Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/117/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210731.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. 4627-ISTINA RS),
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 32268//2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči
odporkyni domáhal náhrady škody vo výške 3 892,-eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 778,40 eur,
ako aj trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt, podal v súlade s ustanovením
§ 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, z dôvodu
nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 50030078 dlžníkom S. K., R.. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil tejto veci číslo EX 6818/2011. Tvrdil, že súdny exekútor v snahe postupovať
pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti
rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, rozhodol až dňa 15. 08. 2011
(konanie sa začalo dňa 28. 04. 2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
(omeškania viac ako 109 dní). Prejednávaná vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Podľa navrhovateľa neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Na základe uvedeného si navrhovateľ z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 3 892,-
eur predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. V tejto časti navrhovateľ návrh odôvodnil v tom smere,
že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne

uskutočniť rad iných krokov, smerujúci k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Okrem náhrady majetkovej ujmy si uplatnil aj náhradu nemajetkovej
ujmy z dôvodu vnútorných zásahov do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenia jeho práv, straty legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenia vymoženia
pohľadávky cestou exekúcie. Navrhovateľ si vyčíslil nemajetkovú ujmu v sume 778,40 eur, t. j. 20 % z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia
podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň
nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za
klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem
relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.
V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,
čiže že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol
podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený
nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
požadované skutočnosti, nebol ochotný preukázať, kedy sa dozvedel o škode ako ani neuniesol dôkazné
bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.
V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné
prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik
ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za
ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého
obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať
svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva
pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.
Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská
činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja
ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä v
prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
charakteristiku správania sa navrhovateľa, je jeho nárok na náhradu škody voči štátu v rozpore s dobrými
mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej
aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v
podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28. 01. 2014 na ktoré sa účastníci nedostavili. Odporkyňa
svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.
Navrhovateľ zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré
súd uznesením zo dňa 23. 05. 2013, č. k. 6C/117/2012-35 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Žiline zo dňa 29. 11. 2013, č. k. 8Co/525/2013-64 jeho skorší návrh na prerušenie konania
zamietol. Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) prejednal vec aj v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/813/2011 bolo zistené, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., sa voči povinnému S. K., N. Ú. XX/X,
Q. K., domáhal vymoženia pohľadávky 1 370,34 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej
sumy 1 180,57 eur od 23. 10. 2010 do 16. 12. 2010, čo činí 162,33 eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy 1 080,57 eur od 17. 12. 2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške
6 % ročne z dlžnej sumy 1 180,57 eur od 23. 10. 2010 do zaplatenia, trov konania 368,02 eur a trov
exekúcie oprávneného v sume 189,60 eur. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 14946/10,
ktorý vydal rozhodca JUDr. Michal Rašla dňa 25. 02. 2011, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom
14. 03. 2011 a vykonateľnosti dňom 17. 03. 2011. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný advokátom
oprávneného do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 28. 04. 2011. Súdny exekútor
vec zaevidoval pod sp. zn. EX 6818/11 a súdu bola dňa 13. 06. 2011 doručená jeho žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Prípisom zo dňa 30. 06. 2011 bol vyzvaný Stály rozhodcovský súd
na predloženie doručenky preukazujúcej doručenie rozhodcovského rozsudku povinnému - doručenka
bola následne do spisu založená pod č. l. 11. Uznesením 7Er/813/2011-12 zo dňa 28. 07. 2011 súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 19. 08. 2011 a následne uznesením 7Er/813/2011-20 zo dňa 19. 09. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 11. 10. 2011, bolo exekučné konanie zastavené.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 109 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie
navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 13. 06. 2011 a dňa 28. 07. 2011 bolo vydané uznesenie,
ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol
nedôvodný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 18. 09. 2011 a následne potom uznesením
zo dňa 19. 09. 2011 bolo exekučné konanie zastavené - uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
11. 10. 2011. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu spojená s výkonom
právomoci, v súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnym poriadkom.
Bezpochyby, jedným z takýchto pravidiel sú aj zákonné lehoty na rozhodnutie súdu. V čase začatia
exekučného konania evidovaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 6818/11,
však už nebola stanovená 15-dňová lehota na rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorú upravoval Exekučný poriadok v znení platnom do 31. 05. 2010. Zákonom č.
144/2010 Z. z., bolo novelizované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tým spôsobom, že došlo k
upusteniu od povinnosti exekučných súdov rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcii na podklade rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc v 15
dňovej lehote. Potom nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v 15-dňovej lehote nemôže byť porušením práva účastníka konania na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na skutočnosť, že súdu bolo z iných konaní známe, že rozhodcovský súd, na ktorý
sa oprávnený obracal so svojimi žalobami, nepostupoval v konaniach v súlade so zákonom o
rozhodcovskom konaní, bolo nevyhnutné preskúmať, či predložený exekučný titul spĺňa podmienku
vykonateľnosti. Potom lehota, v ktorej súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora je adekvátna všetkým
úkonom, ktoré bolo potrebné vykonať, čo potvrdzuje sama skutočnosť, že exekučný súd v tomto štádiu
konania zistil, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný. Nemožno taktiež opomenúť skutočnosť,
že navrhovateľ a následne súdny exekútor podávali návrhy na vykonanie exekúcie hromadne. Pokiaľ
navrhovateľ postupoval takýmto spôsobom, musel si byť sám vedomý, že objektívne môže nastať
situácia, že súd nebude môcť rozhodnúť o všetkých jeho návrhoch v lehote 15 dní. Z uvedeného je
zrejmé, že postup exekučného súdu v predmetnom konaní nebol ojedinelý, ale objektívne si ho vyžiadala
situácia vzniknutá s tým, že navrhovateľ doručoval prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého na slovenské exekučné súdy enormné množstvá návrhov na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
podnikateľské praktiky navrhovateľa a zrejmý rozpor jeho konania so spotrebiteľským právom, bolo preto
namieste dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len formalistickým spôsobom udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Naviac,
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm
vyplýva, že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady sú
totožné s náhradami v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné
bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Už len samotná
špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby navrhovateľovi v súvislosti s tým, že súd nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil. Navrhovateľ si
prakticky voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia, ktoré privodil. Pri rozhodovaní súd zobral do
úvahy najmä skutočnosť, že exekučné konanie, z ktorého si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, bolo
právoplatne zastavené z dôvodu nevykonateľného exekučného titulu. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej
ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí poškodenému iba za splnenia podmienok
uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by bol v konaní preukázaný vznik zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, je vzhľadom na osobu navrhovateľa, závažnosť
vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré mali navrhovateľovi
vzniknúť, náhrada nemajetkovej ujmy vylúčená. V prvom rade súd poukazuje na to, že exekučné

konanie, v nadväznosti na ktoré si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bolo nedôvodné od začiatku, pričom
k jeho zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľa. Z bezprávia, ktoré navodil navrhovateľ pri
tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jeho právo a konanie podľa ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý nebol v súdnom konaní svojou
vinou úspešný. Navyše si navrhovateľ zvolil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku
ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS
322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľa, je okolnosťou vylučujúcou ho
z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil návrh
ako nedôvodný aj v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto časti aj v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa v oblasti spotrebiteľských úverov
bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej komisie skúmané, či zo strany Slovenskej
republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného
súd návrh zamietol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa,
ktorá mala v konaní úspech, si trovy nevyčíslila a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne ani
nevyplývali. Súd preto rozhodol o náhrade trov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Písomným podaním zo dňa 24. 01. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie nariadeného pojednávania a
o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, súd opätovný návrh posúdil ako nedôvodný a v rozpore so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ opätovne neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia, že ním spomínaná sťažnosť, na ktorú sa v návrhu odvoláva, bola doručená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, čo mu bolo vytýkané aj v rozhodnutí, ktorým súd zamietol jeho
prvý návrh na prerušenie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.