Rozsudok – Život a zdravie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Alman

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010248
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1413010248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. H. Š., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

H. Š., nar. XX.XX.XXXX/XXX v Prahe, Česká republika, bytom J.,
R. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,

ž e

dňa 08.06.2011 okolo 02.03 h v Bratislave, na Opletalovej ulici č. 71, na krytej nakladacej rampe v
priestoroch spoločnosti Duvenbeck Slovakia, s. r. o. ako vodič elektrického vysokozdvižného vozíka
nerešpektoval § 12 ods. 2 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
bod 3., 4., 5., STN 26 8805 Motorové vozíky, Základné požiadavky, Požiadavky na kvalifikáciu a

pod 8. Prevádzkového poriadku pre vysokozdvižné motorové vozíky s volantom - smernica BOZP
č. 09/09 spoločnosti Duvenbeck Slovakia, s. r. o., nakoľko v dôsledku nepozornosti cúval z miesta,
kde stál poškodený U. Š. spolu s ďalšími osobami, ktorých prítomnosť na tomto mieste navyše
už mohol pozorovať, keď okolo nich prechádzal krátko pred skutkom, v dôsledku čoho narazil do
chrbta poškodeného U. Ś., ktorý následne spadol na zem a obvinený mu s kolesom vysokozdvižného
vozíka prešiel po pravej nohe, pričom poškodený utrpel zlomeninu tela pravej V. predpriehlavkovej
kosti, zlomeninu pravej ihlice v úrovni väzivového spojenia s píšťalou, zlomeninu II. a III. pravej
predpriehlavkovej kosti v oblasti ich bázy, pomliaždenie celej pravej nohy a tržnú ranu vnútornej časti

pravej nohy dĺžky asi 15 cm, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v období od 08.06.2011 do
01.03.2012, v súvislosti s ktorými bol poškodený obmedzený v pohybe a to aj tak, že nemohol vôbec
našľapovať na zlomenú pravú nohu minimálne do 02.09.2011,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom
konania (porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania a uloženej mu podľa
zákona)
č í m s p á c h a l

-trestný čin - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Za to sao d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona

na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. H. Š. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkov U. Š.X., J. X., T. U., R. S., prečítaním výpovedí neprítomných
svedkov, oboznámením obsahov znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov a obrazového
a zvukového záznamu.
Obžalovaný H. Š.W. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. neurobil žiadne vyhlásenie.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň nakladal s vysokozdvižným vozíkom tovar na
nákladné auto, ktoré bolo pristavené na nákladnej rampe. Keď naložil poslednú prepravku, s vozíkom
cúval smerom doľava, pozrel do spätného zrkadla a za sebou nevidel žiadne osoby, len v priestore kde
sa fajčí videl stáť ženy, tak cúval ďalej a zrazu počul krik. Zastavil a videl, že na zemi leží pán Š. a
má poranenú nohu. Okrem Šišku sa na mieste nachádzali aj pracovníčky spoločnosti. Počas nakládky

tovaru sledoval priestor na nakladacej rampe a vtedy sa tam žiadne osoby nenachádzali, museli tam
prísť náhle. V priestore, kde došlo k zraneniu poškodeného chodievajú zamestnanci spoločnosti fajčiť,
je tam popolník a je to priestor určený na fajčenie. Uviedol, že mu je ľúto čo sa stalo.

Svedok-poškodený U. Š. uviedol, že v spoločnosti Duvenbeck pracuje ako vedúci smeny oddelenia

logistiky. V inkriminovaný deň počas prestávky si išiel zapáliť cigaretu a vypiť kávu mimo halu, na
miesto, kde je povolené fajčiť. Stál tam s kolegyňami U. a X.. K rampe stál on otočený chrbtom. Po pár
sekundách zacítil náraz, hodilo ho to dopredu a noha mu ostala medzi kolesami vozíka. Obžalovaný mu
po skutku aj volal, aj sa mu za to ospravedlnil. Keď išiel fajčiť, tak si nevšimol, že by sa vysokozdvižný
vozík nachádzal na rampe. Priestor nakladacej rampy bol dostatočne osvetlený. Práceneschopný bol

do 01.03.2012. Miesto kde fajčil bolo určené zamestnávateľom ako miesto na fajčenie a na toto sa aj
bežne používa. Pokiaľ ide o nariadenie o zákaze zdržiavať sa na rampe, jedná sa o zákaz zdržiavať sa
na rampe bezdôvodne, ale oni boli na rampe počas prestávky a na mieste na tom vyhradenom a on ako
vedúci z titulu svojej funkcie môže ísť na rampu aj počas nakládky a vykládky. V čase nehody mal na
sebe oblečenú reflexnú vestu. Pred nehodou nepočul žiadne zvukové znamenie. Ako poškodený sa s

nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu nepripojil.

Svedkyňa J. X. uviedla, že v inkriminovaný deň mala okolo 02.30 hod. prestávku a tak si išla zapáliť
cigaretu a vypiť kávu na nákladnú rampu, kde je vyhradené miesto pre fajčiarov, nachádza sa tam
popolník a nápis že je to miesto vyhradené pre fajčiarov. Na toto miesto chodia fajčiť všetci zamestnanci

Bola s ňou kolegyňa U. a Š.. Pamätá sa, že do Š. zozadu narazil vysokozdvižný vozík. Nevidela ako sa
tam vozík dostal, nepočula žiadnu zvukovú signalizáciu.

Svedkyňa T. U. uviedla, že v inkriminovaný deň si išla s kolegami vypiť kávu a zapáliť cigaretu. Stáli
na nákladnej rampe na mieste vyhradenom pre fajčiarov. Okolo nich chodil vysokozdvižný vozík, ktorý

obsluhoval obžalovaný. Zrazu vozík po naložení auta ako odchádzal, zacúval do Š.. Nepamätá sa, či
počula nejaké zvukové znamenie vozíka.

Svedok R. S. uviedol, že v čase skutku pracoval ako riaditeľ spoločnosti Duvenbeck. Poškodený Š. bol
pracovne nadriadeným obžalovanému. Pri predmetnom skutku on nebol. K pracovnému úrazu došlo

na nakladacej rampe na mieste, ktoré je vyhradené a určené na fajčenie. Je tam nálepka vyznačujúca
fajčiarsku zónu a nachádza sa tam popolník. Zamestnanci sem bežne chodievali fajčiť a mali na to
povolenie. Pokiaľ ide o nariadenie, ktorým sa zakazovalo zdržiavať sa na nakladacej rampe, predmetom
tohto nariadenia bolo to, aby sa ľudia na rampe počas nakládky nezdržiavali alebo sa tam zdržiavali so
zvýšenou opatrnosťou. Vyhradené miesto pre fajčiarov bolo určitým spôsobom v rozpore s uvedeným

nariadením.Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov.
Mgr. A. R. sa ako zástupca Sociálnej poisťovne Bratislava s nárokom na náhradu škody do trestného

konania nepripojil, k veci nič podstatné neuviedol.
J. U. vypovedal ako člen policajnej hliadky, ktorá prišla na miesto činu po skutku, pričom uviedol, že
obžalovaného aj poškodeného podrobili dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckých posudkov.

MUDr. N. Y. vo výsluchu a v posudku k zraneniam poškodeného uviedol, že poškodený utrpel dňa
08.06.2011 pri úraze zlomeninu tela pravej V. priehlavkovej kosti, zlomeninu pravej ihlice v úrovni
väzivového spojenia s píšťalou, zlomeninu II. a III. pravej predpriehlavkovej kosti v oblasti ich bázy,
pomliaždenie celej pravej nohy a tržnú ranu vnútornej časti pravej nohy dĺžky asi 15 cm. Jednalo sa
o následok prejdenia pravej nohy kolesami vysokozdvižného vozíka. Trvanie bolesti po úraze bolo
intenzívne prvé dni po úraze, po fixácii v dlahe miernejšie, avšak pretrvávalo niekoľko mesiacov pre vznik

poúrazovej dystrofie zlomených kostí. Poškodený vzhľadom na charakter svojho zamestnania nemohol
nastúpiť na pôvodné miesto po dobu 9 mesiacov. Uvedené zranenia si vyžiadali práceneschopnosť
po dobu od 8.6.2011 do 1.3.2012. Poškodený bol obmedzený v pohybe, nemohol vôbec našľapovať
na zlomenú nohu minimálne do 2.9.2011, bol čiastočne odkázaný na pomoc druhej osoby v prvom -
druhom týždni po úraze. Poranenia môžu mať aj trvalé bolesti v priehlavku a predpriehlavku súvisiace

s poúrazovou osteoropózou kostí pravej nohy.

Doc.Ing. J. Y., PhD. v posudku uviedol, že obžalovaný svojim konaním porušil § 7 a § 12 Zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že napriek absolvovaným školeniam a

platenému oprávneniu na vedenie vysokozdvižných vozíkov konal tak, že spôsobil vznik pracovného
úrazu. Obžalovaný neobsluhoval motorový vozík tak, aby neohrozil bezpečnosť osôb, pretože svojou
nepozornosťou pri cúvaní VZV narazil do postihnutého U. Š.. Obžalovaný mal za povinnosť zastaviť
VZV, ak v jeho jazdnej dráhe spozoruje prekážku, čo neurobil a pri cúvaní narazil do poškodeného,
ktorý bol v jazdnej dráhe vozíka. Obžalovaný mal mať za jazdy dostatočný prehľad o jazdnej dráhe

vozíka, avšak z nevysvetliteľných príčin alebo hrubej nepozornosti prehľad nemal a nacúvol do skupiny
zamestnancov spoločnosti zdržujúcich sa na vyhradenom mieste pre fajčiarov. Poškodený U. Š. svojim
konaním neporušil žiadny predpis BOZP. Pri jeho konaní by sa mu mohlo vytknúť len to, že podcenil
riziko vyplývajúce z pohybu VZV v blízkosti miesta vyhradeného na fajčenie a stál otočný chrbtom k
dráhepohybuVZV.Vkonanízamestnávateľanebolozistenéporušenievšeobecnezáväznýchpredpisov

z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Posudzovanému pracovnému úrazu sa mohlo
predísť, ak by obžalovaný dodržal všeobecne záväzné predpisy. Na záveroch znalec zotrval aj v doplnku
posudku.

Z listinných dôkazov súd oboznámil právu sociálnej poisťovne z ktorej vyplýva, že na nemocenských a

úrazových dávkach vyplatila poškodenému U. Š. sumu 6.204,30 Eur.
Súd oboznámil prevádzkový poriadok pre vozíky a potvrdenie o školení, z ktorých vyplýva, že vodič
vozíka zastaví, ak do jazdnej dráhy vstúpi iná osoba, alebo spozoruje prekážku. Vodič má za jazdy
vozík neustále pod kontrolou a dostatočný prehľad o jazdnej dráhe. Obžalovaný bol s týmto poriadkom
oboznámený, oprávnenie na vedenie vozíka má obžalovaný od 30.07.2010, absolvoval aj predpísané

školenia.
Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyplýva že jej boli spoločnosťou Duvenbeck uhradené
vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť o poškodeného Bohumila Šišku.
Súd ďalej oboznámil protokol o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciu, lekárskej správy, ktoré
potvrdzujú charakter a rozsah poranení, ktoré utrpel poškodený tak, ako sú opísané v znaleckom

posudku. Zo správy Inšpektorátu práce Bratislava vyplýva, že predmetný pracovný úraz nevyšetrovali.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v registri trestov jeden
záznam, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V evidencii oriestukov nemá záznam. Svojim
zamestnávateľom je hodnotený mimoriadne kladne. V spoločnosti Duvenbeck pracuje od 22.03.2010
ako vozíčkár, je spoľahlivý, zodpovedný zamestnanec. Je skúsený pracovník, v pracovnom kolektíve je

obľúbený, patrí medzi zamestnancov s ktorými je veľmi dobrá spolupráca a jeho prípadný odchod zo
spoločnosti by bol pre nich veľkou stratou.Súd oboznámil aj obrazový a zvukový záznam z nehody z ktorého vyplýva, že obžalovaný pri cúvaní s
vozíkom sa nepresvedčil o tom, či má za sebou voľný priestor, nacúval do stojaceho poškodeného.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že v danej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie
všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich
súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je to uvedené v podanej
obžalobe a vo výrokovej časti rozsudku.

Zistený skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku je potvrdený výpoveďou obžalovaného,
výpoveďami svedkov U. Š., J. X., T. U.,
nepriamo aj R. S., J. U., listinnými dôkazmi a obrazovým a zvukovým záznamom. Rozsah porušenia
pravidiel pre obsluhu vysokozdvižných vozíkov a zákona o ochrane zdravia pri práci obžalovaným bol
zistený a potvrdený listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Rozsah a charakter zranení, ktoré utrpel
poškodený je potvrdený lekárskymi správami a znaleckým posudkom.

Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný v inkriminovanom čase na nakladacej rampe pri
cúvaní s vysokozdvižným vozíkom sa nepresvedčil, či môže tak urobiť bez toho, aby zachytil tam
stojaceho poškodeného. Svojim konaním porušil zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako aj
prevádzkový poriadok pre vysokozdvižné vozíky. Zranenia, ktoré poškodený Š. utrpel sú jednoznačne
kvalifikované v zmysel trestného zákona ako ťažká ujma na zdraví.

Obžalovaný ako vyplýva z jeho výpovede mal vedomosť, že sa na nakladacej rampe nachádza
vyhradené miesto pre fajčiarov a že je bežnou praxou zamestnancov toto miesto počas prestávok na
fajčenie aj využívať. Miesto bolo ako miesto na fajčenie aj vyznačené. Nakoľko obžalovaný vedel, že v
čase prestávok sa na tomto mieste pohybujú ľudia, mal dbať na zvýšenú opatrnosť pri jazde s vozíkom
okolo tohto miesta. Neobstojí argumentácia, že umiestnenie takéhoto miesta je v rozpore s nariadením

riaditeľa podniku a o tom, kto sa môže na rampe v čase nakládky zdržiavať, nakoľko sám poškodený
bol vedúcim obžalovaného a aj v čase nakládky a vykládky mal oprávnenie sa na nakladacej rampe
zdržiavať.
Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby a
právne ho kvalifikoval v súlade s obžalobným návrhom.

Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa zákonnej sadzby za prečin z ktorého bol uznaný
vinným a ktorá je od 1 roku do 5 rokov.
Súd ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona uznal to, že obžalovaný
pred žalovaným skutkom žil riadnym životom a k spáchaniu skutku sa doznal a prejavil úprimnú ľútosť

nad svojim konaním.
Naopak súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, ktorá by mala vplyv
na ukladanie trestu obžalovanému.
Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil
obžalovanému hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a tak mu ukladal trest v sadzbe od 1 roka

do 3 rokov a 8 mesiacov.
Súd ukladal obžalovanému výchovný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, teda na spodnej hranici trestnej
sadzby, výkon ktorého mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Takto uložený trest by mal dostatočne splniť svoju ochrannú aj výchovnú funkciu trestu, ako to má na
mysli trestný zákon.

Hoci obžalovaný spáchal žalovaný skutok v súvislosti s prevádzkou vysokozdvižného vozíka, súd
obžalovanému neukladal trest zákazu činnosti vedenia vysokozdvižných vozíkov z viacerých príčin.
Predovšetkým je nutné konštatovať, že obžalovaný od roku 2010, kedy začal s vysokozdvižným vozíkom
jazdiť, jazdí doposiaľ a za túto dobu mal len túto jednu jedinú nehodu. Od spáchania žalovaného skutku

uplynula doba takmer dva a pol roka, počas ktorej obžalovaný s vozíkom jazdí a jazdí bez nehody
k spokojnosti svojho zamestnávateľa. Predmetná nehoda bola len ojedinelým excesom z inak riadne
vedeného života obžalovaného, jedná sa o nedbanlivostné konanie. Ukladanie trestu zákazu činnosti
po takmer dva a pol roku od skutku je zjavne neúčelné, odporuje účelu trestu ako to má na mysli trestný
zákon. Ukladaný trest zákazu činnosti by nepostihoval len páchateľa skutku, ale aj jeho rodinu, nakoľko

by prišiel o zamestnanie. Strata zamestnania vo veku obžalovaného v regióne, kde žije a pracuje by
bola pre obžalovaného likvidačná a tomuto nemá zákon slúžiť.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyžaduje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Nakoľko v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na ukladanie trestu zákazu činnosti, súd tento

trest obžalovanému neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.