Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113208176
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113208176.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom Z.. K. V., vo veci navrhovateľky F. A., V.. P., J.. XX.

Q. XXXX, Y. G. G. G., L. XX, zastúpenej M. H. F. N., N..V..Q.., XXX XX G. G., J.Á.. Š.. S. XX/XX, F.:
XX XXX XXX, proti odporcovi S. A., J.. XX. Z. XXXX, Y. G. G. G., L. XX, zastúpenému M. K., N..V..Q..,
XXX XX G. G., J. N. XX, F.: XX XXX XXX, o určenie výživného na manželku a príspevku na výživu
rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiada uložiť odporcovi povinnosť prispieť na jej výživu manželským výživným v sume
450 Eur mesačne v období od podania návrhu dňa 3. apríla 2013 do právoplatnosti rozsudku o rozvode

manželstva účastníkov dňa 27. júna 2013, a prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky od 28.
júna 2013 do 31. augusta 2013 sumou 200 Eur mesačne, a od 1. septembra 2013 sumou 100 Eur
mesačne. Argumentuje, že s odporcom dlhší čas spolu nežili a nehospodárili, do konca augusta 2013
bola nezamestnaná a bez príjmu, preto by mal zárobkovo činný odporca prispievať na jej výživu tak, aby
mali v čase trvania manželstva rovnakú životnú úroveň, a po rozvode primeranou sumou.

Odporca žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdí, že mu zákazníci neuhrádzajú faktúry a uvažuje
o ukončení živnosti, pričom spláca spoločné dlhy účastníkov. Argumentuje, že nezamestnanosť
navrhovateľky bola následkom jej dobrovoľného odchodu z ostatného zamestnania a neakceptovania

ďalších ponúk zamestnať sa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka F.. Z. A., oboznámením sa s písomnými
vyjadreniami, sobášnym listom, spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16C/80/2013, rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č.k.: B/2012/06576 zo dňa 10. septembra 2012, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica číslo: XXXX/XXXX-G.-O. zo dňa 27. mája 2013, správou
Daňového úradu Banská Bystrica, pracovnou zmluvou navrhovateľky a Divadla Nová scéna zo dňa
28. augusta 2013 a oznámením o výške a zložení jej funkčného platu zo dňa 2. septembra 2013,
nájomnými zmluvami, čestným prehlásením prenajímateľa, listinnými dokladmi o nákladoch účastníkov

a ich platbách, o dlhoch účastníkov a ich úhradách, potvrdeniami o podaní daňového priznania odporcu
v rokoch 2011 a 2012, pričom zistil nasledovné:Účastníci nespochybňujú, že žili v rodinnom dome rodičov odporcu a ich spolužitie nebolo v ostatnom
čase dobré. Počas manželstva sa zadĺžili a na úhradu dlhov si požičiavali od rodičov odporcu. Dôvod
vzniku dlhov nepreukázali. V marci 2012 odišiel odporca pracovať do Bratislavy, kde si po krátkom

období života v internáte našiel podnájom.

Znájomnejzmluvyzodňa1.septembra2012predloženejodporcomsúdkonštatuje,žesiodporca,podľa
jeho tvrdenia za 130 Eur mesačne, prenajal jednu izbu s balkónom a povolením používať príslušenstvo
bytu. Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľky, že s prenajímateľkou bytu žije v partnerskom vzťahu.
Svoje presvedčenie o mimomanželskom vzťahu odporcu uviedla navrhovateľka i v rozvodovom konaní,

kde však nebolo preukázané.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16C/80/2013-17 zo dňa 19. júna 2013, ktorý sa stal právoplatným dňa
27. júna 2013, bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené.

Vo februári 2013 sa navrhovateľka odsťahovala z rodinného domu rodičov odporcu, v ktorom dovtedy
viedli účastníci spoločnú domácnosť. Odchod odôvodnila presvedčením o mimomanželskom vzťahu
odporcu a nevôľou ďalej zaťažovať rodičov odporcu.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 3. marca 2013 vyplýva, že sa navrhovateľka presťahovala do
dvojizbového bytu, za ktorý platila nájomné a úhrady spojené s užívaním v sume 300 Eur mesačne. Dňa
7. júla 2013 sa navrhovateľka odsťahovala do Bratislavy, kde bývala na internáte, v ktorom platila 5 Eur
za noc, od 8. augusta 2013 býva v podnájme, za ktorý platí mesačne 170 Eur.

Do 31. augusta 2013 bola navrhovateľka nezamestnaná. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Banská Bystrica č.k.: B/2012/06576 zo dňa 10. septembra 2012 súd konštatuje jej zaradenie
do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica
číslo:XXXX/XXXX-G.-O.zodňa27.mája2013vyplýva,ženavrhovateľkenebolpriznanýnároknadávku
vnezamestnanosti„zdôvodunepreukázaniadobypoisteniavnezamestnanostianesplneniapodmienky
nárokovať si dávku v nezamestnanosti“.

Dňa 28. augusta 2013 uzatvorila navrhovateľka s Divadlom Nová scéna pracovnú zmluvu, pracovný
pomer na miesto divadelnej rekvizitárky dohodli do 30. júna 2014. Podľa oznámenia o výške a zložení
funkčného platu zarába mesačne 500 Eur brutto.

Odporca je živnostník - elektrikár. Zo správy Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 26. apríla 2013
súd konštatuje, že za rok 2012 dosiahol príjmy z podnikania, inej zárobkovej činnosti a prenájmu v sume

12 598 Eur, jeho výdavky predstavovali sumu 5 499,80 Eur. Odporca tvrdí, že v roku 2013 zarobil v
januári 730 Eur, vo februári 98 Eur, faktúry vystavené v marci (1 050 Eur), apríl 2013 (1 400 Eur) mu
dosiaľ vyplatené neboli.

Ani jeden z účastníkov nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Nespochybňujú, že od 3. apríla 2013
neposkytol odporca navrhovateľke žiadne finančné prostriedky.

Svedok F.. Z. A., otec odporcu, vypovedal, že finančná situácia účastníkov nebola nikdy dobrá a s
manželkouimviackrátpožičalipeniazenajmänaúhradurôznychdlžôb.Prvýkrátsatakstalovroku2008,
kedy ich syn s nevestou požiadali o pôžičku v sume 200.000,-Sk na vrátenie dlhov rôznym finančným
inštitúciám. Situácia sa opakovala v novembri 2012, kedy dlhovali asi 19-tim finančným inštitúciám spolu
sumu 24 000 Eur. V roku 2013 požičali rodičia odporcovi sumu 6 500 Eur na úhradu rôznych nákladov

súvisiacich s podnikaním a dlhmi, ktoré si urobil u predchádzajúceho zamestnávateľa i spoločnosti
SMSkredit v sume 700 Eur. Svedok potvrdil, že účastníci žili v ich rodinnom dome, všetky náklady
spojené s užívaním domu však hradil on s manželkou. Uviedol tiež, že od svojej dcéry (sestry odporcu)vie, že navrhovateľke hovorila o potenciálnych voľných pracovných miestach, ktoré navrhovateľka
odmietla.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

nich povinnosť neplní, súd na návrh určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v
zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť
o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičom.

Navrhovateľka žiada o určenie výživného na manželku za obdobie od podania návrhu dňa 3. apríla 2013
do právoplatnosti rozvodového rozsudku dňa 27. júna 2013. Je nesporné, že v tomto čase už účastníci

spolu nežili, nehospodárili, navrhovateľka bola bez príjmu a odporca ničím na jej výživu a materiálne
zabezpečenieneprispel.Nebolovšakpreukázané,žeby vtomtoobdobíodporcanejakýskutočnýpríjem
mal, tvrdí, že faktúry vystavené v marci a apríli 2013 mu zákazníci neuhradili. O absencii jeho príjmu
v danom čase pritom nepriamo svedčí i výpoveď svedka, ktorý uviedol, že synovi požičiavali peniaze
i v tomto období. Preto možno konštatovať, že životná úroveň manželov v danom období v zásade

rozdielna nebola. Nemožno pritom prehliadnuť, že podľa predložených listinných dokladov žil odporca v
jednej prenajatej izbe v podnájme (tvrdenie navrhovateľky o jeho mimomanželskom vzťahu s majiteľkou
bytu nebolo preukázané ani v tomto, ani v rozvodovom konaní), zatiaľ čo navrhovateľka si prenajala
dvojizbový byt za sumu zjavne neprimeranú jej finančným možnostiam. Je nesporné, že manželia si
počas spolužitia (podľa vyjadrenia v rozvodovom konaní trvajúceho už od roku 1998) narobili množstvo

dlhov, ktoré splatili a splácajú najmä vďaka pomoci rodičov odporcu, ktorí im naviac umožnili de facto
zadarmo bývať v ich rodinnom dome. Tu súd pripomína, že odsťahovanie sa navrhovateľky z tohto
domu síce možno ľudsky chápať i oceniť, ale z hľadiska posudzovania ekonomickej efektívnosti bolo
nehospodárne (svedok uviedol, že navrhovateľka odišla z domu dobrovoľne s tým, že im nechce robiť
ďalšie náklady po rozchode s ich synom).

Vychádzajúc z uvedeného súd návrh na určenie manželského výživného zamietol najmä z dôvodu, že
nebola preukázaná vyššia životná úroveň a príjem odporcu v danom čase.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh

niektorého z nich súd. Prihliadne pritom i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prípadný úspech návrhu na určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky je podmienený neschopnosťou navrhovateľky živiť sa, schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi odporcu, pričom má súd prihliadnuť na príčiny rozvratu ich vzťahu.
Z rozvodového spisu nevyplýva, že by rozvrat manželstva zapríčinil niektorí z manželov, a preto

toto kritérium súd uplatniť nemôže. Zároveň je nesporné, že od 1. septembra 2013 je navrhovateľka
zamestnaná a schopná sama sa živiť, preto určenie príspevku na jej výživu zákon podľa názoru súdu
po tomto termíne vylučuje. Do úvahy tak prichádza len obdobie od 28. júna 2013 do 31. augusta 2013.
V konaní však nebolo preukázané, že by mal odporca v tomto čase nejaký príjem. Preto súd i v tejto
časti návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí
v tom, že v konaní neúspešná navrhovateľka, návrh podala v ľudsky a ekonomicky zložitej situácii,
ktorú zavinil svojim podielom na vzniku spoločných dlhov a rozvrate vzťahu aj odporca. Je zrejmé, že
navrhovateľka bola v stave dôkaznej núdze, bez spolupráce odporcu nemala možnosť odhadnúť jeho
osobné a zárobkové pomery a mohla mať pocit, že jej návrh môže uspieť.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo prostredníctvom
podpísaného súdu.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu ho napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,

c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.