Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202103
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202103.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobkyne W..

I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX, občianka SR proti žalovanému Rapid life životná
poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice 040 71, IČO: 31 690 904, právne zastúpená JUDr.
Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Nemcovej 22, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,
IČO: 44 325 452 prostredníctvom rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca, spisová značka 2C/600/2012 zo
dňa 19.1.2012 v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, 040

71 Košice, IČO: 31 690 904 proti žalovanej W.. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX o
zaplatenie 92,61 eur s prísl.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2013 domáhala, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Bohumíra Zaujeca sp. zn. 2C/600/2012 zo dňa 19.1.2012.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 24.05.2007 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 15.03.2010 predmetnú poistnú
zmluvu písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 29.3.2010 jej žalovaný oznámil,

že k zániku poistnej zmluvy dôjde dňa 31.05.2010 s tým, že zostatok 320,97 eur (odkupná hodnota) jej
bude vyplatená do 14 dní po zániku poistenia.
Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 92,61 eur zo dňa 4.1.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v
Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 92,61 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu
zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť žalovanému sumu 92,61 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 15.04.2013.

.

Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa rozhodcovskej
doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá spôsobuje jej
neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 4 a § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.).
Zároveň vyslovila názor, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s
poukazom na § 53 ods. 2, 3 a 5 Obč. zák. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie

podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne
ako spotrebiteľa. V danom prípade ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom - žalovaným voči
slabšej strane - žalobkyni. Túto zmluvu a VPP nemal spotrebiteľ - žalobkyňa možnosť nijako upraviť,keďže tak zmluva ako aj VPO k nej boli vopred naformulované na predtlačenom tlačive a v takom znení
jej aj na podpis predložené.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni

známe. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte
viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o
výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Okrem toho je konanie pred
rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie
odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní pred súdom), ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ako

bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to neplatí, na odpor sa stále prihliada a
súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a finančnú nevýhodnosť (žiadna možnosť oslobodenia od
súdnych poplatkov).
Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže na
svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského rozsudku
nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade vyslovil názor, že konanie o zrušenie rozhodcovského
konania nie je spotrebiteľským sporom, ale konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov

rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák.
č. 244/2002 Z.z., v ktorom všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci,
ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským súdom, teda
súd by mal vyzvať žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku. Ďalej namietal, že žalobkyňa mohla
proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čím by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku

vydaného v skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo ďalšie konanie. Skutočnosť, či bol podaný odpor
proti rozhodcovskému rozsudku považuje za právne významnú, pretože v prípade podania odporu
žalobkyňou je prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona
a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok
podmienky konania. Vzhľadom na túto skutočnosť vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a 3 O..sp. s

návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského
súdu.
.

Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,

bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť
a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Táto je preto platná. Pričom žalovaný podotkol,
že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni tretím subjektom - viazaným
finančným agentom, ktorým bola v danom prípade pani W. Z.. Žalovaný považuje aj preto za
nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom.

Ďalej žalovaný uviedol, že suma uplatnená na rozhodcovskom súde zodpovedala nákladom
vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, predmetom konania teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná
pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia. Existenciu
tejto pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení
poistenia. Príslušné ustanovenie VPPP (časť XVII. ods. 7a) totiž presne vymedzuje moment vzniku

pohľadávky a o jej podstate a výške bola žalobkyňa ako klient upovedomený finančným agentom
(vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách klienta). Keďže táto pohľadávka
je pohľadávkou odlišnou od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia
neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o bilancii poistného preto nie
je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik pohľadávky podľa časti XVII. bod 7a VPP.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť. K rozhodcovskému
súdu ešte poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským súdom, ktorý nezávislý
od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na prejednávanie sporov v
rozhodcovskom konaní.
Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2013 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie v ktorom poukázal na

viacero uznesení odvolacích súdov, ktoré v rámci vykonávacieho konania posúdili rozhodcovskú
doložku oprávneného za nepochybne individuálne dojednanú, taktiež poukázal na jeho úspech so
svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR pod sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, ktorý zrušiluznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012 ako aj na konanie pred Ústavným súdom SR
vedené pod sp. zn. II ÚS 382/2012 vo veciach NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a 5Cdo 112/2012.

Žalovanýajehoprávnyzástupcasanezúčastnilianijednéhopojednávania,právnyzástupcažalovaného
svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného ospravedlňoval, nežiadal pojednávania odročiť, pojednávania
vytýčené na deň 28.01.2014 sa nezúčastnila ani žalovaná, svoju neúčasť ospravedlnila, nežiadala
pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomností účastníkov
konania.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.10.2013 trvala na podanej žalobe zdôraznila, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dohodnutá. Zmluvu uzatvárala s p. Z., pri jej uzatváraní sa zamerali
na výšku poistného, poistné podmienky a podobne, ustanovenia týkajúce sa všeobecných poistných
podmienok či rozhodcovského konania jej vysvetlené neboli. Návrh zmluvy už bol vypracovaný, zmluvu
podpísala tam kde jej to ukázala p. Z..

Žalobkyňa na pojednávaní súčasne spresnila žalobný návrh, spresnenie súd pripustil uznesením na
pojednávaní dňa 28.01.2014.
.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne W. Z., oboznámením sa s obsahom

predložených listinných dôkazov a to: najmä s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.05.2007,
Všeobecnými poistnými podmienkami, oznámením o zániku poistenia, upovedomením o začatí konania
pred rozhodcovským súdom o zaplatenie 92,61 eur, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2C/600/2012,
záznamomopožiadavkáchapotrebáchklientakpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX,spisomArbitrážneho
súdu v Košiciach sp. zn. 2C/600/2012 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa24.05.2007 žalobkyňasožalovanýmuzatvorilapoistnúzmluvuč.XXXXXXXXXX. Žalovanázmluvu
podpísala na vopred žalovaným pripravenom tlačive okrem textu zmluvy podpísala aj všeobecné
poistné podmienky v dvoch kolónkach vyhradených pre podpis poistníka.
Dňa 15.03.2010 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, listom zo

dňa 29.03.2010 žalovaný oznámil žalobkyni, že poistná zmluva v zmysle § 800 obč. zák. zanikne
31.05.2010 a odkupnú hodnotu vo výške 320,97 eur jej vyplatia do 14 dní po zániku poistenia.
Žalovaný dňa 04.01.2012 doručil Arbitrážnemu súdu v Košiciach návrh na začatie konania o zaplatenie
92,61 eur. Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/600/2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu k úhrade sumy 92,61 eur a trov rozhodcovského konania vo výške

276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 16.04.2013.

K okolnostiam uzavretia poistnej zmluvy súd vypočul tretí subjekt - finančného agenta- osobu, ktorá v
mene žalovaného uzatvárala so žalobkyňou poistnú zmluvu W. Z..
Svedkyňa na pojednávaní dňa 28.01.2014 uviedla, že pri uzatváraní poistného vzťahu sa používali

rovnaké zmluvy ako v súdenom prípade, potencionálny klient musel zmluvu podpísať na troch miestach,
pričom ona klienta inštruovala, že podpisuje zmluvu a všeobecné poistné podmienky, svedkyňa však
súdu na pojednávaní nevedela uviesť, prečo sa zmluva podpisovala takýmto spôsobom. Svedkyňa
podotkla, že pokiaľ by zmluva nebola podpísaná na troch miestach poisťovňa by ju do systému
neprijala.

Svedkyňa ďalej uviedla, že ani v prípade žalobkyne ani v iných prípadoch, v ktorých uzatvárala v
mene žalovaného poistné zmluvy termín rozhodcovská doložka nespomenula, taktiež so žalobkyňou
nehovorila o tom kto bude riešiť prípadný spor medzi ňou a poisťovňou.
V závere svedkyňa poukázala na praktiku žalovaného, ktorý ju nútil pod hrozbou vymáhania nákladov
a škôd podpísať čestné prehlásenie, v ktorom bolo uvedené, že žalobkyňu riadne, odborne a

úplne informovala o všetkých aspektoch poistenia, o celom obsahu poistných podmienok, osobitných
zmluvných dojednaní a o význame jednotlivých ustanovení v poistných podmienkach, podľa mandátnej
zmluvy, ktorú mala uzatvorenú so žalovaným za zmluvy ručila len dva roky, pričom poslednú zmluvu
uzatvorila v roku 2007.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia.tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania poistnej zmluvy (ďalej
len Obč. zák.) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od
1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a
jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu
.troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,

bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných
podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať
skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského
súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd
zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho

postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.

Podľa bodu 2. osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX poistník (poistený)
a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z

dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP,
pričom toto ustanovenie zmluvné strany chápu ako rozhodcovskú doložku.Základnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne

dojednanou (ako tvrdí žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný

pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z
uvedeného potom vyplýva, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd

rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala
žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas
zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z

pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného ráva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov
.je plne opodstatnená. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že

slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležité naplánovať, sú plne namieste.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo
najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú

podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne
aj na inú podmienku, ktorú spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13 odporúčajúcim
spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky

v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov:

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Táto je vopred
naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore
na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej
rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať, keďže rozhodcovský

súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými
osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu
zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa
nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto
spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu, tento je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom

neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou
poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z
takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že
ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiťsi v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej
strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa
rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej

doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má uplatniť.

Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť
.cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ju na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur,

pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku

právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským

súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v

skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho,

aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenia určitých úkonov takisto značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za
.prijateľnú (čo už vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského
súdu nasvedčuje tomu, čo bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské
konanie, ktoré by bolo založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v

prípade spotrebiteľských zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni,
aké sú zaručené podľa Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacich predpisov (napr. oslobodenie od
súdnych poplatkov a pod.)Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky oprávneného vyplýva, že
žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje,

že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná. V prvom rade súd považuje za
potrebné uviesť, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2007, kedy ešte uvedené ustanovenie § 53
ods. 1 Obč. zák. neplatilo, preto súd aplikoval ustanovenia Obč. zák. účinné v čase uzavretia zmluvy,
teda posudzoval rozhodcovskú doložku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., či nejde o ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Akbyajnatentoprípadbolopotrebnéaplikovaťustanovenieúčinnéod1.1.2008,potombybolopotrebné
prihliadať aj na § 53 ods. 2 OZ účinného od 1.1.2008, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že
rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je totiž zrejmé z celého

znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej
doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým, husto písaným textom, ktoré
sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať, či osobitné dojednania podpíše.
Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú osobitné dojednania k poistnej

zmluveanáslednesúuvedenédvaväčšierámčeky,jedennapodpispreklientaajedenprezamestnanca
poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie rámčekov na podpis navodzuje
dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za osobitnými dojednaniami, keďže
až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán. Aj toto nasvedčuje (podobne ako
mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým podkladom), že tvrdenia žalobkyne

o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba VPP podpísať dvakrát, pričom klient
nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.

Tvrdenia žalovaného o individuálnom dohodnutí rozhodcovskej doložky v súdenom prípade v celom
rozsahu vyvrátila vypočutá svedkyňa W. Z., ktorá za žalovaného so žalobkyňou uzatvárala poistnú

zmluvu. Svedkyňa jednoznačne pred súdom uviedla, že o rozhodcovskej doložke so žalobkyňou
nerozprávala, ukázala jej kde má poistnú zmluvu podpísať tak ako bola inštruovaná žalovaným, s tým
že pokiaľ by zmluva nebola podpísaná na vyhradených miestach žalovaný by zmluvu neprijal.
Uvedenou svedeckou výpoveďou je jednoznačne vyvrátené aj tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa
nemusela podpísať ustanovenia VPP týkajúce sa rozhodcovskej doložky.

.

Opierajúc sa aj o túto svedeckú výpoveď súd mal preukázané, že žalovaný preukázateľne nevysvetlil
žalobkyni význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil
mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces.

Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že
ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším
zásahom tzv. súdnou kontrolou.

Podľa tvrdenia žalovaného všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne

vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac. Ak by tomu tak bolo
úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ
nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, a
na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže jej obsah
vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu preukázateľne nepoznal.

Ďalej súd poznamenáva, že zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym
spôsobom nemožno vyvodiť záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej
doložke a jej prípadných následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb
klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom

zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP
už nejde o možnosť, ale de facto povinnosť). Naviac taktiež ide o predtlačený formulár, kde žalobkyňa
nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienok. Tento predtlačený formulár (aj keď
vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta) súd nepovažuje zadôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobkyňa individuálne dojednala rozhodcovskú doložku. Súd opätovne
zdôrazňuje, že svedeckou výpoveďou svedkyne W. Z. mal súd preukázané, že žalobkyňa individuálne
rozhodcovskú doložku nedojednala.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd odsudzuje ako konanie hraničiace so zlám
úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť
na slabšieho a je vylúčené, aby za týchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa príslušnosti súdu na konanie (právny zástupca
žalovaného mal zrejme na mysli právomoc) v zmysle § 106 ods. 1, resp. ods. 3 O.s.p., k tejto
súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor proti rozhodcovskému
rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom konaní, pričom v danom
prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor rozhodovať rozhodcovský súd

(ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal konať rozhodcovský súd, ale ide
o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále právomoc všeobecný súd.
.

Podobne odkaz právneho zástupcu žalovaného na § 828a ods. 3 Obč. zák. je právne irelevantný,

pretože ide o úpravu poistenia právnej ochrany, teda o úplne iný predmet poistenia, ako uzavrela
žalobkyňa, pričom v zmysle tohto ustanovenia tu je povinnosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu len ak o
to výslovne požiada ten, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, teda nejde o situáciu, keď je
rozhodcovská doložka dopredu zapracovaná do VPP a klient je de facto donútený ju akceptovať.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. bude
súd pokračovať v konaní o žalobe rozhodcovského konania, preto aj o trovách konania bude možné
rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, t .j. v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).