Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213201245
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213201245.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu F. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom v A., B. XX, zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hutnícka 1, proti
žalovanej: U.S.Steel Košice s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vstupný areál U.S.Steel, IČO: 36 199 222, v
konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniaourčenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruanáhradu
mzdy žiadal žalobca, aby súd rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovanej na základe listiny zo dňa 27.11.2012 je neplatné a jeho pracovný pomer k žalovanej naďalej

trvá. Súčasne žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku za obdobie od 5.12.2012 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, najviac však za obdobie 9-tich mesiacov. Uplatnil si náhradu
trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že pracoval u žalovanej v pracovnom pomere od 1.9.1994
a dňa 29.11.2012 mu bolo zo strany žalovanej doručené „Okamžité skončenie pracovného pomeru“
listinou zo dňa 27.11.2012. Uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia bolo závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť v dňoch 5.7., 12.7. a 1.8.2012. Uviedol, že dňa 5.9.2012
mu jeho priamy nadriadený X. B., v pozícii majster, oznámil, že sa dňa 6.9.2012 má dostaviť na osobný

pohovor k riaditeľovi pre ochranu spoločnosti JUDr. O. a kde mu za prítomnosti ďalšieho vedúceho
zamestnanca, ktorý pohovor a šetrenie viedol, oznámili, že sa v uvedených dňoch dopustil porušenia
pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa týka konania, ktorým porušil pracovnú disciplínu, uviedol žalobca, že sa
jednalookonaniezhodnýmspôsobompopísanévlistinez27.11.2012.Uviedol,žekjemupripisovanému
skutku podal vysvetlenie do zápisu, ktorý v ten deň aj podpísal. Na pohovore mu bol premietnutý
kamerový záznam, ktorým bol snímaný priestor pred bránou vstupnej rozvodne, ktorý žalobca uviedol,
že je voľným priestranstvom. Na pohovore sa k jednotlivým skutkom vyjadril. Na záver pohovoru mu

bol oznámený zákaz vstupu na pracovisko, resp. do objektov žalovanej a bol mu odobratý vstup, resp.
karta. Uviedol, že následne sa ešte dňa 17.9.2012 na pokyn zúčastnil aj ďalšieho pohovoru. Uviedol,
že žalovaná mu odo dňa 6.9.2012 až do dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, vo
výplatnýchtermínochuhrádzalanáhradumzdyvovýškepriemernéhozárobku,t.j.od6.9.do29.11.2012.
Listom zo dňa 4.12.2012 žalovanej oznámil svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru a že
trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Na list mu žalovaná oznámila, že skončenie
pracovného pomeru pokladá za platné. Žalobca v žalobnom návrhu namietol predovšetkým zmeškanie

zákonnej subjektívnej dvojmesačnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zák. práce. Mal za to, že sa žalovaná o
skutkoch, ktoré mu kladie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, dozvedela už v uvedené dni, keďžesituáciu po celý čas snímala, najneskôr však dňa 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor, kde
mu boli premietnuté kamerové snímky a odobratý vstup na pracovisko. Označil oznámenie žalovanej v
písomnom vyhotovení skončenia pracovného pomeru o tom, že sa šetrenie malo ukončiť dňa 4.10.2012,

za účelové. Uviedol, že útvar Ochrana spoločnosti je vnútornou zložkou spoločnosti žalovanej a niet
pochýb o tom, že žalovaná, vrátane jeho nadriadených, mala o veci vedomosť, nakoľko po celú uvedenú
dobu zabezpečovala zadeľovanie do pracovných zmien s tým, že jemu práca nebude prideľovaná.
Uviedol, že pre určenie počiatku behu subjektívnej lehoty uvedenej v ust. § 68 ods. 2 Zák. práce nie je
významné, kedy zamestnávateľ dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zistí, ale postačuje,

aby zamestnávateľ získal vedomosť, resp. dozvedel sa, že sa zamestnanec dopustil takého konania,
ktoré môže zakladať dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Uviedol, že nedodržanie,
resp. zmeškanie uvedenej subjektívnej lehoty spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

Žalovaná sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2013. Uviedla, že
interné šetrenie veci týkajúce sa neoprávneného zhromažďovania materiálu v objekte Revíznej veže

a Vstupnej rozvodne areálu U.S.Steel Košice s.r.o. a jeho následného vynášania z areálu USSK cez
bránu Vstupnej rozvode a dvere budovy Vstupnej rozvodne v mesiacoch jún - september 2012 bolo
realizované zamestnancami útvaru Riaditeľa pre ochranu spoločnosti žalovanej. Šetrenie vykonával
útvar štandardným spôsobom, t.j. autonómne a neuverejňoval žiadne, ani dielčie, informácie o predmete
šetrenia z dôvodu prípadného marenia účelu šetrenia a možného úniku informácií vzhľadom na veľký

počet osôb (cca 30) zainteresovaných na neoprávnenom zhromažďovaní a vývoze materiálu. Žalovaná
uviedla, že v priebehu interného šetrenia bol žalobca identifikovaný na kamerovom videozázname ako
jedna z osôb podieľajúca sa na neoprávnenom vývoze materiálu. Bolo potrebné, aby sa žalobca k týmto
videozáznamom vyjadril, preto útvar Riaditeľa pre ochranu spoločnosti oslovil vedúcich zamestnancov
žalovaného, aby zabezpečili účasť žalobcu na podanie vysvetlenia dňa 6.9.2012. Uviedol, že príslušní

vedúci zamestnanci žalovanej sa tohto stretnutia so žalobcom zo dňa 6.9.2012 a ani ďalšieho stretnutia
dňa 17.9.2012, o účele ktorých nemali ani vedomosť, nezúčastnili. Žalovaná uviedla, že nakoľko
zamestnanci útvaru Riaditeľa pre ochranu spoločnosti žalovanej neboli vedúcimi zamestnancami
žalobcu v zmysle § 9 ods. 3 Zák. práce a teda nejednalo sa o osoby, ktoré by boli oprávnené určovať a
ukladať žalobcovi pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na ten účel

záväzné pokyny, je logické, že pokyn, aby sa žalobca dňa 6.9.2012 dostavil na uvedený útvar žalovanej,
bol daný práve zo strany príslušných vedúcich zamestnancov žalobcu, ktorí o realizáciu tohto kroku boli
požiadaní útvarom Riaditeľa pre ochranu spoločnosti. X. B. ako nadriadený žalobcu, tak sprostredkoval
jeho predvolanie na podanie vysvetlenia zamestnancom útvaru Ochrana spoločnosti na deň 6.9.2012
a to na základe pokynu jemu nadriadených zamestnancov (Ing. H. a Ing. F.). Žalovaná uviedla, že

účelom stretnutia zo dňa 6.9.2012 a 17.9.2012, ktorého sa okrem žalobcu zúčastnili zamestnanci
uvedeného útvaru žalovanej JUDr. O. a Q. F., nebolo oboznámenie zamestnanca s porušením pracovnej
disciplíny,alezabezpečeniejehovyjadreniakzáznamomzkamerovéhosystému,naktorýchbolžalobca
v rámci monitorovania v mesiaci jún - september 2012 zaznamenaný. Žalovaná uviedla, že o záveroch
internéhošetreniavecisaakoprvýzpríslušnýchvedúcichzamestnancovžalobcudozvedelIng.P.F.dňa

4.10.2012,kedybolzostranyJUDr.O.informovanýotýchtovýsledkoch.Zisteniavyplývajúcezozáverov
interného šetrenia boli podnetom na uskutočnenie pohovoru so žalobcom dňa 15.11.2012. Žalovaná
uviedla,žezútvaruOchranaspoločnostiboliIng.P.F.doručenévýsledkyukončenéhointernéhošetrenia
podnázvom„E.A.aspol.-odhalenierozkrádaniamajetkuspol.U.S.SteelKošice-odstúpeniespisového
materiálu z výsledku šetrenia“. Prílohou oznámenia boli aj kamerové videozáznamy a zápis z vysvetlenia

podaného žalobcom. Žalovaná uviedla, že pohovor so žalobcom, v rámci ktorého bol oboznámený s
konkrétnym porušením pracovnej disciplíny Ing. P. F., bol realizovaný v zmysle pracovného poriadku
žalovanej. Žalovaná uviedla, že za zamestnávateľa, ktorý sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel, je potrebné považovať vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zák.
práce. Poukázala na to, že obdobný právny záver je obsiahnutý aj v dostupnej judikatúre a to napr. v

rozhodnutí NS ČR, sp. zn. 21Cdo/1475/2001, podľa ktorého sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité
zrušenie pracovného pomeru dozvie dňom, kedy jeho vedúci zamestnanec bezprostredne alebo vyššie
nadriadený zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu, získal vedomosť a teda dozvedel sa, že sa
zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru. Žalovaná uviedla, že pre určenie začiatku plynutia lehoty nie je významné, kedy zamestnávateľ

dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zistil. Žalovaná uviedla, že jednomesačná lehota,
v priebehu ktorej musí zamestnávateľ pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, začínaplynúť odo dňa, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru preukázateľne (skutočne)
dozvedel. Tento názor, uviedla, že podporuje aj rozhodnutie R64/1973. Žalovaná preto nesúhlasila s
názorom žalobcu, že sa o skutkoch, ktoré kládla žalobcovi za závažné porušenie pracovnej disciplíny,

dozvedela najneskôr dňa 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor a takisto nesúhlasila ani s
konštatovaním žalobcu, že mala vrátane nadriadených žalobcu, o veci vedomosť, nakoľko po celú
uvedenú dobu zabezpečovala zadeľovanie do pracovných zmien s tým, že žalobcovi práca nebude
prideľovaná. Žalovaná uviedla, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.
b/ Zák. práce so žalobcom pristúpila v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, ktorá začala plynúť

odo dňa 4.10.2012, t.j. odo dňa, kedy sa príslušný vedúci zamestnanec žalobcu dozvedel o dôvode
na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom a nie dňom, kedy sa o uvedenom dôvode
dozvedeli zamestnanci útvaru Riaditeľa pre ochranu spoločnosti žalovanej, ktorí však neboli vedúcimi
zamestnancami žalobcu podľa § 9 ods. 3 Zák. práce. Na základe uvedeného navrhla žalobný návrh
zamietnuť v celom rozsahu.

K vyjadreniu žalovanej sa žalobca vyjadril písomne podaním, ktoré súdu doručil dňa 10.4.2013 (čl. 28).

Uviedol, že útvar Riaditeľa pre ochranu spoločnosti ako zložka žalovanej má aj kompetencie, medzi
ktoré spadá aj zamedzenie vstupu zamestnancovi, ktorý úkon, uviedol žalobca, že je jednoznačne
úkonom žalovanej ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi, resp. pokynom zamestnávateľa,
ktorý je zamestnanec povinný rešpektovať. Poukázal na to, že sa žalovaná vo svojom vyjadrení vôbec
nevyjadrila k svojmu konaniu v období od 6.9.2012, keď mal zákaz vstupu na pracovisko a keď mu po

celý čas vyplácala náhradu mzdy. K otázke začatia plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty poukázal
žalobca na rozsudok NS ČR č. 21Cdo/2144/2000, podľa ktorého na začatie plynutia lehoty postačuje,
aby zamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré
môže zakladať dôvod na výpoveď.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Ing. P. F., X. B., JUDr. P. O.

a Q. F. a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a prehratím predloženého DVD nosiča,
na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Listom zo dňa 27.11.2012 označeným: „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ žalovaná oznámila
žalobcovi, že podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce končí s ním pracovný pomer okamžite z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uviedla, že konanie, ktorým sa žalobca dopustil

závažného porušenia pracovnej disciplíny vyplýva z nižšie uvedeného skutkového stavu. Žalovaná v
liste uviedla, že na základe interného šetrenia realizovaného útvarom Ochrana spoločnosti U.S.Steel
Košice, s.r.o., ktoré bolo ukončené dňa 3.10.2012, bolo zistené, že v priebehu mesiacov jún - september
2012 dochádzalo v objektoch Revíznej veže a Vstupnej rozvodne divízneho závodu Energetika k
opakovanému neoprávnenému vývozu materiálu pochádzajúceho z areálu žalovanej. Uviedla, že

konkrétne dochádzalo ku zhromažďovaniu materiálu v objektoch Revíznej veže a Vstupnej rozvodne
a k jeho následnému neoprávnenému vývozu cez bránu Vstupnej rozvodne, resp. vstupné dvere
budovy Vstupnej rozvodne. Uviedla, že u nej platí zásada, že vec, ktorú zamestnanec nájde na
území zamestnávateľa v domnienke, že nikomu nepatrí, je povinný odovzdať, resp. nález oznámiť
zamestnancom U.S.Steel Košice - SBS, s.r.o.. Uviedla, že pracoviská nachádzajúce sa v predmetných

objektoch (v Revíznej veži a Vstupnej rozvodni) patria k režimovým prevádzkam s regulovaným
prístupom iba pre oprávnených zamestnancov, ktorí sú povinní používať predpísané osobné ochranné
pracovné pomôcky. Brána Vstupnej rozvodne nie je miestom určeným zamestnávateľom pre vstup
a opustenie areálu žalovanej, nenachádza sa tam ani stanovište strážnej služby, ktorá je oprávnená
kontrolovať vstup a výstup osôb, ako aj všetok materiál, ktorý sa vnáša a vyváža do, resp. z areálu

žalovanej. Brána Vstupnej rozvodne je trvale uzamknutá a určená na umožnenie vstupu a opustenie
areálu žalovanej iba oprávnených osôb v konkrétnych prípadoch potreby vstupu mobilných zariadení
pri revíziách alebo zásahu závodného hasičského útvaru. Uviedla, že na popísanom neoprávnenom
zhromažďovaní a vývoze materiálu sa zúčastňovali jej zamestnanci, zamestnanci spol. RMS, a.s.,
ako aj tretie osoby, ktoré vedome používali bránu Vstupnej rozvodne, resp. vstupné dvere budovy

Vstupnej rozvodne na neoprávnený vývoz materiálu z jej areálu a to z dôvodu, aby sa vyhli kontrole
strážnou službou na miestach určených pre vstup a opustenie areálu žalovanej. Uviedla, že výsledky
interného šetrenia realizovaného útvarom Ochrana spoločnosti, boli doručené generálnemu manažérovi
pre podporu výroby dňa 4.10.2012. Konkrétne uviedla, že žalobca ako zamestnanec sa dopustilporušenia pracovnej disciplíny dňa 5.7.2012 počas pracovnej zmeny v čase od 6:07do 6:13 hod., keď
vykonával v civilnom oblečení, bez použitia predpísaných OOPP činnosti nesúvisiace s plnením jeho
pracovných povinností. Konkrétne preniesol z budovy Revíznej veže do budovy Vstupnej rozvodne 2

ks cca 30 l modrých bandasiek naplnených tekutinou. V čase od 6:11 do 6:13 hod. v spolupráci s
ďalším zamestnancom M. X. žalobca vyniesol z budovy Revíznej veže ku bráne Vstupnej rozvodne
3 ks cca 50 l bandasiek naplnených tekutinou, ktoré následne s týmto zamestnancom žalovanej
neoprávnene vyniesol z priestoru Vstupnej rozvodne cez bránu Vstupnej rozvodne a naložil do
motorového vozidla ďalšieho zamestnanca žalovanej - L. A., ktoré sa nachádzalo pred bránou Vstupnej

rozvodne. Neoprávnenú činnosť realizoval žalobca v tento deň (5.7.2012) aj v čase od 10:16 do
10:31 hod. tým, že z budovy Vstupnej rozvodne preniesol do garáže nachádzajúcej sa oproti budove
Vstupnej rozvodne modrú bandasku naplnenú tekutinou ako aj lievik a následne so svojím motorovým
vozidlom do tejto garáže neoprávnene zaparkoval. V čase od 10:20 do 10:30 hod. sa neoprávnene
zdržiaval v uzatvorenom priestore garáže, následne svoje motorové vozidlo preparkoval pred budovu
Vstupnej rozvodne a z garáže preniesol do budovy Vstupnej rozvodne 2 ks prázdnych bandasiek.

V čase o 13:38 hod. žalobca opustil pracovisko pred skončením svojej pracovnej zmeny. Žalovaná
uviedla, že ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopustil dňa 12.7.2012 počas výkonu
nadčasovej práce v čase od 17:10 do 17:34 hod., kedy v rozpore s jej oprávnenými záujmami ako
zamestnávateľa, vykonával činnosti nesúvisiace s plnením jeho pracovných úloh. Konkrétne otvoril
garáž nachádzajúcu sa oproti budove Vstupnej rozvodne, neoprávnene vošiel so svojim motorovým

vozidlom do tejto garáže, preniesol do garáže z budovy Vstupnej rozvodne bandasku naplnenú tekutinou
a následne sa sám neoprávnene zdržiaval v uzatvorenom priestore garáže. V čase o 17:31 hod.
preparkoval svoje motorové vozidlo pre budovu Vstupnej rozvodne a z garáže odniesol do budovy
Vstupnej rozvodne prázdnu bandasku. Ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca dopusti
dňa 1.8.2012 počas pracovnej zmeny v čase o cca 20:00 hod., kedy vyniesol z budovy Vstupnej

rozvodne cca 5 l plastovú bandasku s demineralizovanou vodou, ktorú uložil do svojho súkromného
motorového vozidla. Uvedenú vodu žalobca neoprávnene vyniesol pre svoju osobnú potrebu. Jedná sa
o vodu, ktorú si divízny závod Energetika vyrába pre prevádzkové potreby. V liste žalovaná uviedla,
že pri poskytovaní vyjadrenia dňa 6.9. a 17.9.2012 žalobca plne nespolupracoval pri vyšetrovaní a
objasňovaní podozrení z nekalej činnosti a poškodzovania oprávnených záujmov zamestnávateľa.

Uvedeným konaním žalobca porušil ust. § 81 písm. a/, b/, c/ a e/ Zák. práce a ust. Pracovného poriadku
spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o. a to konkrétne jeho ustanovenia, podľa ktorých: nikto nesmie
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zneužívať na škodu druhého účastníka tohto vzťahu
alebo spoluzamestnancov, zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, dodržiavať platné
právne predpisy a interné predpisy vydané zamestnávateľom, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,

strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, materiál
a iný majetok zamestnávateľa nepoužívať na súkromné účely, vstupovať, resp. vystupovať do a
z objektov zamestnávateľa len určenými vchodmi a východmi, nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa, neuprednostňovať svoje vlastné záujmy alebo záujmy tretích osôb pred
záujmami zamestnávateľa, počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu majetku zamestnávateľa a

poškodzovaniu jeho oprávnených záujmov, spolupracovať pri vyšetrovaní a objasňovaní podozrení z
nekalej činnosti a poškodzovania oprávnených záujmov zamestnávateľa, ak hrozí škoda, upozorniť
vedúceho zamestnanca, resp. neodkladne zasiahnuť k jej odvráteniu a vzniku, nedonášať, resp.
nedovážaťdopriestorovaobjektovzamestnávateľamajetokbezdokladuojehonadobudnutísvýnimkou
vecí obvykle nosených do zamestnania, pracovné pomôcky, zverené nástroje, stroje a zariadenia

používať výhradne na stanovené účely predpísaným spôsobom a v prospech zamestnávateľa a
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť pravdivo a včas oznamovať a objasňovať skutočnosti vedúce k
akémukoľvek ohrozeniu, poškodeniu, strate majetku zamestnávateľa a vypovedať o známych, resp.
možných príčinách takéto stavu. Žalovaná v liste uviedla, že vyššieuvedené konanie žalobcu kvalifikuje
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny so sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru,

ktoré bolo prerokované s príslušnou odborovou organizáciou. Pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť
dňom doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo podpísané Ing. F. X. a Ing. F. X..

Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo mu osobne
žalovanou doručené do vlastných rúk dňa 29.11.2012.

Zo zápisu o porušení pracovnej disciplíny zamestnanca zo dňa 5.11.2012 vyplynulo, že sa uskutočnilo

uvedeného dňa v priestoroch žalovanej za prítomnosti v zápise uvedených osôb a to vrátane žalobcuprejednanie porušenia jeho pracovnej disciplíny. Konkrétne boli prejednávané so žalobcom tie isté
skutky, ktoré následne žalovaná uviedla, resp. označila za porušenie pracovnej disciplíny žalobcom a na
základe ktorého porušenia následne s ním okamžite skončila pracovný pomer. Žalobca sa pri prejednaní

vyjadril do zápisnice tak, že nesúhlasí s „týmito obvineniami a s týmto zápisom“.

Listom zo dňa 4.12.2012 žalobca oznámil žalovanej, že mu dňa 29.11.2012 bolo doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru a uviedol, že toto považuje za neplatné z dôvodu uplynutia zákonnej
lehoty pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že s okamžitým skončením svojho
pracovného pomeru nesúhlasí a požiadal žalovanú o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy.

Žalovaná žalobcovi odpovedala listom zo dňa 10.12.2012, v ktorom uviedla, že považuje skončenie

pracovného pomeru so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce za dôvodné, právne podložené,
správne kvalifikované a platné.

Z fotokópie interného listu zo dňa 3.10.2012, ktorý odoslal JUDr. P. O., riaditeľ pre Ochranu spoločnosti
žalovanej, Ing. P. F., GM pre podporu výroby, vo veci „E. A. a spol. - odhalenie rozkrádania majetku
spoločnosti U.S.Steel Košice - odstúpenie spisového materiálu z výsledku vyšetrovania“, vyplynulo, že

tento list dňa 4.10.2012, jeho adresát, t.j. Ing. P. F., prevzal. Potvrdenie prevzatia nachádza sa na kópii
tohto listu. Podľa obsahu tohto listu útvar Ochrana spoločnosti žalovanej v r. 2012 získala operatívne
informácie o rozkrádaní majetku žalovanej zamestnancami DZ Energetika. Bolo vykonávané v mesiaci
jún - september 2012 monitorovanie prevádzky Distribúcia elektrickej energie, pri ktorom bolo zistené,
že E. A. a spol. dovážali do objektu Revízna veža odcudzený materiál z areálu žalovanej, kde bol

skladovaný a následne vyvážaný bez povolenia cez bránu Rozvodne. Hlavným organizátorom krádeží
bol E. A., ktorý získal kľúč podvodným spôsobom z velína Rozvodne. Krádeže a vývoz cez bránu boli
realizované v priebehu pracovnej i mimopracovnej doby, kedy A. so zamestnancami DZ Energetika a
spoločnosti RMS dovážali odcudzený tovar, pohonné hmoty, minerálne vody, elektroinštalačný materiál,
farebné kovy, stavebný materiál, rôzne druhy náradia a pod.. Krádeže boli realizované organizovaným

spôsobom a v čase striedania služieb pracovníkov SBS. Podľa obsahu listu, podozrivé osoby boli
vypočuté, 12 zamestnancom divízneho závodu Energetika, ktorí sa dopustili závažného porušenia
pracovnej disciplíny, boli zablokované a odobraté vstupné karty, 8 zamestnanci sa dopustili menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny bez odobrania identifikačnej karty. Podľa obsahu listu bola
spracovaná chronologická tabuľka krádeží k jednotlivým osobám, v ktorej bol uvedený dátum krádeží, čo

bolo odcudzené s príslušným videozáznamom, ktorý bol prieložný v prílohe. Bola spracovaná aj analýza
škody kradnutého materiálu podľa jednotlivých osôb. Záverom bolo konštatované, že spisový materiál
z výsledku vyšetrovania je zasielaný k ďalšej služobnej potrebe a disciplinárnym opatreniam.

Zo žalovanou predloženej organizačnej schémy U.S.Steel Košice, s.r.o. a to jej výrobného úseku,
mal súd preukázané, že ho riadi viceprezident pre výrobu, M. G. K., jemu je podriadený generálny

manažérprepodporuvýrobyIng.J.F.,generálnemumanažéroviprepodporuvýrobypodliehajúriaditelia
divíznych závodov, konkrétne aj riaditeľ divízneho závodu Energetika Ing. P. H.. Riaditeľovi divízneho
závoduEnergetikasúpodriadenívedúciprevádzok,konkrétneajvedúciprevádzkyDistribúciaelektrickej
energie Ing. R. O.. Vedúcemu prevádzky Distribúcia elektrickej energie podlieha majster distribúcie
elektrickej energie pre hlavnú výrobu P. B., ktorý bol aj priamym nadriadeným žalobcu.

Z organizačnej schémy U.S.Steel Košice, s.r.o., a to jej úseku prezidenta, súd zistil, že riaditeľ pre
ochranu spoločnosti - JUDr. J. O. je organizačne podriadený generálnemu manažérovi pre ochranu -
Európa, ktorým je D. F. a tento podlieha priamo generálnemu manažérovi „General Manager - Corporate
Security and Fire Services“, ale nie je tento generálny manažér pre ochranu podriadený prezidentovi
spoločnosti U.S.Steel Košice s.r.o. (čl. 64).

Predloženým organizačným poriadkom vedenia spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o. účinným od
9.7.2012 mal súd preukázané vymedzenie činnosti útvaru riaditeľa pre ochranu spoločnosti a to na
vykonávanie koordinácie uplatňovania bezpečnostnej politiky spoločnosti v oblasti pôsobnosti útvaru,
detektívnu činnosť v zmysle zák. o súkromných bezpečnostných službách, detekčnú kontrolu listovýcha balíkových zásielok určených vedeniu spoločnosti, koordináciu činnosti vodičov a vozového parku
pre členov vrcholového vedenia spoločnosti a koordináciu aplikácie nových technických prostriedkov do
systému ochrany majetku spoločnosti.

Žalobcaakoúčastníkkonaniavosvojejvýpovediuviedol,ženaposledypracovalužalovanejnadivíznom
závode Energetika v pracovnej pozícii rozvodný I. Dňa 7.9.2012 mal po dovolenke nastúpiť do práce.
Predtým, dňa 5.9.2012 mu telefonoval majster rozvodne X. B., aby ráno 6.9.2012 o 8:00 hod. prišiel na
vypočutie. Na základe tejto požiadavky dostavil sa potom do kancelárie svojho nadriadeného, prítomný
bol aj jeho kolega K., obom im majster povedal, že približne tri mesiace boli kamerovaní a vyšetrovatelia

z útvaru Ochrana majetku teraz zisťujú vyjadrenia účastníkov z videí. Potom ich majster doprevádzal až
pred budovu útvaru Ochrana majetku, kde žalobca uviedol, že si jeho aj jeho kolegu K. vyzdvihol p. O..
Žalobca uviedol, že jeho si vzal do kancelárie p. F., kolegu K. vzal si do kancelárie p. O.. Priebeh tohto
šetrenia v kancelárii p. F. žalobca popísal tak, že sa ho najskôr p. F. opýtal, či vie, prečo je prítomný
a následne mu prehral určité videozáznamy, o ktorých sa žalobca vyjadril tak, že „vraj na nich ide do
garážesautom,naďalšomvrajprenášanejakúbandaskuaneskôrocca20-30minútvychádzazgaráže

s autom a nesie aj prázdnu bandasku“. Žalobca uviedol, že na prvom z prehratých videoznáznamov sa
on nespoznal z dôvodu, že bol robený z veľkej diaľky a osoba, ktorou mal byť on, bola vo veľkosti možno
2-3 cm. Nespoznal sa ani podľa oblečenia, lebo každý zamestnanec U.S.Steel má rovnaké oblečenie.
Pokiaľ sa týka auta, uviedol že toto bolo jeho. Po prehratí videozáznamu spísal p. F. zápis o ňom a
to konkrétne, čo na ňom vnímal a videl za žalovanú a súčasne sa vyjadril k videozáznamu aj žalobca.

Vypovedal, že prehraté boli dva záznamy. K záznamu na druhom videu žalobca uviedol, že na ňom mal
prenášať bandasku do garáže a o cca 20-30 minút vyjsť z garáže aj s bandaskou. Uviedol, že on sa
vyjadril tak, že sa nejednalo o bandasku, ale o priemyselný vysávač. Aj k tomuto videu uviedol, že bol
spísaný záznam, v ktorom sa vyjadril p. F. a vyjadril sa žalobca. Následne prehral p. F. tretie video, na
ktorom žalobca pred Vstupnou rozvodňou, t.j. miestom výkonu svojej práce, otvára kufor svojho auta

a dáva do kufra auta 5 l bandasku s vodou. Jednalo sa o záznam vyhotovený dňa 1.8.2012. K tomuto
videozáznamu žalobca uviedol, že potvrdil p. F. tú skutočnosť, že dával do svojho motorového vozidla
predmetnú 5 l bandasku. Vyjadril sa tak, že v bandaske bola destilovaná demineralizovaná voda. Aj
po prehratí tohto videozáznamu bol spísaný záznam. Následne vyhotovenú zápisnicu podpísali p. F.
a žalobca. Žalobca uviedol, že po tomto čakal na chodbe a približne po pol hodine prišli za ním p. O.

a F. a oznámili mu, že má pozastavený vstup do areálu U.S.Steel, že mu nevrátia identifikačnú kartu
potrebnú na vstup, ktorú im pri začatí jeho výsluchu predložil a uviedli mu, že môže ísť domov. Žalobca
potom išiel za svojim majstrom B., ktorému oznámil, že mu bol odobratý vstup do areálu a nasledujúci
deň nepríde do práce. Vypovedal, že keď sa spýtal svojho majstra na ďalší postup, odpovedal mu, že
jeho neprítomnosť v práci bude posudzovaná ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa a teda

žalobca si nevypisoval žiadne dovolenkové lístky. Žalobca vypovedal, že majster sa ho pýtal na to, ako
vyšetrovanie prebehlo, čo bolo na predmetných videách a ako sa k ním žalobca vyjadril. Žalobca uviedol,
že povedal majstrovi zhruba to, čo uviedol do zápisnice. Ďalej žalobca vypovedal, že dňa 16.9.2012
opätovne ho telefonicky kontaktoval jeho majster s tým, aby sa 17.9. opätovne dostavil na výsluch na
odborOchranamajetkunadopočutie.Žalobcasadostavilpriamodopriestorovtohtoútvaru,opätovnesa

dostal do kancelárie k p. F., kde mu bol prehratý ešte jeden videozáznam, na ktorom pomáhal nakladať
tri asi 50 l bandasky do auta p. A.. Žalobca vypovedal, že sa ho p. F. pýtal, z akého dôvodu tieto
bandasky nakladal, na ktorú otázku žalobca mu odpovedal, že ho p. A. poprosil o pomoc tak, že má
nejaké bandasky vyložené v revíznej veži a potrebuje ich naložiť do motorového vozidla, a pretože boli
ťažké, požiadal o pomoc. Aj po prehratí tohto videozáznamu bola spísaná p. F. zápisnica, v ktorej sa

vyjadrili jednak p. F. a jednak žalobca a zápisnicu obidvaja podpísali. Žalobca sa spýtal p. F., ako sa
predmetné záležitosti budú ďalej riešiť a do kedy budú trvať, na ktorú otázku mu p. F. odpovedal, že
toto nebude riešiť útvar Ochrana majetku, ale vedenie zamestnávateľa žalobcu, t.j. vedenie divízneho
závodu Energetika. Znovu žalobcu telefonicky kontaktoval jeho majster a to 13. a 14.10.2012, aby sa
dostavil dňa 15.10. 2012 na hlavnú bránu U.S.Steel Košice s.r.o. s tým, že „bude riešený“ a prídu aj ďalší

kolegovia žalobcu. Žalobca uviedol, že prítomní boli asi siedmi zamestnanci, ktorých po jednom brali do
kancelárie. V kancelárii, za prítomnosti zástupkyne odborov divízneho závodu Energetika p. F., riaditeľa
závodu Energetika Ing. H., generálneho riaditeľa závodu Energetika p. F., právnika, zástupcu odboru
ľudské zdroje a p. O. a F., mu oproti sediaci riaditeľ F. oznámil, že sa dopustil závažného porušenia
pracovnej disciplíny, prečítal mu „výpoveď“ vrátane citácie paragrafov, ktoré porušil a navrhol mu, aby

podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalobca s návrhom dohody o skončení pracovného
pomeru nesúhlasil a riaditeľ mu potom oznámil, že s ním bude okamžite skončený pracovný pomer.Žalobca nesúhlasil ani s okamžitým skončením pracovného pomeru a aj k tomu sa vyjadril v zápise z
tohto jednania. Uviedol, že nesúhlasil ani s obvineniami, ktoré mu boli pripisované. Tieto jeho vyjadrenia
boli zaznamenané do zápisnice, ktorú po ukončení stretnutia žalobca podpísal, bola mu odovzdaná jej

fotokópia a odišiel domov. Dňa 29.10.2012 ráno telefonoval mu majster druhej skupiny p. A. a zisťoval,
kde sa žalobca nachádza, z dôvodu že mu prinesie aj so zamestnancami personálneho oddelenia
okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca vypovedal, že sa vtedy nachádzal u svojho kamaráta
na Prešovskej ul. v Košiciach, kde majster A. spolu s personalistkou a vodičom služobného vozidla mu
doručili okamžité skončenie pracovného pomeru, prevzatie ktorého podpísal. Na doručenie tejto listiny

o okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že reagoval dňa 4.12.2012 a oznámil žalovanej
nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalovaná mu oznámila, že ona napriek jeho
nesúhlasu na okamžitom skončení pracovného pomeru s ním trvá.

Svedok Ing. P. F., bol v čase, kedy so žalobcom bol okamžite skončený pracovný pomer, generálnym
manažérom pre podporu výroby, ktorý riadil aj divízny závod Energetika. Vypovedal, že v septembri
2012 prichádzali priebežne požiadavky z odborného útvaru žalovanej Ochrana spoločnosti, aby divízny

závod zabezpečil účasť na podanie vysvetlení určených zamestnancov divízneho závodu a následne
potom 3., resp. 4.10.2012, uviedol, že vedenie divízneho závodu obdržalo správu z útvaru Ochrana
spoločnosti o výsledkoch vykonaného vyšetrovania. Vtedy sa vedenie divízneho závodu dozvedelo, „o
čo vlastne išlo“, pretože predtým žiadne informácie nemalo. Dňa 3. alebo 4.10.2012 boli im odovzdané
podklady a dozvedeli sa, aké činnosti ich zamestnanci vrátane žalobcu vyvíjali v sledovanom období.

Dostal aj informáciu o tom, aké vysvetlenie k udalostiam podal samotný žalobca. Následne zistené
skutočnosti vyhodnotili a svedok uviedol, že vzhľadom na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny
navrhol riešiť vzniknutú situáciu so žalobcom okamžitým skončením jeho pracovného pomeru. Svedok
vypovedal ohľadom nadobudnutia informácií o činnosti žalobcu, že sa o nej dozvedel na porade, na
ktorú bol pozvaný, kde boli prítomní aj zástupcovia právneho a personálneho oddelenia, zástupcovia

dcérskej spoločnosti RMS a.s. a JUDr. O., ktorý na tejto porade zhrnul zistené informácie a uviedol , že v
danom období monitorovali rozvodňu T01, pri ktorom zistili podozrivé činnosti niektorých zamestnancov
a to najmä v súvislosti s prenášaním rôznych materiálov. Svedok uviedol, že na tejto porade prevzal
určité dokumenty, videonahrávky na DVD nosičoch a záznamy o podaní vysvetlení jednotlivými
zamestnancami. Súčasne dostal aj vyhotovenie správy z vyšetrovania, ktorú spracoval útvar Ochrana

spoločnosti. Na otázku svedok odpovedal, že keď ho začiatkom septembra vedúci útvaru Ochrana
spoločnosti p. O. požiadal o zabezpečenie účasti niektorých zamestnancov na útvare, nepovedal mu,
aj napriek tomu, že sa ho vypytoval, nič, len to, že útvar prešetruje určité udalosti a získava o nich
informácie. Vyjadril sa o svojom vzťahu a to vzťahu generálneho manažéra pre podporu výroby a
útvaru Ochrana spoločnosti tak, že v prípade, ak bol vyzvaný na spoluprácu, bol povinný požadovanú

spoluprácu poskytnúť. Svedok na otázku uviedol, že o odobratí vstupu do areálu U.S.Steel Košice
žalobcovi po prvom podaní vysvetlenia, jeho - svedka informoval riaditeľ útvaru Ochrana spoločnosti
JUDr. O. a odôvodnil zamedzenie vstupu žalobcu do areálu tým, aby mohlo prebehnúť riadne vyšetrenie
udalostí.

Svedok X. B. bol priamym nadriadeným žalobcu a to v pozícii majstra. Uviedol, že pracuje na pozícii

majster distribúcie elektrickej energie a jeho priamym nadriadeným je vedúci prevádzky Distribúcia
elektrickej energie J. O.. K priebehu udalostí týkajúcich sa žalobcu uviedol, že ho vedúci prevádzky
O. telefonicky oslovil, aby zabezpečil účasť žalobcu na útvare Ochrana majetku a to na deň 6.9.2012.
Vypovedal, že osobne sprevádzal žalobcu do priestorov útvaru Ochrana majetku, kde ho príslušným
zamestnancom odovzdal a uviedol, že týmto záležitosť preň skončila. Následne v priebehu dňa žalobca

sa zastavil za svedkom a oznámil mu, že mu bol odobratý vstup do areálu, t.j. identifikačná karta.
Uviedol, že zo strany zamestnávateľa jednalo sa o prekážku v práci na jeho strane a svedok preto
zo svojej pracovnej pozície mal povinnosť zabezpečiť náhradu mzdy žalobcovi za jeho pracovné dni,
t.j. dni, keď mal mať pracovnú zmenu. Žalobca potom od uvedeného dňa do práce nechodil. Koncom
novembra požiadal ho vedúci prevádzky, aby zabezpečil účasť žalobcu na prevzatie rozhodnutia v

celej záležitosti. Uviedol, že od 1.12.2012 žalobca bol vyradený z jeho priamej evidencie ako majstra
prevádzky Distribúcia elektrickej energie a teda prestal byť zamestnancom. Na otázku, či bol svedkovi
známy dôvod, pre ktorý žalobca mal sa zúčastniť výsluchu na útvare Ochrana majetku, svedok uviedol,
že z vedenia divízneho závodu nemal žiadne informácie, akurát medzi zamestnancami na prevádzke sa
povrávalo o nejakých presunoch materiálu, konkrétnu vedomosť však nemal. Od zamestnancov, ktorí sa

zúčastnili výsluchov, vedel, že im boli premietnuté videozáznamy o prenášaní nejakých materiálov, kuktorým sa dotyční zamestnanci vyjadrovali. Svedok uviedol, že v prípade niektorých zamestnancov bol
na podanie vysvetlenia predvolaný aj on, v prípade žalobcu to tak nebolo. Svedok uviedol, že celá kauza
sa začala asi 3.9.2012, keď mal za povinnosť zabezpečiť na útvar jedného zo zamestnancov divízneho

závodu, následne podľa pokynov priameho nadriadeného zabezpečoval účasť ďalších zamestnancov.
Svedok uviedol, že on osobne nikdy nebol informovaný zo strany svojho zamestnávateľa o tom, z čoho
boli jednotliví zamestnanci obvinení, o čo sa jednalo, a teda z titulu svojej pracovnej pozície žiadnu
oficiálnu informáciu nedostal. Na jeho pracovisku bol zamedzený vstup asi šiestim zamestnancom, jeho
priamym podriadeným a on ako majster musel v prvom rade zabezpečiť chod nepretržitej prevádzky.

Neprítomnosť týchto zamestnancov v práci uviedol, že bola riešená ako prekážka v práci na strane
zamestnávateľa.

Svedok JUDr. P. O. uviedol, že je zamestnancom žalovanej a to v pracovnej pozícii riaditeľ pre
ochranu spoločnosti U.S.Steel Košice. Uviedol, že sa jedná sa o útvar, ktorý zabezpečuje vyšetrovanie
negatívnych skutočností u žalovanej (krádeže, havárie, ...) a na túto činnosť žalovaná má licenciu
na prevádzkovanie vlastnej ochrany vydanú v zmysle zák. o súkromných bezpečnostných službách.

Uviedol, že jeho priamym nadriadeným je generálny manažér pre ochranu spoločnosti p. F., ktorého
priamym nadriadeným nie je prezident spoločnosti, ale tento generálny manažér pre ochranu je riadený
priamo z centrály spoločnosti z Pittsburgu a to za účelom zachovania určitej nezávislosti útvaru Ochrana
spoločnosti ako vyšetrovacieho útvaru. Uviedol, že útvar je oprávnený v rámci vedených vyšetrovaní,
požadovať materiály a vysvetlenia k rôznym udalostiam, a jednotlivé výrobné závody a prevádzky,

sú povinné týmto požiadavkám vyhovieť. Svedok vypovedal, že v máji 2012 získal útvar operatívnu
informáciu od zamestnancov, že na divíznom závode Energetika, konkrétne na prevádzke Rozvodňa,
dochádza ku krádežiam, do ktorých je zapojený predák E. A. a ďalší zamestnanci. Uviedol, že vzhľadom
na to, že prevádzka Rozvodňa susedí so sídlom útvaru Ochrana spoločnosti, rozhodli sa nainštalovať
kamerové systémy na vstupnú bránu Rozvodne a na bránu Rozvodne a to dňa 13.6.2012, z ktorého

dňa sú prvé videozáznamy. Pri ich vyhodnotení zistili, že uvedeného dňa 13.6.2012 tam dochádzalo ku
krádežiam, konkrétne bol zaznamenaný na videozáznamoch E. A., aj ďalší zamestnanci, ktorí v ranných
a večerných hodinách vynášali rôzne materiály a veci: naftu, kovové materiály, stavebný materiál...
Na základe týchto nasnímaných informácií rozhodol sa dlhodobo priestor monitorovať a celkom bolo
nainštalovaných asi 7 kamier, ktoré snímali priestor nepretržite 24 hodín a následne videozáznamy

boli každý deň útvarom vyhodnocované. Vyhodnocovali osoby - ľudí zaznamenaných na záznamoch,
analyzovali informácie o osobách, o krádežiach, o kradnutom materiáli, o výške škody a to od 13.6.2012
až do konca augusta. Celkovo bolo vyhotovených asi 250 CD nosičov, pričom v monitorovaných
priestoroch sa denno-denne kradlo. Koncom augusta útvar monitorovanie zastavil a pristúpil k ďalšej
fáze svojej činnosti a to dokumentácii, resp. vypočúvaniu osôb. Podľa zistení útvaru do krádeží bolo

zapojených celkom 35 osôb, ktoré na útvare postupne v priebehu mesiaca september 2012 vypočuli.
Aj pri týchto výsluchoch stále sa dozvedali nové informácie. Po dokončení výsluchov celý kompletný
materiál bol spracovaný do tzv. vyšetrovacieho spisu a celý dokumentačný materiál vrátane CD
nahrávok,t.j.dôkazovočinnostikonkrétnychosôb,uviedolsvedok,žeodstúpiliichnadriadeným.Svedok
vypovedal, že po skončení vyšetrovania, konkrétne dňa 3.10.2012, on spolu so svojim nadriadeným

generálnym manažérom F. zvolal poradu vedenia spoločnosti a na deň 4.10.2012 bola zvolaná porada,
na ktorej boli prítomní všetci zainteresovaní nadriadení tých zamestnancov, ktorí sa dopustili porušenia
pracovnej disciplíny, boli prítomní viceprezidenti aj zástupcovia odborárov. Na tejto porade ich oboznámil
s výsledkami vyšetrovania a boli im premietnuté videozáznamy z najfrekventovanejších krádeží, z
ktorých bolo zrejmé, akým spôsobom sa materiály vynášali a kradli. Na tejto porade bola prítomným

manažérom, nadriadeným, odovzdaná záverečná správa o výsledkoch vyšetrovania, prevzatie ktorej
potvrdili svojim podpisom. Svedok uviedol, že v prípade žalobcu prevzal túto správu generálny manažér
F.. Bol mu odovzdaný celý vyšetrovací spis aj spolu s dokumentačným materiálom. Svedok uviedol, že
týmto pre útvar Ochrana spoločnosti celý proces vyšetrovania sa skončil. Svedok vypovedal, že celé
vyšetrovanie bolo vedené tajným spôsobom tak, aby sa celá informácia neprevalila. Uviedol, že nikto

z vedúcich zamestnancov, ani prezident, s výnimkou nadriadeného svedkovi p. F., nemal informácie o
vedenom vyšetrovaní. Aj pri požiadavkách, keď žiadal generálneho manažéra F., aby zabezpečil účasť
jemu podriadených osôb na výsluchoch a tento sa ho pýtal, o čo sa jedná, nedostal konkrétnu odpoveď,
svedok len uviedol, že prebieha vyšetrovanie. Svedok pripustil, že po prvom výsluchu vyšetrovaného
A., ktorý výsluch trval niekoľko hodín, vo všeobecnosti sa vedelo, že sa vyšetrujú krádeže, bola známa

informácia,žemubolazablokovanákartaatietoinformáciesarozširovalimedzizamestnancami.Svedok
však žiadne informácie nikomu nedával a to ani oficiálne, ani neoficiálne. Uviedol, že vyšetrovanie, resp.vedenie vyšetrovania sa utajiť nedalo, bol zablokovaný vstup 25 osobám, a ostatných zamestnancov,
uviedol, že zaujímalo najmä toto zamedzenie vstupov. Svedok uviedol, že po ukončení vyšetrovania celý
dokumentačný materiál bol odstúpený polícii. Ku konkrétnemu prípadu žalobcu uviedol, že po skončení

jeho výsluchu a na základe vyhodnotenia jeho účasti na krádežiach svedok rozhodol o odňatí jeho
vstupnej karty do areálu žalovanej a to na základe oprávnenia vyplývajúceho preň z internej normy.
O odňatí karty uviedol svedok, že informoval nadriadeného žalobcu po skončení výsluchu. Oznámil
nadriadenému žalobcu, že žalobca je podozrivý z porušovania pracovnej disciplíny a z toho dôvodu
bola mu odňatá vstupná karta. Jednalo sa o telefonickú informáciu podanú za účelom zabezpečenia

fungovania prevádzky. Aj keď pri podaní tejto informácie opätovne zaujímalo vedúcich zamestnancov, o
aké porušenie pracovnej disciplíny sa jedná, svedok vypovedal, že takáto informácia poskytnutá nebola.

Svedok Q. F. uviedol, že je zamestnancom žalovanej na útvare Ochrana spoločnosti v pracovnej
pozícii manažér. Vypovedal, že v rámci plnenia svojich pracovných povinností prešetroval činnosť
nielen samotného žalobcu, ale aj viacerých ďalších osôb. Jednalo sa o súvisiace vzájomne prepojené
činnosti a udalosti súvisiace s rozkrádaním a vynášaním majetku z objektu U.S.Steel Košice cez bránu

nachádzajúcu sa pri pracovisku žalobcu. Žalobca prvýkrát prišiel na podanie vysvetlenia dňa 6.9.2012.
Účasť žalobcu na tomto podaní vysvetlenia nezabezpečoval svedok, ale nadriadený svedka JUDr.
O.. Výsluch žalobcu uvedeného dňa trval asi 2 hodiny. Pokiaľ sa týka priebehu podania vysvetlenia,
svedok uviedol, že mal pripravené otázky, ktoré žalobcovi kládol a žiadal od neho na položené otázky
odpoveď. O priebehu bola vyhotovená zápisnica, v ktorej bola zaznamenané otázky a odpovede žalobcu

na ne. Svedok uviedol, že v zmysle pracovného poriadku U.S.Steel Košice, žalobca bol povinný pri
vyšetrovaní spolupracovať a podávať vysvetlenia, avšak o žalobcovi uviedol, že veľmi iniciatívny nebol
a na položené otázky odpovedal len veľmi stroho. Požadoval od žalobu vysvetlenie predovšetkým
k vynášaniu materiálu zo spol. U.S.Steel Košice, ktorého sa žalobca zúčastnil v dňoch 5.7.2012 a
12.7.2012 a to vychádzajúc z nasnímaných videozáznamov, ktoré pred položením otázok žalobcovi

boli prehraté. Okrem výsluchu dňa 6.9.2012 zúčastnil sa žalobca ďalšieho podania vysvetlenia dňa
17.9.2012 a následne bol prítomný ešte jeden krát dňa 19.10.2012, ale v danom prípade už nie v
súvislosti s prenášaním materiálov jeho osobou. Ku konkrétnostiam výsluchu žalobcu svedok uviedol, že
žalobca nie relevantným spôsobom objasnil niektoré svoje skutky. Poukázal na to, že pri videozázname,
na ktorom je viditeľné, že žalobca prenášal do garáže modrú bandasku, o ktorej svedok uviedol, že podľa

chôdze žalobcu s ňou je zrejmé, že bola plná, žalobca tvrdil, že sa jednalo o vysávač. Poukázal na to,
že pri ceste z garáže s týmto predmetom je zreteľné, že sa jedná o ľahký predmet, ktorý žaloba niesol v
ruke a teda jednalo sa o už vyprázdnenú bandasku. Svedok uviedol, že z jednotlivých výsluchov žalobcu
bol vyhotovený záver až pri celkovom zhodnotení všetkých dôkazov a všetkých informácií. Jednalo sa
o celkový záver. Po skončení výsluchu žalobcu však svedok predložil materiály svojmu nadriadenému -

O., informoval ho o priebehu výsluchu a jeho nadriadený rozhodol o tom, že žalobcovi bude zablokovaná
vstupná karta do objektov U.S.Steel Košice s.r.o..

Podľa ust. § 81 písm. a/, b/ a e/ Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným
je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času,

využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času a e) hospodáriť
riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou,
zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

Podľa ust. § § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa ust. § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možnézameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu

pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi.
Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by
sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa
vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.

Žalobca v danom prípade vo svojom žalobnom návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru namietal v prvom rade to, že žalovaná zmeškala, t.j.

nedodržala zákonnú subjektívnu dvojmesačnú lehotu podľa § 68 ods. 2 Zák. práce na okamžité
skončeniepracovnéhopomeru,ktorálehotaplynieododňa,keďsazamestnávateľodôvodenaokamžité
skončenie pracovného pomeru dozvedel. Žalobca vychádzal z toho, a tvrdil, že žalovaná sa o skutkoch,
ktoré mu kladie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, dozvedela, t.j. dozvedela sa o jeho konaní
už v uvedené dni, kedy k jeho konaniu došlo, keďže situáciu po celý čas snímala, najneskôr však

6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor, kde mu boli premietnuté nasnímané videozáznamy a bol
mu odobratý vstup na pracovisko a tým zamedzený osobný výkon práce.

Podľa rozhodnutia 21Cdo/1475/2001, zamestnávateľ sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného
pomerudozviedňom,keďjehovedúcizamestnanec(§9ods.3Zák.práce),ktorýjebezprostrednealebo
vyššie nadriadený (a teda je oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi ukladať pracovné úlohy

a dávať mu za týmto účelom záväzné pokyny) zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu zvlášť
závažným spôsobom, získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré
môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Podľa ust. § 9 ods. 3 Zák. práce, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí
sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným

zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im
na ten účel záväzné pokyny.

Súd v danom prípade, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a to najmä z organizačného
usporiadania organizácie žalovanej ako zamestnávateľa žalobcu ako aj ďalších zistených okolností
dospel k záveru, že sa žalovaná ako zamestnávateľ o dôvode na okamžité skončenie pracovného

pomeru so žalobcom - o jeho skutkoch z dní 5.7., 12.7. a 1.8.2012 dozvedela dňom 4.10.2012, kedy Ing.
P. F. ako vedúci zamestnanec žalobcu v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zák. práce, jeho vyšší nadriadený, ktorý
bol oprávnený mu ukladať pracovné úlohy a dávať mu za tým účelom záväzné pokyny, sa dozvedel, a
to prevzatím písomne vyhotovenej správy útvaru Ochrana spoločnosti, o jednotlivých skutkoch žalobcu
zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa žalovaná dozvedela o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru už oboznámením sa s nasnímanými jednotlivými skutkami žalobcu, najneskôr však
dňa 6.9.2012, keď bol predvolaný na prvý pohovor na útvar Ochrana spoločnosti, tvrdiac, že tento
útvar žalovanej je vnútornou zložkou spoločnosti a teda žalovaná, vrátane jeho nadriadených, mala
o veci vedomosť, keďže po celú uvedenú dobu zabezpečovala zadeľovanie do pracovných zmien s

tým, že jemu práca nebude prideľovaná. Súd nemal za to, že útvar Ochrana spoločnosti, resp. vedúci
zamestnanci tohto útvaru JUDr. O. a Q. F. by boli vedúcimi zamestnancami žalovanej, a to takými, ktorí
v zmysle ust. § 9 ods. 3 Zák. práce boli by oprávnení žalobcovi ako podriadenému ukladať pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať jeho prácu a dávať mu na ten účel záväzné pokyny. Oprávnenia
zamestnancov tohto útvaru (o.i. aj oprávnenie na zamedzenie vstupu žalobcu do objektov žalovanej),

vyplývajú z osobitnej internej normy žalovanej a osobitného určenia tohto útvaru. T.j. súd nemal za
to, že oboznámením sa zamestnancov útvaru Ochrana spoločnosti s nasnímanými videozáznamami
a následne vykonaním pohovoru so žalobcom žalovaná nadobudla vedomosť, resp. dozvedela sa (v
zmysle ust. § 68 od. 2 Zák. práce) o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. Pokiaľsa týka nadobudnutia vedomostí o dôvodoch na skončenie pracovného pomeru so žalobcom, vedúcimi
zamestnancamizamestnávateľavzmysleust.§9ods.3Zák.práce,zatakýchtovedúcichzamestnancov
súd mal, vychádzajúc z organizačnej schémy žalovanej, generálneho manažéra pre podporu výroby

Ing. F., riaditeľa DZ Energetika Ing. H., vedúceho prevádzky Distribúcia elektrickej energie Ing. O. a
majstra distribúcia elektrickej energie P. B., ktorý bol bezprostredným nadriadeným žalobcu. Ako už bolo
uvedené, je nespochybniteľné, že sa priamy vyšší nadriadený žalobcu Ing. P. F., generálny manažér pre
podporu výroby, dozvedel o skutkoch žalobcu a teda o dôvodoch na okamžité skončenie pracovného
pomeru s ním prevzatím správy vyhotovenej útvarom Ochrana spoločnosti a to dňa 4.10.2012. Súd

nemal preukázané vykonaním dokazovaním, či už výsluchu svedkov alebo inak, že by sa vedúci
zamestnanci zamestnávateľa, t.j. priamy nadriadený žalobcu majster B., vedúci prevádzky, riaditeľ
závodu alebo generálny manažér boli dozvedeli o skutkoch žalobcu už pred uvedeným dňom 4.10. 2012
a to v súvislosti so zabezpečovaním účasti žalobcu na výsluchu na útvare Ochrana spoločnosti príp. v
súvislosti tej, že žalobcovi bol zamedzený vstup do objektov žalovanej a jeho neprítomnosť v práci odo
dňa 7.9.2012 sa posudzovala ako prekážka v práci na strane žalovanej. Toto preukázané nebolo.

Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalovaná dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatnila v zákonom určenej subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o ňom dozvedela,
t.j. včas.

Bolo preto potrebné posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru v konkrétnom prípade je
platným právnym úkonom z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce,

t.j. či žalobca ako zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, vymedzuje len skutkovú podstatu pre okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnávateľom a to tak, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný
pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Na to, aby bolo možné v konkrétnom
prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné

zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, t.j. či došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť preto uvedený tak, aby bolo nepochybné,
v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva. Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú
disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom môže súd prihliadnuť na osobu

zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh na dobu
a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa a na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
(judikát 21Cdo 1252/2002).

Žalovaná v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru celkom konkrétne uviedla skutky, na
základe ktorých so žalobcom okamžite skončila pracovný pomer. Jednalo sa o skutky z dní 5.7.2012 (2
skutky), 12.7.2012 a 1.8.2012, ktorými sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Všetky tieto
boli zaznamenané na videozáznamoch. Pokiaľ sa týka jednotlivých skutkov, nebolo medzi účastníkmi
sporné, že dňa 5.7.2012 žalobca v čase od 6:07 do 6:13 hod. preniesol z budovy Revíznej veže do

budovy Vstupnej rozvodne 2 ks cca 30 l modrých bandasiek naplnených tekutinou a v ten istý deň v čase
od 6:11 hod. do 6:13 hod. spolu s M. X. vyniesol z budovy Revíznej veže ku bráne Vstupnej rozvodne
3 ks cca 50 l bandasiek naplnených tekutinou a tieto následne vyniesol z priestoru Vstupnej rozvodne
cez bránu Vstupnej rozvodne a naložil do motorového vozidla E. A.. Žalobca vykonával túto činnosť
v čase svojej pracovnej zmeny, táto činnosť nesúvisela s jeho pracovnou činnosťou, napriek tomu, že

mal pracovnú zmenu, nepoužil OOPP a vynášaním bandasiek z priestorov - areálu žalovanej mimo
určené miesto a ich následným naložením do osobného motorového vozidla svojho spoluzamestnanca
A., porušil pracovnú disciplínu. Žalobca v danom prípade na svoju obhajobu uvádzal, že len poskytol
pomoc svojmu kolegovi L. A., ktorý ho o to požiadal. Takisto nebol medzi účastníkmi sporný ani ďalší
skutok, ktorým žalobca porušil pracovnú disciplínu a to keď dňa 1.8.2012 žalobca v čase približne o

20:00 hod. vyniesol z budovy Vstupnej rozvodne cca 5 l plastovú bandasku s demineralizovanou vodou
a túto uložil do svojho motorového vozidla. V danom prípade opätovne sa jednalo o materiál patriaci
zamestnávateľovi žalobcu, t.j. žalovanej, ktorý bez súhlasu žalovanej žalobca si privlastnil na použitiepre vlastné účely. Žalobca na svoju obranu uviedol len, že sa jedná o vec, resp. materiál zanedbateľnej
hodnoty, o ktorej sa vyjadril tak, že demineralizovaná voda má minimálnu hodnotu, že si túto vodu bral
každý, kto k nej mal prístup, že zamestnávateľ mal oveľa väčšie straty s touto vodou pri manipulácii s

ňou, než keď si on pre vlastné účely z vody odobral do bandasky.

Ďalšieho skutku, ktorý už bol medzi účastníkmi sporný, mal sa žalobca dopustiť dňa 5.7.2012 v čase
od 10:16 do 10:31 hod., keď z budovy Vstupnej rozvodne preniesol do garáže oproti modrú bandasku
a lievik a následne svojim motorovým vozidlom do garáže zaparkoval, od 10:20 hod. do 10:30 hod. sa
zdržiaval v uzatvorenom priestore garáže, potom vozidlo preparkoval a z garáže vyniesol 2 ks prázdnych

bandasiek a napokon v ten istý deň pred skončením svojej pracovnej zmeny o 13:38 hod. na svojom
motorovom vozidle opustil pracovisko. Žalobca prvotne pri podávaní vysvetlenia k tomuto videozáznamu
a to dňa 6.9.2012 vyjadril sa žalovanej tak, že na vzhliadnutom videozázname seba nespoznáva,
ale svoje auto áno. Súčasne uviedol, že do garáže niekedy zvykne ísť za účelom upratania auta, na
konkrétny zaznamenaný deň si však už nepamätal, za akým účelom tam bol. Súčasne pri svojom
vyjadrení uviedol, že nevie, čo bolo v bandaskách. Na pojednávaní dňa 22.11.2013 žalobca spochybnil

už nielen to, že nasnímanou osobou na zázname je on, ale aj to, že motorové vozidlo, ktoré sa presúvalo
na zázname spred budovy Vstupnej rozvodne do garáže a potom späť, že sa jednalo o jeho motorové
vozidlo. Potvrdil, že je vlastníkom obdobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo Combi striebornej
farby,avšakuviedol,ženazáznamenieječitateľnéevidenčnéčíslovozidla,akeďžeuviedol,žepriestory
pred Revíznou vežou sú voľne prístupné, bez oplotenia, mal za to, že sa vôbec nemuselo jednať o jeho

vozidlo. Tvrdil, že aj kľúče od garáže sú voľne prístupné, zavesené na velíne Vstupnej rozvodne. Po
vzhliadnutí ďalšej časti záznamu zo dňa 5.7.2013 z času o 13:38 hod., na ktorom bolo zaznamenané
motorové vozidlo strieborný Ford Mondeo Combi, EČV: KE XXX GN, žalobca uznal, že sa jedná o jeho
motorové vozidlo a že na tomto motorovom vozidle uvedeného dňa bol v zamestnaní. Na pojednávaní
dňa 29.1.2014 žalovaná predložila fotokópiu z prevádzkového denníka divízneho závodu Energetika zo

dňa 5.7.2012 z prevádzky, ktorá bola miestom výkonu práce žalobcu, z ktorého záznamu vyplynulo,
že uvedeného dňa na Revíznej veži mali pracovnú zmenu žalobca a jeho kolega X.. Žalobca tvrdil, že
okrem nich - zamestnancov, ktorí mali pracovnú zmenu, bola možnosť a mohli sa pohybovať v týchto
priestoroch aj ďalší zamestnanci divízneho závodu Energetika, konkrétne tí zamestnanci prevádzky
distribúcie elektrickej energie, ktorí mali v náplni práce kontrolovanie tzv. neobsadených rozvodní,

a to mohli byť prítomní bez toho, aby ich prítomnosť bola zaznamenaná v prevádzkovom denníku.
Uviedol, že sa ich prítomnosť zaznamenávala v prevádzkovom denníku na jeho druhej strane, ale len
v súvislosti s plnením ich pracovných úloh, no žalobca tvrdil že títo zamestnanci sa mohli pohybovať v
priestoroch Vstupnej rozvodne aj bez plnenia pracovných úloh a vtedy sa ich prítomnosť na rozvodni v
prevádzkovom denníku nezaznamenávala. Vyjadril sa, pokiaľ sa jedná o používanie jeho motorového

vozidla inými osobami, že on často toto svoje motorové vozidlo požičiava a poskytuje iným. Z takého
vyjadreniažalobcudalsapretovyvodiťlentakýjehozáver,ženazáznamejeniektorýztých jehokolegov
z prevádzky, ktorí mali možnosť s pohybovať voľne v priestoroch Vstupnej rozvodne, mal prístup k velínu
a prístup ku kľúčom od jeho motorového vozidla, resp. ktorému kľúče od vozidla odovzdal. Vzhľadom
na videozázname zaznamenané zábery a na zistené okolnosti, podľa ktorých uvedeného dňa žalobca

mal pracovnú zmenu, bol v práci na svojom osobnom motorovom vozidle, priznal, resp. súhlasil s tým,
že motorové vozidlo zachytené na videozázname, je jeho motorovým vozidlom, súd sa nestotožnil s
verziou žalobcu, že na zázname nie je on, ale mal súd za to, že v prípade osoby, ktorá presúva motorové
vozidlo žalobcu spred budovy Vstupnej rozvodne do garáže a následne po určitom čase späť sa jedná
o osobu žalobcu, pretože súd vôbec nepovažuje za celkom bežné o obvyklé požičiavanie kľúčov od

vlastného motorového vozidla tak, ako tvrdil žalobca, že požičia kľúče hocikomu a aby si na to vôbec
nepamätal. K manipulácii s bandaskami žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril, zotrvajúc na tom,
že na zázname nie je on. V každom prípade jedná sa minimálne o neefektívne využívanie pracovného
času, keďže žalobca v čase svojej pracovnej zmeny vykonával činnosti nesúvisiace s jeho pracovnou
činnosťou. Okrem toho porušil pracovnú disciplínu aj skorším odchodom z pracoviska pred koncom

jeho pracovnej zmeny. Sporným medzi účastníkmi bol aj skutok zo dňa 12.7.2012. Na videozázname
z tohto dňa je zaznamenaný žalobca, ktorý v čase od 17:10 hod. do 17:34 hod. otvoril garáž, vošiel do
nej svojim motorovým vozidlom, priniesol do garáže z budovy Vstupnej rozvodne bandasku naplnenú
tekutinou a následne sa neoprávnene zdržiaval v uzavretom priestore garáže. O 17:31 hod. garáž otvoril
a opätovne preparkoval svoje vozidlo pred budovu Vstupnej rozvodne a odniesol z garáže do budovy

Vstupnej rozvodne prázdnu bandasku. Jedná sa o verziu žalovanej. Žalobca v danom prípade potvrdil,
že sa jedná o jeho osobu, o jeho motorové vozidlo, avšak v prípade prenášanej veci uviedol, že sa
nejednalo o bandasku, ale o priemyselný vysávač a zdržiaval sa v predmetnej garáži, do ktorej predtýmzaparkoval svoje motorové vozidlo za účelom jeho upratania. Aj keď vec, ktorú žalobca v danom prípade
prenášal, nie je na vyhotovenom videozázname jednoznačne identifikovateľná, je možné súhlasiť s
verziou žalovanej, že sa jednalo, vzhľadom na spôsob nesenia predmetnej veci žalobcom, o prenášanie

smerom do garáže bandasky naplnenej určitou tekutinou a smerom z garáže o prenášanie už prázdnej
bandasky. Ak by sa malo jednať o vysávač, nemali byť znateľné rozdiely pri jeho nesení do garáže a z
garáže, pretože jednalo by sa stále o rovnako ťažký predmet. Aj keby sa jednalo o vysávač, opätovne
žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že v čase svojej nadčasovej práce neplnil svoje pracovné úlohy,
ale vykonával svoju inú činnosť vo vlastnom záujme a súčasne používal zariadenie a priestory svojho

zamestnávateľa, t.j. žalovanej, pre vlastné účely a bez súhlasu žalovanej.

Uvedenými skutkami žalobca v každom jednotlivom prípade porušil pracovnú disciplínu. Pokiaľ sa
jedná o hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, súd vyhodnotil toto porušovanie vzhľadom
na to, že sa jednalo zo strany žalobcu o opakované porušovanie pracovnej disciplíny spočívajúce
v nevyužívaní pracovného času na plnenie pracovných úloh, v prenášaní a premiestňovaní rôznych
materiálov a vecí v priestoroch zamestnávateľa - žalovanej bez náležitého vysvetlenia takej činnosti,

ktorá nebola jeho pracovnou náplňou, prihliadnuc na dobu a situáciu, v ktorej žalobca uvedeným
spôsobom porušoval pracovnú disciplínu a to v kontexte ďalších porušovaní pracovnej disciplíny ďalšími
zamestnancami žalovanej, ktoré bolo organizované, bolo vedomé a realizované za účelom získania
vlastného prospechu zúčastnených zamestnancov na úkor svojho zamestnávateľa - žalovanej, za také
porušenie pracovnej disciplíny, ktoré napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď

nie je možné od zamestnávateľa, t.j. od žalovanej spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej
zamestnávala hoc aj len po čas výpovednej doby.

Medzi účastníkmi nebolo sporné naplnenie ďalších hmotnoprávnych predpokladov pre okamžité
skončenie pracovného pomeru a to, že žalovaná doručila žalobcovi rozhodnutie o okamžitom
skončení pracovného pomeru do vlastných rúk osobne dňa 29.11.2012 a takisto nebolo sporné medzi

účastníkmi ani to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prejednané so zástupcami
zamestnancov, t.j. v danom prípade s odborovou organizáciou OZ KOVO Energetika. Keďže súd tak
mal naplnené všetky zákonné predpoklady pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru, žalobný
návrh žalobcu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol ako návrh
nedôvodný.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).