Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202706
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112202706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, J.,
o zaplatenie 4.863,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 27. septembra 2012, č.k. 17C/66/2012-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zamietnutia žaloby vo zvyšku,
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie v časti žalobcom uplatnenej zmluvnej
pokuty vo výške 11,72 eur zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.547,56 eur s úrokom
z omeškania z tejto sumy vo výške 0,024 % denne odo dňa 23.09.2009 do zaplatenia, ktorú sumu súd
žalovanému povolil splatiť v mesačných splátkach po 87,- eur vždy do 15.-teho dňa v mesiaci odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok a vo zvyšku žalobu zamietol.
Súčasne súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v úverových zmluvných podmienkach
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., ktoré tvorili súčasť úverovej zmluvy č. 3802045175, uzavretej

07.02.2008, a to v Hlave 14. Záverečné ustanovenia § 3 v prípade omeškania úhrady splátky, splátky
RÚI., či RÚII., alebo ich časti, alebo zmluvných pokút, alebo platieb podľa Hlavy 7 § 6 týchto UP je
klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania,
najmenej však 100,- Sk, pričom v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚI.,
či RÚII., alebo ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo
výške 8% z čiastky, z ktorej s úhradou je v omeškaní. V § 4 tejto Hlavy v prípade omeškania klienta s
úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚI. alebo RÚII., či ich časti dlhšie ako 6 mesiacov, je klient

ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z ktorého s vrátením spoločnosti
je v omeškaní. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1, §
53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 517 ods. 1 a 2, a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 153
ods. 4 O.s.p., ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 90.000,-Sk, v prepočte na menu euro v sume
2 987,45 eur a odporca vrátil navrhovateľovi z tejto sumy iba sumu 1.439,89 eur, súd zaviazal odporcu
na doplatenie navrhovateľovi sumy 1.547,56 eur, t.j. rozdielu medzi požičanou sumou a vrátenou sumou
a priznal navrhovateľovi z tejto dlžnej sumy aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne,ktorý ročne predstavuje výške 8,76 %, ktorá zodpovedá rozsahu výšky stanovenej § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a odporca bol už v omeškaní so zaplatením tejto sumy podľa § 517 ods. 1,2,
Občianskeho súdneho poriadku a vo zvyšku súd však návrh navrhovateľa zamietol, pretože mal za

to, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, aby bol odporca povinný zaplatiť tak vysokú uplatnenú
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktorá s pokutou za predčasnú splatnosť úveru, s úrokom
z omeškania k 22.09.2009 a zmluvnou pokutou predstavuje sumu 3.423,92 eur, čo predstavuje 114,61
% z požičanej sumy a vyslovil v súvislosti s uvedeným aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka dohodnutý úrok z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu v

úverovej zmluve z 07.02.2008.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a čiastočne úspešnému tak
navrhovateľovi, ako aj odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v spore bol navrhovateľ
úspešný iba v pomere 31,82 % a odporca v pomere až 68,18 %, ktorý si náhradu trov neuplatnil, preto
súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože mal za to, že je to takto spravodlivé.

Proti zamietajúcej časti rozsudku a proti časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zamietnutia žaloby
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a neurčiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Nesúhlasil
so závermi súdu prvého stupňa, pretože v tomto prípade žalobca postupoval v súlade s dohodnutými

úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, ale zároveň postup žalobcu bol v súlade aj s platným právnym poriadkom SR, a
to konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že suma 1.990,80 eur, položka 201
v splátkovom kalendári uvedená ako pokuta (predčasná splatnosť úveru) vznikla z toho dôvodu,
že žalovaný nesplácal úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročný. Pokutu

predčasného splatenia úveru nie je možné považovať za sankciu, resp. za inštitút zmluvnej pokuty
podľa Občianskeho zákonníka ani podľa Obchodného zákonníka, pretože ide o vyčíslenie ušlého
úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Ďalej poukázal na to, že
úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným, pričom s plnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká

(končí) aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva však povinnosť zaplatiť už dospelé úroky (t. j. úroky
vyúčtované spolu s istinou v deň zosplatnenia). Bol presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere
neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach. Z ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch nepochybne vyplýva, že výška úrokov sa v danom zmluvnom vzťahu

považuje za cenu plnenia, na základe čoho podľa jeho názoru výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Na základe uvedeného sú dojednania o ušlom úroku
zakotvené v úverových zmluvných podmienkach platné, zrozumiteľné, žalovaný mal dostatok času sa
s nimi riadne oboznámiť a v ich zmysle aj nárok žalobcu uplatňovaný návrhom na vydanie platobného
rozkazu vo výške 1.990,80 eur opodstatnený.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na svoju platobnú neschopnosť, do
ktorej sa dostal vďaka svojej matke, pričom sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa bolo zaplatenie sumy 4.863,81 eur s
príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie v časti žalobcom
uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 11,72 eur zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
1.547,56 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 0,024 denne odo dňa 23.09.2009 do

zaplatenia, ktorú sumu súd žalovanému povolil splatiť v mesačných splátkach po 87,- eur vždy do 15.-
teho dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok a
vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., ktoré tvorili súčasť úverovej zmluvy č.3802045175, uzavretej 07.02.2008, a to v Hlave 14. Záverečné ustanovenia § 3 v prípade omeškania
úhrady splátky, splátky RÚI., či RÚII., alebo ich časti, alebo zmluvných pokút, alebo platieb podľa Hlavy
7 § 6 týchto UP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej sumy za každý

začatý deň omeškania, najmenej však 100,- Sk, pričom v prípade omeškania s úhradou splátky úveru,
prípadne splátky RÚI., či RÚII., alebo ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej s úhradou je v omeškaní. V § 4 tejto Hlavy v prípade
omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚI. alebo RÚII., či ich časti dlhšie ako 6
mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z ktorého

s vrátením spoločnosti je v omeškaní.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
zamietajúcej časti, v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v
zmysle ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom
prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až §
135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil

vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne
určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z
05.04.1993 „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok“.

Súdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial
a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08
Asturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza

z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6
ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to

vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú
zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi
nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/
EHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom
resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad

Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkonprávoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkujepovinnýajbeznávrhuposúdiťneprimeranosťsankcie
obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne,že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol touto podmienkou viazaný.

Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára
mala žalobkyňa už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom
žalovaná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ust. § 23a účinné
v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby

na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre
predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na uvedené preto súd prvého stupňa správne posúdil uzatvorenú zmluvu medzi účastníkmi
ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom správny bol záver súdu prvého stupňa o neprimeranosti dojednaných
úrokov z omeškania, na základe čoho bolo potrebné v tejto časti žalobu žalobkyne zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne podľa § 142 ods. 3 O.s.p. rozhodol
i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, pretože žalovaný nenavrhol priznanie trov a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu
nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.