Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/170/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309204945
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2013:6309204945.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD. v právnej veci navrhovateľa P.. S.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., N. XXX/X, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľubica
Blažejová, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30 proti odporcom 1/ P.. U.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., U. E. X, štátny občan SR, právne zastúpený Mgr. Martin Bolf,
Advokátska kancelácia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Arménska 8 a 2/ T. M., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N., L. X. XXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Marián Holý, Advokátska
kancelária so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa P.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., N. XXX/X,
odporcu 1/ P.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., U. E. X a odporkyne 2/ T. M., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L. X. XXX/XX, k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra C. pre Obec
N., kat. územie N., zapísaným na LV č. XXX, z r u š u j e.

II. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. územie N., Obec N., a to parcelu č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 325 m2 a na nej postavený rodinný dom súp. č. XXX a parcelu č. XXX
o výmere 616 m2, ornú pôdu p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa P.. S. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N., N. XXX/X, ktorý je p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/ a 2/ každému

osobitne náhradu vo výške 10 200,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

IV. O náhrade trov štátu r o z h o d n e súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.08.2009 sa navrhovateľ domáha, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra C.
pre obec N., kat. územie N., zapísaným na LV č. XXX. Zároveň sa domáha, aby súd rozhodol, že
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. územie N., obec N., a to parcelu XXX, zastavené plochy a
nádvoria o výmere 325 m2 a na nej postavený rodinný dom súp. č. XXX a parcelu č. XXX, ornú pôdu

o výmere 616 m2, prikáže do jeho výlučného vlastníctva a súčasne ho zaviaže povinnosťou zaplatiť
odporcom 1/ a 2/, každému osobitne, sumu vo výške 9 333,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ si podaným návrhom zároveň uplatnil aj nárok na priznanie náhrady trov konania.V návrhu v podstate uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Správou
katastra C. pre kat. územie N., obec N., zapísaným na LV č. XXX o veľkosti podielu 5/9- tín k celku.
Ide o parcelu XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 325 m2, ďalej o na nej postavený rodinný

dom súp. č. XXX a o parcelu č. XXX o výmere 616 m2, ornú pôdu. Uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ sú
každý spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/9 - tín k
celku. Hodnota týchto nehnuteľností podľa vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v návrhu bola pre účely
mimosúdnej dohody medzi navrhovateľom a odporcami určená znaleckým posudkom Ing. arch. Jána
Králika č. 081/2009 vo výške 42 000,- Eur ku dňu 15.07.2009.

Dôvodil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam nadobudol titulom kúpy ešte v roku
1983, kedy odkúpil nehnuteľnosti spolu s právnymi predchodcami odporcov, z ktorých každý nadobudol
podiel o veľkosti 1/3. Ďalšie spoluvlastnícke podiely nadobudol tak, ako odporcovia 1/ a 2/, teda dedením
po svojej matke v roku 2006, a to podiel 1/9 a dedením po G. X. v roku 2008 taktiež podiel o veľkosti
1/9. Predmetný rodinný dom je od roku 2007 neobývaný; napriek tomu je potrebné dom a ostatné
nehnuteľnosti priebežne udržiavať, teda v zime temperovať, v lete kosiť pozemok, a pod. Má prirodzený

záujem na zachovaní rodinného domu, o ktorý sa od smrti jeho posledného spoluvlastníka stará. Z tohto
dôvodu platí aj zálohové platby za elektrinu, vodu a tiež platí aj plnú daň z nehnuteľnosti.

Poukázal aj na to, že dom je potrebné nielen bežne udržiavať, ale vzhľadom na jeho vek aj
vykonávať opravy a práce zabezpečujúce zachovanie jeho podstaty. Preto zabezpečoval plnenie
bežných povinnosti súvisiacich s výkonom vlastníckeho práva do roku 2009 sám, čo prirodzene vyplýva

aj z jeho väčšinového spoluvlastníckeho podielu. Na druhej strane je zrejmé, že zaplatením dani,
poistenia, elektriny, vody, kosením trávy a opravami žľabov, nevykonal žiadne investície a ani žiadne
právne úkony, ku ktorým by ako majoritný spoluvlastník potreboval súhlas ostatných spoluvlastníkov.
Postoj obidvoch odporcov k vzniknutej situácii ho však utvrdil v tom, že v prípade skutočne nutných
investícií by s odporcami k dohode dospel iba veľmi ťažko, resp. by nedospeli k žiadnej dohode v

dôsledku čoho by najmä na dome mohli vznikať nepredvídateľné škody.

V tej súvislosti poukázal na ust. § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 Obč. zákonníka. Dôvodil, že odporcovia sa
od nadobudnutia spoluvlastníckych podielov o nehnuteľnosti nestarajú. Preto ich vyzval listom zo dňa
04.05.2009 na to, aby sa podieľali na nákladoch ním vynaložených na obvyklú údržbu a nevyhnutné
náklady súvisiace so zachovaním podstaty domu. Obidvaja odporcovia však k jeho výzve zaujali

negatívnestanovisko,vktoromkumulujúnepreukázanéaešteoddobydedičskéhokonaniauplatňované
finančné nároky titulom dedičstva po ich matke a G. X..

Poukázal tiež na to, že už v priebehu dedičského konania prejavil vôľu vyporiadať sa so spoluvlastníkmi
tak, že navrhol zrušiť spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vo svoj prospech s povinnosťou
výplaty ostatných spoluvlastníkov z vtedajšej ceny nehnuteľností. Odporcovia však s návrhom

nesúhlasili a nesúhlasia ani v súčasnej dobe.

Prirešpektovanízásady,ženikohonemožnospravodlivonútiť,abyzotrvalvpodielovomspoluvlastníctve
poukázal na skutočnosť, že je spoluvlastníkom s majoritným spoluvlastníckym podielom; o predmetné
nehnuteľnosti sa dlhoročne stará. Najprv s pôvodnými spoluvlastníkmi a neskôr od doby dedenia sám.
Zároveň poukázal aj na to, že má prirodzený individuálny záujem udržať podstatu nehnuteľnosti a túto

zhodnotiť podľa svojich predstáv, pretože s 3 člennou rodinnou býva v tej istej obci v panelákovom byte a
v dome tak vidí možnosť budúceho bývania. Preukazuje tak aj účelnosť využitia nehnuteľnosti zo svojej
strany a zo strany svojej rodiny, pretože odporca 1/ síce tiež býva v panelákovom byte, avšak vlastní aj
rekreačnú chatu a odporkyňa 2/ má v predmetnej obci svoj vlastný rodinný dom.

Za daných okolností má osobný a aj právny záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo prikázaním

nehnuteľnosti do svojho vlastníctva s povinnosťou výplaty hodnoty podielov ostatných spoluvlastníkov.
Vyporiadanie nehnuteľností ich reálnym rozdelením podľa veľkosti podielov nie je s ohľadom na
stavebno-technické riešenie rodinného domu možné. Preto navrhol, aby súd rozhodol o zrušení
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka.K návrhu pripojil listinné doklady, a to výzvu na úhradu nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti
zo dňa 14.05.2009, stanovisko k výzve na úhradu nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti zo
dňa 27.05.2009, odpoveď na list zo dňa 06.05.2009, znalecký posudok vypracovaný Ing. Arch. Jánom

Králikom č. 081/2009 zo dňa 15.07.2009 a výpis z LV č. XXX.

Na základe výzvy súdu zaplatil navrhovateľ dňa 22.09.2009 súdny poplatok za návrh na začatie konania
vo výške 1 119,50 Eur.

Odporca 1/ sa k predmetnému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.10.2009. V ňom navrhol,
aby súd návrhu navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci
do vlastníctva navrhovateľovi za náhradu do výške 9 333,- Eur každému z odporcov nevyhovel a žiadal,

aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu, ktorú zaplatí navrhovateľovi vo výške 35 277,80 Eur a odporkyni 2/
vo výške 14 111,12 Eur.

Vo svojom vyjadrení odporca 1/ v podstate poukázal, že so zrušením podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam a jeho vyporiadaním súhlasí, čo deklaroval veľakrát aj pred začatím

súdneho konania. Nesúhlasí však s návrhom navrhovateľa ohľadom výšky náhrady súvisiacej s
vyporiadaním, ktorú považuje za neprimerane nízku, a teda nesúhlasí ani so samotným spôsobom
vyporiadania navrhnutým navrhovateľom. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporcovia
sa niekoľkokrát v minulosti dohodli, že vzájomné vzťahy vyplývajúce zo spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiamsivzájomnevyporiadajú.Eštevroku2007sadohodli,ženehnuteľnostipredajúakúpnu

cenu si rozdelia pomerne podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov. Za týmto účelom uzavreli dňa
29.06.2007 s realitnou kanceláriou Kings reality s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetných
nehnuteľností, pričom táto realitná kancelária mala sprostredkovať predaj týchto nehnuteľností za kúpnu
cenu vo výške 2 mil. Sk. Potom, ako niekoľko osôb prejavilo záujem nehnuteľnosti za túto cenu
nadobudnúť a potom ako samotný navrhovateľ vyjadril priamo pri osobnom rokovaní so záujemcom N.

N. súhlas s predajom nehnuteľností za sumu vo výške 2 mil. Sk, bolo už potrebné iba uzavrieť kúpno-
predajnú zmluvu. Následne sa však navrhovateľ rozhodol, že svoj spoluvlastnícky podiel tejto tretej
osobe nepredá. Preto ho obaja odporcovia vyzvali listom zo dňa 17.06.2008 na uzavretie dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa výšky spoluvlastníckych
podielov z ceny 2 mil. Sk. Navrhovateľ reagoval listom zo dňa 19.06.2008, ktorým odporcom 1/ a 2/

ponúkol za predmetné nehnuteľnosti sumu vo výške 1 800 000,- Sk, ktorá mala byť základom pre
ich vzájomné vyporiadanie podľa spoluvlastníckych podielov. Odporcovia 1/ a 2/ sa s navrhovateľom
opätovne pokúsili dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva listom zo dňa 07.07.2008, v
ktorom navrhli uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tým spôsobom,
že predmetné nehnuteľnosti ostanú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ktorý odporcom 1/ a 2/ vyplatí

náhradu zo sumy 2 mil. Sk podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Navrhli mu aj tú alternatívu, že
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam by mohlo byť vyporiadané tak, že odporca 1/ nadobudne
predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že navrhovateľovi a odporcovi 2/
poskytne primeranú náhradu súvisiacu s vyporiadaním. Navrhovateľ následne odporcom listom zo dňa
17.07.2008 oznámil, že má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo iba tým spôsobom, že

nehnuteľnosti nadobudne sám a spoluvlastníkom zaplatí príslušné pomerné časti zo sumy 1 800 000,-
Sk. Listom zo dňa 17.07.2008 navrhovateľ zároveň ultimatívnym spôsobom obom odporcom oznámil,
že pokiaľ nebudú akceptovať jeho návrh, nemajú ho viac obťažovať ďalšou korešpondenciou.

Odporca 1/ poukázal na to, že s týmto stanoviskom navrhovateľa nesúhlasí. Ponuka navrhovateľa
súvisiaca s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bola totiž

nižšia, ako je ich reálna trhová cena, a to presne o sumu 200 000,- Sk. Dôvodil, že hoci súhlasí so
zrušením podielového spoluvlastníctva, v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s cenou nehnuteľnosti
určenou znaleckým posudkom č. 081/2009 vypracovaným Ing. Arch. Jánom Králikom vo výške 42
000,- Eur ako cenou, ktorá má byť podľa návrhu navrhovateľa základom pre poskytnutie náhrady
súvisiacej s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Nesúhlasí teda ani so spôsobom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhol navrhovateľ. Poukázal na to, že z časti znaleckéhoposudku predloženého navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že tento stanovuje iba technickú hodnotu
predmetných nehnuteľností s prihliadnutím na ich polohu, avšak vôbec nezohľadňuje ich reálnu trhovú
hodnotu tvorenú aktuálnym dopytom a ponukou na miestnom trhu nehnuteľností. Je preto presvedčený,

že cena nehnuteľnosti určená týmto znalecký posudkom je vzhľadom na ponuku realitných kancelárií
ohľadom podobných nehnuteľností v danej lokalite neprimerane nízka, a teda že náhrada nespĺňa
základnú zákonnú podmienku primeranosti. Preto žiadal, aby súd návrhu navrhovateľa ohľadom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nevyhovel, pretože návrh nespĺňa zákonnú podmienku
primeranosti náhrady. Má za to, že navrhovateľ by týmto spôsobom finančne profitoval na úkor svojich

súrodencov, čím by boli obidvaja odporcovia finančne ukrátení.

Nesúhlasil tiež s vyjadrením navrhovateľa, podľa ktorého sa nedostatočne stará o predmetné
nehnuteľnosti. Tieto vyjadrenia považuje za účelové a učinené v snahe nadobudnúť predmetné
nehnuteľnosti za cenu nezodpovedajúcu ich reálnej trhovej hodnote. Dôvodil, že prirodzený individuálny
záujem udržať podstatu nehnuteľnosti majú aj obidvaja odporcovia. Ako odporca 1/ preukázal svoj
skutočný záujem udržať podstatu nehnuteľnosti, investovať a zhodnotiť nehnuteľnosť za účelom jej

ďalšieho využitia pre svoje potreby, najmä za účelom trvalého bývania. Navrhovateľovi a odporkyni 2/
ako spoluvlastníkom je ochotný poskytnúť náhradu zodpovedajúcu reálnej trhovej hodnote predmetných
nehnuteľností.

K predmetnému vyjadreniu pripojil zmluvu o sprostredkovaní predaja zo dňa 29.06.2007, prehlásenie
o úmysle p. N. N., výzvu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva - stanovisko

vypracované JUDr. Michalom Capekom zo dňa 07.07.2008, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 17.07.2008
a ponuku realitnej kancelárie Kings reality s.r.o. ohľadom predaja nehnuteľností získanú z internetu.
Rovnako predložil aj potvrdenia o zaplatení finančných čiastok v prospech obce Valaská a stanovisko
k výzve na úhradu nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľností zo dňa 27.05.2009.

Odporkyňa 2/ sa k predmetnému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.10.2009. V ňom

uviedla, že s návrhom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zásade súhlasí. Nemá námietky
ani proti tomu, aby nehnuteľnosti prevzal navrhovateľ ako väčšinový spoluvlastník do svojho výlučného
vlastníctva. Má však výhrady k výške odplaty za vyporiadenie svojho podielu.

Poukázala v tej súvislosti na to, že v návrhu je skreslená celá situácia ohľadom užívania a údržby domu.
Už v dedičskom konaní sa odporcovia snažili dosiahnuť dohodu v tom smere, že jediným vlastníkom

nehnuteľnosti by sa stal navrhovateľ, pričom žiadali vyplatiť svoj dedičský a skôr nadobudnutý vlastnícky
podiel. Táto dohoda nebola uzavretá najmä z dôvodov na strane navrhovateľa, ktorý ponúkal nereálne
nízku odplatu za ich podiely. Preto bol záujem dom aj s pozemkami predať tretej osobe a rozdeliť si
výťažok z ich predaja. Tento predaj inicioval práve navrhovateľ, ktorý oslovil realitnú agentúru v Banskej
Bystricizaúčelomsprostredkovaniapredajadomu.Požadovanúcenazapredajbolastanovenávovýške

2060000,-Sk.AjposmrtiG.X.rokovalnavrhovateľsozáujemcomokúpudomu,ktorýakceptovalkúpnu
cenu vo výške 2 000 000,- Sk. Na to mu navrhovateľ oznámil, že zmluva bude podpísaná po ukončení
dedičského konania, no následne sa mu však už neozval. Aj preto odporcovia vždy trvali na tom, aby
sa pri vyporiadaní spoluvlastníctva ich podiel vypočítal z reálne ponúkanej sumy za dom s pozemkami
vo výške 2 mil. Sk, čo zodpovedá podielu vo výške 444 444,- Sk. Domnievajú sa však, že navrhovateľ

ich chce vyplatiť v nižšej sume a následne dom predať, čím by pre seba získal finančnú výhodu.

Poukázala tiež na to, že dom je neobývaný a ak by ho chcel navrhovateľ využívať na bývanie, odporcovia
by mu v tomto smere žiadnym spôsobom nebránili. Poprela tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia sa
odmietajú podieľať na nákladoch spojených s údržbou domu a pozemkov. Záverom uviedla, že so
zrušením podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa

súhlasí, avšak za svoj spoluvlastnícky podiel požaduje vyplatenie sumy 14 752,84 Eur.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 02.03.2010, ktoré odročil na neurčito za účelom vykonania
znaleckého dokazovania.Navrhovateľ pri výsluchu na tomto pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to, že znalecký
posudok, ktorý spolu s návrhom predložil, považuje za objektívny. Rodinný dom, ktorý sa pôvodne
predával za sumu 75 300,- Eur, je v súčasnej dobe ponúkaný na predaj za nižšiu cenu 61 741,- Eur.

Jediným problémom v tomto konaní je iba cena, z ktorej sa má vychádzať. Tvrdil, že je nesporné, že
účel, ktorý sleduje pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neodporuje zákonu. Mieni
totiž užívať predmetné nehnuteľnosti iba pre seba a pre svoju rodinu. Účelnosť zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je preukázaná aj tým, ako sa o tento dom stará a aj v budúcnosti naďalej
mieni starať. Odporcovia záujem o dom nemajú. Disponuje finančným prostriedkami na úhradu súm za

účelom výplaty spoluvlastníckych podielov odporcov. Ďalej konkretizoval, že o rodinný dom a ostatné
nehnuteľnosti sa stará tým spôsobom, že dom chodí temperovať, v lete kosí pozemok. Okrem neho sa
o predmetné nehnuteľnosti z odporcov nikto nestará, títo ich ani neužívajú. Čo sa týka poplatkov a daní
za predmetné nehnuteľnosti hradia sa podľa výšky podielov, to znamená on ich platí v rozsahu 5/9-ín a
odporcovia po 2/9-iny. Zálohové platby za elektrinu a vodu platí v plnom rozsahu iba on.

Odporca 1/ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že súhlasí v plnom rozsahu so zrušením podielového

spoluvlastníctva a aj s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Jediným
problémom je výška peňažnej náhrady, keď on požaduje sumu 14 752,- Eur, ktorá zodpovedá 2/9-inám
zo sumy 2 000 000,- Sk, t.j. zo sumy, ktorú ponúkal záujemca za kúpu predmetných nehnuteľností v r.
2008. Pán N. ponúkol túto sumu dňa 10.06.2008.

Odporkyňa 2/ uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Súhlasila so zrušením a

vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že nehnuteľnosti budú prikázané do
výlučného vlastníctva navrhovateľa. Pokiaľ ide o finančné vyrovnanie poukázala na vyjadrenie odporcu
1/ a aj ona žiadala za svoj spoluvlastnícky podiel zaplatiť 14 752,84 Eur.

Vzhľadom na to, že na pojednávaní dňa 02.03.2010 k dohode ohľadom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania nedošlo, súd pojednávanie odročil za účelom znaleckého

dokazovania, vykonanie ktorého bolo potrebné pre zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

Uznesením zo dňa 10.03.2010 č.k. 4C 170/2009 - 75 súd uložil odporcom (každému osobitne) zložiť
preddavok na trovy dôkazu vo výške 200,- Eur.

Uznesením zo dňa 22.04.2010 č.k. 4C 170/2009 - 80 nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie a za
znalca ustanovil Ing. Jozefa Hebeňa, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad

hodnoty nehnuteľností.

Ing.JozefHebeňpodľadňa25.08.2010znaleckýposudokč.14/2010.Zjehozáverovvpodstatevyplýva,
že predmetné nehnuteľnosti ocenil na sumu 60 300,- Eur. Uviedol, že na základe jeho zistení pre daný
typ nehnuteľností a trh s podobnými nehnuteľnosťami v danom mieste a čase je koeficient polohovej
diferenciácie 0,788. V posudku č. 081/2009 vypracovanom Ing. arch. Jánom Králikom je počítané s

koeficientom polohovej diferenciácie 0,488.

Uznesením č.k. 4C 170/2009 - 117 zo dňa 03.09.2010 priznal súd Ing. Jozefovi Hebeňovi odmenu,
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vo výške 202,- Eur. Táto suma mu bola vyplatená
vo výške 101,- Eur zo zálohy zloženej odporcom 1/ a rovnako vo výške 101,- Eur zo zálohy zloženej
odporkyňou 2/.

Súd vykonal ďalšie pojednávanie dňa 15.10.2010, ktoré odročil na neurčito za účelom vykonania
kontrolného znaleckého dokazovania.

Navrhovateľ pri výsluchu na tomto pojednávaní poukázal na to, že v znaleckom posudku Ing. Hebeňa
ide o cenu značne rozdielnu od ceny stanovenej v posudku Ing. arch. Králika, pričom pri posudzovanítej istej nehnuteľnosti dvomi rôznymi znalcami by nemalo dochádzať k rozdielu. Cena uvedená v
znaleckom posudku Ing. Jozefa Hebeňa je pre navrhovateľa neakceptovateľná. Poukázal na to, že
uvedené nehnuteľnosti boli v roku 2007 ponúknuté na predaj realitnej kancelárii Kings reality s.r.o. v tom

čase za sumu 2 mil. Sk. Za túto sumu neboli predané.

Odporca 1/ uviedol, že v roku 2008 bol záujemca, ktorý bol ochotný predmetné nehnuteľnosti kúpiť za
2 mil. Sk. Odporca 1/ akceptuje znalecký posudok vypracovaný Ing. Hebeňom a súhlasí, aby naň súd
prihliadal.

Odporkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľa, podľa ktorého v roku 2007
nebola nehnuteľnosť za sumu 2 mil. Sk predajná. Predložila aj prehlásenie vtedajšieho záujemcu.

K zmareniu predaja došlo z dôvodov na strane navrhovateľa. Navrhovateľovi ide iba o to, aby
predmetné nehnuteľnosti kúpil za čo najnižšiu cenu a následne predajom týchto nehnuteľností získal
neprimeraný prospech. Dôvodila, že znalecký posudok Ing. Hebeňa nezodpovedá v celom rozsahu ani
jej predstavám, avšak tento posudok akceptuje a a navrhuje, aby súd vychádzal z ceny nehnuteľností
stanovenej týmto posudkom.

Navrhovateľprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynepoukázalnarozdielvkoeficientochstanovených
vznaleckomposudkuIng.arch.KrálikaaIng.Hebeňaavtejsúvislostinavrhol,abysúdvykonalkontrolné
znalecké dokazovanie za účelom objektivizácie týchto koeficientov.

Uznesením č.k. 4C 170/2009 - 123 zo dňa 11.11.2010 súd vo veci nariadil kontrolné znalecké
dokazovanie a ustanovil znalca Ing. Ivana Širku, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhadu

hodnoty nehnuteľností. Súčasne mu uložil po oboznámení sa s obsahom spisu v predmetnej veci, ďalej
posudku č. 081/2009 vypracovaného Ing. arch. Jánom Králikom a znaleckého posudku vypracovaného
Ing. Jozefom Hebeňom č. 14/2010 stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto konania. Zároveň mu uložil vysporiadiať sa s námietkou navrhovateľa vznesenou ohľadom zlého
použitiakoeficientuvznaleckomposudkuč.14/2010.Súdsúčasnenavrhovateľoviuložilpovinnosťzložiť

preddavok na trovy dôkazu vo výške 300,- Eur.

Súdom ustanovený znalec Ing. Iva Širka podal dňa 06.02.2012 znalecký posudok č. 9/2012. Zo záverov
jeho posudku v podstate vyplýva, že priemerný koeficient polohovej diferenciácie je stanovený v súlade s
metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej Ústavom súdneho inžinierstva
v Žiline v roku 2001. Pojmom všeobecná hodnota sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať

nehnuteľnosť podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží. V prípadoch ak ide o samostatnú obec
tvoriacuobytnúčasťsozvýšenýmzáujmomokúpunehnuteľností,možnopriemernýkoeficientpolohovej
diferenciácie zvýšiť maximálne o 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému
zaradeniu. Orientačný koeficient podľa uvedenej metodiky pre bytové budovy v obciach, kde sa radí
aj obec Valaská, je stanovený v rozpätí 0,20 - 0,30, pričom zmena hodnoty priemerného koeficientu

polohovej diferenciácie zvýšením o 0,1 až 0,2 môže spôsobiť zmenu všeobecnej hodnoty stavby v
tisícoch až desať tisícoch Eur. Vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu a typ nehnuteľnosti,
blízkosť okresného mesta a kvalitu použitých stavebných materiálov, ako aj dopyt po nehnuteľnostiach v
danejlokalite,považujezaprimeranévovýpočteuvažovaťspriemernýmzvýšenímkoeficientupolohovej
diferenciácie ako pre neďaleké okresné mesto Brezno, t.j. 0,40, čím nedochádza k podhodnoteniu

nehnuteľností a súčasne to odzrkadľuje súčasný dopyt po nehnuteľnostiach tohto typu. Znalec Ing.
Širka ďalej uviedol, že všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb,
ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, kde kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená

neprimeranou pohnútkou. V dôsledku toho, že nie sú podklady pre výpočet všeobecnej hodnoty
porovnaním a kombinovanou metódou v súlade so znením časti B/prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z.
bola vybratá metóda polohovej diferenciácie ako najvhodnejšia metóda pre stanovenie všeobecnej
hodnoty týchto nehnuteľností. Zo záverov jeho znaleckého posudku ďalej vyplýva, že rekapituláciou
všeobecnej hodnoty znalec dospel k zaokrúhlenej všeobecnej hodnote nehnuteľností vo výške 46 600,-Eur. Záverom znalec uviedol, že v danej lokalite neboli zistené žiadne riziká, ktoré by výrazne vplývali
na využívanie uvedených nehnuteľností.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C 170/2009 - 211 z 29.03.2011 priznal Ing. Ivanovi Širkovi odmenu za

vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 281,26 Eur, pričom túto sumu uložil vyplatiť znalcovi z
preddavku zloženého navrhovateľom a zároveň navrhovateľovi vrátil preplatok preddavku zložený na
trovy dôkazu vo výške 18,74 Eur.

Odporkyňa 2/ sa k znaleckému posudku Ing. Širku vyjadrila písomným podaním zo dňa 16.04.2012.
Uviedla, že súdny znalec Ing. Širka nesplnil úlohu, ktorá mu bola uložená uznesením zo dňa 11.11.2010.
Znalec mal totiž za úlohu poukázať na zistené rozdiely medzi výpočtom v posudku č. 081/2009 a v

znaleckom posudku č. 14/2010. Súčasne mal povinnosť vysporiadať sa s námietkou navrhovateľa
ohľadom zlého použitia koeficientov v znaleckom posudku č. 14/2010. Znalec Ing. Širka však v
predloženom znaleckom posudku vôbec nepoukázal na zistené rozdiely a ani sa nevysporiadal s
údajným nesprávnym použitím koeficientov v posudku Ing. Hebeňa. Táto skutočnosť potom úplne
popiera zmysel nariadeného kontrolného znaleckého dokazovania. Pri porovnaní posudkov Ing. Hebeňa

č. 14/2010 a Ing. Širku č. 9/2012 je zrejmé, že pri určení technickej hodnoty domu a príslušenstva je
ich ocenenie rodinného domu veľmi blízke a rozchádza sa iba v sume približne 2 000,- Eur. Zásadný
rozdiel v hodnote je najmä vo veku domu a v hodnotení životnosti niektorých drobných stavieb, kde je
miera amortizácie ešte vyššia. Zásadný rozdiel vo všeobecnej hodnote však tvorí určenie koeficientu
pre stanovenie hodnoty metódou polohovej diferenciácie. Ing. Hebeň v posudku č. 14/2010 uvádza,

že v danej lokalite je dopyt v porovnaní s ponukou v rovnováhe, čo má značný vplyv na určenie
výšky koeficientu pre výpočet všeobecnej hodnoty rodinného domu, pričom výšku koeficientu stanovil
na 0,788, z čoho vyplýva všeobecná hodnota domu vypočítaná z jeho technickej ceny vo výške 51
163,61 Eur. Vychádzal pritom z priemerného koeficientu polohovej diferenciácie vo výške 0,6. Naopak
Ing. Širka vo svojom posudku uviedol, že v danej lokalite je dopyt oproti ponuke vyšší. Napriek tomu

však stanovil priemerný koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 0,4, čím sa podstatne znížila
výsledná hodnota koeficientu len na 0,563, z čoho následne vyplýva znížená všeobecná hodnota
stavby vo výške 35 361,15 Eur napriek tomu, že v technickej hodnote je iba minimálny rozdiel. Toto
vyvoláva otázku, aké použitie koeficientu je zákonné, pretože zodpovedanie tejto otázky je určujúce pre
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec si preto nesplnil úlohu vysvetliť zistený rozdiel a

navrhovateľom napádaný postup pri určení hodnoty koeficientu hodnotovej diferenciácie.

Odporca 1/ sa k znaleckému posudku Ing. Širku vyjadril písomným podaním zo dňa 16.04.2012.
Poukázal v ňom na to, že Ing. Širka vo svojom znaleckom posudku nesplnil úlohy, ktoré mu boli
uložené uznesením súdu najmä tým, že nepoukázal na rozdiely zistené vo výpočtoch všeobecnej
hodnoty nehnuteľností v posudkoch Ing. Králika č. 081/2009 a Ing. Hebeňa č. 14/2010 a a zároveň

sa nevysporiadal s námietku navrhovateľa ohľadom údajného zlého použitia koeficientov v znaleckom
posudku Ing. Hebeňa č. 14/2010 tým, že po odbornej stránke nevyvrátil a náležitým spôsobom
nezdôvodnil nesprávnosť použitia koeficientu predajnosti v posudku Ing. Hebeňa. Podľa jeho názoru
tiež určil vo svojom znaleckom posudku nesprávny koeficient predajnosti stavieb, ktorý je rádovo do 30
% nižší ako koeficient predajnosti stavieb použitý Ing. Hebeňom, hoci v čase vypracovania posudku Ing.

Širku dopyt po obdobných nehnuteľnostiach v danej lokalite prevyšoval ponuku. Odporca 1/ je preto
presvedčený, že vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky znaleckého posudku Ing. Širku nemôže byť
jeho znalecký posudok sám o sebe podkladom pre rozhodovanie súdu. Považuje za potrebné, aby
znalci Ing. Širka a Ing. Hebeň boli vypočutí na pojednávaní za účelom podania vysvetlení pre použitie
jednotlivých koeficientov predajnosti vo svojich znaleckých posudkoch. Dôvodil tiež, že znalec Ing. Širka

vo svojom znaleckom posudku č. 9/2012 síce subjektívne stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti,
avšak podľa jeho názoru nesplnil úlohy, ktoré mu boli uložené súdom. Vo svojom znaleckom posudku
totiž

nepoukázal na rozdiely medzi výpočtom všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v zmysle posudku Ing.
Králika a Ing. Hebeňa a rovnako sa ani nezaoberal údajným nesprávnym použitím koeficientov v

posudku Ing. Hebeňa č. 14/2010. Ďalej odporca 1/ namietol výšku koeficientu polohovej diferenciácie
(koeficientu predajnosti), ktorý Ing. Širka použil vo svojom znaleckom posudku č. 09/2012, o ktorej
uviedol, že ju považuje za zjavne nesprávnu najmä z dôvodu, že Ing. Hebeň vo svojom znaleckomposudku č. 14/2010 uviedol, že v lokalite, v ktorej sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, je dopyt s
ponukou vyrovnaný. Vychádzajúc z tejto skutočnosti stanovil pri ocenení stavieb koeficient predajnosti
na 0,788. Pri použití tohto koeficientu bola všeobecná hodnota stavieb stanovená na 51 163,61

Eur (technická hodnota stavieb 64 928,44 Eur x koeficient predajnosti 0,788 = 51 163,61 Eur).
Ing. Širka vo svojom znaleckom posudku č. 09/2012 uviedol, že v lokalite, v ktorej sa predmetné
nehnuteľnosti nachádzajú, je dopyt po obdobných nehnuteľnostiach vyšší ako ponuka. Napriek tejto
skutočnosti však stanovil pri ocenení stavieb koeficient predajnosti iba na 0,563. Pri použití tohto
koeficientu bola všeobecná hodnota stavieb stanovená na 35 365,15 Eur (technická hodnota stavieb

62 815,55 Eur x koeficient predajnosti 0,563 = 35 356,15 Eur). Odporca 1/ tak dôvodil, že z uvedených
porovnaní obidvoch znaleckých posudkov je zrejmé, že pri porovnateľnej technickej hodnote stavieb
podľa obidvoch posudkov (64 928,44 Eur a 62 815,55 Eur) Ing. Širka vo svojom posudku použil
koeficient predajnosti 0,563, ktorý má za následok pokles všeobecnej hodnoty stavieb o takmer 30 %
oproti znaleckému posudku Ing. Hebeňa, ktorý použil koeficient predajnosti 0,788. Použitie koeficientu
predajnosti 0,563 v znaleckom posudku Ing. Širku je nepochopiteľné z dôvodu, že sám Ing. Širka na

strane 20 svojho posudku uviedol, že v čase jeho vypracovania dopyt po obdobných nehnuteľnostiach je
vyššíakoponuka.Podľazákladnýchekonomickýchpravidielvprípade,akdopytprevyšujeponuku,cena
vecí, a teda aj koeficient predajnosti, stúpajú. To znamená, že koeficient predajnosti v posudku Ing. Širku
má byť vyšší ako v posudku Ing. Hebeňa, kedy bol dopyt a ponuka porovnateľných nehnuteľností len v
rovnováhe. Ing. Širka napriek týmto skutočnostiam použil koeficient predajnosti nižší ako Ing. Hebeň, a

preto sú pochybnosti o objektívnosti a správnosti jeho znaleckého posudku.

Navrhovateľ sa k znaleckému posudku Ing. Širku č. 9/2012 vyjadril písomným podaním zo dňa
18.04.2012. V ňom uviedol, že proti posudku nemá žiadne námietky.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 19.11.2012, ktoré odročil na neurčito za účelom doplnenia
kontrolného znaleckého dokazovania.

Navrhovateľ po oboznámení so stanoviskami odporcov k znaleckému dokazovaniu pri výsluchu na
pojednávaní uviedol, že súhlasí so závermi znaleckého posudku vypracovaného v rámci kontrolného
znaleckého dokazovania Ing. Širkom. Cena 46 600,- Eur je približne obdobná cene, ktorú v
znaleckom posudku určil Ing. arch. Králik. Navrhol, aby súd pri určovaní ceny nehnuteľností
vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Širkom. Dôvodil, že pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva znalecké posudky nemusia slúžiť ako jediný dôkaz pre určenie ceny posudzovaných
nehnuteľností. Preto navrhol, aby každá zo strán konania predniesla v prípade, že súd zváži potrebu
doplnenia dokazovania, potvrdenia troch realitných kancelárií ohľadom ceny predmetných nehnuteľností
a za tým účelom by sa účastníci konania pokúsili dospieť k dohode.

Odporca 1/ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a

poukázal na to, že zo závermi kontrolného znaleckého dokazovania nesúhlasí. Navrhol, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, tieto prikázal do výlučného vlastníctva
navrhovateľa a aby súd pri výške náhrady prihliadal na znalecký posudok Ing. Jozefa Hebeňa.

Odporkyňa 2/ tiež uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a poukázala na dôvody, pre
ktoré nesúhlasí so závermi znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ing. Širka v rámci tzv. kontrolného

znaleckého dokazovania. Podľa jej názoru sa znalec nevysporiadal s úlohami, ktoré mu uložil súd.
Nezodpovedal najmä na rozdiely medzi znaleckými posudkami Ing. Arch. Králika a Ing. Hebeňa, a preto
znalecký posudok Ing. Širku nemôže slúžiť ako kontrolný znalecký posudok, lebo sa obmedzuje iba na
konštatovanie všeobecnej hodnoty posudzovaných nehnuteľností. Nesúhlasila s návrhom navrhovateľa,
aby účastníci pri určovaní ceny nehnuteľností vychádzali z potvrdení realitných kancelárií, čo

odôvodnila vykonanými znaleckými dokazovaniami, ako aj potrebou doplnenia kontrolného znaleckého
dokazovania.

Súd vrátil znalcovi Ing. Širkovi jeho znalecký posudok za účelom doplnenia kontrolného znaleckého
dokazovania, pretože sa stotožnil s argumentmi odporcov 1/ a 2/ v tom smere, že znalec sa vpredloženom posudku č. 9/2012 v nedostatočnom rozsahu vysporiadal s úlohami, ktoré mu uložil súd
vo svojom uznesení, ktorým nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Účastníkom konania súd súčasne
umožnil, aby v stanovenej lehote predložili súdu v písomnej forme prípadné otázky, ktoré by podľa ich

názoru mal znalec v rámci doplnenia kontrolného znaleckého dokazovania zodpovedať. Účastníkov
konania nezaviazal k povinnosti zložiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania.

Súd uznesením č.k. 4C 170/2009 - 252 zo dňa 08.04.2013 znalcovi Ing. Ivanovi Širkovi uložil povinnosť
doplniť kontrolný znalecký posudok č. 9/2012. Jeho úlohu vymedzil tak, že po oboznámení sa s obsahom
spisu vedeného v predmetnej veci, s posudkom č. 081/2009 vypracovaný Ing. arch. Jánom Králikom,

posudkom vypracovaným Ing. Jozefom Hebeňom č. 14/2010 a znaleckým posudkom č. 9/2012 bude
stanoviťvšeobecnúhodnotunehnuteľností,ktorésúpredmetomtohtokonaniaatiežpoukázaťnazistené
rozdiely medzi výpočtom v posudku č. 081/2009 a v znaleckom posudku č. 14/2010. Zároveň mu
uložil pri doplnení kontrolného znaleckého posudku vysporiadať sa s námietkami odporcov 1/ a 2/ proti
znaleckému posudku č. 9/2012, ktoré súd považuje za opodstatnené.

Znalec Ing. Ivan Širka podal dňa 20.06.2013 znalecký posudok č. 8/2013.

K námietke odporcu 1/ podľa ktorej v znaleckom posudku č. 9/2012 bola síce znalcom subjektívne
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností, avšak neboli splnené úlohy, ktoré boli znalcovi uložené,
pretože vo svojom znaleckom posudku znalec nepoukázal na rozdiely medzi výpočtom všeobecnej
hodnoty nehnuteľností v zmysle posudkov Ing. arch. Králika č. 081/2009 a Ing. Hebeňa č. 14/2010 a
prípadné nesprávne použitie koeficientov riadne neodôvodnil, znalec Ing. Širka uviedol, že v kontrolnom

znaleckom posudku č. 9/2012 v časti III. záver bol 1. otázky a odpovede (zistené rozdiely) je presne
popísaný popis stanovenia orientačného priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, od ktorého sa
následne odvíja výpočet koeficientu polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti). V zmysle metodiky
vypracovanej Mariánom Vyparinom a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a
stavieb a publikácie od prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD. - Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov,

sú orientačné údaje bytových budov pre sídla, kde sa radí aj obec Valaská, stanovené od 0,20 -
0,30. Pri zvýšenom záujme o kúpu nehnuteľností je maximálne zvýšenie priemerného koeficientu
predajnosti o 0,15 proti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu, z čoho znalec v
posudku č. 081/2009 Ing. arch. Ján Králik pri stanovení priemerného koeficientu polohovej diferenciácie
aj vychádzal. V kontrolnom posudku č. 9/2012 vychádzal aj z uvedenej metodiky a aj vzhľadom na

prednostom obce predložený údaj o zvýšenom záujme o kúpu nehnuteľností použil priemerný koeficient
predajnosti 0,40, čo predstavuje oproti doporučeným koeficientom zvýšenie o 75 - 100 %, čo v uvedenej
lokalite považoval za adekvátne. Nevedel vysvetliť, prečo bol v posudku Ing. Hebeňa č. 14/2010
použitý priemerný koeficient predajnosti 0,6. V zmysle spomínanej metodiky pre uvedený spôsob
hodnotenia nehnuteľnosti je neodôvodnený, a preto neprípustný. Môže sa iba domnievať, že vzhľadom

na spomínaný záujem o dané nehnuteľnosti realitnými kanceláriami v tom čase znalec prispôsobil
výškukoeficientustanoveniucenypribližnejponukámrealitnýchkancelárií.Pripomenul,žejevšeobecne
známe, že cenové ponuky realitných kancelárií sú približne o 15 - 20 % nadsadené oproti reálnej cene,
čo sa zrejme prejavilo aj v danom prípade.

Znalec Ing. Širka ďalej k namietaniu výšky stanoveného koeficientu polohovej diferenciácie (koeficientu

predajnosti) použitej v znaleckom posudku č. 9/2012, ktorú odporca považuje za zjavne nesprávnu a
nedostatočne odôvodnenú z dôvodu, že v posudku č. 14/2010 znalec uviedol, že dopyt s ponukou je
vyrovnaný, z čoho stanovil koeficient predajnosti 0,788 na rozdiel od údaja uvedeného v kontrolnom
znaleckomposudkuč.9/2012,podľaktoréhojedopytpoobdobnýchnehnuteľnostiachvyššíakoponuka,
a napriek tomu je koeficient predajnosti 0,563, uviedol, že rozhodujúce je správne určenie priemerného

koeficientu polohovej diferenciácie, od ktorého sa následne po určení hlavných vplyvov na hodnotu
nehnuteľností odvíja aj výsledný koeficient polohovej diferenciácie - koeficient predajnosti. Medzi tieto
hlavné vplyvy patrí aj trh s nehnuteľnosťami, teda dopyt po nehnuteľnostiach, kúpna sila obyvateľstva v
danejlokalite.Právezdôvodumaximálnejobjektivitypriurčenítýchtovplyvovspomedzipiatichmožností
(tzv. váhy vplyvu) požiadal o uvedenú informáciu písomne Obecný úrad vo Valaskej a pri osobnej

návšteve Obecného úradu mu bol zvýšený záujem o nehnuteľnosti písomne potvrdený aj od prednostu
obce Valaská Ing. Petra Minárika. Stanovenie váh ostatných hlavných vplyvov na hodnotu nehnuteľnostíbolo medzi znalcami zhodné. Samotný koeficient polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti) po
zadaní priemerného orientačného koeficientu predajnosti určeného metodikou výpočtu a vyplnení
hlavných vplyvov na hodnotu nehnuteľností vygeneruje program na ohodnocovanie nehnuteľností

HYPO od firmy KROS ŽILINA, ktorý použili všetci znalci pri spracovaní svojich posudkov. Ďalej
uviedol, že koeficient predajnosti 0,563 v znaleckom posudku č. 9/2012 ani koeficient 0,788 uvedený
v znaleckom posudku č. 14/2010 neurčili znalci, ale tieto koeficienty boli po zadaní uvedených údajov
vygenerované uvedeným softwérom programu HYPO. Je samozrejmé, že pri určení rozdielnych
základných priemerných koeficientov v jednotlivých posudkoch pri použití takmer identických váh

hlavných vplyvov na stavbu činí rozdiel približne 30 %. Z uvedených dôvodov si nemyslí, že pri
miernom pozitívnejšom ovplyvnení jedného z 19 hlavných vplyvov použitých v posudku č. 9/2012 sú
narušené základné ekonomické pravidlá. Uviedol, že uvedená informácia o zvýšenom záujme o kúpu
nehnuteľností bola maximálne zohľadnená v koeficiente povyšujúcich faktorov pri hodnotení pozemkov,
čo zdvihlo ich východiskovú hodnotu stanovenú vyhláškou č. 254/2010, ktorou sa mení vyhlášky č.
492/2004 zo sumy 3,32 Eur v obciach do 5 000 obyvateľov na sumu 11,89 Eur, teda viac než 3,5 krát.

Knámietkeodporkyne2/,zktorejvyplývaotázka,aképoužitiekoeficientujezákonné,keďzodpovedanie
tejto otázky je určujúce pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, keďže pri porovnaní tabuliek
znaleckých posudkov je zrejmé, že obaja znalci vychádzali z rovnakých údajov a určili rovnaké
koeficienty, pričom je však rozdiel v hodnote číselného vyjadrenia koeficientu polohovej diferenciácie
(koeficientu predajnosti), čo vyplýva z rozdielneho určenia hodnoty jeho priemernej hodnoty (0,6 proti

0,4), Ing. Širka uviedol, že obaja znalci vychádzali z rovnakých údajov a určili rovnaké koeficienty.
Všetci znalci teda použili údaje z rovnakej metodiky, ktorou je Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita 2001, ISBN 80 - 7100 - 827 - 3 spracovaná Ing. Vyparinom
a kol., ale zásadne sa rozchádzajú v použití priemerného koeficientu predajnosti v SR, kde koeficient
použitý v posudku č. 14/2010 znalca Ing. Hebeňa nezodpovedá použitej metodike, čo bolo konštatované

úplne jednoznačne v kontrolnom posudku č. 9/2012 v časti III. záver bod 1. Otázky a odpovede (zistené
rozdiely), kde je presne rozpísaný popis stanovenia orientačného priemerného koeficientu polohovej
diferenciácie, od ktorého sa následne odvíja výpočet koeficientu polohovej diferenciácie (koeficient
predajnosti). Vzniknutý rozdiel vo výpočte konečného koeficientu predajnosti je detailne popísaný v
predchádzajúcej odpovedi.

K vzniknutým rozdielom pri určení technickej hodnoty domu a príslušenstva predstavujúcim 3 % hodnoty
znalec uviedol, že technická hodnota predstavuje odhad stavby vychádzajúci z východiskovej hodnoty
(odhad hodnoty stavby, ktorú by bolo možné nadobudnúť formou výstavby v čase hodnotenia na úrovni
bez DPH) a je znížená o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania, to znamená že ho ovplyvňuje
vek stavby (rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť

kolaudačné rozhodnutie), predpokladaná základná životnosť stavby (u rodinných domov 80 - 120
rokov), spôsob užívania stavby a jej údržba. Opotrebenie sa uvádza v % a zodpovedá znehodnoteniu
technického stavu stavby v závislosti od vyššie uvedených faktorov. Použitie týchto údajov v posudku
č. 9/2012 predstavuje uvedený rozdiel, na ktorý odporca poukazuje. To isté platí aj pri drobných a
inžinierskych stavbách, kde je však predpokladaná životnosť nižšia, a tým pádom opotrebenie väčšie.

Všetky údaje sú súčasťou spomínanej Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb,
z ktorých čerpali všetci znalci, ktorí predložili v tomto konaní posudky.

Znalec ďalej k stanovisku odporcu ohľadom cien trojizbových bytov uviedol, že každá nehnuteľnosť sa
posudzuje individuálne a trojizbové byty v Brezne môžu mať diametrálne odlišné ceny ako nehnuteľnosti
niekde na okraji mesta v blízkosti neprispôsobivých a konfliktných skupín obyvateľov. Pri určení ceny

nehnuteľnosti rozhodujú aj iné faktory, ako sú poloha bytu, jeho technický stav, technický stav bytového
domu (zateplenie, plastové okná, a pod.), počet bytov vo vchode a ich umiestnenie, príslušenstvo
bytového domu, príslušenstvom bytu a jeho vybavenosť, možnosť parkovania, garážovania, hustota a
skladba obyvateľstva na sídlisku, občianska vybavenosť (banky, školy, škôlky, jasle, nemocnice, divadlo,
sieť obchodov, reštaurácie, a pod.), doprava v blízkosti bytu, cena pozemkov na spoločných častiach

domu a veľa ďalších faktorov. V neposlednom rade pri kúpe bytu sa predpokladajú menšie náklady na
jeho rekonštrukciu ako pri dlhodobo neobývanom dome, čo má tiež vplyv na cenu nehnuteľnosti. Pri
použití priemerných koeficientov stanovených spomínanou metodikou výpočtu pre mesto Brezno, ktoráje v rozsahu 0,40 - 0,50 po ich prípadnom navýšené o 0,15, môžu byť ceny jednotlivých nehnuteľností
v rámci mesta značne rozdielne.

Znalec viedol, že spôsob správneho stanovenia priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, čo

vlastne predstavuje odôvodnenie zisteného rozdielu medzi určeným priemerným koeficientom polohovej
diferenciácie v posudku Ing. Králika č. 081/2010 a priemerným koeficientom polohovej diferenciácie
v posudku Ing. Hebeňa č. 14/2010, ktoré namietal navrhovateľ a podľa odporcu 1/ ich znalec v
kontrolnom posudku č. 9/2012 riadne neodôvodnil, použil priamu citáciu z uvedenej Metodiky výpočtu
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline v roku

2001, kedy a aké koeficienty môže použiť. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie je stanovený
v súlade s touto Metodikou. Pojmom všeobecná hodnota sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné
predať nehnuteľnosť, podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží. V prípadoch, ak ide o samostatnú
obec tvoriacu obytnú časť alebo časť so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, možno priemerný
koeficient polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti) zvýšiť maximálne o 0,15 oproti pôvodnému
koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu. Zmena hodnoty priemerného koeficientu polohovej

diferenciácie o 0,1 - 0,2 môže spôsobiť zmenu všeobecnej hodnoty stavby rádovo v tisícoch až desať
tisícoch Eur. Orientačný koeficient podľa uvedenej metodiky pre bytové budovy v obciach, kde sa
radí aj obec Valaská, je stanovený v rozpätí 0,20 - 0,30. Vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru,
polohu, typ nehnuteľnosti, blízkosť okresného mesta a kvalitu použitých stavebných materiálov, ako
aj dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite znalec uviedol, že považuje za primerané vo výpočte

uvažovať s priemerným zvýšením koeficientu polohovej diferenciácie ako pre okresné mesto Brezno,
t.j. 0,40, čím nedochádza k podhodnoteniu nehnuteľností a súčasne to odzrkadľuje súčasný dopyt po
nehnuteľnostiach tohto typu.

Znalec z vyššie uvedených dôvodov znalecký posudok č. 8/2013 predložil ako samostatný aktualizovaný
posudok k dátumu doručenia uznesenia súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť doplniť kontrolný

znalecký posudok, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec v ňom určil všeobecnú
hodnotu stavieb a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, po zaokrúhlení na sumu 45 900,-
Eur. Záverom uviedol., že v danej lokalite neboli zistené riziká, ktoré by výrazne vplývali na využívanie
nehnuteľností.

Navrhovateľ sa k doplneniu kontrolného znaleckého posudku vyjadril písomným podaním zo dňa

05.08.2013. V ňom uviedol, že prvé ocenenie rodinného domu súp. č. XXX na parcele KN č. XXX v
kat. území obce N. bolo vypracované na hodnotu 42 000,- Eur k dátumu 15.07.2009. S prihliadnutím
na ubehnutý čas a skutočnosť, že dom je neobývaný a nie sú tam dlhšiu dobu vykonávané žiadne
udržiavacie práce, je prirodzené, že cena domu by v žiadnom prípade nemala narastať, ale klesať. Preto
žiadal, aby nehnuteľnosti boli vyporiadané v sume, ktorá bude aritmetickým priemerom posudkov č.

081/2009 (42 000,- Eur) a posudku č. 8/2013 (45 900,- Eur), ktorý predstavuje 43 950,- Eur.

Právny zástupca odporcu 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 23.07.2013 v podstate uviedol, že súhlasí
so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasí so žalobným návrhom
navrhovateľa vyporiadať odporcov zo sumy uvedenej v posudku Ing. Králika, t.j. zo sumy 42 000,- Eur
a ani zo sumy uvedenej v posudkoch Ing. Širku, pretože takýto návrh nespĺňa zákonnú podmienku

primeranosti náhrady. Navrhol vypočutie znalcov Ing. Širku a Ing. Hebeňa na pojednávaní. Dôvodil,
že pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti, ktorá má byť základom finančného vyrovnania, súd nemôže
vychádzal iba zo súm určených znaleckým posudkom, ktoré sú iba teoretickou veličinou. Musí zohľadniť
aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa vyskytli v priebehu konania.

Odporkyňa 2/ vo vyjadrení zo dňa 23.07.2013 uviedla, že znalec Ing. Širka nejednoznačne zodpovedal

otázku, či bol postup Ing. Hebeňa pri vypracovávaní posudku č. 14/2010 správny alebo nesprávny.
Znalec neodôvodnil, z akého dôvodu použil metódu úpravou časovej hodnoty. Oveľa presnejší spôsob
určenia všeobecnej hodnoty vychádza z metódy porovnaním, kde sa zohľadňujú skutočne realizované
prevody porovnateľných nehnuteľností. Navrhla na pojednávaní vypočuť znalcov Ing. Hebeňa a Ing.
Širku.Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 16.12.2013 na ktoré predvolal účastníkov, ich právnych
zástupcov, ako aj znalcov Ing. Hebeňa a Ing. Širku.

Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že trvá na podanom návrhu. Navrhol, aby súd zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, že ich prikáže do jeho výlučného
vlastníctva, pričom pri určení podielov bude vychádzať z ceny kontrolného znaleckého posudku
vypracovaného Ing. Širkom. Poukázal v tej súvislosti na znalecké posudky č. 9/2012 a č. 8/2013 a
uviedol, že v podstate sú v súlade so znaleckým posudkom Ing. arch. Králika. Znalecký posudok, ktorý
vypracoval Ing. Hebeň, ktorý stanovil cenu nehnuteľností na 60 300,- Eur, je podľa výsledkov znaleckého

dokazovania vypracovaných Ing. arch. Králikom, ako aj Ing. Širkom vo forme kontrolného znaleckého
dokazovania, nereálny.

Odporcovia 1/ a 2/ zhodne uviedli, že navrhujú, aby súd pri určení hodnoty predmetných nehnuteľností
vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Hebeňom č. 14/2010, teda aby súd vychádzal
zo sumy 60 300,- Eur.

Znalec Ing. Ivan Širka pri výsluchu uviedol, že znalecké posudky č. 9/2012 a 8/2013, ktoré v

konaní vypracoval, vychádzajú z metodiky ktorú používajú aj iní znalci. Táto metodika je vypracovaná
Žilinskou univerzitou; odkázal na ňu v doplnenom kontrolnom znaleckom posudku. Rozdiel v ocenení
predmetných nehnuteľností v znaleckom posudku č. 9/2012 a č. 8/2013 (sumy 46 600,- Eur a 45 900,-
Eur) vysvetlil tak, že jeden z faktorov, ktorý vstupuje pri výpočte alebo pri ohodnotení nehnuteľnosti do
úvahy aj tzv. koeficient cenovej úrovne. Tento sa mení štatisticky každý štvrťrok. Koeficient má rastúcu

tendenciu. Doplnil, že koeficient cenovej úrovne mal od roku 1993 doposiaľ stále rastúcu tendenciu. V
roku 2013 bol upravený, mierne sa jednorázovo znížil. Toto môže byť jeden z dôvodov, pre ktorý cena
predmetných nehnuteľností v roku 2013 bola ohodnotená na 45 900,- Eur v porovnaní s cenou určenou
v znaleckom posudku č. 9/2012 (46 600,- Eur). Rozdielne ocenenie tých istých nehnuteľností, ktoré sú
predmetnom tohto konania v troch znaleckých posudkoch znalec vysvetlil v podstate tým spôsobom, že

v zmysle metodiky oceňovania sa uvádza orientačný koeficient, ktorý sa vkladá do výpočte pre obce
do 5 000 obyvateľov (kam patrí aj obec Valaská) v rozpätí 0,2 - 0,3. Táto metodika hovorí, že pokiaľ je
zvýšený záujem a pokiaľ má nehnuteľnosť niektoré ďalšie veľmi výhodné vlastnosti, môže sa zvýšiť o
0,1 - 0,15. Treba si uvedomiť, že toto zvýšenie už robí veľmi veľké rozdiely oproti pôvodnému a každé
zvýšenie musí byť podrobne znalcom aj zdokumentované a vysvetlené. On zvýšil koeficient o 0,1, teda

ho stanovil na 0,4 a vychádzal pritom zo skutočne zistených informácií, ktoré zistil na Obecnom úrade vo
Valaskej, kde mu písomne potvrdili, že záujem o nehnuteľnosti je v tejto obci vyšší. Ostatné koeficienty
sa vygenerujú programom a v danom prípade vyšiel konečný predajný koeficient 0,58.

Znalec Ing. Širka nevedel odpovedať, z akého dôvodu použil znalec Ing. Hebeň koeficient 0,6. Uviedol,
že takýto koeficient sa bežne používa napr. v krajskom meste Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu sa k

tomuto nevedel bližšie vyjadriť. Na otázku súdu vysvetlil, že sa jedná o priemerný koeficient, od ktorého
sa odpočítavajú, resp. sa vygenerujú všetky ostatné faktory ovplyvňujúce cenu nehnuteľností. On vo
svojom znaleckom posudku, ako aj v jeho doplnení, použil tento koeficient vo výške 0,4. Doplnil, že
ho zvýšil o takmer maximálne možnú hranicu tak, ako je uvedené vyššie. Vysvetlil, že tento priemerný
koeficient sa v zmysle Metodiky Žilinskej univerzity môže upravovať smerom hore, čo je tolerancia

0,1 až 0,15, ktorá by mala zodpovedať danej lokalite, kúpyschopnosti obyvateľstva a celkovej polohe
nehnuteľností. Toto musí byť ale vždy dôveryhodne a podrobne opísané, teda musí byť uvedený dôvod,
pre ktorý sa tento koeficient zvyšuje. Pri určení výšky tohto koeficientu vychádzal z informácií získaných
od prednostu Obecného úradu vo Valaskej. Nevylúčil, že by koeficient mohol byť zvýšený aj viac, avšak
v prípade vyššieho zvýšenia by do úvahy musela prichádzať napr. stavba priemyselného parku v danej

obci. Porovnávaciu metódu pri vypracovaní znaleckého posudku použiť nemohol, pretože pri použití
porovnávacej metódy musia byť relevantne dokázateľné podklady, t. j. musia existovať overené kúpne
zmluvy, prípadne overené znalecké posudky, ktoré k danej nehnuteľnosti patria. Tieto podklady musia
byť vypracované minimálne pre tri nehnuteľnosti a všetky tri nehnuteľnosti musia byť zdokladovateľné;
tieto podklady by mali predložiť účastníci konania. Doplnil, že koeficient predajnosti určuje 19 faktorov,

ktoré sú súčasťou posudku. V týchto 19 faktoroch sa zhodol s obidvomi znalcami v 18 a na základe jehozistenia, že v obci Valaská je vyšší dopyt ako ponuka, zvýšil koeficient na 0,4. Za normálnych okolností
by bol tento koeficient 0,3, maximálne 0,35.

Znalec Ing. Jozef Hebeň pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní svojho znaleckého

posudku vychádzal z koeficientu polohovej diferenciácie 0,6. Znalec Ing. Širka pri vypracovaní
kontrolného znaleckého posudku a jeho doplnenia vychádzal z koeficientu vo výške 0,4. Uviedol, že
koeficient vo výške 0,6 stanovil z dôvodu, že vychádzal zo zistení trhu. Tento koeficient sa stanovuje
na základe priemerných všeobecných hodnôt v určenej lokalite a predstavuje pomer všeobecných
priemerných hodnôt k technickej hodnote. Koeficient vo výške 0,6 stanovil na základe svojho poznania

trhu. Doplnil, že metodika síce odporúča nejaké koeficienty, resp. ich rozhrania, avšak hovorí, že sa
jedná o orientačné koeficienty. Všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností odhadoval k roku 2009,
hoci znalecký posudok robil v roku 2010. Vychádzal z technického stavu nehnuteľností k roku 2009,
pričom aj také faktory ako sú veličiny ponuky a dopytu zohľadňoval k roku 2009, čo vysvetlil tým, že mu
tak bolo uložené uznesením súdu. Cenový rozdiel stanovený svojim posudkom v porovnaní s posudkom
Ing. arch. Králika vysvetlil použitím rôzneho koeficientu polohovej diferenciácie, čo odôvodnil tým, že

poznajúc danú lokalitu vychádzajúc pritom z ponuky a dopytu na trhu nehnuteľností v mieste, na ktorom
sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, určil tento koeficient vo výške 0,6.

Znalec Ing. Širka svoju výpoveď doplnil v tom smere, že predmetné nehnuteľnosti ohodnocoval k roku
2009, kedy začal súdny spor, pričom jeho ohodnotenie sa vzťahuje iba na technickú hodnotu týchto
nehnuteľnosti. Vysvetlil, že faktory ako sú ponuka a dopyt na trhu nehnuteľností znalci ohodnocujú k

času, kedy je súdom zadaná úloha na vypracovanie znalcovi zo strany súdu.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne záverom uviedol, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že súčasná odhadovaná cena predmetných nehnuteľností je okolo 42 až 43 000,-
Eur. Má za to, že Ing. Širka postupoval ako znalec správne, pretože oceňoval nehnuteľnosti ku dňu
vyporiadavania, avšak v technickom stave ku dňu podania návrhu tak, ako to predpokladá aj zákon.

Pri vyporiadaní sa totiž vychádza z ceny nehnuteľností v čase vyporiadania. Znalec Ing. Hebeň tvrdil
opak keď vychádzal a posudzoval nehnuteľnosti k roku 2009, pričom zrejme nesprávne pochopil
zadanie zo strany súdu. Je toho názoru, že skutočne objektívnou je cena stanovená Ing. Širkom v
poslednom posudku č. 8/2013, ktorý je dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu. Znalec Ing. Širka
dostatočným spôsobom zdôvodnil svoj postup pri oceňovaní nehnuteľností a dostatočne odpovedal

na námietky odporcov vznesené v konaní. Znalecký posudok Ing. Hebeňa sa naproti tomu vymyká z
bežnej metodiky, ktorá stanovuje spôsoby ohodnocovania nehnuteľností používané aj inými znalcami.
Preto navrhla, aby súd tento znalecký posudok nebral do úvahy. Žiadala, aby súd návrhu vyhovel,
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho
tým spôsobom, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorého zaviaže vyplatiť

odporcom náhradu zodpovedajúcu výsledku znaleckého dokazovania zistenú Ing. Širkom v znaleckom
posudku č. 8/2013. Navrhovateľ si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov konania.

Záverom právny zástupca odporcu 1/ navrhol, aby súd pri určení ceny podielov vychádzal nielen zo
znaleckého dokazovania, ale aj z ostatných listinných dokladov predložených v spise. Súhlasil s tým,
aby boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa, avšak návrh na

vyporiadanie spoluvlastníctva vychádzajúci zo sumy 42 000,- Eur považuje za neprijateľný, pretože
nespĺňa podmienku primeranosti náhrady. Navrhol preto, aby súd zaviazal navrhovateľa na priznanie
náhradyvovýške14752,84Eurtak,akožiadaajodporkyňa2/.Uplatnilsinároknanáhradutrovkonania.

Právny zástupca odporkyne 2/ záverom uviedol, že s návrhom na prikázanie veci do výlučného
vlastníctva navrhovateľa súhlasí. Navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho

tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorého zaviaže vyplatiť jej za
spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 14 752,94 Eur. Poukázal na súčasné ceny rodinných domov
vo Valaskej a na cenové relácie bytov v panelových domoch v Brezne. Uplatnil si nárok na priznanie
náhrady trov konania.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, listinných dokladov k návrhu pripojených tak, ako
sú uvedené vyššie, znaleckého posudku č. 081/2009 vypracovaného Ing. arch. Jánom Králikom,
písomného vyjadrenia odporcu 1/ k návrhu zo dňa 21.10.2009, zmluvy o sprostredkovaní predaja zo

dňa 29.06.2007, prehlásenia o úmysle p. Vladimíra Vetráka, výzvy na uzavretie dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vypracovanej notárom JUDr. Michalom
Capekom, písomného vyjadrenia odporcu k výzve zo dňa 19.06.2008, inzercie predaja nehnuteľností
z webového portálu www.reality.sk, potvrdení o platbe dane za nehnuteľnosti, stanoviska k výzve na
úhradu nákladov spojených s vlastníctvom nehnuteľností zo dňa 27.05.2009, písomného vyjadrenia

odporkyne 2/ k návrhu zo dňa 21.10.2009, znaleckého posudku č. 14/2010 vypracovaného znalcom
Ing. Jozefom Hebeňom, potvrdenia spoločnosti Kings Reality s.r.o. zo dňa 08.10.2010, znaleckého
posudku č. 9/2012 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Širkom, vyjadrenia odporkyne 2/ k znaleckému
posudku Ing. Širku zo dňa 16.04.2012, vyjadrenia odporcu 1/ k znaleckému posudku Ing. Širku zo
dňa 16.04.2012, vyjadrenia navrhovateľa k znaleckému posudku Ing. Ivana Širku zo dňa 18.04.2012,
inzercie stiahnutej z internetu z webovej stránky firmy Remax Slovakia, vyjadrenia odporkyne 2/

zo dňa 30.01.2013, vyjadrenia odporcu 1/ zo dňa 04.02.2013, znaleckého posudku č. 8/2013
vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Širkom predloženého tunajšiemu súdu 20.06.2013, písomného
vyjadrenia odporkyne 2/ k doplneniu znaleckého posudku zo dňa 23.07.2013, písomného vyjadrenia
odporcu 1/ k doplneniu znaleckého posudku zo dňa 23.07.2013, vyjadrenia navrhovateľa k doplneniu
znaleckého dokazovania zo dňa 05.08.2013, fotokópie Hospodárskych novín z 12.08.2013, strany 13,

ďalej výsluchom navrhovateľa, odporcu 1/ a odporkyne 2/, ako aj výsluchom znalcov Ing. Ivana Širku a
Ing. Jozefa Hebeňa, pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach
tento skutkový stav :

Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáha, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným Správou katastra C. pre obec N., katastrálne územie N.,

ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako parcela č. XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 325 m2 a na
nej postavený rodinný dom súp. č. XXX a parcela č. XXX o výmere 616 m2, orná pôda. Navrhovateľ je
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 5/9-ín, odporcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi
týchto nehnuteľností každý v podiele 2/9-ín k celku. Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ žiada
prikázať tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a každému z odporcov navrhuje vyplatenie

sumy vo výške 9 333,- Eur za ich spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Spolu s
návrhom predložil znalecký posudok Ing. arch. Jána Králika č. 081/2009, z ktorého okrem iného vyplýva,
že hodnota vyššie uvedených nehnuteľností predstavuje sumu 42 000,- Eur. Práve pri určení navrhnutej
náhrady vo výške 9 333,- Eur každému z odporcov vychádzal navrhovateľ z tohto znaleckého posudku.

Odporcovia1/a2/sozrušenímpodielovéhospoluvlastníctvasúhlasia;rovnakosúhlasiaajstým,abyboli

vyššie uvedené nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Obidvaja odporcovia
však nesúhlasia s navrhnutou výškou vyplatenia ich vyrovnacieho podielu (finančnej náhrady) za ich
spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam. Nesúhlasia ani so znaleckým posudkom Ing.
arch. Jána Králika, ktorý vyššie uvedené nehnuteľnosti ocenil na sumu 42 000,- Eur. Tento znalec
podľa ich vyjadrenia vo svojom znaleckom posudku nezohľadňuje ich reálnu trhovú hodnotu tvorenú

aktuálnym dopytom a ponukou na miestnom trhu nehnuteľností. Odporcovia sú presvedčení, že cena
nehnuteľností je vyššia. Navrhli preto, aby súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pri určení
výšky náhrady za ich spoluvlastnícke podiely vychádzal z tej skutočnosti, že už v dedičskom konaní
sa odporcovia snažili uzavrieť s navrhovateľom dohodu v tom smere, že jediným vlastníkom vyššie
uvedených nehnuteľností sa stane navrhovateľ, pričom žiadali vyplatiť svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý

každému z nich prináleží v podiele 2/9-ín k celku, vychádzajúc zo sumy 2 mil. Sk (66 387,82 Eur),
ktorú bol ochotný akceptovať kupec, ktorý v minulosti o nehnuteľnosti prejavil reálny záujem. K predaju
nehnuteľností však nedošlo z dôvodu, že navrhovateľ od predaja odstúpil. Obidvaja odporcovia teda za
svoje spoluvlastnícke podiely žiadajú od navrhovateľa vyplatenie sumy 14 752,84 Eur.

Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Hebeňa č. 14/2010, ktorého do konania za účelom ohodnotenia

nehnuteľnosti pribral súd vyplýva, že znalec ocenil nehnuteľnosti na 60 300,- Eur. Uviedol, že na základe
jeho zistení pre daný trh nehnuteľností a trh s podobnými nehnuteľnosťami v danom mieste a čase jekoeficient polohovej diferenciácie 0,788. V posudku č. 081/2009 ktorý vypracoval Ing. arch. Ján Králik
je počítané s koeficientom polohovej diferenciácie 0,488.

Vzhľadom na to, že znalecké posudky Ing. arch. Jána Králika a Ing. Jozefa Hebeňa sa v značnej

miere rozchádzajú (pokiaľ ide o ocenenie predmetných nehnuteľností), súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie a do konania pribral ako znalca Ing. Ivana Širku za účelom vypracovania tzv. kontrolného
znaleckého posudku. Tento znalec podal dňa 06.02.2012 znalecký posudok č. 9/2012. Z záverov v
podstate vyplýva, že priemerný koeficient polohovej diferenciácie je stanovený v súlade s Metodikou
výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline v

roku 2001. Pojmom všeobecná hodnota sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť
podľa ponuky a dopytu v mieste, kde leží. V prípadoch ak ide o samostatnú obec tvoriacu obytnú časť
so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, možno priemerný koeficient polohovej diferenciácie zvýšiť
maximálne o 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu. Orientačný
koeficient podľa uvedenej metodiky pre bytové budovy v obciach, kde sa radí aj obec Valaská, je
stanovený v rozpätí 0,20 - 0,30, pričom zmena hodnoty priemerného koeficientu polohovej diferenciácie

zvýšením o 0,1 až 0,2 môže spôsobiť zmenu všeobecnej hodnoty stavby v tisícoch až desať tisícoch
Eur. Vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu a typ nehnuteľnosti, blízkosť okresného mesta a
kvalitu použitých stavebných materiálov, ako aj dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite, považuje
za primerané vo výpočte uvažovať s priemerným zvýšením koeficientu polohovej diferenciácie ako
pre neďaleké okresné mesto Brezno, t.j. 0,40, čím nedochádza k podhodnoteniu nehnuteľností a

súčasne to odzrkadľuje súčasný dopyt po nehnuteľnostiach tohto typu. Všeobecná hodnota je výsledná
objektivizovanáhodnotanehnuteľnostíastavieb,ktorájeznaleckýmodhadomichnajpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri
poctivom predaji, kde kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. V dôsledku toho, že nie sú

podklady pre výpočet všeobecnej hodnoty porovnaním a kombinovanou metódou v súlade so znením
časti B/prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. bola vybratá metóda polohovej diferenciácie ako najvhodnejšia
metóda pre stanovenie všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností. Rekapituláciou všeobecnej hodnoty
znalec dospel k zaokrúhlenej všeobecnej hodnote nehnuteľností vo výške 46 600,- Eur.

Odporcovia so závermi znaleckého posudku Ing. Širku nesúhlasili a spochybnili opodstatnenosť ním

vykonaného kontrolného znaleckého dokazovania. Navrhli jeho doplnenie.

Vzhľadom na namietané skutočnosti voči znaleckému posudku Ing. Širku, ktorý bol do konania pribratý
ako znalec, ktorý mal vypracovať kontrolný znalecký posudok, sa súd stotožnil s námietkami odporcov k
jeho znaleckému posudku a znalecký posudok č. 9/2012 vrátil znalcovi Ing. Širkovi na doplnenie s tým,
že v uznesení súd presne stanovil úlohy, ktoré uložil znalcovi vykonať.

Ing. Ivan Širka podal dňa 20.06.2013 znalecký posudok č. 8/2013, v ktorom po oboznámení s posudkom
č. 081/2009 vypracovaným Ing. arch. Jánom Králikom, ďalej posudkom vypracovaným Ing. Jozefom
Hebeňom č. 14/2010 a znaleckým posudkom č. 9/2012 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania a poukázal aj na zistené rozdiely medzi výpočtom v posudku č. 081/2009
a v posudku č. 14/2010. Zároveň sa v tomto posudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami

odporcov1/a2/vočisvojmupredchádzajúcemuznaleckémuposudkuč.9/2012.Zozáverovdoplneného
znaleckého posudku Ing. Širku o. i. vyplýva, že tento znalec v ňom určil všeobecnú hodnotu stavieb a
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, po zaokrúhlení na sumu 45 900,- Eur.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 136 Občianskeho zákonníka,

(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 Občianskeho zákonníka,

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 Občianskeho zákonníka,

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne

a nerozdielne.

(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene

rozhodol súd.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka,

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej
osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 141 Občianskeho zákonníka,

(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali,aknemalauždohodaozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadanípísomnúformu.

Podľa § 142 Občianskeho zákonníka,

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno

k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu je
dôvodný.Vykonanýmdokazovanímmásúdpreukázané,žeúčastnícikonaniasúpodielovíspoluvlastníci

predmetných nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, ako je uvedené vyššie, pričom
spoluvlastnícky podiel samotného navrhovateľa činí 5/9-ín k celku. Navrhovateľ je teda väčšinovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom tomuto zodpovedá aj požiadavka prikázania veci do jeho
vlastníctva a vyplatenie primeraných náhrad odporcom ako spoluvlastníkom vzhľadom na to, že
rozdelenie veci nie je dobre možné, žiadny z účastníkov to ani nenavrhol, pričom odporcovia s

prikázaním veci do vlastníctva navrhovateľa súhlasili (čo zodpovedá aj starostlivosti navrhovateľa o
predmetné nehnuteľnosti a jeho záujmu v budúcnosti ich využívať) a otáznou tak bola len výška
primeranej náhrady, o ktorej mal navrhovateľ a odporcovia na druhej strane rozdielne predstavy. Súd
pri rozhodovaní v tejto vychádzal zo znaleckého dokazovania vykonaného znalcom Ing. Širkom potom,
ako tento doplnil svoj kontrolný znalecký posudok č. 9/2012 posudkom č. 8/2013, pričom podľa názoru

súdu výsledky doplneného znaleckého dokazovania sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu,
keď Ing. Širka sa dostatočne vysporiadal s námietkami odporcov 1/ a 2/ vzneseným proti výsledkom
znaleckého dokazovania.

Pokiaľ ide o námietku odporcu 1/, podľa ktorej v znaleckom posudku č. 9/2012 bola síce znalcom
subjektívnestanovenávšeobecnáhodnotanehnuteľností,avšaknebolisplnenéúlohy,ktoréboliznalcovi

uložené, lebo znalec nepoukázal na rozdiely medzi výpočtom všeobecnej hodnoty nehnuteľností v
zmysle posudkov Ing. arch. Králika č. 081/2009 a Ing. Hebeňa č. 14/2010 a prípadné nesprávne použitie
koeficientov riadne neodôvodnil, súd sa stotožňuje s vyjadrením znalca, podľa ktorého v kontrolnom
znaleckom posudku č. 9/2012 v časti III. záver bol 1. otázky a odpovede (zistené rozdiely), je presne
popísaný popis stanovenia orientačného priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, od ktorého sa

následne odvíja výpočet koeficientu polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti). V zmysle metodiky
vypracovanej Mariánom Vyparinom a kol. - Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a
stavieb a publikácie od prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD. - Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov,
sú orientačné údaje bytových budov pre sídla, kde sa radí aj obec Valaská, stanovené od 0,20 - 0,30.
Pri zvýšenom záujme o kúpu nehnuteľností je maximálne zvýšenie priemerného koeficientu predajnosti

o 0,15 proti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu, z čoho znalec v posudku
č. 081/2009 Ing. arch. Ján Králik pri stanovení priemerného koeficientu polohovej diferenciácie aj
vychádzal. V kontrolnom posudku č. 9/2012 vychádzal znalec aj z uvedenej metodiky a aj vzhľadom na
prednostom obce predložený údaj o zvýšenom záujme o kúpu nehnuteľností použil priemerný koeficient
predajnosti 0,40, čo predstavuje oproti doporučeným koeficientom zvýšenie o 75 - 100 %, čo v uvedenej

lokalite považoval za adekvátne.

Vychádzajúc z vyjadrení znalca Ing. Širku k namietaniu výšky stanoveného koeficientu polohovej
diferenciácie (koeficientu predajnosti) použitej v znaleckom posudku č. 9/2012, ktorú odporca 1/
považuje za zjavne nesprávnu a nedostatočne odôvodnenú z dôvodu, že v posudku č. 14/2010
znalec uviedol, že dopyt s ponukou je vyrovnaný, z čoho stanovil koeficient predajnosti 0,788 na

rozdiel od údaja uvedeného v kontrolnom znaleckom posudku č. 9/2012, podľa ktorého je dopyt po
obdobných nehnuteľnostiach vyšší ako ponuka, a napriek tomu je koeficient predajnosti 0,563, mal
súd preukázané, že rozhodujúce je správne určenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie,
od ktorého sa následne po určení hlavných vplyvov na hodnotu nehnuteľností odvíja aj výsledný
koeficient polohovej diferenciácie - koeficient predajnosti. Medzi tieto hlavné vplyvy patrí aj trh s

nehnuteľnosťami, teda dopyt po nehnuteľnostiach, kúpna sila obyvateľstva v danej lokalite. Práve z
dôvodu maximálnej objektivity pri určení týchto vplyvov spomedzi piatich možností (tzv. váhy vplyvu)znalec Ing. Širka požiadal o uvedenú informáciu písomne Obecný úrad vo Valaskej a pri osobnej
návšteve Obecného úradu mu bol zvýšený záujem o nehnuteľnosti písomne potvrdený aj od prednostu
obce Valaská P.. S. Z.. Stanovenie váh ostatných hlavných vplyvov na hodnotu nehnuteľností bolo

medzi znalcami zhodné. Samotný koeficient polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti) po zadaní
priemerného orientačného koeficientu predajnosti určeného metodikou výpočtu a vyplnení hlavných
vplyvov na hodnotu nehnuteľností vygeneruje program na ohodnocovanie nehnuteľností HYPO od
firmy KROS ŽILINA, ktorý použili všetci znalci pri spracovaní svojich posudkov. Koeficient predajnosti
0,563 v znaleckom posudku č. 9/2012 ani koeficient 0,788 uvedený v znaleckom posudku č. 14/2010

neurčili znalci, ale tieto koeficienty boli po zadaní uvedených údajov vygenerované uvedeným softwérom
programu HYPO

K námietke odporkyne 2/, z ktorej plynie otázka, aké použitie koeficientu je zákonné, keď zodpovedanie
tejto otázky je určujúce pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, keďže pri porovnaní tabuliek
znaleckých posudkov je zrejmé, že obaja znalci vychádzali z rovnakých údajov a určili rovnaké
koeficienty, pričom je však rozdiel v hodnote číselného vyjadrenia koeficientu polohovej diferenciácie

(koeficientu predajnosti), čo vyplýva z rozdielneho určenia hodnoty jeho priemernej hodnoty (0,6 proti
0,4), poukazuje súd na vyjadrenia znalca Ing. Širku, ktorý uviedol, že obaja znalci vychádzali z rovnakých
údajov a určili rovnaké koeficienty. Všetci znalci teda použili údaje z rovnakej metodiky, ktorou je
Metodikavýpočtuvšeobecnejhodnotynehnuteľnostíastavieb,Žilinskáuniverzita2001,ISBN80-7100-
827 - 3 spracovaná Ing. Vyparinom a kol., ale zásadne sa rozchádzajú v použití priemerného koeficientu

predajnosti v SR, kde koeficient použitý v posudku č. 14/2010 znalca Ing. Hebeňa nezodpovedá použitej
Metodike, čo bolo konštatované úplne jednoznačne v kontrolnom posudku č. 9/2012 v časti III. záver
bod 1. Otázky a odpovede (zistené rozdiely), kde je presne rozpísaný popis stanovenia orientačného
priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, od ktorého sa následne odvíja výpočet koeficientu
polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti).

K vzniknutým rozdielom pri určení technickej hodnoty domu a príslušenstva predstavujúcim 3 % hodnoty
znalec Ing. Širka uviedol, že technická hodnota predstavuje odhad stavby vychádzajúci z východiskovej
hodnoty (odhad hodnoty stavby, ktorú by bolo možné nadobudnúť formou výstavby v čase hodnotenia
na úrovni bez DPH) a je znížená o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania, to znamená že ho
ovplyvňuje vek stavby (rozdiel roku, ku ktorému sa ohodnotenie vykonáva a roku, v ktorom nadobudlo

právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie), predpokladaná základná životnosť stavby (u rodinných domov
80 - 120 rokov), spôsob užívania stavby a jej údržba. Opotrebenie sa uvádza v % a zodpovedá
znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od vyššie uvedených faktorov. Použitie týchto
údajov v posudku č. 9/2012 predstavuje uvedený rozdiel, na ktorý odporca poukazuje.

K stanovisku odporcu ohľadom cien trojizbových bytov znalec správne uviedol, že každá nehnuteľnosť

sa posudzuje individuálne a trojizbové byty v Brezne môžu mať diametrálne odlišné ceny ako
nehnuteľnosti niekde na okraji mesta v blízkosti neprispôsobivých a konfliktných skupín obyvateľov.
Pri určení ceny nehnuteľnosti rozhodujú aj iné faktory, ako sú poloha bytu, jeho technický stav,
technický stav bytového domu (zateplenie, plastové okná, a pod.), počet bytov vo vchode a
ich umiestnenie, príslušenstvo bytového domu, príslušenstvom bytu a jeho vybavenosť, možnosť

parkovania, garážovania, hustota a skladba obyvateľstva na sídlisku, občianska vybavenosť (banky,
školy, škôlky, jasle, nemocnice, divadlo, sieť obchodov, reštaurácie, a pod.), doprava v blízkosti bytu,
cena pozemkov na spoločných častiach domu a veľa ďalších faktorov. V neposlednom rade pri kúpe
bytu sa predpokladajú menšie náklady na jeho rekonštrukciu, ako pri dlhodobo neobývanom dome, čo
má tiež vplyv na cenu nehnuteľnosti.

Súd poukazuje tiež na vyjadrenie znalca Ing. Širku, v zmysle ktorého na spôsob správneho stanovenia
priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, čo vlastne predstavuje odôvodnenie zisteného rozdielu
medzi určeným priemerným koeficientom polohovej diferenciácie v posudku Ing. Králika č. 081/2010
a priemerným koeficientom polohovej diferenciácie v posudku Ing. Hebeňa č. 14/2010, použil priamu
citáciu z uvedenej Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanej Ústavom

súdneho inžinierstva v Žiline v roku 2001, kedy a aké koeficienty môže použiť. Priemerný koeficient
polohovej diferenciácie je stanovený v súlade s touto Metodikou. Pojmom všeobecná hodnota sarozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť, podľa ponuky a dopytu v mieste, kde
leží. V prípadoch, ak ide o samostatnú obec tvoriacu obytnú časť alebo časť so zvýšeným záujmom
o kúpu nehnuteľností, možno priemerný koeficient polohovej diferenciácie (koeficient predajnosti)

zvýšiť maximálne o 0,15 oproti pôvodnému koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu. Zmena
hodnoty priemerného koeficientu polohovej diferenciácie o 0,1 - 0,2 môže spôsobiť zmenu všeobecnej
hodnoty stavby rádovo v tisícoch až desať tisícoch Eur. Orientačný koeficient podľa uvedenej metodiky
pre bytové budovy v obciach, kde sa radí aj obec Valaská, je stanovený v rozpätí 0,20 - 0,30. Vzhľadom
na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, blízkosť okresného mesta a kvalitu použitých

stavebných materiálov, ako aj dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite znalec uviedol, že považuje
za primerané vo výpočte uvažovať s priemerným zvýšením koeficientu polohovej diferenciácie ako
pre okresné mesto Brezno, t.j. 0,40, čím nedochádza k podhodnoteniu nehnuteľností a súčasne to
odzrkadľuje súčasný dopyt po nehnuteľnostiach tohto typu.

ZozáverovznaleckéhodokazovaniaIng.Širkuvyplýva,žeznalecvňomurčilvšeobecnúhodnotustavieb
a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania po zaokrúhlení na sumu 45 900,- Eur. Súd preto majúc

za to, že znalec si splnil úlohy uložené mu vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania a následne
jeho doplnením pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal z ceny nehnuteľností takto určenej, t.j.
zo sumy 45 900,- Eur. Navrhovateľa zaviazal vyplatiť odporcom 1/ a 2/ po sume 10 200,- Eur tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď náhrada v tejto výške zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov k predmetným nehnuteľnostiam (2/9-iny zo sumy 45 900,- Eur = 10 200,- Eur).

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 2 236,61 Eur. Odporca 1/ si
uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 3 737,27 Eur.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej vzhľadom na to, že ide o pomerne zložitý prípad, v ktorom bolo opätovne vykonávané
znalecké dokazovanie, resp. toto bolo dopĺňané.

Rovnako z uvedených dôvodov aj o náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením do

30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom súd poukazuje aj na to, že zatiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté o nárokoch znalcov Ing. Širku a Ing. Hebeňa v súvislosti s ich účasťou na
súdnom pojednávaní.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).