Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112233323
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112233323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v konaní

navrhovateľa: P.. Š. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C. v zastúpení Advokátska
kancelária HPP s.r.o., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 1.625,32 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.625,32
eur od 02.08.2012 do 22.08.2012 z a s t a v u j e.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.625,32 eur s 8,75% ročným úrokom
z omeškania od 23.08.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska

kancelária HPP, s.r.o. náhradu trov konania vo výške 97,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
388,72 eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.10.2012 sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1.625,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. odo dňa
02.08.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla zn. Z. C. K. XXX
XMATIC F., evidenčné číslo C. XXXAG. Dňa 13.07.2012 došlo na F. L. N. C. okolo 14.15 hod. k
škodovejudalosti, priktorejbolaspôsobenáškodanačelnomsklevozidlanavrhovateľa.Škodavzniklav

príčinnejsúvislostisprevádzkoumotorovéhovozidlazn.N.W.M.B.,evidenčnéčísloC.XXXKM,ktorého
držiteľom a majiteľom je spoločnosť G. S. K..Q..X.., ktorého vodičom bol v čase škodovej udalosti P.. S.
U.. Povinné zmluvné zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú predmetným vozidlom N.
ev. č. C. XXXKM bolo uzavreté s odporcom na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

Navrhovateľ a vodič vozidla zn. N. W. M. B., evidenčné číslo C. XXXKM P.. S. U. spísali záznam o
škodovej udalosti, z ktorého jednoznačne vyplýva, že škodovú udalosť spôsobilo vozidlo N., čo svojim
podpisom riadne potvrdil aj vodič vozidla P.. S. U.. Navrhovateľ si v spoločnosti Z.-L. Bratislava K..Q..X..

objednal opravu vzniknutej škody. Po vykonanej oprave spoločnosť Z.-L. Bratislava, K.. K..Q..X..
vystavila dňa 20.07.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 1.625,32 eur, ktorú navrhovateľ i na základe
faktúry dňa 20.07.2012 zaplatil. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u odporcu
ako poisťovateľa pričom odporca listom zo dňa 02.08.2012 oznámil navrhovateľovi, že poistné plnenie
odmieta poskytnúť resp. nahradiť mu vzniknutú škodu, nakoľko navrhovateľ svoj nárok nepreukázal.Okresný súd Bratislava I vydal na návrh navrhovateľa dňa 25.10.2012 platobný rozkaz č.k.
16C/197/2012-14.

Odporca v zákonom stanovenej lehote podal proti platobnému rozkazu dňa 12.11.2012 odpor s

odôvodnením.

Odporca v odpore uviedol, že návrh navrhovateľa žiada v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že náhrada
škody poisťovateľa za poisteného formou poistného plnenia z poistenia zodpovednosti je viazaná na
splnenie základných predpokladov a to existencia zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému,
oznámenie poistnej udalosti poisteným poisťovateľovi a uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu

škody poškodeným.

K otázke existencie zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému odporca uviedol, že prihliadnuc
ku všetkým okolnostiam nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená
škoda, jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj samotnú škodu v
danom čase a na danom mieste. Vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky nemôže byť vedomý
odskočenia predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet

(kameň), ktorý údajne poškodil čelné sklo na poškodenom vozidle bol vymrštený prevádzkou vozidla
poisteného. Podľa odporcu i keď vodič predchádzajúceho vozidla uznal svoju vinu na vzniku škody je
nemožné, aby si vodič idúceho motorového vozidla pri plnom sústredení sa na dopravnú situáciu pred
sebou dokázal vôbec všimnúť, že spod kolesa jeho vozidla odletel nejaký kameň do čelného skla za
ním idúceho motorového vozidla.

V prípade poškodenia čelného skla odskočeným kameňom z vozovky je potrebné zaoberať sa
skutočnosťou, či vymrštenie kameňa spod kolies idúceho vozidla je možné považovať za okolnosť
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná liberácia.

odporca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3/1984 podľa ktorého
zodpovednosť prevádzkovateľa za škodu vyplývajúca z §427 Občianskeho zákonníka nie je

bezvýnimočná, keď Občiansky zákonník pripúšťa dva liberačné dôvody preukázaním, ktorých sa
prevádzkovateľ môže zbaviť zodpovednosti úplne alebo sčasti a to podľa § 428 Občianskeho zákonníka
vtedy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke tzv. vonkajšie okolnosti
prevádzky a ak dokáže, že ku škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať.

Odporca mal za to, že vymrštenie kameňa spod kolies iného vozidla predstavuje skutočnosť, ktorá
je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, nie je však okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.
Poškodený ani poistený jednoznačne nezodpovedajú za stav vozovky. Vo veci prichádza do úvahy
liberácia vodiča predchádzajúceho vozidla pretože tento nemohol udalosti predvídať ani pri všetkom
možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať.

Odporca tiež žiadal, aby sa súd zaoberal otázkou stretu prevádzok podľa § 431 Občianskeho zákonníka
a s tým súvisiacou otázkou miery účasti na spôsobení škody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka P.. S. U., prednesmi
právneho zástupcu navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi
- návrh poistnej zmluvy č. XXX XXXXXXX zo dňa 03.10.2011, záznam o dopravnej nehode zo

dňa 13.07.2012, faktúra č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2012, pokladničný doklad spoločnosti Z.-
L. Bratislava K..Q..X.. na sumu 1.625,32 eur, uplatnenie nároku na náhradu škody z 20.07.2012,
oznámenie odporcu zn. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2012, výzva navrhovateľa na zaplatenie zo
dňa 22.08.2012, oznámenie odporcu zo dňa 26.09.2012, spis poistnej udalosti č. S.-XXXXXXXXXX,
Všeobecné poistné podmienky odporcu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla č. XXX účinné od 01.11.2010, stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom
Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Po začatí konania vo veci samej navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 03.02.2014 vzal návrh na
začatie konania v časti návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy vo výške
1.625,32 eur odo dňa 02.08.2012 do 22.08.2012 späť a konanie žiadal v tejto časti návrhu zastaviť.Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh

vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu

na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal so súhlasom odporcu návrh v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy vo výške 1.625,32 eur odo dňa 02.08.2012 do 22.08.2012
späť, súd s poukazom na účinné späťvzatie časti návrhu navrhovateľom, konanie podľa ustanovenia §

96 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Dňa 13.07.2012 došlo na F. L. N. C. okolo 14.15 hod. k škodovej udalosti medzi osobným motorovým
vozidlom Z. C. K. XXX XMATIC F., evidenčné číslo C. XXXAG, ktorého vodičom a držiteľom bol
navrhovateľ a vozidlom N. W. XX evidenčné číslo C. XXXKM, ktorého držiteľom a majiteľom je
spoločnosť G. S. K..Q..X.. a ktorého v čase škodovej udalosti vodičom bol P.. S. U..

K škodovej udalosti došlo tak, že spod kolies vozidla N. evidenčné číslo C. XXXKM idúceho pred
vozidlom navrhovateľa, odletel kameň, ktorým bolo poškodené čelné sklo na vozidle navrhovateľa.

Škodová udalosť nebola účastníkmi nahlásená príslušnému policajnému zboru.

Navrhovateľ a P.. S. U. ako vodiči oboch vozidiel spísali záznam o dopravnej nehode.

Spoločnosť G. S. K..Q..X.. mala s odporcom na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla továrenská značka N. W. XX, uzavretú poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, číslo návrhu XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 03.10.2011 a to na dobu neurčitú.

Navrhovateľ si u odporcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil listom zo dňa 20.07.2012
nárok na náhradu škody v dôsledku škodovej udalosti , ku ktorej došlo dňa 13.07.2012 a vinníkom, ktorej
bol vodič S. U., ktorý viedol vozidlo držiteľa (vlastníka) G. S. K..Q..X.. zn. N. W. XX, ev. č. C. XXXKM.

Poškodené motorové vozidlo navrhovateľa bolo opravené a opravu vykonala spoločnosť Z.-L.
Bratislava, K.. K..Q..X.., ktorá opravu vozidla - výmenu čelného skla navrhovateľovi vyfakturovala
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2012 na celkovú sumu 1.625,32 eur.

Vyfakturovaná suma 1.625,32 eur bola zaplatená dňa 20.07.2012 ako to vyplýva z pokladničného
dokladu spoločnosti Z.-L. Bratislava, K.. K..Q..X.. č. X/XXX.

Odporca listom zn. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2012 oznámil navrhovateľovi, že v súlade s § 4
zákona č. 381/2001 Z.z. bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať uplatnený nárok, preukázať vecnú a
časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinnoua vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré malo údajne
škodu spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody.
Vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo dôjsť k vzniku škody si vzhľadom na povinnosti

vodiča nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskoku skalky,
ktorá údajne poškodila čelné sklo vozidla navrhovateľa. Keďže v danej veci nebola bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná zodpovednosť vodiča motorového vozidla zn. N., EVČ: C. za vzniknutú škodu,
uplatnený nárok navrhovateľa odporca vybavil bez poskytnutia poistného plnenia.

Navrhovateľ listom zo dňa 22.08.2012, doručeným odporcovi dňa 05.09.2012 opätovne vyzval odporcu

na náhradu žalovanej sumy.

Odporca listom zn. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2012 oznámil navrhovateľovi , že vzhľadom ku
skutočnosti, že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla naďalej odmieta pristúpiť k úhrade poistného plnenia.

Navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že so svojim motorovým vozidlom jazdil na F. L., ktorá sa
nachádza v miestnej časti Bratislava S. C. za K., smerom z F.. Premávka na ceste nebola takmer žiadna,

v čase udalosti sa na ceste nenachádzalo žiadne vozidlo okrem jeho vozidla a vozidla jazdiaceho pred
ním.

Na ceste je križovatka s miernym stúpaním kde auto jazdiace pred ním ako stúpalo na horizont, zabralo
kolesami a navrhovateľ počul náraz na čelnom skle a došlo k jeho poškodeniu.

Vozidlo idúce pred ním predbehol a zastavil a vodičovi oznámil čo sa stalo. Následne spísali

záznam o dopravnej nehode, ktorý doručil odporcovi, vozidlo následne pracovník odporcu obhliadol,
zdiagnostikoval. Vozidlo dal opraviť do servisu kde vymenili čelné sklo a navrhovateľ za opravu zaplatil
vyfakturovanú sumu.

Cesta na ktorej došlo k škodovej udalosti je normálnou cestou, nejde o frekventovanú cestu, sú na nej
výmole a kamene.

Svedok P.. S. U., priateľ navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedol, že v čase udalosti viedol motorové
vozidlo po ceste, ktorá je málo frekventovaná. Na ceste iné vozidlá ako vozidlo, ktoré riadil on a
vozidlonavrhovateľaneboli.Svedokviedolvozidlo,ktorébolopredvozidlomnavrhovateľa.Nakrižovatke
vyrazil rýchlejšie a kameň spod kolies odskočil. Navrhovateľ zatrúbil a on s vozidlom zastal a videl, že
navrhovateľ mal na vozidle poškodené čelné sklo, ktoré pred tým poškodené nemal.

Odporca v priebehu konania navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady nerozporoval.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods.8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Súd vyhodnotil dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v
ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi

je dôvodný.

Odporca ako poisťovateľ motorového vozidla v dôsledku prevádzky, ktorého škoda vznikla, zodpovedá
za škodu, ktorá bola spôsobená poškodenému - navrhovateľovi podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, keď prevádzkovateľ vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u odporcu zodpovedá v

zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.

Odporca v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka neuviedol žiaden liberačný dôvod, ktorý by mal za
následok zbavenie sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla poškodenému t.j. navrhovateľovi v
súvislosti so škodovou udalosťou.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
udalosťou a vznikom škody.

Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej nebezpečnosti a ktoré sú

spôsobilé vyvolať škodu (R 9/1972).

V stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 10/1983 publikovanom v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk NS SR pod č. R 3/1984 sa konštatuje, že vzhľadom na špecifickosť prevádzky dopravných
prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre
zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti a jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v

Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Tátoúprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Je
to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občianskoprávna zodpovednosť za škodu zakladá
zásadne na zodpovednosti za zavinenie.

Odporca v priebehu konania uvádzal, že navrhovateľ nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinnou a vznikom škody ako následkom
pričom mal za to, že tvrdenie navrhovateľa ako poškodeného o vzniku škody a ani súhlasné tvrdenie
svedka P.. S. U. ako vodiča vozidla, v dôsledku jazdy ktorého došlo k poškodeniu vozidla navrhovateľa
o príčinnej súvislosti nepostačuje. Navrhovateľ podľa odporcu nepredložil dôkaz, ktorý by jednoznačne

a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že k vzniku škody na jeho motorovom vozidle došlo práve
prevádzkou vozidla poisteného.

Súd sa s týmto tvrdením odporcu nestotožnil, navrhovateľ a vodič poisteného vozidla popísali priebeh
škodovej udalosti, jednoznačne uviedli, že k poškodeniu čelného skla na vozidle navrhovateľa došlo
odskočením skalky od vozidla poisteného. V oznámení o vzniku škodovej udalosti a v uplatnení nároku
na náhradu škody riadne popísali priebeh škodovej udalosti a okolnosti jej vzniku.

Na viac súd poukazuje na Všeobecné poistné podmienky odporcu pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX, z ktorých nevyplýva povinnosť jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázať všetky okolnosti súvisiace s poistnou udalosťou.

Podľa článku I poistenie sa dojednáva pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti
poisteného za škodu spôsobenú inému prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve,

pokiaľ ku škodovej udalosti, z ktorej škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti.

Podľa článku II ods. 1 písmeno b) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa článku II ods. 2 veta prvá poistnou udalosťou je vznik povinnosti poisťovateľa nahradiť
poškodenému škodu za podmienok uvedených v článku I a v článku II ods. 1.

Súd za stavu, keď v čase udalosti v dôsledku, ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle navrhovateľa
neboli prítomní žiadni svedkovia, len účastníci škodovej udalosti teda navrhovateľ a vodič poisteného
vozidla, svedok P.. S. U., vychádzal z výpovede navrhovateľa a svedka.

Výpoveď svedka, súd posúdil ako dôkaz na podporu tvrdení navrhovateľa.

Súd nemal dôvod neuveriť svedeckej výpovedi P.. S. U., nakoľko tento vypovedal po poučení o
trestných následkoch krivej výpovede, keď bol poučený súdom, že je povinný vypovedať pravdu a nič
nezamlčovať, nakoľko inak sa dopustí spáchania trestného činu krivej výpovede. Svedok uviedol, že
poučeniu porozumel a súd bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede.

Odporca v priebehu konania výpoveď svedka nespochybnil len udával, že svedok ako vodič vozidla, od
ktorého mal kameň odletieť, sám nevidel, že kameň odletel a nevedel, že ku škodovej udalosti došlo.
Dozvedel sa to až potom ako mu to povedal navrhovateľ a teda v jeho prípade išlo o sprostredkovanú
informáciu.

Odporca však nepredložil žiaden dôkaz vyvracajúci výpoveď a tvrdenia navrhovateľa a svedka, teda,

že kameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa neodletel spod kolies vozidla N. W. XX a
teda že škodová udalosť sa nestala tak ako ju zhodne popisujú jej účastníci.

Odporca nijako nespochybnil ani skutočnosť, že v čase poškodenia vozidla navrhovateľa vymršteným
kamienkom spod kolies poistenej sa na vozovke iné motorové vozidlo nenachádzalo a po ceste iné
žiadne auto nešlo.Výška škody predstavuje sumu ktorá musela byť vynaložená na opravu motorového vozidla
navrhovateľa, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené.

Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, predstavuje náklady na opravu osobného motorového vozidla

navrhovateľa po škodovej udalosti, keď navrhovateľ ako poškodený dal osobné motorové vozidlo opraviť
a tým uviedol poškodenú vec do pôvodného stavu.

Navrhovateľ by bez vykonania opravy nemohol svoje vozidlo riadne užívať.

Škoda, ktorú si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil, predstavuje celkové náklady na opravu motorového
vozidla, ktoré navrhovateľ vynaložil t.j. sumy vo výške 1.625,32 eur.

Odporca sa v priebehu konania nevyjadril k rozsahu škody na vozidle navrhovateľa a k rozsahu

vykonanej opravy. Rozsah poškodenia nenamietal a uvádzal, že výšku uplatnenej náhrady škody
nerozporuje, nakoľko zo strany navrhovateľa bola predložená faktúra za vykonanie opravy čelného skla.

V konaní mal súd mal za preukázané zavinenie prevádzkovateľa motorového vozidla , ktoré bolo
poistené u odporcu na vzniku škody, teda mal za preukázané , že škodová udalosť vznikla v dôsledku
prevádzky motorového vozidla zn. N. W. evidenčné číslo C. XXXKM, vozidla poisteného u odporcu, keď

spod kolies tohto vozidla bol vymrštený kamienok, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle navrhovateľa.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že navrhovateľ si v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. splnil
svoju povinnosť a preukázal svoj nárok voči odporcovi.

V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa môže prevádzkovateľ zbaviť svojej zodpovednosti ak škoda
bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky a ak

škoda bola spôsobená tzv neodvrátiteľnou udalosťou t.j. zásahom zvonku - vis major.

Zodpovednosti sa prevádzkovateľ tiež zbaví ak ku škode došlo zavinením poškodeného v zmysle § 441
Občianskeho zákonníka.

Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke zákon nedefinuje, ale sú za ne považované pôsobenie
prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorého

súčasťou je istá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu, technická zložitosť teda všetko čo môže
vyvolať nepriaznivý škodlivý následok.

V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu
starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody, každú možnú starostlivosť, ktorú
bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O

neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď
škode nebolo možno za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením.

Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň,
zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa.

Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú

subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, vždy
neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý
prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale
treba vždy používať objektívne meradlo.

Za stret prevádzok považujú súdy predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov (ich zrážku), ale

ajstretdopravnýchprostriedkovsozariadeníminejprevádzky,akoajvzájomnéškodnépôsobeniedvoch
prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a
pod.).

Súd sa s tvrdením odporcu, že vymrštenie skalky s pod kolies vozidla prevádzkovateľa nemá pôvod v
prevádzke motorového vozidla a je vonkajšou okolnosťou a teda je možné sa zodpovednosti zbaviť z

liberačného dôvodu podľa § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka nestotožnil z dôvodu, že v tomtoprípadenejdeoškodu,ktorájeneodvrátiteľnáobjektívne.Prevádzkovateľvozidlaspodkolies,ktoréhosa
vymrštila skalka sa neocitol v slede udalosti, ktoré nevedel ovplyvniť. Motorové vozidlo prevádzkovateľa
- škodcu je príčinnou sledu udalostí, nakoľko jeho motorové vozidlo vymrštilo kameň a tento spôsobil

škodu na vozidle navrhovateľa. Bez pohybu vozidla škodcu - rotácie kolies by k vymršteniu skalky
nedošlo.

Súd mal za to, že kamienky na ceste či iné predmety, ktoré môžu odskočiť od kolies nie je vonkajšia
okolnosť, ktorú nie je možné odvrátiť.

Podľa § 3 ods. 2 písmeno a Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby

neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie
najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkam a svojim schopnostiam.

V zmysle citovaného ustanovenia bolo na viac povinnosťou škodcu prispôsobiť jazdu stavu a povahe
vozovky a teda ak sám vodič vozidla, ktorým bola škoda spôsobená vo výpovedi uviedol, že na ceste

boli samé kamienky, mal prispôsobiť rýchlosť jazdy stavu cesty.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za preukázané, že poistený odporcu zodpovedá za škodu, ktorá
vznikla navrhovateľovi v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka nakoľko v konaní mal za preukázané,
že udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, došlo k vzniku škody, keď
vznik škody na vozidle navrhovateľa a jej výšku navrhovateľ preukázal a zo strany odporcu nebola

spochybnená, bola preukázaná i príčinná súvislosť a nebol preukázaný liberačný dôvod v zmysle § 428
Občianskeho zákonníka.

Súd tiež poukazuje na navrhovateľom predložené stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom
Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených

kameňom vymršteným spod kolies iného vozidla zo dňa 16.07.2013. Zo stanoviska vyplýva, že v prípade
škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies
iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. prejavom prevádzky motorového
vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla,
bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste

na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinnou
vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.

Ak udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda
vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá
za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými
dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ustanovenia §
79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy,

ktorých sa dovoláva, a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu,
ktorými odôvodňoval svoj návrh, a prednesov na pojednávaní a vychádzal i z tvrdení odporcu.

Súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak , že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu.Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil i úroky z omeškania, a to výške 8,75% p.a. odo dňa 23.08.2012 do
zaplatenia teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy odporca mal navrhovateľovi zaplatiť náhradu škody.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods.8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 8,75% teda vo
výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Zz. a to odo dňa 23.08.2012, teda odo dňa uplatneného
navrhovateľom.

Odporca bol povinný nahradiť navrhovateľovi uplatnenú náhradu škody do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie t.j. do dňa
18.08.2012 (02.08.2012 + 15 dní).

Odporca navrhovateľovioznámillistomzodňa02.08.2012,žeuplatnenýnárokvybavujebezposkytnutia
poistného plnenia nakoľko vo veci neboli splnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, keďže

nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností zodpovednosť vodiča vozidla N. L. ev. č. C. XXXKM
za vzniknutú škodu.

Odporca bol teda v omeškaní odo dňa 18.08.2012 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní
od skončení potrebného prešetrovania na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie skončení

Keďže zo strany odporcu nedošlo k plneniu dostal sa do omeškania.

Súd z dôvodu, že podľa § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemôže prekročiť návrh
navrhovateľa priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania odo dňa uplatneného navrhovateľom
t.j. odo dňa 23.08.2012 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , teda podľa
úspešnosti v konaní a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 97,50 eur a
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 388,72 eur.

Trovy konania pozostávajú z trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 97,50 eur.

Navrhovateľ bol pri podaní návrhu zastúpený advokátkou JUDr. Evou Poprendovou a od 15.10.2013 bol
zastúpený Advokátskou kanceláriou HPP s.r.o..

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z úkonov právnej pomoci poskytnuté právnou zástupkyňou
JUDr. Evou Poprendovou, advokátkou vo výške 262,65 eur a pozostávajú z

- 3 úkonov právnej pomoci á 71,37 eur účtované zo substrátu 1.625,32 eur podľa § 10 ods. 1, § 14

ods. 1 písmeno a, b, Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (spolu 214,11 eur)

- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia zo dňa 22.08.2012

- podanie návrhu vo veci samej dňa 09.10.2012

- písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 03.12.2012

- 1 úkonu právnej pomoci á 17,84 eur účtované ako 1 odmeny zo substrátu 1.625,32 eur podľa § 10 ods.
1, §14 ods. 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (spolu 17,84 eur)

- účasť na pojednávaní dňa 04.07.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci

- 3 x paušálna suma náhrad a výdavkov účtované podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 30,70 eur)

- 3 x v roku 2012 á 7,63 eur

- 1 x v roku 2013 á 7,81 eur

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z úkonov právnej pomoci poskytnuté právnym zástupcom
Advokátskou kanceláriou HPP s.r.o. vo výške 126,07 eur a pozostávajú z

- 1 úkonu právnej pomoci á 17,84 eur účtované ako 1 odmeny zo substrátu 1.625,32 eur podľa § 10 ods.
1, §14 ods. 5 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (spolu 17,84 eur)

- účasť na pojednávaní dňa 04.11.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci

- 1 úkonu právnej pomoci á 71,37 eur účtované zo substrátu 1.625,32 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.

1 písmeno c Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (spolu 71,37 eur)

- účasť na pojednávaní konanom dňa 03.02.2014

- 2 x paušálna suma náhrad a výdavkov účtované podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (spolu 15,85 eur)

- 1 x v roku 2013 á 7,81 eur

- 1 x v roku 2014 á 8,04 eurTarifná odmena a náhrady advokátskej kancelárie HPP s.r.o. bola s poukazom na ustanovenie § 18
ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške vo výške 20% (105,06
eur + 21,01 eur).

Súd pri vyčíslení náhrady za právne zastúpenie navrhovateľa vychádzal z ich písomného vyúčtovania
právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 388,72
eur (262,65 eur + 126,07 eur) a podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.