Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215543
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6612215543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00
166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu na zaplatenie majetkovej škody vo výške 1 050,00 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
940,44 Eur s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod spisovými značkami 13C/74/2012, 13C/75/2012,
13C/80/2012, 13C/81/2012, 13C/82/2012 a 14C/103/2012. Uznesením č.k. 13C/74/2012- zo dňa
13.03.2013 súd spojil konania na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 13C/74/2012.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2013.

Poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade
s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu, že zo strany dlžníka
neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo
XXXXXXX, dlžníka - povinného D. K., J.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec spisová

značka 13C/74/2012, 6Er/13/2007), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, dlžníka - povinného O. G., J..
XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec spisová značka 13C/75/2012, 14Er/601/2006), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX, dlžníka - povinného V. E., J.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec
spisová značka 13C/80/2012, 22Er/1029/2005), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, dlžníka - povinného
V. U., J.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec spisová značka 13C/81/2012, 22Er/454/2004),
Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, dlžníka - povinného S. P.Á., J.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu
Lučenec spisová značka 13C/82/2012, 22Er/364/2005) a Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, dlžníka

- povinného O. K., J.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec spisová značka 14C/103/2012,
14Er/158/2004).Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 1
Exekučnéhoporiadkusúdnyexekútorpredložilnávrhžalobcunavykonanieexekúciespolusexekučným

titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Lučenec) a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré exekučný súd udelil.

Žalobcapreobavyoprávnyafaktickýosudpohľadávkynútenevymáhanejsúdnymexekútorom,ktorému
bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 16.09.2010 a podal postupom

podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne reálnu súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo a napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a
materiálne podmienky uplatnené v Exekučnom poriadku, resp. Občianskom súdnom poriadku.

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci
rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom
prekročenie tejto doby je nutné z ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať ako
porušenie zákona. Podľa ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný

okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného do 01.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V exekučnom konaní vedenom

podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu

možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť a teda do konania
nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne

ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 ustanovením § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 41/02, III.ÚS 117/02, I.ÚS 13/05). Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, ktoré vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumou 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumou 40,00 € a
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumou 50,00 €. Na tomto mieste
žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnutej

v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, je zakotvenie možnosti zmeny exekútora na základe
žiadosti najmä v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako
aj zabezpečenie ochrany práv oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k
podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho
neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov

žalobcu. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel
obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej
zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Žalobca taktiež vynaložil na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdajespojené s vyhodnotením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdu sumu 15,00 €. Celkovo
vynaložil žalobca vo veci správny a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom
nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sudu 175,00 €. Táto suma by nezaťažila žalobcu,
ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o zmene súdneho exekútora by dodržal
zákonomstanovenúdobu.Zároveňsižalobcauplatnilprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora

zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejdnanie veci v primeranom
čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnych úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu

majetkových práv žalobcu.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky
predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho

pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávneného záujmy žalobcu rizikám
spočívajúcim v neskorom ukončení procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom, neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko zániku povinného a riziko insolvencie povinného.

Akokoľvek náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov (definovaným zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a
základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy, a to neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv

žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcov, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľom pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti. Úplne zbytočné a právne neodôvodniteľné časové
omeškania z rozhodovaním exekučného súdu spôsobil v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zániku už vytvorených

podnikateľských plánov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 276,60 €
v konaní pod pôvodnou spisovou značkou 13C/74/2012 z dôvodu nečinnosti súdu po dobu 173 dní, t.j.
55,32 €/mesiac, v pôvodnom konaní 14C/103/2012 sumu 110,64 €, pretože súd bol nečinný 61 dní, v
pôvodnom konaní 13C/82/2012 sumu 110,64 €, pretože súd bol nečinný viac ako 61 dní, v pôvodnom

konaní 13C/81/2012 sumu 110,64 €, pretože súd bol nečinný viac ako 82 dní, v pôvodnom konaní
13C/80/2012 sumu 165,96 €, pretože súd bol nečinný viac ako 91 dní a v pôvodnom konaní 13C/75/2012
sumu 165,96 €, pretože súd bol nečinný viac ako 106 dní.

Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal

žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žaloby
na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu, pričom uviedol:

Žalobou zo dňa 17.09.2012, namieta žalobca nesprávny úradný postup Okresného súdu Lučenec (ďalej
len "okresný súd") spočívajúci v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote. Na základe uvedeného sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom okresného súdu.Podľa žalobcu, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu vo veci, došlo v namietanom exekučnom
konaní k uvedeným skutočnostiam.

Žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody pozostávajúcej z nasledovných čiastkových
nárokov:

1) materiálna škoda v paušálnej výške 175,- € spôsobená nákladmi na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a
správu informačného systému a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom,
2) nemajetková ujma vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní,
vypočítaná zo základu 663,84 € na rok, ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Na základe skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe tento žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom

okresného súdu, pretože tento v namietanom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Ďalej má súd zaviazať žalovanú zaplatiť
žalobcovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, ako aj trovy súdneho konania.

K predmetnej veci žalovaná uvádza procesné námietky s tým, že zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo
podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a
vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci
nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok sa

považuje aj zmätočnosť podania. V jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že
sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako
dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná musí namietať, že žalobca

nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám.

Žalovaná zdôrazňuje, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných
exekučných konaní, sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pretože sám žalobca uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho
exekútora, pričom tieto uznesenia museli byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti
súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie

spisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučnéhosúdu(tedanesplneniezákonompredpísanýchnáležitostí),bolojednýmzdôvodov,prektoré
Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného
súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012,
sp. zn. IV. ÚS 374/2012). V tejto súvislosti si žalovaná dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 OSP.

Žalovaná na vyššie uvedené ustanovenie OSP poukazuje aj z dôvodu, že v tomto momente nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta "nezákonné konanie" v podobe
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň

namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne
jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a
žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné

prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu
SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaná má za to, že

všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní).

Kpodmienkamuplatnenianárokunasúdežalovanápoukazujenato,žedňa23.04.2012jejbolidoručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že

žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003
Z. z."), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr..

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).
Preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Zároveň žalovaná informuje súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná
odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol
ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o
zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné

sťažnosti, ani doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou,
stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok

žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.Žalovaná poukázala na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, s tým, že zákon
č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uvádza, že nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom ustanovenej lehote.

Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.

K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná
uvádza, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov

(keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení
aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného
exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný

poriadok") (súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený).

Žalovaná pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch

oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od
doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú
lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v
tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému

súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v
prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu ako oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby
bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník"), keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa
tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote).

Okrem toho žalovaná poukazuje na na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje,
že "Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené
v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnostiveci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (I. ÚS 63/00)."

Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie

o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

Zároveň žalovaná poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.

To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

K existencii prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na viacerých

miestach svojho žalobného návrhu namieta prieťahy v konaní a z týchto tvrdených prieťahov odvodzuje
svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj materiálnej škody, žalovaná v prvom rade poukazuje
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené
nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.

Khmotnoprávnejnámietkepremlčaniavsúvislostis"nesprávnymúradnýmpostupom"žalovanáuviedla,
že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom,

že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote (žaloby označené
ako "ZE"), lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu
uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené
žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-
dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky

pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku),

K otázke posúdenia materiálnej škody žalovaná poukázala na to, že žalobca sa vo svojej žalobe
konkrétne domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175,00 €.Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o.i. nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Ohľadom vyčíslenia škody má žalovaná za to, že podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez
ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne
spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk.

V tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé
zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na
pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná má za to,
že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu

alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Ďalej žalovaná upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku

škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade
žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých

žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej
škody "udržiavanie" systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel

fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných

zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že "disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)" a že, "návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme

rovnako tak elektronicky". Z tohto dôvodu žalovaná má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a

preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkostiprijejvyčísleníapreukázaní,aniochranaosobnýchúdajov,obchodnéhotajomstvačidôverných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát
nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné

záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaná uvádza, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochvpomernejvýškekčiastke663,88€(čiastka,ktorúvniektorýchnálezoch
Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve
skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval
o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie

finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.
Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88€, ktorá musí byť priznaná
za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z
významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým
osobám.ÚstavnýsúdSRprihliadaajnato,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.Pokiaľžalobca

tentoprostriedoknevyužil,jeneprijateľné,abysapriznávalanáhradanemajetkovejujmypodľavybratých
nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom
rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery"
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj
"zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež

žalobca neupresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu."

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Aspekt prihliadnutia na dobré mravy a nemajetková ujma s prihliadnutím na poškodenú osobu

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Žalovaná akcentuje na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17
ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových

okolností, na ktoré žalovaná v ďalšom texte poukáže, podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o
potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,
že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,

ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267ZFEÚpodalKrajskýsúdvPrešove(VecC-76/10).Žalovanádávadopozornosticelýtextpriloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:

"Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.
Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,
ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického

využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa."

"Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné
podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu

spotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujúspotrebiteľovvoviacerýchdôležitýchaspektoch,
z ktorých niektoré uvádzame ďalej."

"Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch

predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky."

"Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške

0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne."

"Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však
nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške."

"Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na
ochranu spotrebiteľa..."

Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. Spotrebiteľské centrum) svedčí napr. článok v denníku

SME zo dňa 16.07.2012, ktorý prikladá žalovaná v prílohe svojho vyjadrenia. Z uvedeného článku napr.
vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný
súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom
článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (sodkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť,
že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu, vylúčila žalobcu

zo svojich radov.

Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých

úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podaniežalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).

Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania
procesného úkonu súdom.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť

priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.

z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy
a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
žalovanej žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalovaná uviedla, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na záver žalovaná uvádza, že na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho
názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, atým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v
tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,

si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú
a žiada, aby Okresný súd Lučenec žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania. Žalovaná si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

Súd určil termín pojednávania na deň 19.12.2013. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu a
zástupca žalovaného. Doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu

ospravedlnil neúčasť na pojednávaní súdu e-mailom zo dňa 12.12.2013, v ktorom navrhol zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, a
to z dôvodu, že doposiaľ nebolo ústavnekonformným spôsobom vyriešenie ustanovenie zákonného
sudcu a pridelenie veci na prejedanie a rozhodnutie nestrannému súdu. V tejto súvislosti však súd
poukazuje na uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/74/2012-53 zo dňa 30.05.2013, ktoré

sa stalo právoplatným dňa 15.11.2013 a v zmysle ktorého návrh žalobcu na prerušenie konania bol
zamietnutý. Dôvodom návrhu na prerušenie konania bola skutočnosť, že žalobca podal sťažnosť na
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorej predmetnom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu a práva na nestranný súd a dôsledkom by malo byť zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Z uvedeného teda vyplýva, že o návrhu

na prerušenie konania bolo právoplatne súdom rozhodnuté, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo
odvolacím súdom potvrdené. Žalobcom tvrdený dôvod zrušenia pojednávania vzhľadom na návrh na
prerušenie konania súdu súd preto nepovažoval za dôvod vážny a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že skutkový stav
medzi účastníkmi konania nebol sporný, žalobca o všetkých vykonaných dôkazoch vedel, nakoľko v

žalobe ich označil, preto zo strany súdu nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konania pred súdom, keďže
žalobca sa vo všetkých otázkach písomne vyjadril formou návrhu na začatie konania, kde skutkové
okolnosti opísal v súlade so skutkovým stavom, ktorý bol aj zistené súdom. Predmetom pojednávania
a konania a konania súdu bolo len sporné posúdenie právnej otázky nároku na náhradu škody, ktorú
si uplatnil žalobca.

Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s tým, aby súd prejednal vec bez jeho
prítomnosti. Poukázal na písomné vyjadrenie, ktoré doručil Okresnému súdu Lučenec v tejto právnej
veci.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním pripojených spisov Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/13/2007,
14Er/158/2004, 22Er/364/2005, 22Er/454/2004, 22Er/1029/2005 a 14Er/601/2006 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/13/2007 súd zistil, že exekučné konania
začalo dňa 05.01.2007, návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu dňa 20.09.2010 (č.l.
12), dňa 15.10.2010 bola adresovaná výzva oprávnenému na predloženie zmluvy o úvere a jej súčastí,
dňa 02.11.2010 oprávnený doručil súdu odpoveď na výzvu, dňa 08.03.2011 bolo vydané uznesenie

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení a zároveň návrh na zmenu súdneho exekútora bol
zamietnutý. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 02.04.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 2CoE 274/2011 zo dňa 01.07.2011.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/364/2005 bolo zistené, že exekučné

konanie sa začalo dňa 14.04.2005, dňa 02.11.2009 (č.l. 12) bol súdu doručený návrh na zmenu
súdnehoexekútora,dňa04.11.2009súdvyzývasúdnehoexekútoranavyjadrenieknávrhuoprávneného
na zmenu súdneho exekútora, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov. Dňa 23.11.2009
doručuje súdny exekútor vyčíslenie trov a exekučný spis, pričom 28.12.2009 je vydané uznesenie ovyhlásení exekúcie za neprípustnú a návrh na zmenu súdneho exekútora je zamietnutý. Uznesením č.k.
22Er/364/2005-21 zo dňa 28.12.2009, ktoré sa stalo právoplatným v časti zamietnutia návrhu na zmenu
exekútora a zastavenia exekúcie dňom 11.10.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/601/2006 bolo zistené, že exekučné konania
začalo dňa 18.08.2006, pričom návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu dňa 20.09.2010
(č.l. 12). Dňa 27.09.2010 adresoval súd oprávnenému výzvu na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola
doručená dňa 06.10.2010. Dňa 09.11.2010 adresoval súd výzvu súdnemu exekútorovi na vyčíslenie trov

a predloženie exekučného spisu, ktorú realizoval súdny exekútor dňa 29.11.2010. Uznesením zo dňa
31.12.2010 pod č.k. 14Er/601/2006-26 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil, pričom súhlas
na zmenu súdneho exekútora oprávnenému neudelil. Rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 41CoE 3/12 bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konania
a rozhodnutie. Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/601/2006 zo dňa 06.06.2012 súd
udelil súhlas oprávnenému na zmenu súdneho exekútora, pričom uznesenie sa stalo právoplatným dňa

13.08.2012. Exekučné konanie nie je právoplatne skončené.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/158/2004 bolo zistené, že exekučné
konania začalo dňa 20.02.2004, pričom návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu dňa
12.02.2007. Dňa 14.02.2007 súd adresoval výzvu náhradníkovi súdneho exekútora na vyjadrenie sa k

návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.03.2007. Dňa 27.03.2007 náhradník súdneho exekútora súdu
oznámil, že súhlasí so zmenou súdneho exekútora, pričom dňa 27.04.2007 bolo vydané uznesenie o
udelení súhlasu na zmenu súdneho exekútora. Exekúcia bola uznesením Okresného súdu Lučenec
č.k. 14Er/158/2004-47 zo dňa 28.12.2009, ktoré sa stalo právoplatným dňa 29.03.2010 vyhlásená za
neprípustnú a zmietnutá, zároveň bol zamietnutý návrh na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa

Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý bol podaný dňa 28.10.2009 oprávneným.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/1029/2005 bolo zistené, že exekučné
konania začalo dňa 04.11.2005, pričom dňa 02.11.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho
exekútora a uznesením zo dňa 27.01.2010 č.k. 22Er/1029/2005-14 bol udelený súhlas so zmenou

súdneho exekútora. Uznesením č.k. 22Er/1029/2005-33 zo dňa 18.08.2010, ktoré sa stalo právoplatným
dňa 09.03.2011 bola exekúcia vyhlásená na neprípustnú a zastavená.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/454/2004 bolo zistené, že exekučné konania
začalo dňa 29.04.2004, dňa 02.11.2009 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa

01.12.2009 súd vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov konania,
dňa 16.12.2009 bolo doručené stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a vyúčtovanie jeho
trov, pričom 08.01.2010 súd udelil súhlas so zmenou súdneho exekútor uznesením č.k. 22Er/454/2004,
ktoré sa stalo právoplatným dňa 11.08.2010. Exekúcia nebola ukončená.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak kodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (v znení k 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení k 31.12.2012), najneskôr sa právo na náhradu škody
premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým
mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím

podľa § 7 a 8.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok, ďalej EP, v znení od 01.12.2006),
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/13/2007 súd zistil, že oprávnený doručil

súdu žiadosť na zmenu súdneho exekútora dňa 20.09.2010, dňa 15.10.2010 súd vyzval oprávneného
na predloženie zmluvy o úvere a jej súčastí, dňa 02.11.2010 oprávnený doručil súdu požadované
doklady, pričom uznesením č.k. 6Er/13/2007-18 zo dňa 08.03.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil, zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Uznesenie sa stalo
právoplatným dňa 02.04.2012.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/364/2005 súd zistil, že oprávnený doručil
súdu dňa 02.11.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 04.11.2009 súd vyzval súdneho
exekútora na vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a zároveň predloženie exekučného spisu
a vyčíslených trov, uznesením zo dňa 28.12.2009 č.k. 22Er/364/2005-21 súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a zastavil, zároveň zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesenie sa stalo
právoplatným dňa 11.10.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/158/2004 bolo zistené, že oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 12.02.2007, pričom uznesením č.k. 14Er/158/2004-18 zo dňa

27.04.2007 súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.
14Er/158/2004-47 zo dňa 28.12.2009 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, uznesenie sa
stalo právoplatným dňa 29.03.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/1029/2005 bolo zistené, že oprávnený

doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 02.11.2009, pričom uznesením Okresného
súdu Lučenec č.k. 22Er/1029/2005-14 zo dňa 27.01.2010 bol udelený súhlas na zmenu súdneho
exekútora. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 22Er/1029/2005-33 zo dňa 18.08.2010 bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, uznesenie sa stalo právoplatným dňa 09.03.2011.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/601/2006 bolo zistené, že oprávnený dňa
20.09.2010 podal návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom súd dňa 27.09.2010 vyzval oprávneného
na predloženie zmluvy o úvere, ktorú oprávnený predložil súdu dňa 06.10.2010. Uznesením č.k.
14Er/601/2006-26 zo dňa 31.12.2010 súd neudelil oprávnenému súhlas so zmenou súdneho exekútora
JUDr. Jána Debnára na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, uznesenie bolo odvolacím súdom

dňa 29.02.2012 pod sp. zn. 41CoE 3/2012 zrušené. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.
14Er/601/2006-74 zo dňa 06.06.2012 súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jána
Debnára na JUDr. Rudolfa Krutého, uznesenie sa stalo právoplatným dňa 13.08.2012.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/454/2004 bolo zistené, že oprávnený

doručil súd návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 02.11.2009, pričom súd dňa 01.12.2009 súdneho
exekútora vyzval na predloženie svojho stanovisko a zároveň exekučného spisu s tým, že uznesením
č.k. 22Er/454/2004-23 zo dňa 18.01.2010 súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora. Exekučné
konania nie je právoplatne skončené.

Zákon číslo 514/2003 Z.z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne
uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci mápovahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod,
na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Na posúdenie nároku žalobcu je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. v znení ku dňu vzniku

škody, t.j. v znení pred 01.01.2013. Všeobecný súd konajúci o náhrade škody a náhrade nemajetkovej
ujmy v zmysle citovaného zákona môže sám skúmať či konal exekučný súd bez zbytočných prieťahov
(rozhodnutie NS SR č. 3CdO 134/2003).

K otázke vznesenej námietky premlčania a následného zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania práva

žalobcu súd poukazuje na nižšie uvedené skutkové a právne posúdenie:

Žalovanávznieslanámietkupremlčaniaprávažalobcu,pričompreposúdeniedôvodnostitejtovznesenej
námietky je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003 Z.z. nemá osobitné ustanovenia o premlčaní
vo vzťahu k nemajetkovej ujme, preto je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 101

Občianskeho zákonníka a nasledujúcich, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie odo dňa kedy
sa právo mohlo prvý raz vykonať, odkedy sa poškodený dozvedel o vzniku nemajetkovej ujmy.
Premlčacia doba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa názoru súdu začína plynúť odvtedy
ako sa poškodený dozvedel o škode, teda pri paušálnej náhrade reálnych vecných nákladov, ktoré
uvádzadňomvynaloženiatýchtonákladov,najneskoršievšakskončenímtvrdenýchprieťahov.Vprípade

nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval žalobca v peniazoch, podľa názoru súdu premlčacia lehota začína
doručením rozhodnutia, z ktorého sa žalobca dozvedel, že mu vzniká právo na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, t.j. rozhodnutia súdu o udelení, resp. neudelení
súhlasu na zmenu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto námietka premlčania je dôvodná len v konaní 14C/103/2012
(14Er/158/2004), kedy uznesenie o udelení súhlasu na zmenu bolo doručené oprávnenému dňa
27.04.2007, pričom žalobu podal dňa 27.09.2012.

K otázke posúdenia práva žalobcu na náhradu škody vo vzájomnom vzťahu s posúdením jeho konania

podľazákonnéhoustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka,t.j.konaniavsúladesdobrýmimravmi
súd uvádza:

Vkonaniachsp.zn.6Er/13/2007,22Er/364/2005,14Er/158/2004a22Er/1029/2005zdôvoduformálneja
materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Ak teda žalobca v postavení oprávneného v exekučnom

konaní sám inicioval neprípustné exekučné konanie na základe neprípustného exekučného titulu, podľa
názoru súdu je preto uplatnenie si práva na náhradu škody v konaní, ktoré bolo neprípustné, pričom
takéto konanie sám žalobca vyvolal v rozpore s dobrými mravmi.V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V konaniach sp. zn. 14Er/601/2006 a 22Er/454/2004 síce došlo k vydaniu uznesenia o udelení súhlasu
na zmenu súdneho exekútora, po zákonom stanovenej lehote, v konaní 22Er/454/2004 návrh podaný
dňa 02.11.2009 a uznesenie vydané dňa 18.01.2010, v konaní 14Er/601/2006 návrh na zmenu doručený
dňa 20.09.2010, pričom o návrhu bolo rozhodnuté dňa 31.12.2010, žalobca nepreukázal existenciu
škody, ktorá by mu týmto mala vzniknúť, splnil si len povinnosť tvrdenia keď uviedol paušálnu náhradu
škody v každom z uvedených konaní, jej skutočný vznik a ani výšku však nepreukázal. Taktiež nebolo

ani preukázané z akého dôvodu je nutné uhradiť nemajetkovú ujmu a prečo samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúce.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení k 31.12.2012), uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými

mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17
ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o návrhu na udelenie
súhlasu so zmenou súdneho exekútora, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou

škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 13C/74/2012, 13C/75/2012,

13C/80/2012, 13C/81/2012, 13C/82/2012, 14C/103/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod spisovou
značkou 13C/74/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie majetkovej
škody vo výške 1 050,00 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 Eur zamietol. V konaní vedenom
pod spisovou značkou 13C/74/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
vo výške 175,00 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 Eur, v konaní vedenom pod

spisovou značkou 13C/75/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 175,00 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur, v konaní vedenom pod
spisovou značkou 13C/80/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 175,00 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur, v konaní vedenom podspisovou značkou 13C/81/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 175,00 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur, v konaní vedenom pod spisovou
značkou 13C/82/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,00

Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur, v konaní vedenom pod spisovou značkou
14C/103/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,00 Eur a
zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný. Trovy konania voči žalobcovi si nevyčíslil a zrejme žalovanému trovy
konania nevznikli, pretože na termíny pojednávaní sa zástupca žalovaného nedostavoval. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.