Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoKR/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225547
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111225547.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: JUDr. L. H., so sídlom T., T. XX, správca konkurznej
podstaty úpadcu: ZETES, s.r.o. v konkurze, so sídlom Kolačkov 72, IČO: 36 443 620, zastúpeného
advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, so sídlom Košice, Južná trieda 28, proti žalovanému:
AMO - PLUS, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Palárikova 857/11, IČO: 36 525 561, zastúpenému advokátom
Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, o neúčinnosť právneho úkonu, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.2.2013 pod č. k. 1Cbi/17/2011-132,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu
vo výške 3.575,98 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že
Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 20.12.2010, ktorú uzavreli úpadca ZETES,
s.r.o. v konkurze, so sídlom Kolačkov 72, IČO: 36 443 620, ako predávajúci, s kupujúcim - spoločnosťou
AMO - PLUS, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Palárikova 857/11, IČO: 36 525 561, na základe ktorej prešlo
na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené Správou katastra Stará Ľubovňa,
pre k. ú. V., na LV č. XXX, a to:
Stavby:
- budova pohostinstva súp. č. XXX, na parc. č. 36/5,
- stavba altánok súp. č. XXX, na parc. č. 36/6,
- predajňa potravín na parc. č. 36/4,
Pozemky:
- parc. č. KN C 36/1 - zast. plochy a nádvoria o výmere 353 m2
- parc. č. KN C 36/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 214 m2
- parc. č. KN C 36/4 - zast. plochy a nádvoria o výmere 184 m2
- parc. č. KN C 36/5 - zast. plochy a nádvoria o výmere 330 m2
- parc. č. KN C 36/6 - zast. plochy a nádvoria o výmere 52 m2, je voči veriteľom úpadcu neúčinná.

Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 7.102 ,92 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že medzi žalobcom (ešte pred konkurzom) a žalovaným bola uzavretá
kúpna zmluva, pričom cena za predmet kúpnej zmluvy nebola primeraná stavu a hodnote nehnuteľností.

Išlo teda o úkon bez primeraného protiplnenia, pretože cena za predmetné nehnuteľnosti je podstatne
vyššia ako plnenie, ktoré úpadca získal. Zároveň žalobca dôvodil, že započítaním pohľadávok došlo k
zvýhodneniu jedného veriteľa voči ostatným veriteľom úpadcu. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť.

Aplikáciou ustanovení § 58 ods. 1, 2, 3 a § 59 ods. 1 ZKR uzavrel, že návrh žalobcu je nedôvodný,
pretože v konaní bolo preukázané, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti vo výške 238.000,-
eur je cenou primeranou. Túto skutočnosť mal za preukázanú aj z podaného znaleckého posudku
znalcom Ing. R. M., ktorý odhadol cenu nehnuteľnosti ku dňu prevodu (20.12.2010) na sumu 241.000,-
eur a ku dňu 13.8.2012 na sumu 203.000,- eur. Teda v konaní bolo preukázané, že zo strany dlžníka
nedošlo k uzavretiu zvýhodňujúceho právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, pretože išlo o kúpnu
cenu, ktorá v čase prevodu zodpovedala stavu predmetných nehnuteľností a trhovej cene zohľadňujúcej
ponuku najmä s ohľadom na lokalitu, občiansku a inú vybavenosť.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalovanému
priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 7.102,92 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby
jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Uznáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že právny úkon, ktorému správca v konaní odporoval, nebol úkonom vykonaným bez primeraného
protiplnenia, teda že zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena nehnuteľností bola primeraná, čo
nakoniec vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania. Teda uznáva, že neuniesol dôkazné bremeno
v zmysle ust. § 58 ZKR. Je však toho názoru, že predmetná kúpna zmluva, hoci uzavretá čo do výšky
kúpnej ceny, za reálnu a primeranú odplatu, napĺňa znaky skutkovej podstaty odporovateľnosti v zmysle
ust. § 59 ZKR, konkrétne, že žalovaný bol uzavretím kúpnej zmluvy neodôvodnene inak zvýhodnený
oproti ostatným veriteľom úpadcu. Ak súd vec takto skutkovo neuzavrel, pochybil. Z vykonaného
dokazovania je zrejme preukázané, že v čase uzavretia zmluvy bol žalovaný veriteľom úpadcu, a to
titulom postúpenia pohľadávky od konateľa a spoločníka úpadcu voči úpadcovi (vklad do spoločnosti).
Zmluva o postúpení pohľadávky medzi I. H. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, ako aj
odporovaná kúpna zmluva, boli uzavreté v ten istý deň (20.12.2010) a v tento deň bolo úpadcovi
doručené oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného. Kúpnu zmluvu za úpadcu podpisoval
I. H. ako konateľ. Úpadca teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy mohol predpokladať, že mu žalovaný
kúpnu cenu za prevod nehnuteľností neuhradí, keďže má sám voči nemu protipohľadávku, ale že
dôjde k zániku vzájomne sa krytých pohľadávok záväzkov započítaním, čo sa aj stalo. Ak by nebola
odporovaná kúpna zmluva uzavretá, nehnuteľnosť by bola zahrnutá do súpisu majetku úpadcu a v rámci
konkurzu speňažená, z výťažku zo speňaženia by boli pomerne uspokojení všetci konkurzní veritelia.
Jej uzavretím však došlo k inému zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa tak, ako to chápe ust. § 59 ZKR,
keďže žalovaný je v časti hodnoty nehnuteľností uspokojený na 100 %, pričom ostatní veritelia nie sú
uspokojení vôbec.

Ďalej uviedol, že k započítaniu malo dôjsť skôr, ako bola kúpna cena splatná podľa kúpnej zmluvy, čo nie
je v súlade s Obchodným zákonníkom. Pravdepodobne započítanie medzi úpadcom a veriteľom bolo
plánované už pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 20.12.2010, pretože svedok I. H. uviedol: „Varianta, ktorá
bola reálna, bolo dať mu penzión, a tak sa to vyriešilo. Iné východisko nebolo. Riešili sme to zmluvou,
že takto sa to urobí“.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 29.5.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie, že Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti
zo dňa 20.12.2010, uzavretá medzi spoločnosťou ZETES, s.r.o., Kolačkov (ešte pred vyhlásením

konkurzu na túto spoločnosť) ako predávajúcim a spoločnosťou žalovaného ako kupujúcim, je voči
veriteľom úpadcu neúčinná. Súd prvého stupňa uzavrel, že kúpna cena za v nej uvedené nehnuteľnosti
je cenou primeranou, teda nejde o právny úkon bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ani o
zvýhodňujúci právny úkon (§ 59 ZKR). Odvolací dôvod žalobcu spočíva predovšetkým v tom, že
žalovaný bol uzavretím kúpnej zmluvy neodôvodnene inak zvýhodnený oproti ostatným veriteľom
úpadcu.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne
alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok
neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech
alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Znevýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne
alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak
neodôvodnene zvýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Z predloženého spisu vyplýva, že odporovateľnosťou napadnutá kúpna zmluva bola uzavretá dňa
20.12.2010 (č. l. 7). Nie je sporné, že bola uzavretá ešte pred vyhlásením konkurzu na spoločnosť
predávajúceho (ZETES, s.r.o., Kolačkov), ako aj to, že s plnením primeraným.

Návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám dlžník v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 3 ZKR, pričom
návrh došiel konkurznému súdu dňa 2.3.2011 (č. l. 173). Z tohto zistenia vyplýva, že právny úkon (vyššie
označená kúpna zmluva) nebol urobený počas úpadku dlžníka. Taktiež žalobca počas celého konania
nepreukázal, že tento právny úkon (kúpna zmluva zo dňa 20.12.2010) viedol vo svojich dôsledkoch k
úpadku predávajúceho. Teda ak súd prvého stupňa zamietol návrh nielen z dôvodu absencie podmienok
odporovateľnosti úkonu kúpnej zmluvy v zmysle § 58, ale aj absencie podmienok odporovateľnosti v
zmysle § 59 ZKR, jeho rozhodnutie je vecne správne. Uvedené ustanovenie totiž predpokladá taký
zvýhodňujúci právny úkon, ktorý spôsobil úpadok dlžníka. Takáto okolnosť zo strany žalobcu, ako už
bolo vyššie uvedené, preukázaná nebola, o čom nakoniec svedčí primeranosť protiplnenia (kúpnej
ceny) uvedenej kúpnej zmluvy. Teda nemožno uznať ani tú obranu žalobcu v odvolaní, že žalovaný bol
uzavretím kúpnej zmluvy neodôvodnene inak zvýhodnený oproti ostatným veriteľom úpadcu.

Z uvedených dôvodov nezostávalo nič iné odvolaciemu súdu, iba potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z uplatnených
trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Priznal
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 3 úkony právnej služby - 1./
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.5.2013 a účasť na odvolacích pojednávaniach v dňoch 22.10.2013
a 28.11.2013 á 897,97, t.j. 2.693,91 Eur + prislúchajúci režijný paušál 3 x 7,81 Eur (23,43 Eur). Ďalej
priznal advokátom uplatnenú náhradu cestovného vo výške 106,40 Eur za dve cesty na odvolacie
pojednávania z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z T. do T. a späť á 85 km, osobným
motorovým vozidlom BMV s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 8,3 l/100 km, pri cene
pohonných hmôt 1,13 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
0,18 Eur/km, ako aj náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín x 13,02 Eur x 2, t.j.156,24 Eur. Keďže

právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd
aj DPH vo výške 20 % zo sumy 2.979,98 Eur, t.j. 596,- Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia
žalovaného v odvolacom konaní predstavujú sumu 3.575,98 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.