Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Cpr/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205358

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113205358.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci
žalobcu C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., J.. X. P. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Martinou
Mészáros Bariakovou, advokátkou AK Bystrický rad 453/77, Zvolen, proti žalovanému KODRES-I spol.

s r.o., Partizánska 89, Banská Bystrica, IČO: 31631983, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie pre zaplatenie sumy 44,16 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 236,48 Eur spolu s 5,5 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 463,68 Eur od 01. 06. 2013 až do zaplatenia, s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 463,68 Eur od 01. 07. 2013 až do zaplatenia a s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 309,12 Eur od 01. 08. 2013 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 213,85 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 84,11 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal
žalovaný žalobcovi je neplatné a zároveň, aby súd určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

Zároveňsadomáhalnáhradysplatnejmzdyod03.01.2013aždodoby,kedyžalovanýumožnížalobcovi
vykonávať prácu na základe trvajúcej pracovnej zmluvy. Výšku náhrady mzdy v žalobe neuviedol.

O určení neplatného skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru súd
na pojednávaní dňa 06. 06. 2013 schválil medzi účastníkmi konania zmier tak, že určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom zo dňa 03. 01. 2013 je neplatné. Uznesenie o
schválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 06. 2013.Písomným podaním zo dňa 05. 06. 2013 právna zástupkyňa žalobcu náhradu mzdy vyšpecifikovala tak,
že žalobca sa domáha náhrady mzdy za mesiace január až máj 2013 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 2 340,48 Eur spolu s 8,75 %-nám úrokom z omeškania ročne zo sumy 441,60 Eur od

01. 02. 2013 do zaplatenia, zo sumy 441,60 Eur od 01. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy 463,68 Eur
od 01. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 485,76 Eur od 01. 05. 2013 do zaplatenia, zo sumy 507,84 Eur
od 01. 06. 2013 do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 05. 09. 2013 právna zástupkyňa žalobcu vyšpecifikovala náhradu mzdy tak,
že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2 627,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 %

ročne zo sumy 375,36 Eur od 01. 02. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
zo sumy 441,60 Eur od 01. 03. 2013 do zaplatenia, s 5,75 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
463,68 Eur od 01. 04. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 485,76
Eur od 01. 05. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 507,84 Eur od 01. 06. 2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 353,28 Eur od 01. 07. 2013 až do
zaplatenia s tým, že priemerná hodinová mzda za mesiace október, november a december 2012 činila

2,76 Eur a teda denná mzda činila pri 8-hodinovom pracovnom čase 22,08 Eur na deň.

Na pojednávaní dňa 05. 09. 2013 právna zástupkyňa žalobcu žiadala pripustiť rozšírenie návrhu zo
sumy 2 340,48 Eur na sumu 2 627,52 Eur, teda rozšírenie návrhu o 287,04 Eur. Súd rozšírenie návrhu
o sumu 287,04 Eur pripustil. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že podaným návrhom zo dňa
05. 06. 2013 sa domáha úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne, avšak na takejto výške úroku netrvá,

ale trvá na výške úroku tak, ako to vyčíslila v upresnení návrhu zo dňa 05. 09. 2013. Zotrvala na tom,
že žalobca sa domáha priemernej hodinovej mzdy vo výške 2,76 Eur. Náhradu mzdy od žalovaného
požadovala od 07. 01. 2013, nakoľko v tejto deň bolo žalovanému doručené oznámenie žalobcu o tom,
že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní, avšak náhrady mzdy sa domáhajú len do dňa 24. 06. 2013,
kedy bola zo strany žalovaného žalobcovi doručená výzva, aby nastúpil do práce. Žalobca na základe

výzvy žalovaného do práce nenastúpil a to z dôvodu, že má záujem ukončiť pracovný pomer ku dňu 24.
06. 2013. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 10. 10. 2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podaní zo dňa 05. 09.
2013, kedy upresnili návrh vo veci náhrady mzdy. Uplatnili náhradu mzdy za žalobcu za mesiac január,
február, marec, apríl, máj a jún 2013 a výšku náhradu mzdy vypočítali z počtu pracovných dní, ktoré by

bol žalobca mal u žalovaného odpracovať. Náhrady mzdy za mesiac január 2013 sa domáhajú nie od 04.
01. 2013, ale až od 07. 01. 2013 vrátane 07. 01. 2013 a to za 19. pracovných dní, čo predstavuje sumu
411,52 Eur pri hodinovej mzde 2,76 Eur, taktiež sa domáhajú náhrady mzdy za mesiac február 2013 pri
20-tich pracovných dňoch, čo predstavuje sumu 441,60 Eur, náhrady mzdy za mesiac marec 2013 pri
20-tich pracovných dňoch a nie 21 pracovných dňoch, čo predstavuje sumu 441,60 Eur, náhrady mzdy

za mesiac apríl 2013 pri 21 pracovných dňoch a nie 22 pracovných dňoch, čo predstavuje sumu 463,68
Eur, za mesiac máj 2013 za 21 pracovných dní a nie 23 pracovných dní, čo predstavuje sumu 463,68
Eur, za mesiac jún 2013 za 16 pracovných dní do 24. 06. 2013 vrátane 24. 06. 2013, čo predstavuje
sumu 353,28 Eur. Nárok žalobcu upresnil na sumu 2 583,36 Eur a vzhľadom na pripustenie rozšírenia
návrhu na sumu 2 627,52 Eur po opätovnom prepočítaní dospeli k záveru, že sa domáhajú navyše sumy

44,16 Eur a teda v tejto časti na žalobe netrvá a žalobu berie v tejto časti späť a žiadal konanie vo veci
pre zaplatenie sumy 44,16 Eur zastaviť. Taktiež bol vypočítaný zlý úrok z omeškania a je potrebné úrok
z omeškania posunúť o celý mesiac, nakoľko žalovaný mal povinnosť mzdu z mesiac január vyplatiť do
28. 02. 2013 a následne každý mesiac sa to posúva.

Na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že neodstraňuje rozpor medzi

uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % medzi ich podaním zo dňa 05. 06. 2013 a výpoveďou
na minulom pojednávaní, kde sa domáhali priznania úroku z omeškania vo výške 5,75 % za náhradu
mzdy za mesiac január, február, marec, apríl 2013 a úroku z omeškania vo výške 5,50 % za mesiac máj
a jún 2013 a výšku úroku ponechávajú na úvahu súdu. Vzhľadom na začaté reštrukturalizačné konanie
žalovaného výšku náhradu mzdy taktiež ponechal na rozhodnutie súdu. Poukázal na ustanovenie §

120 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva, že pohľadávky, ktoré vznikli
voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol zaobdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu
a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Podľa vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu, žalobcovi prislúcha nárok na náhradu mzdy aj mesiac marec 2013, pretože mzda

za mesiac marec sa stala splatnou v mesiaci apríli 2013, to znamená v mesiaci, kedy bolo začaté
reštrukturalizačné konanie.

Na pojednávaní dňa 21. 01. 2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru je v danom
prípade nárok žalobcu daný a zároveň poukázal na tú skutočnosť, že náhrady za mesiac marec 2013
sa nedotkli účinky začatia reštrukturalizačného konania a má za to, že žalobca má nárok na zaplatenie

náhrady mzdy aj za mesiac marec 2013. Čo sa týka doručovania výzvy na nástup do práce, poukázal
na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je doručovanie písomností účinné vtedy,
keď ju poštový doručovateľ vráti zamestnávateľovi a z dôkazu predloženého samostatným žalovaným
vyplýva, že táto zásielka bola žalovanému vrátená dňa 20. 06. 2013. Má za to, že nárok žalobcu je daný
za obdobie od 01. 03. 2013 do 20. 06. 2013 a navrhol návrhu žalobcu vyhovieť a zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Žalobca v konaní uviedol, že zo strany žalovaného mu nebola doručená žiadna pošta a čo sa týka
výzvy, aby sa dostavil do spoločnosti za účelom skončenia pracovného pomeru, výzva bola doručovaná
jeho právnej zástupkyni, na čo právna zástupkyňa odpovedala žalovanému listom zo dňa 01. 07. 2013.
Pridržiaval sa výpovedí svojho právneho zástupcu.

Štatutárnyzástupcažalovanéhovkonanínajskôruvádzal,ženesúhlasísnáhradoumzdy,nakoľkopodľa

jeho názoru, žalobca nemá nárok na náhradu mzdy a to preto, že žalobca sa jednoznačne dopustil
porušenia pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu mu boli doručené aj kárne opatrenia, ktoré dostal.
Pri rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru došlo k chybe, v ktorom sa neodvolali na
kárne opatrenia a jedná sa o technickú závadu, resp. nie pre nesplnenie podmienky takéhoto kárneho
opatrenia. Výplatný termín na výplatu mzdy v spoločnosti stanovený nebol a mali povinnosť vyplácať

mzdu za predchádzajúci mesiac do 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Na pojednávaní dňa 10. 10. 2013
štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že dňom 13. 04. 2013 žalovaný vstúpil do reštrukturalizácie
povolenej Okresným súdom Banská Bystrica uznesením č. 1R/1/2013-93 a v zmysle zákona mali všetci
veritelia prihlásiť svoje pohľadávky vzniknuté do 13. 04. 2013 a pokiaľ tak neuskutočnili, tieto zanikli.
Navrhovateľ svoju pohľadávku neprihlásil, tým pádom sa zriekol možnosti vymáhania svojej pohľadávky

v uvedenej časti. V tomto konaní má nárok požadovať len nové pohľadávky, ktoré vznikli po začatí
reštrukturalizácie a to od 13. 04. 2013. Žalobcovi bola zaslaná dňa 28. 05. 2013 žiadosť o nástup do
práce,ktorúneprevzal.Pretonesúhlasilsvýpočtomnáhradymzdydo20.06.2013,alemaximálnedo12.
06. 2013, čo bol najneskorší termín na prevzatie si žiadosti o nástup do práce. Zásielky boli žalovanému
vrátenésoznamom„adresátzásielkuneprevzalvodbernejlehote“,očompredložilsúdudôkaz.Výplatné

pásky predložené žalobcom za mesiac október, november, december 2012 nespochybňuje a považuje
ich za správne. Výpočet náhrady mzdy za mesiac apríl 2013 vo výške 463,68 Eur a taktiež v takejto
výške za mesiac máj 2013 nespochybnil, taktiež nespochybnil ani hodinovú mzdu vo výške 2,76 Eur.
Nesúhlasil s náhradou mzdy za mesiac jún 2013 a to až do 20. 06. 2013, ale je ochotný nahradiť mzdu
za mesiac jún 2013 len za 8 pracovných dní. S čiastočným späťvzatím žaloby pre zaplatenie sumy 44,16

Eur s prísl. súhlasil. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný nemá pocit, že by nejakým spôsobom
ukrivdil žalobcovi a výpoveď, ktorú dostal, dostal z objektívnych dôvodov, ale bohužiaľ vo výpovedi
spravili chybu a preto bude akceptovať rozhodnutie súdu.

Žalobca k doručovaniu písomností zo strany žalovaného uviedol, že v období, kedy mu boli písomnosti
doručované sa zdržiaval na území Mesta Banská Bystrica a to na adrese ul. 9. mája 1907/18. Nevedel

sa vyjadriť, čo sa stalo, ale on žiadny oznam o uložení týchto zásielok na pošte zo strany doručovateľa
nemal.

Súd z fotokópie Pracovnej zmluvy zistil, že Pracovná zmluva bola uzavretá dňa 27. 08. 2012 medzi
žalobcom a žalovaným na dobu určitú do 27. 08. 2013. Výplatný termín bol dohodnutý do konca mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca.Súd z fotokópie Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03. 01. 2013 zistil, že žalovaný dal
žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnené hrubým porušením pracovnej disciplíny
a pracovný pomer mal skončiť ku dňu 03. 01. 2013.

Súd z fotokópie písomnosti adresovanej žalobcom žalovanému zo dňa 03. 01. 2013 zistil, že žalobca v
zmysle § 79 Zákonníka práce trval na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok dohodnutých v pracovnej
zmluve zo dňa 27. 08. 2012 a zároveň žiadal o zaplatenie náhrady mzdy. Oznámenie o trvaní na ďalšom
zamestnávaní bolo doručené žalovanému dňa 07. 01. 2013.

Súd z fotokópie výplatných pások za mesiac október, november a december 2012 zistil, že žalobca
dosiahol za mesiac október 2012 hrubú mzdu vo výške 535,44 Eur, za mesiac november 2012 vo výške

512,16 Eur a za mesiac december 2012 vo výške 417,59 Eur. Čistá mzda za mesiac október 2012
predstavovala sumu 433,32 Eur, za mesiac november 2012 sumu 416,99 Eur a za mesiac december
2012 sumu 350,66 Eur.

Súd z fotokópie písomnosti žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 28. 05. 2013 zistil, že na základe
prehodnotenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný vyhovel oznámeniu žalobcu a

požiadal žalobcu o okamžitý nástup na pracovisko. Zásielka adresovaná žalobcovi bola vrátená
žalovanému dňa 20. 06. 2013 s oznamom „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“.

Súd zo spisu tunajšieho súdu 1R/1/2013 zistil, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 02. 04. 2013
bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 04.
2013. Začatie reštrukturalizačného konania bolo zverejnené dňa 12. 04. 2013 v Obchodnom vestníku

č. 71/2013.

Podľaustanovenia§79ods.1Zákonníkapráce,akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí
svýnimkou,aksúdrozhodne,ženemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovno-právne

účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy
k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého

štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 veta prvá Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto

zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho
mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné

pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky
začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich
veritelia súhlasia.

Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku, zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje

pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť
uplatnené prihláškou.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie

písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca na základe Pracovnej
zmluvy zo dňa 27. 08. 2012 bol zamestnancom žalovaného. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu
určitú do 27. 08. 2013. Písomnosťou zo dňa 03. 01. 2013 žalovaný ako zamestnávateľ okamžite

skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom. Žalobca písomnosťou zo dňa 03. 01. 2013
žalovanému ako zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a okamžité skončenie
pracovného pomeru považuje za neplatné. Oznámenie o ďalšom zamestnávaní bolo žalovanému
doručené dňa 07. 01. 2013. Žalovaný neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uznal a
uznesenímtunajšiehosúduzodňa06.06.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa26.06.2013schválil

súd zmier tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom zo dňa 03. 01. 2013 je
neplatné. Z tohto dôvodu preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy v súlade s ustanovením § 79
ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady mzdy od 07. 01. 2013 do 20.
06. 2013. Tunajší súd mal zároveň v konaní preukázané, že žalovaný vstúpil do reštrukturalizačného
konania a to uznesením tunajšieho súdu zo dňa 02. 04. 2013, č.k. 1R/1/2013-93, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 13. 04. 2013 a ktoré bolo zverejnené dňa 12. 04. 2013 v Obchodnom vestníku č.
71/2013. Vzhľadom na to, že žalovaný vstúpil do reštrukturalizačného konania, tunajší súd len čiastočne
návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu mzdy za obdobie od 01. 04. 2013 do 20.
06. 2013 v celkovej výške 1 236,48 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady mzdy za mesiac apríl
2013 za 21 pracovných dní vo výške 463,68 Eur, za mesiac máj 2013 za 21 pracovných dní vo výške

463,63 Eur a mesiac jún 2013 za 16 pracovných dní do 20. 06. 2013 vo výške 309,12 Eur. Tunajší súd
sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu v tom smere, že aj napriek reštrukturalizačnému
konania žalobcovi prislúcha náhrada mzdy aj za mesiac marec 2013 vzhľadom na to, že táto náhrada
mzdy sa stala splatnou až dňom 30. 04. 2013, súd je však toho názoru, že za mesiac marec súd nemohol
žalovaného zaviazať na náhradu mzdy, nakoľko pre priznanie nároku za mesiac marec 2013 nie je

rozhodujúca splatnosť mzdy, ale v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z, je rozhodujúci
vznik nároku. K začatiu reštrukturalizačného konania došlo v mesiaci apríli 2013 a teda súd mohol v
danom prípade priznať náhradu mzdy len od tohto kalendárneho mesiaca.

Pri určení náhrady mzdy za mesiac jún 2013 s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce,
súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za 16 dní, t.j. do 20. 06. 2013 a to do dňa, kedy bola žalovanému

ako zamestnávateľovi vrátená zásielka ako v odbernej lehote nevyzdvihnutá, ktorou žalovaný žalobcu
vyzval na nástup do práce.

Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania z jednotlivých súm, pričom najskôr
požadoval úrok z omeškania vo výške 8,75 % a následne vo výške 5,50 %. Súd z jednotlivých súm
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, priznal úrok z omeškania vo výške 5,50 % ato v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa s výplatou
jednotlivých súm dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy.

Vzhľadom k tomu, že súd žalobcovi nepriznal v celom rozsahu nárok na náhradu mzdy za obdobie od 07.

01. 2013 do 31. 03. 2013 a taktiež úrok z omeškania vo výške 8,75 %, preto vo zvyšku návrh zamietol.

Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 44,16 Eur s prísl., súd
preto v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

Žalobca v danom prípade uplatnil 2 nároky, ktoré súd považuje za samostatné nároky a to nárok na
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a nárok na zaplatenie sumy 2 627,52
Eur s prísl. ako náhrady mzdy za obdobie od 07. 01. 2013 do 20. 06. 2013.

Žalobca bol v konaní o nároku o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v celom
rozsahu úspešný a preto o náhrade trov konania o tomto nároku súd rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vo výške 213,85 Eur. Trovy
konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 198,85 Eur za 2 úkony po 60,07 Eur (príprava
a prevzatie, podanie žaloby na súd) + 2 úkony vo výške 15,02 Eur (vo výške 1/4 za účasť na pojednávaní

dňa 28. 05. 2013, kedy súd nepojednával a pojednávanie bolo odročené za účelom mimosúdnej dohody
a úkon vo výške 1/4 za účasť na pojednávaní dňa 06. 06. 2013, kedy pred začatím 1. pojednávania
došlo k schváleniu súdneho zmieru) + 4x režijný paušál po 7,81 Eur = 31,24 Eur + náhrada za stratu
času v zmysle § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. dňa 06. 06. 2013 vo výške 1/4 zo sumy 26,02 Eur = 6,50
Eur + cestovné dňa 06. 06. 2013 zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom

Toyota Corolla, EČV: ZV333BX vo výške 10,93 Eur.

Súd zároveň právnej zástupkyni žalobcu priznal sumu 15 Eur v súlade s ustanovením § 147a O.s.p.
ako trovy konania za účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2013, ktorého sa nezúčastnil žalovaný a svoju
neprítomnosť ospravedlnil v deň pojednávania a len pre jeho neprítomnosť bolo pojednávanie odročené.

Právna zástupkyňa žalobcu vyúčtovala trovy konania v celkovej výške 901,28 Eur. Súd nepriznal

náhradu trov konania ani za jeden úkon právnej služby a to porada s klientom dňa 02. 09. 2013, 07. 10.
2013,22.11.2013,20.01.2014,nakoľkouskutočňovanieporádvzhľadomnanenáročnosťanespornosť
tejto právnej veci súd nepovažoval za nevyhnutné a účelné.

O nároku na zaplatenie sumy 2 627,52 Eur ako náhrady mzdy bol žaloba úspešný len pre zaplatenie
sumy 1 236,48 Eur a preto o trovách konania o tomto nároku súd rozhodol podľa pomeru úspechu a

neúspechu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v prevažnej miere o tomto nároku
neúspešný a preto súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaný si trovy konania neuplatnil žiadne.

Žalobca je v tomto konaní v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru, ako aj náhrady mzdy a preto súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Zb. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy súdneho poplatku vo výške 9,95 Eur ako 10 % zo
sumy 99,50 Eur podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov (schválený zmier) a súdneho
poplatku z priznanej sumy o náhradu mzdy vo výške 6 % = 74,16 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.