Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1410210628.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa:

Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 603 147, zastúpený
LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: R., bytom I., zastúpený JUDr. Dušanom
Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 12, Bratislava, o zaplatenie 93 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 170,38 eur na účet právneho
zástupcu odporcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu: XXXX XXX XXX/XXXX (IBAN:
SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, BIC: GIBASKBX). do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 26.8.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie 93
eur s príslušenstvom.

Rozsudkom zo dňa 12.12.2012 súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
96,92 eur náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podaného návrhu navrhovateľa zo dňa
26.8.2010,ktorýmžiadal,abysúduložilodporcovipovinnosť zaplatiťmusumu93eurspríslušenstvomz
dôvodu, že dňa 23.3.2010 bolo odstránené osobné motorové vozidlo EČV:Z., ktorého prevádzkovateľom
bol odporca. Predmetné motorové vozidlo bolo odstránené z Májkovej ulice v Bratislave, ktorá je
miestnou komunikáciou tretej triedy a ktorej správu v zmysle štatútu Hlavného mesta Slovenskej

republiky vykonáva Mestská časť Bratislava - Staré Mesto. O odstránení motorového vozidla rozhodol
príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto, ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie
v zmysle Poverenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo
dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie vozidlo stálo na priechode pre chodcov, čím
vznikol zákonný nárok podľa § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách,
na jeho odstránenie. Odporcovi, zároveň ako prevádzkovateľovi motorového vozidla , vznikla povinnosť
uhradiť náklady s tým súvisiace. Motorové vozidlo si odporca prevzal dňa 23.3.2010 o 10.55 hod. a

doteraz neuhradil vzniknuté náklady s odstránením motorového vozidla.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v
celom rozsahu.Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.4.2013 č.k. 2Co 150/2013-113 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský sú v zrušujúcom uznesení uložil prvostupňovému súdu skúmať aktívnu legitimáciu navrhovateľa

v prejednávanej veci.

Ako uviedol krajský súd v zrušujúcom uznesení na to, aby sa niekto stal účastníkom konania , netreba,
aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu ( v takom
prípade sa stáva navrhovateľom, žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba ( v takom
prípade sa stáva odporcom, žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Vdanomprípadebolotrebavzmysleuvedenéhopovinnosťounavrhovateľapreukázať,žejeúčastníkom

hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Poverením Mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009, rozhodnutím o odstránení
vozidla zo dňa 23.3.2010, protokolom o odstránení vozidla zo dňa 23.3.2010, výzvou na úhradu
nákladov zo dňa 23.3.2010, doplnil dokazovanie oboznámením sa s dodatkom č. 3 k zmluve č. 48/2006

o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov
a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 23.3.2010 bolo z Májkovej ulice v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej
správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva Mestská časť Bratislava - Staré
Mesto odstránené osobné motorové vozidlo Peugeot EČV: BA-816UL, z dôvodu státia na priechode

pre chodcov. O odstránení vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako
splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle Poverenia Mestskej časti Bratislava- Staré
Mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009.

Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla navrhovateľa.

Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí
verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§
4b ods. 1 Cestného zákona).

Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o
miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi

na tento účel založené a zriadené ( § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona.

Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako
prenesený výkon štátnej správy ( § 3 ods. 2 Cestného zákona).Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni
ju na jeho náklady správca cesty ( § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla.

Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho
prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané ( § 40 ods. 4
písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z.).

Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4, môže o jeho
odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa
( § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z.).

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne
odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty.27) Ten,
kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov
a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, ju bezodkladne

neodstráni, je povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, príslušný správca cesty
je povinný ju bezodkladne označiť na náklady jej pôvodcu.

Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci
cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na
označenie uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom

alebo reflexnou červenou zástavkou. Na označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným
výstražným trojuholníkom, platí § 24 ods. 3.

Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane
chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je

a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,

b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,

c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez
čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na
viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo

uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na
náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o
vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla
rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.

Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je

nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako,
že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy.

Každý správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone
orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže
konať,čoniejezákonomzakázané),alevzťahujesananehočl.2ods.2ÚstavySR,podľaktoréhoštátne

orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn.
používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie.
Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktoré nemôže prekročiť,

takže môže konať len to, čo mu Ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj
spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu
používať.

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a
zákonom ustanoveným spôsobom , napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz

zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj
nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej
moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon
výslovne dovolil alebo priamo ukladal.

Z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., však nepochybne vyplýva, že

úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií
a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že
výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré
by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky,
okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej.

Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez
súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na
základe zákona a pretože § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti
verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne,
ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromným aktom, pri ktorom by prichádzalo

do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by
bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri
odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu
zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa
týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto oprávnenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci

ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento
účel založená alebo zriadená.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa v zmysle citovaných ustanovení na zaplatenie nákladov
vzniknutých odstránením motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol odporca. K odstráneniu
motorového vozidla došlo dňa 23.3.2010 z Májkovej ulice v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou

III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva Mestská
časť Bratislava - Staré Mesto, z dôvodu státia na priechode pre chodcov. O odstránení vozidla rozhodol
príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie
v zmysle Poverenia Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo
dňa 20.10.2009.

Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý
je prípustný len na základe zákona. Pretože uvedený § 40 spadá do oblasti verejného (správneho)
práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne
vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromným aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie
podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt

oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne
previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla).
Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správca komunikácie),alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo
70/2003).

S poukazom na uvedené, nemohol správca komunikácie previesť na spoločnosť Car Towing a.s. svoju

právomoc, a to ani po stránke technickej. Spoločnosť Car Towing a.s. nebola oprávnená vykonať
odstránenie vozidla odporcu, toto vykonala v rozpore so zákonom. Navrhovateľ nemá preto nárok
požadovať od odporcu náhradu nákladov na odstránenie predmetného vozidla.

Na základe uvedených skutočností súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi priznal náhradu trov konania
potrebných na účelné bránenie práva spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia advokátom v

sume 170,38 eur za 7 úkonov právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na
súd zo dňa 8.10.2012 a 28.2.2013 a za účasť na pojednávaní konanom dňa 30.10.2012, 12.12.2012,
15.11.2013 a 28.1.2014, pri hodnote jedného úkonu právnej služby 16,60 eur plus 4x režijný paušál po
7,63 eur, 2x po 7,81 eur a 1x 8,04 eur. Odmenu advokáta súd určil podľa § 10 ods. 1, § 13a vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods.3
O.s.p. ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané, datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. ( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 205

ods.2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy,, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon

rozhodnutia.