Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Prčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813206646
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6813206646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa Z.. Q. S.,

H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXX, X. S., Č. Q. proti odporcovi P.. S. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. D. Č.. X,
S. C. Q., Z. Č.. XXXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa Z.. Q. S., H.. XX.XX.XXXX voči odporcovi P.. S. D.Á., H..
XX.XX.XXXX, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 28.01.2011,
č.k. 5C/39/2010-96 sa s účinnosťou od 01.09.2013 z r u š u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 13.09.2013 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporcovi ako plnoletému dieťaťu, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Revúca,

zo dňa 28.01.2011, č.k. 5C/39/2010-96. V odôvodnení návrhu uviedol, že odporca v júni 2013 ukončil
vysokoškolské štúdium a vzhľadom na to je presvedčený, že je odporca schopný sám sa živiť.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 26.09.2013 a uviedol, že s návrhom na zrušenie
vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Je nezamestnaný, býva sám, aktívne si hľadá zamestnanie svojho
zamerania. Taktiež uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.01.2011, č.k. 5C/39/2010-96 bolo
navrhovateľovi určené platenie výživného, taktiež aj dlžného výživného, ktoré mu nebolo do dnešného
dňa vyplatené. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.11.2013 odporca uviedol, že je doposiaľ
nezamestnaný, žije z podpory svojich rodičov a jeho mesačné výdavky na bývanie sú vo výške 100,- €,

stravu vo výške 160,- € a 50,- € predstavujú náklady na hľadanie si práce. Do týchto výdavkov nezahrnul
bežné domáce výdavky. K vyjadreniu pripojil kópie emailových žiadostí o zamestnanie.

V písomným podaním doručenom súdu dňa 13.11.2013 navrhovateľ uviedol, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom na plnoleté dieťa nedošlo k zmene jeho osobných majetkových pomerov.
Uviedol, že dlžné výživné v mesačných splátkach doplatí, ale nie je ochotný platiť výživné na plnoletého
syna od ukončenia jeho vysokoškolského štúdia, nakoľko odvtedy už mal dosť času, aby si nejaké
zamestnanie našiel i keď by nezodpovedalo jeho zameraniu. V podaní doručenom súdu dňa 10.04.2014
uviedol, že je presvedčený, že jeho povinnosť platiť výživné na odporcu zanikla okamihom kedy

sa prestal sústavne pripravovať na svoje budúce povolanie, t.j. ukončením štúdia na vysokej škole.
Skutočnosť, že syn je teraz vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie podľa jeho názoru
nemôže sama o sebe odôvodňovať povinnosť aj naďalej platiť mu výživné. Poukázal na skutočnosť, že
vo svojom veku môže odporca, pokiaľ si nemôže nájsť stále zamestnanie pracovať brigádnicky, aleboaspoň po dobu turistickej sezóny si môže privyrobiť v turistickom ruchu a využiť tak znalosti z jazykového
pobytu v Írsku, prípadne rôznymi inými brigádami alebo dočasnými zamestnaniami. Nečinnosť odporcu
v tomto smere nemôže byť na ujmu jeho rodičov. Podľa názoru navrhovateľa je potrebné prihliadnuť

aj ku skutočnosti, že matka odporcu a jej súčasný manžel sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti
DREVINSLOVAKIA spol. s r.o. a s ohľadom na rozsah predmetu činnosti tejto spoločnosti je zvláštne,
že matka odporcovi, ktorý nemôže podľa jeho tvrdenia nájsť si zamestnanie, mu neposkytne možnosť
pracovať v jej spoločnosti aspoň dočasne, pokiaľ si nájde prácu, ktorá by zodpovedala jeho predstavám
a kvalifikácii. Naviac skutočnosť, že odporca je evidovaný na úrade práce ešte neznamená, že skutočne

žiadnu platenú činnosť nevykonáva, navrhovateľ vyslovil skôr opačný názor. Podľa neho je syn zdravý,
a pokiaľ nemôže nájsť prácu vo svojom odbore nezostáva mu nič, len aby vykonával inú nekvalifikovanú
prácu a zarobil si tak peniaze aspoň na živobytie. Uviedol taktiež, že nevyhovenie jeho návrhu na
zrušenie výživného by podľa jeho názoru bolo v rozpore s dobrými mravmi aj s ohľadom na skutočnosť,
že syn nemá záujem sa s ním a jeho súčasnou rodinou vrátane súrodencov vídať a úplne odmietol
akýkoľvek kontakt, len od otca žiada platenie výživného.

Na vyššie uvedené skutočnosti žiada byť navrhovateľ vypočutý Okresním soudem v Příbramy, pretože
vzhľadom na vzdialenosť miesta jeho bydliska a pracovnú vyťaženosť nemá možnosť dostaviť sa na
pojednávanie na Slovensko. Na preukázanie týchto skutočností navrhol vykonať dôkazy a to: výsluch
účastníkov, výsluch svedkyne jeho manželky Z. S. a matky odporcu.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi a to najmä rozsudkom Okresného

súdu v Revúcej zo dňa 28.01.2011, č.k. 5C/39/2010-96, emailovým žiadosťami odporcu o zamestnanie,
potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, vyjadrením Vysokej školy bezpečnostného
manažérstva v Košiciach a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zhodných tvrdení účastníkov súdu vyplynulo, že odporca v mesiaci jún 2013 ukončil vysokoškolské
štúdium druhého stupňa na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach. Z vyjadrenia

prorektora školy vyplynulo, že absolventi druhého stupňa získajú titul inžinier. Pokiaľ je škole známe,
ich absolventi sa z hľadiska uplatniteľnosti na trhu práce nachádzajú niekde v strede rebríčka
všetkých absolventov vysokých škôl Slovenska. Z emailových žiadostí predložených odporcom mal súd
preukázané, že od ukončenia vysokoškolského štúdia sa uchádzal o zamestnanie v ním vyštudovanom
odbore minimálne u 11-tich zamestnávateľov a to na Colnom úrade v Prešove, v spoločnosti Alza,

Kros, a.s., Slovak Telekom, Shark Computers, a.s., Penta Investments, s.r.o., MARK 2 Corporation
Slovakia, s.r.o., Chemosvit SK, Tatry Mountain Resorts, Kia Motors Slovensko, s.r.o. a Dell, s.r.o.,
avšak neúspešne. Podľa vyjadrenia odporcu okrem týchto žiadostí (keďže posledná bola z mesiaca
september 2013) sa o nájdenie práce pokúša aj naďalej (dôkazy o tom, však súdu nepriniesol) a to
napr. v Slovenskej informačnej službe, v spoločnosti IBM a podal si aj opätovnú žiadosť do Kia Motors

Slovensko, s.r.o., avšak tiež neúspešne. Podľa vyjadrenia odporcu sa mimo svojho vyštudovaného
odboru uchádzal o prácu len v spoločnosti Tatry Mountain Resorts, kde mal záujem o akékoľvek
zamestnanie. Z úradu práce odporcovi žiadna práca ponúknutá nebola. Podľa tvrdenia odporcu
sa tento zúčastnil dvoch jednodňových kurzov organizovaných úradom práce, ktoré sa týkali čo
najefektívnejšieho hľadania si práce.

Z potvrdenia úradu práce súdu taktiež vyplynulo, že odporca nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi
ani o ňu nepožiadal. Na pojednávaní odporca uviedol, že neuvažoval nad tým, že bude žiadať o dávku v
hmotnej núdzi, skôr sa orientoval na nájdenie si zamestnania. Z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že nemá
žiadne zdravotné obmedzenia z hľadiska možnosti zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudoval.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti DREVINSLOVAKIA, spol. s r.o. so sídlom Železničná

95/294, Revúca, vyplynulo, že jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti je A. D. - súčasný manžel
matky odporcu, konateľmi sú E. D. - matka odporcu a A. D., obaja bytom Maša 1270/20, Revúca.
Spoločnosťmávosvojompredmete21oblastípodnikateľskejčinnosti.Odporcanapojednávaníohľadne
spoločnosti DREVINSLOVKIA spol. s r.o. uviedol, že táto spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov na
trvalý pracovný pomer, orientuje sa len na predaj. On pre túto spoločnosť vykonáva maximálne pomocné

práce, keď je potrebné zaniesť na poštu nejaký balík alebo listy.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných rodičovských povinností a trvá
pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zákon ju neobmedzuje s ohľadom na vek, jediné kritérium
pre trvanie a existenciu vyživovacej povinnosti je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Túto možno
charakterizovať ako schopnosť sám, z vlastných zdrojov a vlastným pričinením zabezpečovať všetky
potrebné životné náklady. Schopnosť samostatne sa živiť je schopnosťou dieťaťa s ohľadom na jeho

vek, rozumové schopnosti, zdravotný stav prípadne dosiahnuté vzdelanie, zabezpečovať si vlastnou
prácou prostriedky na uspokojovanie svojich životných potrieb. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť mala
trvalý charakter. Aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, kedy by už dieťa vzhľadom na svoje fyzické a
rozumové schopnosti bolo schopné samo sa živiť, predstavuje sústavná príprava dieťaťa na budúce
povolanie prostredníctvom vysokoškolského štúdia prvého a druhého stupňa (ba niekedy dokonca

aj ďalšieho štúdia) obdobie, počas ktorého trvá zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu,
pretože sa napĺňa ďalšia podmienka schopnosti samostatne sa živiť - dosahovanie vyššieho vzdelania,
s ohľadom na ktoré potom možno očakávať lepšie možnosti a schopnosti dieťaťa pri uplatnení sa na
trhu práce. Pri pokračovaní dieťaťa vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou, potom dieťa nadobúda
schopnosť samostatne sa živiť až ukončením takéhoto štúdia.

Odporca vysokoškolské štúdium druhého stupňa ukončil v júni 2013, čím získal schopnosť samostatne
sa živiť, teda vzhľadom na svoj vek, fyzické a rozumové schopnosti a dosiahnuté vzdelanie
zabezpečovať si svoje životné potreby z vlastných zdrojov získaných prácou. Ako v konaní vyšlo najavo,
odporca nemá žiadne zdravotné obmedzenia alebo zhoršený zdravotný stav, s ohľadom na ktorý by si
nebol schopný nájsť prácu, či už v ním vyštudovanom odbore alebo inú prácu mimo neho. Preto súd

vyživovaciupovinnosťnavrhovateľavočinemuzrušil.Schopnosťsamostatnesaživiťodporcanadobudol
vjúni2013,kedyzaniklaajvyživovaciapovinnosťnavrhovateľavočinemu.Keďžeozrušenievyživovacej
povinnosti navrhovateľ požiadal až od 01.09.2013, súd neprekročil jeho návrh (§ 153 ods. 2 O.s.p.)
a vyživovaciu povinnosť zrušil od ním navrhnutého dátumu, ku ktorému už podmienky na jej zrušenie
splnené boli.

Pokiaľ odporca v konaní uvádzal, že napriek absolvovanému vysokoškolskému štúdiu nebol schopný
zamestnať sa vzhľadom na situáciu na trhu práce, je potrebné uviesť, že zlá situácia na trhu práce
a nedostatok pracovných príležitostí nemá nijaký vplyv na už raz nadobudnutú schopnosť odporcu
samostatne sa živiť a teda ani na splnenie zákonných podmienok pre zánik vyživovacej povinnosti
rodičov voči nemu. Zlá situácia na trhu práce a s ňou súvisiaca nemožnosť dospelého zdravého dieťaťa s

primeraným vzdelaním zamestnať sa, nemá súvis s trvaním vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom.
Predstavuje nezávislú vonkajšiu okolnosť postihujúcu rovnako všetkých, ako deti tak aj rodičov. Táto
okolnosť preto nemôže ísť na ťarchu rodiča a zakladať alebo predlžovať jeho vyživovaciu povinnosť
len z dôvodu, že on na rozdiel od dieťaťa zamestnanie má. (Porovnaj taktiež rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 13.01.2013, sp. zn. 17CoP/13/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 19.02.2013, sp. zn. 14CoP/9/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
21.11.2012, sp. zn. 17CoP/73/2012 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.01.2013,
sp. zn. 14CoP/135/2012)Ostatnými tvrdeniami a námietkami účastníkov konania týkajúcimi sa či už možnosti odporcu zamestnať
sa v spoločnosti jeho matky alebo otázkou dobrých mravov v súvislosti s vyživovacou povinnosťou
navrhovateľa voči odporcovi sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko rozhodnutie súdu vo veci bolo založené

na iných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ, ktorý bol v konaní plne úspešný by mal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi,
ktorý v konaní úspešný nebol. Nakoľko si však navrhovateľ v konaní žiadne trovy neuplatnil, súd mu
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Banská Bystrica prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.