Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/91/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210483
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210483.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. NP-2525-848),
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 32279/2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči
odporkyni domáhal náhrady škody vo výške 125,- eur, nemajetkovej ujmy 385,-eur a náhrady trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt sa postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného
poriadku, domáhal vykonania exekúcie. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 500400197 dlžníkom V. A., N.. XX. XX.
XXXX, ktorú vec súdny exekútor zaevidoval pod sp. zn . EX 7690/2011. Súdny exekútor v snahe
postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne príslušnému Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej
povinnosti rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, rozhodol až dňa
12. 12. 2011 tak, že udelil poverenie na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho došlo k omeškaniu
po uplynutí zákonom stanovenej doby viac ako 7 mesiacov. Prejednávaná vec pritom nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Podľa navrhovateľa
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Na základe
uvedeného si navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky navrhovateľ
vynaložil prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- eur a na administratívne spracovanie
textu urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou

stavu konania 15,-eur, spolu 125,-eur. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. V tejto časti návrh odôvodnil tým, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky, ale postupom súdu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, zamareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a k insolventnosti povinného. V nadväznosti na určovanie primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky, z ktorej vyvodil, že na základe nečinnosti exekučného súdu trvajúcej viac ako 238 dní, mu
vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385,-eur. Na záver navrhovateľ uviedol, že
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom odporkyňa do podania návrhu na začatie
konania pozitívne nereagovala.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia
podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň
nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za
klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem
relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.
V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,
čiže že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol
podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený
nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
požadované skutočnosti, nebol ochotný preukázať, kedy sa dozvedel o škode ako ani neuniesol dôkazné
bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.
V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik
ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za
ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého
obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať
svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva

pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.
Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská
činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja
ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä v
prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
charakteristiku správania sa navrhovateľa, je jeho nárok na náhradu škody voči štátu v rozpore s dobrými
mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej
aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28. 01. 2014, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Odporkyňa svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na
zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu. Navrhovateľ zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov,
pre ktoré súd uznesením zo dňa 23. 05. 2013, č. k. 6C/91/2012-50 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30. 10. 2013, č. k. 10Co/354/2013-75, jeho skorší návrh na prerušenie konania
zamietol. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 10Er/1069/2011 bolo zistené, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r.
o. Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., sa domáhal voči povinnej V. A.,
A. R. V., Š. XXXX/XX, vymoženia pohľadávky 192,-eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 24. 07. 2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 192,-eur od 07.
20. 2010 do zaplatenia, trov konania 122,54 eur, trov exekúcie oprávneného v sume 87,99 eur. K
návrhu pripojil zmenku zo dňa 12. 03. 2010, zmluvu o úvere zo dňa 12. 03. 2010, rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.
zn. SR 02283/11 zo dňa 14. 04. 2011, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 02. 05. 2011 a
vykonateľnosti dňa 05. 05. 2011. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný advokátskou kanceláriou
Advocate s. r. o. do zápisnice súdneho exekútrora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 25. 05. 2011. Súdny
exekútor zaevidoval tento návrh pod spis. zn. EX 7690/11 a dňa 28. 07. 2011 bola tunajšiemu súdu
doručená jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 10. 10. 2011,
č. k. 10Er/1069/2011-12, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 12. 2011, súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymáhania 0,25 %-ných denných zmenkových úrokov
zo sumy 192,-eur od 24. 07. 2010 do zaplatenia. Uznesením 10Er/1069/2011-21 zo dňa 13. 12. 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 20. 01. 2012, bolo exekučné konanie zastavené v časti vymáhania
0,25 % denných zmenkových úrokov zo sumy 192,-eur od 24. 07. 2010 do zaplatenia. Dňa 12. 12.
2011 pod č. 5505 033176 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému na
vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 192,-eur s úrokom z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 192,-eur od 07. 10. 2010 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 122,54
eur a trov exekúcie. Súdny exekútor doteraz nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 238 dňoch od doručenia žiadosti. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia bola síce súdu doručená dňa 28. 07. 2011, ale nakoľko nárok
oprávneného bol čiastočne nedôvodný, súd najskôr rozhodol o čiastočnom zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to uznesením zo dňa 10. 10. 2011. Po právoplatnosti tohto
uznesenia súd v časti o vymáhanie úrokov z omeškania exekúciu zastavil a až následne udelil poverenie
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v rozsahu, ktorý neodporoval zákonu.

Navrhovateľ tvrdil, že nesprávnym úradným postupom v danom prípade je porušenie zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Exekúcia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10Er/1069/2011 sa začala dňom 25. 05. 2011,
kedy bol na exekútorskom úrade do zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Podľa platnej
právnej úpravy v čase začatia exekúcie - § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), lehota 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
neplatí, pokiaľ exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu - právna úprava platná od 01.
06. 2010. Exekučný titul vo veci vedenej na tunajšom súde 10Er/1069/2011 bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, a potom v zmysle platnej právnej úpravy v čase začatia exekučného konania
súd predtým, ako udelil poverenie na vykonanie exekúcie, bol povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Nakoľko zistil, že rozhodcovským rozsudkom boli priznané nároky, ktoré sú v
spotrebiteľských právnych vzťahoch neprípustné, čiastočne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a po právoplatnosti v tejto časti exekúciu zastavil. Pokiaľ navrhovateľ postupoval
takýmto spôsobom, musel si byť sám vedomý, že objektívne môže nastať situácia, že súd nebude môcť
rozhodnúť o všetkých jeho nárokoch bezodkladne, zvlášť keď 15- dňová lehota na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie už nebola zákonom stanovená v čase začatia konania. Zo spisu pritom vyplýva,
že tunajší súd konal v primeraných lehotách, keď navrhovateľ doručoval prostredníctvom súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na tunajší súd enormné množstvo návrhov na vykonanie exekúcie,
a potom z objektívnych dôvodov nemohol súd v danej veci konať skôr. Vzhľadom na podnikateľské
praktiky navrhovateľa a zrejmý rozpor jeho konania so spotrebiteľským právom, bolo preto namieste
dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len formalistickým spôsobom udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Naviac, za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm vyplýva,
že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady sú totožné s
náhradami v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Už len samotná špecifikácia
majetkovej škody vylučuje, aby navrhovateľovi v súvislosti s tým, že súd nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia v zákonnej lehote, vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil. Navrhovateľ si prakticky
voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia, ktoré privodil. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy najmä
skutočnosť, že exekúcia, z ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, bola právoplatne zastavená v
časti vymáhania zmenkových úrokov pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Ak aj čiastkový úkon

nebol vykonaný zo strany súdu v 15-dňpovej lehote, podstatný je finálny výsledok exekúcie, ktorá
bola sčasti zastavená pre jej nedôvodnosť. Ak je exekučné konanie vedené nedôvodne, nemožno
priznať súdnu ochranu za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu.
Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí poškodenému
iba za splnenia podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by bol v konaní
preukázaný vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, je vzhľadom na
osobu navrhovateľa, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov,
ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť, náhrada nemajetkovej ujmy vylúčená. V prvom rade súd poukazuje
na to, že exekúcia, v nadväznosti na ktorú si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bola čiastočne nedôvodná
od začiatku, pričom k jej čiastočnému zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľa. Z bezprávia,
ktoré navodil navrhovateľ pri tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jeho právo a konanie
podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý
nebol v súdnom konaní svojou vinou úspešný. Navyše si navrhovateľ zvolil súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa
13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľa,
je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto
dôvodov súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný aj v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto
časti aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa
v oblasti spotrebiteľských úverov bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej komisie
skúmané, či zo strany Slovenskej republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa,
ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani
nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Písomným podaním zo dňa 24. 01. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného pojednávania a
o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd opätovný návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ opätovne neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo mu bolo vytýkané aj v rozhodnutí, ktorým súd zamietol jeho
prvý návrh na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.