Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. február 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/272/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233182

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113233182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci
navrhovateľa: J. C., B.. XX.XX.XXXX, X. W. I. XXX, právne zast. ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ s.r.o.
so sídlom Vojtecha Tvrdého 790/13, Žilina, proti odporcovi: Ľ. K.C., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/XX,

Ž., o zaplatenie sumy 460,- Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 460,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 26.06.2012 do 22.03.2013 a zo sumy 460,- Eur od 23.03.2013
do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 118,28 Eur titulom trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 27,50 Eur Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobným návrhom zo dňa 07.10.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 09.10.2013
žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 460,- Eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy
konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 18.06.2013 Okresný súd Žilina rozsudkom XT/XX/XXXX-
XX schválil dohodu o vine a treste zo dňa XX.XX.XXXX uzavretú medzi prokurátorom a obvineným -

odporcom, ktorý bol uznaný vinným a daným skutkom spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 2.000,-
Eur, z ktorej navrhovateľovi vrátil 1.540,- Eur v priebehu skráteného vyšetrovania.

Spolu s návrhom predložil doklad o zaplatení; odstúpenie od zmluvy s podacím lístkom, rozsudok
Okresného súdu Žilina zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XT/XX/XXXX-XX, história transakcií.

Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľa, výsluchom odporcu, ako aj oboznámením listín, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj pripojený
spis Okresného súdu Žilina, XT/XX/XXXX.Súd mal zistené, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XT/
XX/XXXX-XX uznaný vinným, nakoľko dňa 24.02.20121 uzavrel v postavení zhotoviteľa J. - Ľ. K.,
písomnú zmluvu o dielo s objednávateľom - navrhovateľom, v ktorej sa zaviazal dodať plastové okná s

príslušenstvomvlehotedo30dníodzaplateniazálohyvovýške2.000,-Eur,ktorámubolauhradenádňa
27.02.2012, avšak okná a ani príslušenstvo nedodal a prevzatú zálohu nevrátil, ale ju minul na iné účely,
čím spôsobil poškodenému škodu 2.000,- Eur, z ktorej sumy vo výške 1.540,- Eur vrátil poškodenému
až v priebehu skráteného vyšetrovania, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2013.

Súd mal zistené z pripojené spisu, že odporca bol uznaný z obdobného skutku aj v konaní XT/XXX/
XXXX. Spôsobená škoda 1.700,- Eur.

Prevzatie zálohy odporcom vyplýva aj z potvrdenky S. - záloha na okná + prísl. (l.č. 5 obsahu spisu)

Z histórie transakcií vyplýva, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 1.540,- Eur až dňa 22.03.2013.
(l.č. 9 obsahu spisu)

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu XT/XX/XXXX okrem iného vyplýva vyhlásenie odporcu, že rozumie
tomu, čo sa mu kladie za vinu a vie, prečo je trestne stíhaný.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde odporca prehlásil, že
rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako
trestného činu, a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok.

Odporca za svoje konanie bol uznaný vinným a poškodený - navrhovateľ bol odkázaný so svojim
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2013.

Súd mal nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo
(v zmysle Občianskeho zákonníka), na základ ktorej sa odporca zaviazal dielo vykonať - okná s

príslušenstvom, pričom prevzal zálohu 2.000,- Eur.

Napriek tomu dielo nezhotovil a zálohu taktiež nevrátil.

Na to navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 11.06.2012, nakoľko nebol dodržaný termín dodania
diela, pričom dielo nebolo dodané ani v ďalších dohodnutých termínoch.

Odstúpenie bolo doručované dňa 20.06.2012.

Odporca dané odstúpenie od zmluvy ničím nenamietal, napriek tomu zálohu navrhovateľovi nevrátil v
celej výške.

Podľa § 642 Občianskeho zákonníka

(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi
sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť

mu účelne vynaložené náklady.

(2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové
alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.Podľa § 48 Občianskeho zákonníka

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Súd posúdil, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ platne od zmluvy s odporcom odstúpil, odporca bol povinný vrátiť
zálohu.

Napriek uvedeným skutočnostiam odporca iba časť zálohy vo výške 1.540,- Eur vrátil navrhovateľovi až

počas skráteného vyšetrovania, a to dňa 22.03.2013, teda takmer po roku od odstúpenia od zmluvy.

Odporca tvrdil, že sa dostal do finančných problémov, preto nemohol dodať okná, keďže iní klienti mu
neplatili faktúry. Avšak z pripojeného spisu XT XX/XXXX vyplýva nepochybné vyjadrenie odporcu, že
rozumie, čo sa mu kladie za vinu, a to, že okná a ani príslušenstvo nedodal a prevzatú zálohu nevrátil,
ale ju minul na iné účely, čím spôsobil poškodenému škodu 2.000,- Eur.

Následne odporcova obrana pre súdom spočívala v tom, že tvrdil, že navrhovateľovi poslal faktúru na
sumu 460,- Eur za príslušenstvo, ktoré mu bolo dodané.

Odporca však žiadnu faktúru nepreukázal s tým, aby ju predložil navrhovateľ. Avšak právna zástupkyňa
navrhovateľa poprela takú faktúru, ako aj jej opodstatnenosť, nakoľko predsa navrhovateľ odstúpil
od zmluvy a okná s príslušenstvom si zabezpečil od iného dodávateľa, ktorého potvrdil aj odporca,

ktorý následne uviedol, že danému dodávateľovi on odovzdal príslušenstvo k oknám pre navrhovateľa,
nakoľko daný dodávateľ, s ktorým dlhšie spolupracuje, ho požiadal o dané príslušenstvo k oknám pre
navrhovateľa. Zároveň uviedol, že on navrhovateľovi zohnal iného dodávateľa.

Odporca zároveň potvrdil, že on nekomunikoval s navrhovateľom.

Súd mal zistené, že navrhovateľ po odstúpení od zmluvy už nič neobjednával u odporcu.

Vyhľadal iného dodávateľa, ktorý mu dielo dodal.

Navrhovateľ s odporcom už nemal žiadny ďalší vzťah. Pokiaľ odporca niečo dodal pre navrhovateľa, tak
to dodal inej osobe na požiadavku tej osoby, ale nie na požiadavku/objednávku navrhovateľa.

Navrhovateľ mal zmluvný vzťah s inou osobou.

Pokiaľ odporca dodal niečo tej osobe s tým, že to bolo následne dodané navrhovateľovi, navrhovateľovi

voči odporcovi nevzniká žiadna povinnosť, ale len voči dodávateľovi. To, že tretia osoba (nový dodávateľ
navrhovateľa) požadoval od odporcu príslušenstvo, ktoré následne dodal navrhovateľovi, je to zmluvný
vzťah len medzi odporcom a tou treťou osobou. Z daného vzťahu nevznikli žiadne povinnosti, či práva
medzi odporcom a navrhovateľom, ale iba medzi odporcom a treťou osobou a medzi navrhovateľom
a treťou osobou.

Teda ak si odporca nárokuje sumu 460,- Eur za príslušenstvo dodané následne navrhovateľovi, hoci
toto bolo dodané na základe požiadavky inej osoby, a to od následného dodávateľa navrhovateľa, tak
odporcovi vznikol nárok voči tej osobe. Nie voči navrhovateľovi, a to aj napriek tomu, že príslušenstvo
bolo dodané nakoniec skutočne navrhovateľovi.Odporca potvrdil, že navrhovateľ príslušenstvo od neho nepožadoval, žiadna objednávka od odstúpenia
od zmluvy nebola a že toto príslušenstvo dodal tretej osobe.

Taktiež z mailovej korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 24.09.2012 vyplýva,

že odporca sa ospravedlňoval navrhovateľovi za vzniknutú situáciu ohľadom dodávky diela, pričom
odporca potvrdil, že sa stretol s majiteľom C. (dodávateľ navrhovateľa), ktorý mu oznámil, že už okná
s príslušenstvom dodal navrhovateľovi. Odporca uviedol, že nechce pripraviť navrhovateľa o peniaze,
ktoré mu vráti, a to 2.000,- Eur, a to do konca októbra 2012.

Z uvedeného vyplýva, že odporca si značne odporuje, keďže na pojednávaní pred súdom dňa
07.02.2014 uvádzal, že C. dodal príslušenstvo pre navrhovateľa, za čo poslal navrhovateľovi faktúru,

hoci ju nepreukázal, ale na druhej strane vo svojom podaní zo dňa 24.09.2012 adresovanom
navrhovateľovi uvádza, že má vedomosť o tom, že navrhovateľovi iná firma dodala okná s
príslušenstvom a sumu 2.000,- Eur mu vráti do konca októbra 2012.

Napriek všetkému vrátil iba sumu 1.540,- Eur, a to dňa 22.03.2013.

Dokonca odporca tvrdil, že príslušenstvo poslal C. a za 10 minút si mal prísť po to navrhovateľ, následne

uviedol, že dodal príslušenstvo C., pričom asi 4 mesiace bolo na sklade a brané to bolo až v septembri/
októbri zo skladu.

Zároveň však v mailovej korešpondencii dňa 24.09.2012 uviedol, že C. mu oznámil, že navrhovateľovi
boli okná s príslušenstvo dodané a on vráti navrhovateľovi sumu 2.000,- Eur. A následne až 30.05.2013
mal poslať navrhovateľovi faktúru za príslušenstvo, ktoré vlastne od neho žiadal C..

Z uvedeného vyplývajú rozsiahle rozpory v tvrdeniach odporcu, ktoré upravuje podľa potreby.

Pokiaľ odporca skutočne dodal C. príslušenstvo, vznikol mu nárok voči tomuto subjektu. Ak to požaduje
od navrhovateľa, tak to požaduje voči nesprávnej osobe, a to bez ohľadu na to, či príslušenstvo bolo
od tretej osoby dodané navrhovateľovi. Medzi odporcom a navrhovateľom po odstúpení od zmôluvy
nevznikol žiadny ďalší záväzkový vzťah.

Tým, že odporca zvyšok zálohy nevrátil, bezdôvodne sa obohatil na úkor navrhovateľa.

Je irelevantné, či príslušenstvo dodávané odporcom bolo následne dodané navrhovateľovi. V takom
prípade by odporca bol aj tak iba subdodávateľom, ktorému vznikol nárok len voči tomu subjektu,
ktorému príslušenstvo odovzdal.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Tým, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, bol odporca povinný vrátiť zálohu 2.000,- Eur. Keďže

vrátil iba sumu 1.540,- Eur, vo zvyšnej časti sa bezdôvodne obohatil.

Pokiaľ sa v súdnom konaní domáhal akéhosi započítania danej sumy z dôvodu dodania príslušenstva
navrhovateľovi cez iného dodávateľa, jednak tvrdenie odporcu je účelové vzhľadom na jeho mailovú
korešpondenciu s navrhovateľom zo dňa 24.09.2012 a taktiež vzhľadom na jeho vyjadrenia v rámcitrestného konania, v ktorých potvrdil svoje konanie a potvrdil, že navrhovateľovi dielo bolo dodané iným
dodávateľom a súd nemal zistený žiadny vznik iného zmluvného vzťahu navrhovateľa a odporcu.

S poukazom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia súd zaviazal odporcu na

zaplatenie žalovanej sumy.

Odporcove tvrdenia súd posúdil ako jeho obranu, ktorá si však značne rozporuje a s poukazom na
zistené skutočnosti je účelová.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to zo sumy 2.000,- Eur od nasledujúceho dňa po doručení odstúpenia od
zmluvy do čiastočného zaplatenia a od 23.03.2013 zo sumy 460,- Eur. Výšku sadzby súd nedokazoval

v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil
skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v

konanínebolspochybnenýprávnyzákladžalobouuplatnenejpohľadávky,ataksúdnávrhunavrhovateľa
vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odporca navrhoval vykonanie ďalších dôkazov, ktorých vykonanie však v danej veci bolo neefektívne,
nakoľko odporca navrhoval predložiť potvrdenie, že on dodal C. príslušenstvo a že navrhovateľovi
následne vystavil faktúru (aj to až v roku 2013), ale vykonanie týchto dôkazov by nemalo vplyv

na rozhodnutie veci, keďže bolo nepochybne zistené, že po odstúpení medzi navrhovateľom a
odporcom nebol žiadny zmluvný vzťah a pokiaľ dodal odporca príslušenstvo C., odporcovi tým nevznikol
žiadne nárok voči navrhovateľovi a teda aj údajné vystavenie faktúry odporcom pre navrhovateľa je
neopodstatnené.

Preto návrh na vykonanie týchto dôkazov súd zamietol.

Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom trov
právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v celkovej výške 118,28 Eur za 3 úkony právnej pomoci po 31,54 Eur
- prevzatie a príprava; podanie žalobného návrhu, a účasť na ústnom pojednávaní, 2x réžia 7,81 a 1x
réžia za úkon v roku 2014 vo výške 8,04 Eur.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní voči odporcovi úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal trovy konania
titulom trov právneho zastúpenia po posúdení v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. za tri úkony:

- prevzatie a príprava - 31,54 Eur + 7,81 Eur

- žalobný návrh - 31,54Eur + 7,81 Eur

- účasť na pojednávaní - 31,54 Eur + 80,4 Eur, spolu 118,28 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho

zástupcu navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom trovy konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 118,28 Eur.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle § 150 O.s.p.

Podľa § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods.2 písm.i) zák.č.
71/1992 Zb. a odporca nebol oslobodený od súdnych poplatkov, súd zaviazal na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh v zmysle citovaného ustanovenia odporcu vo výške v zmysle sadzobníka poplatkov
zák.č. 71/1992 Zb.

Spoukazomnauvedenéskutočnostisúdrozhodoltak,akotovyplývazvýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).