Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010446
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913010446.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného F. W., nar.XX.XX.XXXX pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. februára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Bodnára a prísediacich Milana Čajku a Mariana Šafárika takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm.a) Tr. por. súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného F. W. B. H. O. G. M. E. , nar.XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom M. XX, S..
Č.. W. D. XXX, E. H. X., bez zamestnania,

spod skutku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe,

ž e

dňa 21.02.2013 v čase od 11.30 h do 12.30 h medzi obcami Veľký Blh a Uzovská Panica na štátnej
ceste, na pravej strane vozovky, v smere od obce Veľký Blh, vo vzdialenosti cca 350 m od tabule s
označením konca obce Veľký Blh po tom, ako vystúpil z doteraz nezisteného osobného motorového
vozidla, pričom sa poškodený H. T., nar.XX.XX.XXXX dal do behu po uvedenej cestnej komunikácii,
obžalovaný ho dobehol, podkopol mu nohy, následkom čoho poškodený H. T. spadol na vozovku, kde
ho najmenej 5 ráz kopol do hlavy a chrbta a následne mu zo zadného vrecka nohavíc zobral pánsku
peňaženku v hodnote 2,00 Eur ktorú, keď v nej nenašiel peniaze odhodil a z pravého predného vrecka
nohavíc poškodenému vzal mobilný telefón zn. Nokia 310 v hodnote 10,00 Eur, po čom z miesta činu
osobným motorovým vozidlom odišiel, čím poškodenému H. T. spôsobil bolestivosť hlavy a chrbta, ktoré
zranenia si nevyžiadali dobu práceneschopnosti a poškodenej B. T. odcudzením mobilného telefónu
spôsobil škodu vo výške 12,00 Eur,

t e d a

proti inému mal použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin mal spáchať na chránenej
osobe,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods.3 Tr. por. súd poškodenú B. T., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XXX, s celým
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného F. W. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v
citovanej obžalobe prokurátora.

Obžalovaný F. W. na svoju obranu vypovedal, že sa zo žalovaného zločinu necítil byť vinný. Uviedol,
že nie je pravda, čo mu je kladené za vinu, lebo on nemal vodičské oprávnenie a preto nemohol
šoférovať auto a konflikt medzi ním a poškodeným vznikol preto, lebo spolu chodili do zahraničia do
Nemecka zarábať a poškodený mu bol dlžný 50,00 Eur. Ďalej obžalovaný vypovedal, že žije s matkou
v Lukovištiach, spôsobenú škodu nebol ochotný uhradiť, lebo nič neurobil a momentálne sa zdržiava
na adrese v Lukovištiach XXX v bytovke u matky. Kritického dňa sa na mieste činu nenachádzal, bol
doma, čo môžu potvrdiť viacerí svedkovia. Obžalovaný vôbec nechápe, prečo to na neho poškodený H.
T. tvrdí, že ho prepadol a zbil a okradol. Obžalovaný žiadal policajtov, aby zobrali aj odtlačky prstov, ale
títo to neurobili a celý konflikt medzi ním a poškodeným vznikol z toho, čo sa udialo ešte v Nemecku.
Viac nič podstatného na svoju obranu nevypovedal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného H. T., ďalej
vypočul svedkyňu a poškodenú B. T. a potom vypočul svedkyňu M. W., svedkyňa X. W. ako matka
obžalovaného využila svoje právo a odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní podľa § 130 ods.1,2
Tr. por., preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania podľa § 263 ods.4 Tr. por. z č.l.68-69.
Na hlavnom pojednávaní ďalej boli vypočutí svedkovia a svedkyne Š. W., B. W., P. D., X. C., F. W.,
S. Č., ďalej boli vypočutí Y. W. Y. B. W., ktorý taktiež využil svoje právo podľa § 130 ods.1,2 Tr. por. a
odmietol vypovedať v tejto trestnej veci a preto podľa § 263 ods.4 Tr. por. bola prečítaná jeho výpoveď
z prípravného konania z č.l.52-55.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku podľa § 268 ods.2
Tr. por. z č.l.98-102.

Na záver boli prečítané všetky listinné dôkazy a to hlavne zápisnice o rekognícii osoby, zápisnice o
ohliadke miesta činu, lekárska správa na poškodeného, odborné vyjadrenia, ohodnotenie vecí, zápisnice
o vydaní a vrátení veci, výpis z evidenčnej karty vodiča, záznamy o telekomunikačnej prevádzke, odpis
registra trestov na obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správa o povesti a všetky
ostatné listinné dôkazy.

Poškodený H. T. v prípravnom konaní vypovedal, že 21.02.2013 okolo 11.30 h odišiel od kamaráta z
Veľkého Blhu a išiel peši do Uzovskej Panice. Za obcou Veľký Blh išlo oproti nemu osobné auto, číslo,
ani značku, ani typ si nevšimol, z tohto auta vystúpil muž tenkej postavy, vysoký asi 180 cm, na krátko
ostrihaný, toho muža poznal pod menom „F.“, chcel ujsť z cesty, lebo vedel, že tento ho chce zbiť,
dôvodom tohto konfliktu bola tá skutočnosť, že v mesiaci december 2012 bol poškodený s touto osobou
v Nemecku. „F.“ t. j. obžalovaný chcel, aby pre neho žobral, dohodli sa, že mu dá 50,00 Eur a to každý za
cestu, ale keďže poškodený mu peniaze nedal a v Nemecku ušiel od neho, tak obžalovaný sa na neho
hneval. V prípravnom konaní ku skutku upresnil, že obžalovaný mu na ceste vykopol nohy, po čom spadol
na zem, kde ho viackrát kopal do hlavy a chrbta a zo zadného vrecka nohavíc mu vybral peňaženku,
táto však bola prázdna a preto z predného vrecka mu vybral mobil, ktorý patril mame poškodeného,

ale obžalovaný odmietol vrátiť mobil a povedal mu, že mobil je polka dlhu a za druhú polku dlhu dostal
bitku, a keď skončil konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, tak tento nasadol do auta a na aute
odišiel preč. S obžalovaným bol v aute ešte nejaký iný muž, ktorého nepoznal. Poškodený sa vrátil do
obce Veľký Blh za Y. W. a táto zariadila, aby pre neho prišla mama a potom išli k lekárke. Na hlavnom
pojednávaní poškodený H. T. vypovedal, že keď išiel po ceste medzi Veľkým Blhom a Uzovskou Panicou,
prišlo jedno auto, z auta vystúpil obžalovaný, už vedel, že auto bolo modrej farby, kým obžalovaný bil
poškodeného, auto na neho čakalo. Ako chcel poškodený ujsť z cesty, tak obžalovaný ho chytil a viackrát
ho kopol, bitka netrvala dlho, obžalovaný potom odišiel autom a povedal, že B. W. dopadne ešte horšie
ako poškodený. Poškodený sa vrátil späť do Veľkého Blhu, išiel k tete W., porozprávať jej čo sa stalo,
potom s matkou išiel k lekárovi a potom boli na polícii a z polície ich poslali za lekárom do Rimavskej
Soboty. Poškodený zotrval na tom, že pri útoku mu obžalovaný zobral telefón, ktorý patril jeho matke
a peňaženku, v ktorej neboli peniaze. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný
ho kopol 3 - 4-krát do hlavy, začala sa mu krútiť hlava, ale nevedel uviesť, kto bol vodičom v aute s
ktorým prišiel obžalovaný, teraz už vypovedal, že v aute bolo viacej ľudí, čiže poškodený vypovedal
raz, že ho sám bil len obžalovaný a tiež v jednom prípade vypovedal tak, že ho bilo viacero osôb.
Nevedel povedať ani číslo telefónu, ktoré mu ukradli, lebo on toto číslo nevedel a v telefóne počúval
len hudbu. Na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť ani tie rozpory, že prečo uviedol do lekárskej
správy lekárovi, že ho napadol známy pán, prečo aj tam neuviedol, že ho zbil obžalovaný. Vo výpovedi
poškodeného z prípravného konania a z hlavného pojednávania bolo viacej rozporov, ktoré poškodený
nevedel hodnoverným spôsobom objasniť a vysvetliť.

Svedkyňa a poškodená B. T. vypovedala, že 21.02.2013 okolo 12.00 h jej bolo starostom obce Uzovská
Panica povedané, že jej syna zbili, ona potom prišla do obchodu ku Y. W. vo Veľkom Blhu, kde sedel
jej syn, tento plakal a hovoril, že ho bolí hlava a chrbát, lebo ho dokopali. Po príchode jej poškodený
povedal, že ho zbil ten chlap z Rimavskej Soboty, s ktorým bol pred tým v Nemecku žobrať a volá sa
„F.“. Aj táto poškodená uviedla tú skutočnosť, že jej syn dlhoval obžalovanému 50,00 Eur za to, že ho
odviezol autom do Nemecka. Syn jej ďalej hovoril, že mu z vrecka vytiahol mobil značky Nokia červenej
farby, ktorý patril poškodenej, mobilný telefón podľa vyjadrenia poškodenej mal hodnotu okolo 35,00
Eur, táto svedkyňa a poškodená žiadala, aby obžalovaný uhradil túto škodu. Poškodený svojej matke
uviedol, že ho bil len obžalovaný a nikto iný. Poškodená ďalej uviedla, že okrem toho, že obžalovaný
pýtal od jej syna peniaze, chcel aj aby mu bola vrátená socha, s ktorou žobrali v Nemecku, ale ona mu
vysvetlila, že túto sochu jej syn nemá. Podľa nej bol mobil Nokia čiernej farby, číslo telefónu ani ona
nevedela, od tej doby telefón nevidela a uviedla, že také číslo telefónu sa v sieti Orange nenachádza,
lebo mobil bol s T-mobilu, viac nič podstatného vo svojej výpovedi nevypovedala.

Svedkyňa M. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ráno prišli k nim policajti, hľadali obžalovaného
t. j. jej manžela, ale nevedela z akého dôvodu, keď sa vrátil z výsluchu, tak sa dozvedela, že čo na neho
vymysleli, to, čo je predmetom tejto obžaloby, že 21.02.2013 mal urobiť lúpež na poškodenom H. T., ale
podľa jej vyjadrenia to nebola pravda, lebo v tom čase, keď sa skutok mal stať, obžalovaný nebol vo
Veľkom Blhu, ale bol doma v Lukovištiach XXX. Táto svedkyňa viac nič podstatného k veci nevedela
uviesť, lebo keď sa skutok stal, na mieste činu nebola.

Svedkyňa X. W. - matka obžalovaného pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že 21.02.2013
bol jej syn celý deň doma v Lukovištiach a len od syna sa dozvedela, že prečo ho zháňali policajti, lebo
tento jej povedal, že dňa 21.02.2013 v poludňajších hodinách mal napadnúť chlapca a zobrať mu mobil
a peňaženku. Na záver dodala, že v ten deň boli u nej aj susedia Š. W. a P. D., títo môžu potvrdiť, že
obžalovaný bol u nej doma.

Svedkovia Š. W., B. W., P. D. Y. X. C. zhodne uviedli, že 21.02.2013 okolo obeda t. j. medzi 11.30 - 13.00
h videli obžalovaného v bytovke v Lukovištiach, všetci štyria svedkovia vylúčili tú skutočnosť, že by sa
v tom čase mohol nachádzať na mieste činu, ako je to presne popísané v obžalobe.

Svedok F. W. ako starosta obce Uzovská Panica vypovedal, že mu telefonovala jeho matka z Veľkého
Blhu 21.02.2013 a odkázala mu, že by povedal matke poškodeného, že jej syna zbili chlapci a ukradli
mu telefón. On poškodeného nevidel, len túto skutočnosť osobne oznámil matke poškodeného.

Svedok S. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol v Nemecku aj spolu s obžalovaným,
poškodeným, aj s ďalšími chlapcami, nevedel sa presne vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby,
lebo na mieste činu sa nenachádzal a taktiež vypovedal, že obžalovaný nezobral žiadne peniaze
poškodenému, keď spolu žobrali v Nemecku.

Svedok B. W. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a v prípravnom konaní sa k samotnému
skutku nevedel vyjadriť, lebo sa tam nenachádzal, potvrdil tú skutočnosť, že aj on bol v mesiaci decembri
2012 spoločne s obžalovaným a poškodeným a dvoma chlapmi v Nemecku, auto šoféroval obžalovaný.
V Nemecku vystupoval obžalovaný ako živá socha „U.“, k čomu mal aj kostým. Neskoršie sa svedok
spolu aj s poškodeným pohádali s obžalovaným, svedok zobral kostým, lebo potreboval peniaze na
cestu z Nemecka. Kostým obžalovanému vrátil v Uzovskej Panici niekedy vo februári 2013, keď prišiel
obžalovaný k poškodenému. O bitke mu poškodený H. T. povedal len toľko, že obžalovaný mu podkopol
nohy a potom ho boxoval do rôznych častí tela a že mu zobral mobilný telefón, viac tento svedok nič
podstatného neuviedol.

Svedkyňa Y. W. uviedla, že pracuje v obci Veľký Blh a v druhej polovici mesiaca február 2013 okolo
11.30 h prišiel do pohostinstva poškodený, ktorý jej povedal, či by mu vedela pomôcť, lebo bol zbitý,
dokopaný, a že ho bolí hlava. Povedal jej, že keď išiel domov z Veľkého Blhu do Uzovskej Panici, tak
za dedinou ho napadli a tejto svedkyni uviedol, že zastalo auto, z auta vyšli traja alebo štyria ľudia a títo
ho zbili, zobrali mu mobil, nič iné poškodený neuviedol, že by mu bolo odcudzené, ani žiadne mená, že
kto to bol, nepovedal. Viac nič podstatného ani táto svedkyňa nevedela k veci uviesť.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní.

Súd z lekárskej správy Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota z chirurgického oddelenia zistil, že
kritického dňa bol poškodený na ošetrení a sťažoval sa na bolesti hlavy a chrbta a uviedol, že sa mu to
stalo 21.02.2013 okolo 11.30 h a že ho zbil známy pán, ktorý prišiel autom, podrazil mu nohy, zhodil ho
na zem a udrel mu hlavu a chrbát. Viac nič podstatného v tejto správe poškodený pri ošetrení neuviedol.

Súd pri vyhodnotení dôkazov a hlavne z výpovede poškodeného H. T. z prípravného konania a z
výpovede poškodeného z hlavného pojednávania konštatoval, že sú v týchto výpovediach podstatné
rozpory, ktoré poškodený H. T. hodnoverným spôsobom nevedel vysvetliť, hlavne tie skutočnosti, že
najprv vyprával tak, že bol zbitý viacerými osobami, potom zmenil svoju výpoveď, že ho zbil len
obžalovaný, pri útoku viacerých osôb podľa názoru súdu by u poškodeného vznikli vážnejšie zranenia,
nie také, ako sú zaznamenané v lekárskej správe, ktoré si nevyžiadali dobu práceneschopnosti. Pokiaľ
sa týka odcudzenia pánskej peňaženky, tak túto skutočnosť obžalovaný pred viacerými svedkami
neuviedol a nevedel objasniť, prečo takto konal. Ani vlastníctvo mobilného telefónu zn. Nokia 310
nevedel poškodený hodnoverným spôsobom zdokumentovať, lebo nemal o jeho vlastníctve, resp. o
vlastnícke jeho matky t. j. poškodenej B. T. na tento mobilný telefón žiadny doklad o jeho nadobudnutí a je
veľmi nepravdepodobné, že by ani on, ani jeho matka nevedela uviesť ani presnú farbu tohto mobilného
telefónu, ani číslo telefónu, nakoľko keď aj uviedli číslo telefónu, tak takéto číslo sa v mobilnej sieti
orgánmi činnými v trestnom konaní nepodarilo zistiť. A nepodarilo sa zistiť ani to, že by v jednotlivých
sieťach obžalovaný F. W. po 21.02.2013 užíval nejaký cudzí telefón. Súd preto výpoveď poškodeného

hodnotil ako nevieryhodnú a tejto výpovedi neuveril, a okrem samotnej výpovede poškodeného H. T. na
mieste činu v čase spáchania skutku nebol nikto iný prítomný, lebo tam mal byť prítomný obžalovaný
F. W., ktorý ho mal zbiť, ako to vypovedal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ale túto časť
výpovede poškodeného spochybnili ďalší svedkovia, lebo 21.02.2013 v čase medzi 11.30 - 12.30 h
sa obžalovaný F. W. nemohol nachádzať medzi obcami Veľký Blh a Uzovská Panica na štátnej ceste,
lebo svedkovia , lebo Š. W., B. W., P. D. Y. X. C. jednoznačne vypovedali, že ho videli v tomto čase v
Lukovištiach v bytovke číslo XXX pri jeho matke.

Obranu obžalovaného ďalej potvrdili aj svedkyne X. W. - matka obžalovaného a M. W. - manželka
obžalovaného.

Svedok S. Č. ani svedkyňa Y. W. nevedeli presne uviesť, čo sa stalo na mieste činu, lebo sa tam
nenachádzali a prakticky vychádzali len z tých skutočností, že im oznámil poškodený H. T..

Po vyhodnotení všetkých ďalších svedeckých výpovedí aj listinných dôkazov, súd prišiel k takému
záveru, že výpoveď poškodeného H. T. je nevieryhoná ako to už vyššie súd zdôvodnil, teda nebolo
dokázané jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, lebo sa orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo dokázať jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnosti, že by obžalovaný použil proti poškodenému 21.02.2013 v čase od 11.30 do 12.30 h medzi
obcami Veľký Blh a Uzovská Panica na štátnej ceste násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a že by
takýto čin mal spáchať na chránenej osobe, a preto obžalovaného podľa § 285 písm.a) Tr. por. spod
skutku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák. v celom rozsahu oslobodil.

Podľa § 288 ods.3 Tr. por. súd poškodenú B. T. s celým nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie, lebo to musel urobiť, pretože obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

proti inému mal použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin mal spáchať na chránenej
osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.