stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výške

vyživovacej povinnosti matky. Určená výška výživného, ktorou je matka mal. dieťaťa povinná prispievať
na jeho výživu, je správne určená súdom prvého stupňa podľa ust. § 62 Zákona o rodine a je
zodpovedajúca nielen základným odôvodneným potrebám maloletej, ale i majetkovým a zárobkovým
pomerom matky , ktorá dosahuje príjem v spol. S.-A., S..S..X..F.. v zaradení obsluha výherných
prístrojov a videohier. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je s prihliadnutím na výšku

bežných životných nákladov maloletej, ktorá denne dochádza z miesta svojho súčasného bydliska do
SOŠ v S. a vyžaduje si starostlivosť odborných lekárov, priestor na vyhovenie odvolacieho návrhu matky
na zníženie určeného výživného.

Odvolací súd sa stotožňuje i postupom súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom k veku maloletej v
rozhodnutí neupravil rozsah styku maloletej s matkou. Odvolací súd je toho názoru, že za daného stavu,

kedy je maloletá blízko k veku dospelosti a má právo vyjadrovať sa k veciam, ktoré sa jej týkajú, pri
zohľadnení jej želania styk neupravovať, by bola súdna úprava v tomto smere bez právneho významu.

Na základe uvedeného odvolací súd s použitím ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolaním rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.

1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.