Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/155/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220325
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3111220325.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky W.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. M. XXX, zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom
v Považskej Bystrici, Železničná 90/12 proti odporcom v rade 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXX a odporcovi v rade 2/ mal. M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, v konaní o určenie otcovstva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j es a , že odporca v rade 1/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, j e otcom maloletej odporkyne v
rade 2/ M. B., nar. XX.X.XXXX z matky - navrhovateľky W. B., nar. XX.X.XXXX.

II. U. M. B., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e sa do osobnej starostlivosti matky W. B., nar. XX.X.XXXX,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Styk odporcu v rade 1/ ako otca s maloletou M. B. sa neupravuje.

IV. Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý prispieť na výživu maloletej M., nar. XX.X.XXXX s účinnosťou od
18.7.2011 bežným výživným v sume 110,- € mesačne zročným vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred

k rukám matky W. B., nar. XX.X.XXXX.

V. Zameškané výživné za obdobie od 18.7.2011 do 31.12.2013 v celkovej sume 3.120,- € sa odporca
v rade 1/ z a v ä z u j e splácať v splátkach, a to nasledovne: sumu vo výške 1.120,- € je povinný
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok dlhu na zameškanom výživnom v sume 2.000,- €
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 90,- € eur spolu s bežným výživným od druhého mesiaca
nasledujúcehopomesiaci,vktoromsarozsudokstaneprávoplatný,podstratouvýhodysplátokvprípade
omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky.

VI. Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 165,- € z titulu príspevku na úhradu
nákladov spojených s jej tehotenstvom, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 450,- € z titulu príspevku na výživu
nevydatej matky, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

IX. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku .

o d ô v o d n e n i e :

O.F.Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúce skutočnosti:

URČENIE OTCOVSTVA

U.Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

K.

X.ÚPRAVA RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ

F.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Súd na základe posúdenia skutkového stavu rozhodol, že maloletá bude zverená do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú stará od jej narodenia a aj vzhľadom na to, že otec o maloletú
zatiaľ neprejavuje záujem. Nakoľko účastníci zhodne uviedli, že netrvajú na úprave styku, pričom
odporca uviedol, že nemá zatiaľ záujem sa s maloletou stretávať, súd o úprave styku nerozhodoval.

R.
I. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určované výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného
uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb mal. detí, výšku

príjmov rodičov a prihliadol tiež na to, kto z rodičov sa bude o deti osobne starať.

F.Ako už súd uviedol vyššie, osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v
plnej výške, a na úhrade potrieb dieťaťa je potrebné, aby sa podieľali obaja rodičia. Súd stanovil pomer,
akým by sa mala podieľať matka na výživnom podielom vo výške 30% a pomer, akým by sa mal podieľať

otec 70% z výšky odôvodnených potrieb dieťaťa. Uvedený pomer sa podľa názoru súdu môže zmeniť
až v dobe, keď dieťa vie byť čiastočne samostatné, čo sa prejaví pri začatí školskej dochádzky. Otec by
sa mal tak podieľať do 1. roku veku dieťaťa sumou vo výške 155,- € mesačne a po prvom roku sumou
84,- € mesačne t.j. v priemere sumou 120,- € mesačne. Aby súd mohol ustáliť výšku výživného nielenna základe potrieb dieťaťa ale aj na základe príjmov a výdavkov jeho rodičov, bolo potrebné vyhodnotiť
aj tieto ďalšie skutočnosti:

D.
Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Zákonná úprava správne počíta aj s prípadmi narodenia detí mimo manželstva rodičov. V takomto
prípade sa nevydatá matka počas tehotenstva alebo po narodení dieťaťa často dostáva do horšej
osobnej i sociálnej situácie. Vylúčená je aplikácia ustanovení o vzájomných povinnostiach manželov
(z predmetného hľadiska predovšetkým povinnosť uspokojovania potrieb rodiny, vzájomná vyživovacia
povinnosť). Účelom tohto ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve a bolo
by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka

(súčasne sa tým prejavuje záujem spoločnosti na ochrane detí narodených mimo manželstva).

Zákon takejto matke v odseku 1 špecifikuje dva nároky:
1) príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa
pôrodu

2) príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax
odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských
šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu,

cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo
vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky
zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú
žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka,
ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa. Matka musí predložiť dôkazy o

vynaložených nákladoch. Súd uzná len odôvodnené náklady a určí, v akej časti je tieto náklady
povinný znášať otec dieťaťa. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že rozsah primeranosti
zákonodarca viaže na príspevok na výživu. Rozsah, v akom súd zaviaže otca na platenie nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom, bude teda závisieť od zistenia príjmových a majetkových pomerov
matky a otca v zmysle všeobecných zákonných kritérií.

V tomto smere si súd dovolí uviesť, že konanie o tomto nároku nie je konaním, ktoré by súd
mohol začať ex offo, ako je tomu pri vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, resp.
v inom konaní starostlivosti súdu o maloletých. Toto konanie možno začať len na návrh, pričom
navrhovateľke, ktorá tieto nároky uplatňuje zákon ukladá určité povinnosti, a to povinnosť tvrdenia, na

ktorúnadväzujedôkaznápovinnosť;prostredníctvomnavrhnutýchdôkazovsamápreukázaťpravdivosť,
resp. nepravdivosť navrhovateľových tvrdení. Nedostatok opísania rozhodujúcich skutočností nie je
nedostatkom návrhu na začatie konania, pre ktorý by súd mohol odmietnuť podanie, aj napriek
skutočnosti, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti súd nevie konanie usmerniť v súlade s požiadavkou
procesnej hospodárnosti, resp. vykonať dokazovanie, zamerajúce sa na preukázanie podstatných

skutočností v prejednávanej veci. Náležité opísanie rozhodujúcich skutočností v spojitosti s petitom
súčasne individualizujú uplatnený nárok, čo má význam aj pre vyhodnotenie prekážok litispendencie či
rei iudicatae. Nedostatok tejto náležitosti žaloby, resp. nesplnenie si povinnosti tvrdenia musí mať za
následok zamietnutie návrhu.

O.K.PRÍSPEVOK NA VÝŽIVU NEVYDATEJ MATKY

Ďalším nárokom, ktorý navrhovateľka v konaní uplatnila je nárok na výživné na jej osobu vo výške 200,-
€ mesačne.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ako už súd vyššie uviedol, okrem príspevku na úhradu nákladov nevydatej matky, tejto zákon priznáva

aj právo na príspevok na jej výživu. Uvedený príspevok nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou
matky samostatne sa živiť, ale jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca
zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a
súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Zákon o rodine stanovuje maximálnu dobu
poskytovania príspevku na výživu na dva roky pri nároku voči otcovi dieťaťa, za ktorého matka nie je
vydatá. Vymedzuje aj začiatok plynutia tejto lehoty, a to najneskôr odo dňa pôrodu, z čoho vyplýva, že

výživné možno priznať iba za obdobie maximálne do 2 rokov veku dieťaťa.

X.Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok
bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako
pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté

náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní
a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a
zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery
povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery
matky.

J.X.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).