Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210776
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, IČO: 35 807 598,právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 4C/197/2012-39 zo dňa 2.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa vo veci, ktorá bola
„spojeným“ konaním o veci tamojšieho súdu sp. zn. 4C/197/2012 (dlžník M. A.) a sp. zn. 7C/261/2012
(dlžníčka M. M.). Vychádzal z toho, že v exekučnom konaní proti povinnej M. M. - sp.
zn. 7Er/793/2010 - bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená exekučnému súdu 16.7.2010 a dotknuté poverenie bolo vydané 26.7.2010, t.j. v zákonom
stanovenej (15 dňovej) lehote. V rámci exekučného konania proti povinnému Marekovi Sokolovi - sp.
zn. 10Er/1019/2010 - bola síce žiadosť o udelenie poverenia doručená 9.12.2010 a poverenie vydané
25.2.2011, ale v dotknutom/rozhodnom čase exekučný súd vykonával nevyhnutné šetrenia, keďže

exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a (aj) v zmysle ustálenej judikatúry v tomto prípade je
nevyhnutný (najmä z hľadiska ochrany spotrebiteľa) širší rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu.
Okresný súd zdôraznil, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní (napr. sp. zn. I. ÚS 16/02). Mal preto za ustálené, že i vo vzťahu k žiadosti o udelenie
poverenia vo veci sp. zn. 10Er/1019/2010 konal exekučný súd priebežne a bez zbytočných prieťahov.
Nadväzne nebol preukázaný nesprávny úradný postup (existencia prieťahov v dotknutom exekučnom
konaní), ako jeden z (kumulatívnych) predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore úspešnému (§ 142 ods. 1 O.s.p.) odporcovi ich
náhradu nepriznal, nakoľko si tento procesný nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejtosituácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady kontradiktórnosti konania. Uviedol, že elektronicky
podal návrh na zrušenie pojednávania odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia daného okresného
súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, ktorú však okresný súd ignoroval. V žiadosti

sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní.
Správne mal okresný súd vec predložiť na rozhodnutie o pridelení inému súdu; bez vydania akéhokoľvek
rozhodnutia však bola možnosť obrany navrhovateľa pred zákonným sudcom celkom zmarená.

Odvolateľ poukázal na svoje vyjadrenie (obsiahnuté v návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z

konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v
rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov a s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho
súdu pre ľudské práva v otázke práva na nestranný súd.

Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov, z ktorých „príkladmo“ uviedol konštatovanie

súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa
odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí
preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je

právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo však predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne
a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich
bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil

vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu
vyjadriť. V tejto spojitosti sú potom ďalšie námietky navrhovateľa o odňatí práva konať pred súdom a
porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Predvolanie na termín pojednávania (dňa 2.4.2013) bolo navrhovateľovi doručené 14.3.2013. V
súvislosti s dotknutým úkonom súdu - pojednávaním navrhovateľ nevykonal žiadne (procesné) podanie,

teda ani v odvolaní tvrdenú žiadosť o zrušenie pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd nadväzne plne v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. konal v
neprítomnostiúčastníkovkonania(odporcasvojuneúčasťospravedlnil).Ibanaokrajkrajskýsúddodáva,
že v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom (ako
v súdenej veci) nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Písomnévyjadrenieodporcuvovecisamejbolookresnémusúdudoručené26.3.2013,t.j.ažpovykonaní
predvolania navrhovateľa na pojednávanie a zároveň v odstupe iba šesť dní pred nariadeným termínom
pojednávania, z ktorých navyše štyri boli sviatkami, resp. dňom pracovného voľna. Nemožno preto
za porušenie požiadavky bezodkladnosti doručenia vyjadrenia (§ 114 ods. 2 veta posledná O.s.p.)

považovať taký postup okresného súdu, ktorý vzhľadom na krátky časový interval a reálny čas možného
doručovania vyjadrenia navrhovateľovi, ponechal oboznámenie navrhovateľa s vyjadrením odporcu na
samotné súdne pojednávanie.Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa správne postupovala
v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10NcC/34/2012 z 17.1.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8NcC/32/2013 z 30.1.2013)

o jej nevylúčení. Navrhovateľ ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti,
ktoré by mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.
ZároveňdotknutýzáveronevylúčenírešpektujeaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSR(napr.
uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania
inštitútusudcovskejnestrannosti.OpomenúťniejemožnéanivýsledkyrozhodovacejčinnostiÚstavného

súdu SR (napr. sp. zn. I. ÚS 88/2013 z 6.2.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam
navrhovateľa v obdobných prípadoch.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za
obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania enormného
množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu ku

vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Nadväzne je úplne nenáležitým
tvrdenieonepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiaprenedostatokdôvodov.Naopak,odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia.

K žiadnemu zo zásadných záverov okresného súdu (t.j. chronológia a zmysel úkonov v exekučnej
veci založenej na rozhodcovskom rozsudku ako exekučnom titule, zvýšené nároky na rozhodovanie v

spotrebiteľských veciach), na ktorých založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, však odvolateľ
nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na všeobecné
konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd sa musí
vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním
návrhu bez náležitej reakcie na konkrétne nosné dôvody napadnutého rozhodnutia.

V danej spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody,
resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených
námietok. Zároveň však platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v
konaní nevyslovil, resp. so situáciami, ku ktorým ani nedošlo (napr. neakceptovanie žiadosti o zrušenie/

odročenie pojednávania).

Pokiaľ navrhovateľ nadväzne v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez
bližšej konkretizácie, o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu
o dodržaní namietaných lehôt, (okrem faktu, že napadnuté rozhodnutie takéto - avšak vecne správne
- konštatovanie obsahuje len vo vzťahu k jednej so spojených vecí) platí, že časové údaje tak, ako ich

vymedzuje prvostupňový súd, zodpovedajú skutkovému stavu a vyplývajú z pripojených exekučných
spisov.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský
súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,
na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok

ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ -

navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.