Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/349/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204580
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8813204580.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: CASH

COLLECTORSSKs.r.o.,sosídlomMlynskéNivy49,Bratislava,IČO:44703015,zast.Havel,Holásek&
Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému:
X. S., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX O. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 3 454,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 369,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2 099,13 eur od 21.3.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.2013 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 3 454,91 eur spolu s úrokom vo výške 17,70% ročne zo sumy 3 033,51 eur od
21.3.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 033,51 eur od 21.3.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 24.3.2006
so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu č. 0561437480 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou
boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 (ďalej len „Všeobecné
obchodné podmienky“) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne (ďalej len „Sadzobník poplatkov“).
Žalovaný sa v zmysle zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom

poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 659,70
eur ( 50 000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
43,75 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20.4.2006 a konečná splatnosť úveru
bola určená dňom 20.3.2011. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba,
poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť
prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu

a iné základné podmienky splácania (ďalej len „Základné podmienky“). V zmysle Základných podmienok
si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 50,-Sk mesačne. Výška úrokovej sadzby
ako odplaty za poskytnutý úver dohodnutá vo výške 17,30% ročne. V zmysle zmluvy si zmluvné strany
dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 9,62 %. Podľa zmluvy, Všeobecných obchodných
podmienoksazmluvnéstranydohodli,žezdošlýchsúmveriteľnajskôruhradísplatnépoplatkyanáklady
súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Žalovaný sa v zmysleVšeobecných obchodných podmienok zaviazal uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú v prípade porušenia
jeho zmluvnej povinnosti, najmä náklady na mimosúdne a súdne vymáhanie.

Žalovaný využil možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa

so splácaním do omeškania. Právny predchodca žalobcu ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval
ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávka voči žalovanému
v celkovej výške 3 454,91 eur, ktorá pozostávala z istiny 3 033,51 eur a z úrokov z omeškania z
nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do
dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do 26.10.2010, v sume 421,40 eur. Predmetná pohľadávka

sa nachádza vo výpise z bankovej knihy Slovenskej sporiteľne, a.s. pod č. 886.

V ďalšom uviedol, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa a spoločnosť Havel, Holásek & Partners
uzatvorili dňa 21.10.2010 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. OZ zmluvu o postúpení pohľadávky
č. 0919/2010/CE, na základe čoho predmetná pohľadávka s účinnosťou od 26.10.2010 na uvedenú
spoločnosť. Slovenská sporiteľňa oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému doporučeným listom
zo dňa 12.11.2010. Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 1.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok so

žalobcom,nazákladektorejprešlapohľadávkazozmluvy,jejpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené.
Uvedená spoločnosť oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému oznámením zo dňa 3.1.2011, ktorým
ho zároveň vyzvala na okamžitú úhradu pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že neprikladá k návrhu
zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predložené oznámenia o postúpení pohľadávky s odkazom
na judikát Najvyššieho súdu SR R 119/2003 bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na

vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Na záver uviedol, že žalovaný pohľadávku neuhradil ani len čiastočne, preto sa domáha svojho práva
súdnou cestou. Vznikla mu tak pohľadávka v celkovej sume 3 454,91 eur ako je špecifikovaná vyššie.
V zmysle základných podmienok bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý zmluvný úrok vo výške
17,30% ročne, preto žiada od žalovaného úrok v dohodnutej výške. Taktiež žiada aj úrok z omeškania

v zákonnej výške 9% ročne.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
splátkovom úvere č. 0561437480, Všeobecnými obchodnými podmienkami platnými k 1.1.2006,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2010 a zo dňa 3.1.2011, písomným vyjadrením

žalobcu zo dňa 21.6.2013, výpisom z úverového účtu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 24.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561437480 podľa §§ 497 až 507 Obchodného
zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom
dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Výška úveru predstavovala

sumu 50 000,-Sk, úroková sadzba bola určená ako pevná vo výške 17,70% ročne a to do konečnej
splatnosti úveru, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.4.2006, výška splátky predstavovala sumu 1 319,-
Sk pri celkovom počte 60 splátok, bola dohodnutá mesačná periodicita splatnosti vždy k 20. dňu v
mesiaci,splatnosťúrokovmesačnevposlednýdeňkalendárnehomesiacaakonečnásplatnosťúveruna
deň 20.3.2011. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, osobitné

obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a povolenie ich prečerpaní, ako i sadzobník poplatkov
SLSP.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ), tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej
mene a do určitej sumy a klient ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky

v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

V zmysle bodu 7.4.1 VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa
vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úverového obdobia.

Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní

a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP).

Pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 12.11.2010 žalovanému oznámila postúpenie
pohľadávky , ktorá sa týkala spotrebného úveru č. 561437480. Ďalej bolo oznámené, že SLSP postúpila
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.10.2010 pohľadávku vo výške 3 454,91
eur s príslušenstvom spoločnosti Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy č. 49, Bratislava.

Z listu spol. Havel, Holásek & Partners, s.r.o. zo dňa 3.1.2011 súd zistil, že uvedená spoločnosť oznámila
žalovanému postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 561437480, ktorú uzatvoril so SLSP, a.s.,
ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 21.10.2010 postúpila pohľadávku voči
žalovanému na spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 3.1.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o. a spoločnosťou

CASH COLLERCTORS SK, s.r.o. so sídlom Bratislava, bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na
žalobcu. Žalovaný bol upozornený, že je povinný plniť svoj záväzok novému veriteľovi, teda žalobcovi
s tým, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 1.12.2010 bol záväzok žalovaného voči žalobcovi
evidovaný vo výške 3 454,91 eura.

Podľa výpisu z účtu č. 0561437480, ktoré pripojil do spisu navrhovateľ za obdobie od 1.1.1990

do 31.12.2008 a od 1.1.2009 do 31.10.2010 žalovanému dňa 24.6.2006 boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1 659,70 eur (50 000,- Sk). Z tohto výpisu je zrejmé, že popri istine úveru v sume
1 659,70 eur sa celková dlžná suma navyšovala postupne o účtované poplatky, úroky z omeškania a
úroky. Spôsob ich napočítavania preukazuje predmetný výpis z účtu. Žalovanému bol najskôr účtovaný
poplatok za správu účtu vo výške 50,- Sk (4x), od júla 2006 vo výške 60,- Sk (29x), od januára 2009 vo

výške 1,99 € mesačne (21x) a 1 x 2,99 eur, t.j. na poplatkoch naúčtoval sumu 109,19 eur. Z výpisu z účtu
vyplýva ďalej vyplýva, v období období od 24.3.2006 do 21.10.2010 boli vyúčtované úroky z omeškania
v celkovej sume 421,40 eur pri ich výške 26,40 % ročne a od 1.1.2009 vo výške 9 % ročne.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.6.2013 špecifikoval žalovanú sumu 3 454,91 eur s tým,
že táto suma pozostáva z istiny v sume 3 033,51 eur, pričom sa jedná o tzv. kapitalizovanú istinu,

pretože jej súčasťou sú splatné úroky a poplatky a príslušenstva v sume 421,40 eur definovaného
ako úrok z omeškania, pričom sa jedná o úroky z omeškania počítané Slovenskou sporiteľňou, a.s.
do dátumu prvého postúpenia pohľadávky, t.j. do dňa 21.10.2010. Príslušenstvo žalovanej sumy tvorí
úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3 033,51 eur od 21.3.2011 do zaplatenia - jedná sa o
dátum, ktorý je dňom nasledujúcim po dni určenom v žalobnom návrhu ako deň zosplatnenia úveru

a úroku vo výške 17,70 % ročne zo sumy 3 033,51 eur od 21.3.2011 - jedná sa o zmluvnú výškuúroku za rovnako vymedzené časové obdobie. Ďalej uviedol, že súčasne predkladá výpis z účtu, z
ktorého v dostatočnej miere špecifikuje pohľadávku žalobcu, najmä čerpanie úveru, výšku a dátum
účtovania úrokov, úrokov z omeškania a ďalších poplatkov, z ktorého je zrejmé kedy sa žalovaný dostal

doomeškaniasosplácanímakoľkoakedyuhradilstým,žežalovanýuhradilsumu 527,67eur,pričom
poslednú úhradu vykonal dňa 20.4.2007 vo výške 2,68 eur. Žalovaný sa do omeškania so splácaním
úveru dostal po prvý krát dňa 21.6.2006, keď neuhradil 3. splátku riadne v plnej výške. Do sústavného
omeškania sa dostal od 21.4.2007. Na záver vyjadrenia uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. úver
počas doby trvania zmluvy nezosplatňovala, čiže nevyhlasovala mimoriadnu splatnosť, nepristúpila k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, aj keď boli splnené všetky podmienky, aby tak postupovala. V
zmysle obchodného rozhodnutia a interných pravidiel postupovala tak, že stále dala možnosť dlžníkovi
doplatiť omeškané splátky a úver riadne splácať, ktorým krokom sa snažila vyjsť v ústrety svojim
klientom a očakávala spätnú väzbu vo forme dodatočnej úhrady omeškaných splátok. Tento postup
sa líši od postupu iných finančných inštitúcií v prípade omeškania dlžníkov, ktoré zásadne zvyknú v
prípade splnenia podmienok pre zosplatnenie úveru, tento zosplatniť, ktorý postup je často pre dlžníkov

neriešiteľná situácia, keďže tieto spoločnosti žiadajú zaplatenie celej sumy v relatívne krátkom čase po
doručení výzvy.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §
54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

V zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. ) v znení účinnom a platnom od 1.1.2009.

Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS platnou k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ) v znení účinnom
a platnom do 31.12.2008.

Súd zistil, že podľa dojednania účastníkov zmluvy sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka tak ako ich súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne predmetná zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd

zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcombez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na nich
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere. Aktívna legitimácia žalobcu v
konaní je daná na základe predložených oznámení o postúpení pohľadávky zaslaných žalovanému ako

aj v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR citovaného žalobcom v žalobnom návrhu.

V rámci uplatneného nároku v sume 3 454,91 eur si žalobca uplatnil jednak nárok na zaplatenie
nesplatenej istiny úveru, nárok na zaplatenie úroku z úveru a nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými uplatnenými nárokmi žalobcu.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalovanémubolinazákladezmluvyosplátkovom

úvere poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1 659,70 eur. Zo strany žalovaného boli
pôvodnému veriteľovi poukázané finančné prostriedky vo výške 527,67 eur a po započítaní tejto sumy
na celkovú sumu poskytnutého úveru, je žalovaný povinný na istine úveru uhradiť ešte sumu 1 132,03
eur. V tejto časti súd považoval uplatnený nárok žalobcu za dôvodný.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na úrok z úveru a to v sume vyčíslenej ku dňu 21.10.2010, ktorá

bola zahrnutá do celkovej vyčíslenej dlžnej sumy 3 454,91 eur, pričom túto časť pohľadávky bližšie
nešpecifikoval. Poukázal iba na výpis z úverového účtu, z ktorého malo byť súdu zrejmé, v akej výške
a k akému dátumu účtoval úroky z omeškania. Súd podotýka, že predložený výpis z účtu obsahuje cca
8 strán. Súd v tomto smere uvádza, že žalobca bol vyzvaný na presnú špecifikáciu celého uplatneného
nároku a v tomto smere z jeho strany nedošlo k uneseniu dôkazného premena, pričom hlavne v jeho

záujme bolo súdu preukázať takto uplatnený nárok. V tomto smere súd mal jednoznačne za preukázané,
že žalovaný mal splatiť poskytnutý úver v 60 splátkach po 43,75 eur mesačne, čo celkovo predstavuje
sumu 2 625,- eur, pričom v jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z úveru. Po odpočítaní istiny úveru
vo výške 1 659,70 eur sa teda žalovaný zaviazal zaplatiť úroky z úveru v celkovej výške 967,10 eur,
čo pri úvere vo výške 1 659,70 Sk a dobe splácania 5 rokov predstavuje výšku úrokovej sadzby 11,65

% ročne. Z uvedeného je zrejmé, že síce medzi účastníkmi konania bola dohodnutá výška úrokovej
sadzby 17,70 % ročne ako pevná výška stanovená do konečnej splatnosti úveru, žalovaný v zmysle
vyššie zmluvných dojednaní, tak ako to súd uviedol, mal zaplatiť iba úrok z istiny úveru vo výške 11,65
% ročne. Vzhľadom na to, že sa medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluvy, súd
sa zaoberal primeranosťou výšky úroku z úveru a zistil, že výška úrokovej sadzby v bankách v období

03/2006 pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov bola 12,65 % ročne a teda dospel k záveru, že
dojednaná výška úroku z úveru 11,65 % ročne je primeraná. Preto súd považoval nárok na zaplatenie
úroku z úveru v celkovej sume 967,10 eur za preukázaný a dôvodný.

Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,70 % za obdobie po splatnosti
celého úveru, t.j. odo dňa 21.3.2011, súd dospel k záveru, že tento nárok nie je dôvodný. Podľa zmluvy

o splátkovom úvere bol úrok z úveru dojednaný v tejto výške, teda 17,70 % ročne, do konečnej splatnosti
úveru. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.3.2011. Je nesporné, že úverový vzťahspočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť
úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade
vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ však si účastníci

úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti,
prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný
inštitút oproti odplatných úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu, t. j. do splatnosti poslednej splátky, od splatnosti
celého úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za správu úveru v celkovej
sume 109,19 eur. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalobcovi poplatok za vedenie úverového účtu
4x vo výške 50,- Sk, 29x vo výške 60,- Sk, 21 x vo výške 1,99 € mesačne a 1x vo výške 2,99 eur. Výška
týchto poplatkov je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj v rozpore s

dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšuje bežné poštovné a bežné náklady, ktoré pôvodnému
veriteľovi so správou úveru mohli vzniknúť. Poplatok za správu úveru by mal korešpondovať nejakému
predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má
tento poplatok zaplatiť. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov
platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a ktoré by bolo v jeho záujme. Ide teda o nejasne

formulovaný nárok žalobcu a súd dáva ešte do pozornosti aj skutočnosti, že výšku týchto poplatkov
pôvodnýveriteľpodobusplatnostiúveru3-krátmenil,pričomišloojehozvyšovanie.Takétojednostranné
zvyšovanie poplatkov je možné posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho je súd toho názoru, že nárok na poplatky nebol
sožalovaným aniindividuálnedojednaný,alebollenjednostranneurčenýžalobcom,resp.jehoprávnym

predchodcom.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval v časti uplatnenej istiny nárok žalobcu za
dôvodný iba čo do sumy 2 099,13 eur a v tejto časti žalobe vyhovel.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, ktoré za obdobie od 21.6.2006 do
21.10.2010 vyčíslil vo výške 421,40 eur pričom do 31.12.2008 boli úroky počítané pri sadzbe 26,40

% ročne a od 1.1.2009 pri sadzbe 8 % ročne. Výšku úrokov z omeškania upravuje jednak § 369
Obchodného zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník umožňuje dohodnúť
výškuúrokuzomeškaniavpodstatevľubovoľnejvýške,Občianskyzákonníkneumožňovalvrozhodnom
období priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., teda maximálne len vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska

platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu do 31.12.2008 a vo výške o 8 % vyššej než
bola úroková sadzba ECB od 1.1.2009. Z toho vyplýva, že úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku
bolavtomtosmereprespotrebiteľavýhodnejšiaatejtovýhodnejšejúpravysaspotrebiteľvzdaťnemohol.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V prejednávanej veci ide medzi účastníkmi konania jednoznačne
o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah, kde pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania platí kogentná
právna obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Súd má za to, že výška úroku z omeškania 26,40 % p.a je
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prevyšuje zákonnú úrokovú sadzbu podľa Občianskeho
zákonník, ktorá v období od 21.6.2006, kedy sa žalovaný dostal prvého omeškania bola vo výške 8 %

ročne. Vzhľadom na to súd je toho názoru, že zmluvná podmienka týkajúca sa výšky úroku z omeškania
26,40%ročnejeneprijateľnoupodmienkou,ktorájeneplatnáatakétozmluvnédojednaniejeajvrozpore
s dobrými mravmi.

Súd mal teda z výpisu z účtu za preukázané, že v období od 1.1.2009 do 21.12.2010 bol žalovanému
vyčíslený úrok z omeškania v sume 209,04 eur, ktorý bol počítaný pri úrokovej sadzbe 8 % ročne a teda

tento úrok neprevyšoval zákonný úrok z omeškania podľa predpisom Občianskeho zákonníka, ktorý bol
ku dňu 1.1.2009 vo výške 10,5 % ročne, a preto súd v tejto časti nárok považoval za dôvodný.V období od 21.6.2006 do 1.1.2009 bol úrok z omeškania vyčíslený vo výške 212,36 eur, ktorý bol však
počítaný pri úrokovej sadzbe 26,40 % ročne. Súd má za to, že výška úroku z omeškania 26,40 % p.a je
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prevyšuje zákonnú úrokovú sadzbu podľa Občianskeho

zákonník, ktorá v období kedy sa žalovaný prvýkrát dostal do omeškania , t.j. ku dňu 21.6.2006, bola
8 % ročne ( 2 x 4 %). Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto tento úrok z omeškania znížil na sumu
61,37 eur ( 30 % zo sumy 212,36 eur).

Súd tak žalobcovi priznal nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania v celkovej sume 270,41 eur (209,04
eur + 61,37 eur).

Keďže je žalovaný aj naďalej v omeškaní s úhradou dlžnej sumy súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 099,13 eur, ktorá predstavuje priznanú istinu 1 132,03 eur a
úroky vo výške 967,10 eur odo dňa 21.3.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky
úveru.. Táto výška úroku z omeškania, ktorú požadoval aj žalobca neprevyšuje zákonnú výšku úroku z
omeškania určenú podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 2 369,54

eur, ktorá predstavuje istinu poskytnutého úveru vo výške 1 132,03 eur, úrok z úveru vo výške 967,10 eur
a kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 270,41 eur a tiež zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2 099,13 eur od 21.3.2011 do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.