Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29CbPv/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109200429
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Gábor

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7109200429.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v právnej veci žalobcu: Azet.sk, a.s.,

Murgašova č.2/243, Žilina, IČO: 36 023 523, zast. JUDr. Leom Vojčíkom, advokátom, konateľom Vojčík
& Partners, s.r.o., Rázusova č.28, Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: H. X., A.. XX.X.XXXX,
S. Č..XX, O., zast. JUDr. Jozefom Čorbom PhD., advokátom Szakkayho č.1, Košice, o zdržanie sa
neoprávnených zásahov do práv vyplývajúcich z ochrannej známky a o náhradu škody, nemajetkovú
ujmu vo výške 23.235,74 eur takto

r o z h o d o l :

Žalobu o nároku na zaplatenie sumy 13.277,57 eur a sumy 9.958,18 eur z a m i e t a .

Konanie v prevyšujúcej časti z a s t a v u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania

ochranných známok žalobcu POKEC a ZOZNAMKA alebo označení s nimi zameniteľných.

Žalovaný je povinný okamžite vymazať obsah domén druhého stupňa „pokecik“, „sexzoznamka“ a
„buzola“ registrovaných pod doménou najvyššieho stupňa „sk“ a okamžite vymazať obsah domén
druhého stupňa „pokecik“ registrovaných pod doménou najvyššieho stupňa „cz“, „net“, „eu“, „com“
a je povinný zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho nakladania s doménami druhého stupňa „pokecik“,
„sexzoznamka“ a „buzola“ registrovanými pod doménou najvyššieho stupňa „sk“ a zdržať sa
akéhokoľvek ďalšieho nakladania s doménami druhého stupňa „pokecik“, registrovanými pod doménami
najvyššieho stupňa „cz“, „net“, „eu“ , „com“, vrátane presmerovania ich obsahu na akúkoľvek inú www.

stránku, s výnimkou uvedenou v nasledujúcej vete.

Žalovaný je povinný do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady a bezodplatne
zabezpečiť zmenu registrácie subjektu držiteľa domén druhého stupňa „pokecik“, „sexzoznamka“ a
„buzola“ registrovaných pod doménou najvyššieho stupňa „sk“ a domény druhého stupňa „pokecik“
registrovaných pod doménami najvyššieho stupňa „cz“, „net“, „eu“, „com“ tak, aby ako držiteľ domén
„pokecik“, „sexzoznamka“ a „buzola“ registrovaných pod doménou najvyššieho stupňa „sk“ a domén
„pokecik“ registrovaných pod doménami najvyššieho stupňa „cz“, „net“, „eu“, „com“ bol zapísaný
namiesto žalovaného žalobca.Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 400.000 Sk a nemajetkovú ujmu vo
výške 300.000,- Sk.

Žalobca prostredníctvom internetu poskytuje svojim užívateľom platené aj neplatené služby, pričom

pri poskytovaní svojich služieb používa ochranné známky, ktorých je majiteľom. Žalobca má Úradom
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) platne registrované ochranné známky:

(i) č. 198301 POKEC v súlade s medzinárodným triedením tovarov a služieb, pre nasledovné tovary
a služby:

a/ 25 - odevy

b/ 35 - reklama, reklama (online) na počítačovej sieti, vyhľadávanie informácií v počítačových súboroch;

c/ 38 - online komunikácia prostredníctvom počítačových sietí;

d/ 41 - organizovanie hier a súťaží

e/ 42 - služby zoznamovacích agentúr vrátane zoznamovacích služieb prostredníctvom internetu a
audiotextu, teletextu, prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie, zoznamovacia inzercia, (ďalej len
„ochranná známka POKEC“);

(ii) č. 198302 ZOZNAMKA v súlade s medzinárodným triedením tovarov a služieb, pre nasledovné tovary
a služby:

a/ 25 - odevy

b/ 35 - reklama, reklama (online) na počítačovej sieti, vyhľadávanie informácií v počítačových súboroch;

c/ 38 - online komunikácia prostredníctvom počítačových sietí

d/ 41 - organizovanie hier a súťaží

e/ 42 - služby zoznamovacích agentúr vrátane zoznamovacích služieb prostredníctvom internetu a
audiotextu, teletextu, prostredníctvom tlače, rozhlasu a televízie, zoznamovacia inzercia (ďalej len
„ochranná známka ZOZNAMKA“).

V treťom štvrťroku roku 2007 žalobca zaregistroval, že na webových stránkach (doménach)

www.sexzoznamka.sk a www.pokecik.sk
dochádza k zneužívaniu žalobcových práv z ochranných známok POKEC a ZOZNAMKA, keďže na
uvedených webových stránkach dochádzalo bez súhlasu žalobcu k označovaniu služieb pod názvami
„SexZoznamka“ a „POKECIK“, ktoré boli a sú zjavne zameniteľné a s ochrannými známkami POKEC
a ZOZNAMKA, a to bez súhlasu žalobcu.

Na prelome mesiacov marec a apríl roku 2008 žalobca opätovne zaznamenal prevádzkovanie stránky
K..F..X. , ale v tomto období už bola doména pokecik.sk registrovaná priamo na žalovaného.
Žalobca postupne zistil, že k porušovaniu jeho práv vyplývajúcich z ochranných známok POKEC
A ZOZNAMKA a k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného dochádza na internetových
stránkach K..F..X. , K..F..I. , K..F..I. , K..F..A. , K..F..B.

(ďalej len „domény pokecík“), K..X..X. Y. K..W..X. , ktoré
prevádzkuje žalovaný, pričom domény K..F..I. , K..F..I. , K..F..A. ,
K..F..B. boli žalovaným zaregistrované v priebehu mesiacov január a máj 2008.

Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkdoručenejžalobeuviedolokreminého,žežalobcasadomáha
aj náhrady škody vo forme ušlého zisku. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný sa nedopustil žiadneho

protiprávneho konania a teda nie je naplnený základný predpoklad pre vznik akejkoľvek povinnosti
nahrádzať škodu, žalovaný namieta výšku uplatneného nároku žalobcu.Ušlý zisk sa vyčísluje v prílohe č.5 žaloby na základe kritérií, ktoré sú špekulatívne a nie sú podložené
nijakými overiteľnými skutočnosťami. Počet užívateľov a kliknutí, ktoré žalobca vzal za základ svojho
výpočtu nezodpovedajú skutočnosti a odplata poskytovateľa služby za jeden klik na reklamný banner vo

výške 3,- Sk je v prípade žalovaného absolútne iluzórny. Keďže žalovaný poskytoval služby internetovej
online komunikácie ako svoju voľnočasovú aktivitu a nemal nijaké postavenie na trhu, nebol by
nikdy získal od objednávateľov reklamy odplatu 3,- Sk za jedno kliknutie na reklamný odkaz daného
objednávateľa.

Žalobca pri tejto metodike výpočtu výšky škody vychádza z predpokladu, že všetci užívatelia, ktorí
navštívili webové stránky prevádzkované žalovaným, by v prípade ak by žalovaný tieto stránky

neprevádzkoval, využili služby žalobcu. Takýto predpoklad nie je ničím podložený a nemožno z neho
apriori vychádzať. Metóda, ktorou žalobca postupoval pri výpočte výšky škody je preto nekorektná a v
jej kontexte hodnotí žalovaný výšku škody, ktorú vyčíslil žalobca ako neopodstatnenú.

Primerané zadosťučinenie možno požadovať, ak niekomu vznikla nemateriálna ujma v dôsledku
nekalého súťažného konania Podľa žalobcových tvrdení malo dôjsť k vzniku jeho nemateriálnej ujmy

tým, že v dôsledku skutočnosti, že na webových stránkach prevádzkovaných žalovaným sa nachádzali
odkazy aj na stránky porno TV, SexZoznamka, PornoWeb, PornoVidea a pod. malo dôjsť k zníženiu
vážnostižalobcuaohrozeniujehodobrejpovesti.Opäťsajednálenosubjektívnetvrdeniežalobcu,ktoré
žalobca nepodkladá žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca nepreukázal, že jeho zákazníci činnosť
žalovaného vôbec zaregistrovali, nie to ešte, že si ju spájali so žalobcom, že sa ich mienka o žalobcovi

týmto zhoršila.

Primerané zadosťučinenie sa má v prvom rade poskytnúť v nepeňažnej forme, len ak by táto
nepostačovala, prichádza do úvahy poskytovanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Žalobca
neodôvodnil,prečojetohonázoru,ženepeňažnáformazadosťučineniabyneboladostatočneprimeraná
nemajetkovej ujme, ktorú mal utrpieť.

Nepreukázal ani danosť subjektívnych či objektívnych kritérií, ktoré by odôvodňovali potrebu poskytnutia
peňažného zadosťučinenia v ním požadovanej výške. Pri úvahe o výške zadosťučinenia je treba vziať
na zreteľ aj zavinenie rušiteľa, intenzitu a závažnosť jeho konania, dopad na trh, počet zasiahnutých
súťažiteľov, výšku obratu rušiteľa, hodnotu goodwillu poškodeného.

Zo strany žalovaného sa jednoznačne nejedná o žiaden úmysel poškodiť žalobcu alebo parazitovať

na jeho povesti. Slobodne si zvolil doménové mená tak, aby zreteľne odzrkadľovali obsah webových
stránok, ktorý bude na daných doménach dostupný, tieto doménové mená mu boli riadne zaregistrované
a riadne ich používal pri prevádzkovaní uvedených webových stránok, pričom je doteraz presvedčený
o tom, že ich registráciou a používaním sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania.

Vzhľadom na nízky počet navštevovateľov tejto stránky je zrejmé, že táto jeho činnosť nebola nijako

intenzívna a nemala výraznejší dosah na trh služieb online komunikácií. S tým súvisí aj skutočnosť, že
obrat žalovaného z tejto činnosti bol minimálny. Žalobca je jediným súťažiteľom, ktorý tvrdí, že bol touto
činnosťou zasiahnutý, nijakým spôsobom však nepreukázal hodnotu dobrej povesti (resp. goodwillu),
do ktorej mu malo byť činnosťou žalovaného zasiahnuté.

Bez preukázania vyššie uvedených skutočností nemožno o nemajetkovej ujme a jej primeranej náhrade

hovoriť a preto žalovaný považuje žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú a navrhuje, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Uznesením zo dňa 14.5.2012 č.k. 29CbPv/1/2009-181 Okresný súd Košice I nepripustil zmenu návrhu-
žaloby v zmysle písomného podania žalobcu zo dňa 19.11.2010, t.j.Žalovaný používaním označenia "pokecik", v rámci domén pokecik.sk, pokecik.com, pokecik.cz,
pokecik.net, pokecik.eu, na ktorých bola v priebehu rokov 2008 a 2009 prevádzkovaná služba on-line
komunikácie, neoprávnene zasiahol do práv žalobcu ako majiteľa slovnej ochrannej známky POKEC,

registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č. 198301.

Žalovaný používaním označenia "sexzoznamka" v rámci domény sexzoznamka.sk, na ktorej bola
v priebehu rokov 2008 a 2009 prevádzkovaná služba zoznamovacích služieb prostredníctvom
internetu, neoprávnene zasiahol do práv žalobcu ako majiteľa slovnej ochrannej známky ZOZNAMKA,
registrovanej na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č. 198302.

Prevádzkou katalógu firiem na web stránke www.buzola.sk počas rokov 2008 a 2009 žalovaný

neoprávnene zasiahol do práva žalobcu k databáze a to vo forme jej neoprávnenej extrakcie a
reutilizácie.

Žalovaný za konania už nebol držiteľom vyššie uvedených domén a nemal žiadnu právnu možnosť
disponovať s uvedenými doménami, ovplyvňovať ich obsah, či vykonávať zmenu držiteľa týchto domén.

Žalovaný už neprevádzkoval predmetné webové stránky a nepoužíval napadnuté doménové mená.

Keďže počas konania žalovaný zmenil skutkový stav, tak žalobca sa už nemohol vo veci samej domáhať
pôvodných nárokov.

Za konania na pojednávaní dňa 28.6.2012 vzal žalobca späť žalobu a to sčasti a trval na podanej žalobe
čo do nároku na zaplatenie sumy 13.277,57 eur z titulu spôsobenej škody a čo do nároku na zaplatenie
sumy 9.958,18 eur z titulu nemajetkovej ujmy a v prevyšujúcej časti vzal späť žalobu a konanie v tejto

časti navrhol zastaviť.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon“) ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria
najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne
ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb

inej osoby, zapísané do registra ochranných známok (ďalej len "register").

Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. majiteľ ochrannej známky má výlučné právo označovať svoje
tovary alebo služby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná v registri, alebo ju používať v spojení
s týmito tovarmi alebo službami.

Nakoľko ide o výlučné právo majiteľa ochrannej známky, v tomto prípade o právo žalobcu, len žalobca je

oprávnený ochrannej známky POKEC a ZOZNAMKA používať pre tovary alebo služby alebo v súvislosti
s tovarmi alebo službami pre ktoré sú registrované.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie
používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné
tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo

zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré síce nie sú podobné tým, pre
ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má v Slovenskej republike dobré
meno a jeho používanie by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej
známky alebo by im bolo

na ujmu. Rovnako nemôže používať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo službami, najmä

umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené tovaryalebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo vyvážať tovary alebo obaly s týmto
označením alebo používať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame.

V zmysel ust. § 3a/ods.2 zák. č. 55/1997 Z.z. za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné

známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť
vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb
pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti
s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej
verejnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že používaním domén „pokecik“, domény „sexzoznamka“ sk a používaním

označenia „pokecik“ a „zoznamka“ na doménach „pokecik“, a doména „sexzoznamka“ sk dochádzalo k
porušovaniu ust. § 25 ods. 1 zákona a to v tom zmysle, že bez súhlasu majiteľa ochranných známok
POKEC a ZOZNAMKA dochádza k používaniu označení zhodných a zameniteľných s ochrannými
známkami žalobcu a k používaniu týchto označení pre rovnaké tovary alebo služby, pre ktoré má žalobca
ochranné známky POKEC a ZOZNAMKA registrované.

K porušeniu práva majiteľa ochrannej známky stačí hrozba zámeny. K zameniteľnosti dochádza
objektívne, preto nie je potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela alebo mohla vedieť,
že existujú výrobky chránené v prospech majiteľa ochrannej známky.

Podľa ust. § 26 ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. majiteľ ochrannej známky sa môže voči každému domáhať
zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou zameniteľné pre rovnaké alebo podobné

tovary alebo služby a aby sa predmety takto označené stiahli z trhu.

Podľa ust. § 26 ods. 4 zák. č. 55/1997 Z.z. ak bola zásahom do práv z ochrannej známky spôsobená
škoda, poškodený má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv z ochrannej
známky alebo ohrozením práv z ochrannej známky spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo
na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť peňažné plnenie.

Podľa ust. § 26a ods. 1 zák. č. 55/1997 Z.z. na návrh súd nariadi, aby výrobky, materiály alebo nástroje,
prostredníctvom ktorých priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto
zákonom, boli

a) stiahnuté z obchodnej siete,

b) definitívne odstránené z obchodnej siete,

c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva;
jednoduché odstránenie protiprávne použitého označenia na falšovanom výrobku sa nepovažuje za
opatrenie zamedzujúce ďalšie porušovanie práva,

d) zničené vhodným spôsobom.

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je

spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje (ust. § 44 ods.
1 Obchodného zákonníka).

Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného

súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušovanie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia

(ust. § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Právo na ochranu proti nekalej súťaži je zakotvené v čl. 10bis a 10ter Parížskeho dohovoru na ochranu

priemyselného vlastníctva (uverejneného vo vyhláške č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985
Zb.). Podľa tohto ustanovenia nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým
zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Signatárske štáty sú teda zaviazané zabezpečiť účinnú ochranu
proti nekalej súťaži v rámci svojho právneho poriadku. Reálnu záruku rozvoja a ochrany hospodárskej
súťaže však možno naplniť až v podmienkach trhového hospodárstva.

Trhové hospodárstvo si nemožno predstaviť bez hospodárskej súťaže. Musí však ísť o čestnú súťaž,
ktorá je na prospech nielen podnikajúcich subjektov, ale aj spotrebiteľa. Ak v hospodárskej súťaži
prevládne nečestná súťaž, označená ako nekalá, stráca sa zmysel súťaže.

Naša právna úprava vychádza z koncepcie všeobecnej a permanentnej platnosti generálnej klauzuly. To
znamená,žepokiaľchýbašpecifickáskutkovápodstatapreurčitékonanie,ktoréspĺňaznakyvšeobecnej

generálnej klauzuly, resp.

určité konanie nenapĺňa znaky jednej zo špecifických skutkových podstát uvedených v § 45 až 52, bude
sa považovať za nekalosúťažné a bude sa posudzovať podľa § 44 ods. 1. Právo proti nekalej súťaži je
právom, ktoré sa dotvára v sudcovských rozhodnutiach. Všeobecnosť generálnej klauzuly, ktorá sa na
jednej strane môže zdať ako negatívum, na druhej strane znamená jej flexibilnosť na každý konkrétny

prípad. Takáto všeobecná úprava generálnej súťaže nie je len doménou našej právnej úpravy.

Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobované, musia byť
kumulatívne splnené tri podmienky:

a) ide o konanie v hospodárskej súťaži,

b) takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi,

c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu.

Pojem hospodárska súťaž

Pojem hospodárska súťaž bol v odbornej literatúre už niekoľkokrát pretraktovaný. Pod hospodárskou
súťažou sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť
iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá

existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda aj existenciu súťažného vzťahu. V súťažnom
vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s rozdielnymi
výrobkami a službami.

Pojem dobré mravyZákonodarca definoval dobré mravy v zákone o ochrane spotrebiteľa a je možné domnievať sa, že per
analogiam je táto definícia použiteľná aj pre potreby Obchodného zákonníka, prípadne ako výkladová
pomôcka.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa konaním
v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

- je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo

- môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri
ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie

zmluvnej slobody.

V judikatúre existuje pokus definovať takéto mravy súťaže, a to ako "pravidlá a zvyklosti, ktoré sa
dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj

sami súťažitelia považujú za zodpovedajúce podnikateľskej korektnosti" (rozhodnutie NS SR z 29. júla
1994, sp. zn. 1 Obo 180/94).

Treba zdôrazniť, že v generálnej klauzule sa pojem dobré mravy používa v zmysle dobrých mravov
v hospodárskej súťaži, a nie dobrých mravov vo všeobecnosti. Je to dané funkciami hospodárskej
súťaže aj jej celkovým charakterom. Konkurenčné vzťahy vnášajú do ekonomických vzťahov reťazec
konfliktných prvkov a určitý stupeň agresivity súťažných konaní je imanentný ich povahe.

Posúdenie, či právne relevantné správanie subjektov v oblasti výroby a rozširovania reklamy

korešponduje s dobrými mravmi je v kompetencii interpretujúcich subjektov. Interpretujúci subjekt by
preto nemal len konštatovať,

že určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ale by mal aj konkretizovať, v čom vidí tento rozpor.

Už v starších doktrínach sa pojem "dobré mravy" chápal z právneho aspektu. Právna relevancia tohto
pojmu vyplýva z dôsledkov, ktoré postihujú rozpor právnych úkonov s požiadavkou dobrých mravov.

Existencia rozporu s dobrými mravmi je teda právnou otázkou, a nie otázkou skutkovou.

Pojem ujma

Pojem ujma je podstatne širší ako škoda v jej klasickom ponímaní. Ujma totiž zahŕňa nielen škodu,
ale aj nemajetkové zadosťučinenie. Zo slovného spojenia "spôsobilé privodiť ujmu" vyplýva, že ujma
nemusí vzniknúť, ale stačí, ak jej vznik hrozí. Obchodný zákonník určil aj subjekty, ktorým môže byť

ujma privodená. Ide o súťažiteľov alebo spotrebiteľov. V praxi budú najčastejšie prípady, keď ujma
bude spôsobená len jedinému súťažiteľovi. Táto skutočnosť môže byť umocnená špecifickým druhom
podnikania, alebo sa môže dotýkať len malého územného teritória, kde budú v určitej oblasti podnikania
len dvaja súťažitelia. Nie je podmienkou, aby takáto ujma skutočne vznikla, ale stačí, ak jej vznik
objektívne hrozí.

V súvislosti s aplikáciou generálnej klauzuly sa spory najčastejšie dotýkajú:

- nerešpektovania verejnoprávnych predpisov,

- využitia sklonu k hre (pri nákupe tovaru je dominantná neprimeraná výška

výhier, a nie kvalita výrobkov),

- neprimeraného lákania zákazníkov,- šokujúcej reklamy,

- uvádzania nesprávnych údajov pri výpredajoch,

- rôznych foriem zabraňovacej súťaže (diskriminácia a bojkot),

- zneužitia nositeľov spoločenskej autority na reklamnú činnosť,

- pyramídových obchodov (nekalosť tejto praktiky spočíva v zamlčaní

skutočnosti, že v určitom stupni dochádza k nasýteniu trhu a ťažko sa

hľadajú ďalší zákazníci),

- predaja výrobkov za nižšie ceny, než je nákupná cena.

Predaj za nižšie ceny, než je cena konkurenčného súťažiteľa, však sám osebe nemusí byť

nekalosúťažný. Ide však zväčša o predaj „pod cenu“, ak to má hospodársky zmysel. Uvádzané sú najmä
tieto prípady:

- problémy s likvidáciou a odbytom,

- zmena módy,

- nový, lepší tovar,

- vyprázdňovanie skladov v dôsledku hroziacej skazy výrobkov,

- reklamný efekt lacnej ponuky, aby si súťažiteľ týmto spôsobom vyrovnal

dôsledky nepriaznivého miesta podnikania, alebo v rámci tzv. zmiešanej

kalkulácie dosiahol zisk.

K predaju pod cenu musia pristúpiť viaceré okolnosti, aby sa podľa názoru teórie i zahraničnej praxe

mohlo hovoriť o nekalosúťažnom konaní. V judikatúre sa opakovane zdôrazňuje úmysel vytlačiť alebo
zničiť konkurenciu zneužitím základných obchodných princípov.

O úmysle vytlačiť konkurenčného súťažiteľa z trhu hovoria predovšetkým tieto indície:

- súťažiteľ ponúkajúci výrobky pod cenu má silnejšie postavenie na trhu

alebo je podstatne kapitálovo silnejší,

- výrobky pod cenu neponúka len na krátke obdobie ako podnet na

zavedenie alebo znovuoživenie výrobku,

- cielene ponúka výrobky za nižšiu cenu, než zavádza konkurenčný súťažiteľ,

a tým uskutočňuje protireklamu,

- predaj "pod cenu" je lokálne ohraničený na určité súťažné územie

(relevantný trh).

V danom prípade všeobecná odvolávka na tzv. generálnu klauzulu podľa Obchodného zákonníka
neobstojí, nakoľko konanie žalovaného nenapĺňa ani jednu z uvedených definícií nekalosúťažného
konania.Všeobecný výklad generálnej klauzuly upravenej v § 44 sa sústreďuje na 3 základné podmienky, ktoré
musia byť splnené kumulatívne, aby dané konanie bolo kvalifikované ako nekalá súťaž, to znamená,
že musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a

konanie musí byť spôsobilé, privodiť ujmu iným súťažiteľom.

Medzi žalobcom a žalovaným nejde o súťažný vzťah, pretože žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi
súťažiteľom. Nie sú voči sebe v rovine súťažiteľov na relevantnom trhu.

Súťažný vzťah sa nevytvára medzi všetkými podnikateľskými subjektmi, spotrebiteľmi a pod., ale iba
medzi tými, ktorí navzájom súperia na relevantnom trhu o zákazníkov a snažia sa získať v súperení
predstih pred inými súťažiteľmi.

Ak nie je medzi účastníkmi súťažný vzťah, nie je možné ich konanie spravidla posudzovať podľa
Obchodného zákonníka.

Žalovaný nevyužíval predmetné doménové mená pri podnikateľskej činnosti a nikdy nepodnikal v
predmete činnosti žalobcu, ani nepôsobil na rovnakom relevantnom trhu.

Žalovaný mal tieto doménové mená zaregistrované ako fyzická osoba- nepodnikateľ, nepoužíval ich na

podnikateľskú činnosť, ich využívaním nedosahoval žiaden zisk a nedostal sa do súťažného vzťahu so
žalobcom.

K tomu, aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je treba, aby sa pri naplnení
ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže produkty súťažiacich subjektov stretli na trhu a
to v predmete, čase a priestore. Taktiež túto podmienku nemožno považovať za splnenú vzhľadom na

postavenie účastníkov konania v priestore.

Je pravdou, že na www stránkach prevádzkovaných žalovaným, označených spornými doménami,
sú umiestnené aj reklamné odkazy, z ktorých umiestnenia mal žalovaný príjem. Tento príjem však
žalovanému sotva postačuje na úhradu nákladov spojených s prevádzkovaním daných www stránok
a negeneruje pre neho žiaden zisk. Aj táto skutočnosť poukazuje na to, že činnosť žalovaného je

bezvýznamná vo vzťahu k postaveniu žalobcu na trhu online komunikačných služieb a nie je spôsobilá
ovplyvniť žalobcovi súťažnú pozíciu a privodiť mu akúkoľvek ujmu.

Žalovaný prevádzkovaním stránky pokecik.sk za obdobie od januára 2007 do júna 2010 (za 3,5 roka)
dosiahol príjem len 126,63 eur. Uvedená suma nebola za konania spochybnená.

Právo na náhradu škody je jedným z procesných nárokov poškodených, ktorým sa realizuje ich právo

na ochranu proti nekalej súťaži upravenej ust. § 44 až § 52 OBZ.

Všeobecnú úpravu náhrady škody Obchodný zákonník vymedzuje v ust. § 373 až § 386, ktorá pre
vznik práva na náhradu škody predpokladá, aby boli kumulatívne splnené základné predpoklady, a
to porušenie právnej povinnosti, skutočný vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody, neexistencia okolnosti vylučujúcej zodpovednosť a predvídateľnosť škody.

Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorý sa
spravuje Obchodným zákonníkom, alebo v porušení inej povinnosti určenej Obchodným zákonníkom.
Porušením inej právnej povinnosti určenej Obchodným zákonníkom je aj nekalosúťažné konanie,
zakladajúce podľa § 53 OBZ povinnosť na náhradu škody pre zodpovednosť, za ktorú v zmysle § 757
OBZ platia obdobne uvedené ustanovenia jej všeobecnej úpravy.Porušenie právnej povinnosti je povinný preukazovať poškodený, tak ako aj príčinnú súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody, ktorá je spravidla daná vtedy, ak by bez porušenia povinnosti
škoda nenastala.

Uvedené skutočnosti v danom prípade neboli preukázané.

Súd skúmal naplnenie znakov nekalej súťaže podľa citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka
(tzv. generálnej klauzule), teda či išlo o konkurenčné konanie odporujúce čestnému konkurenčnému
boju spôsobilé aspoň ohroziť ďalšieho súťažiteľa (spotrebiteľa).

Je nepochybné, že pokiaľ sa nekalosť súťaže dovodzuje zo skutkových okolností, je na žalobcovi, aby
uviedolokolnostiúplneaponúkolajdôkazy.Súdriešiakoprávnuotázku,čitvrdenékonaniejeporušením

dobrých mravov súťaže, či došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a či toto konanie je spôsobilé
vyvolať ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, teda či sú dané predpoklady kvalifikácie konania
podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Treba zdôrazniť, že porušenie dobrých mravov nespočíva v samotnom porušení predpisov, ale v tom,
že toto porušenie bolo prostriedkom na získanie súťažnej výhody, ktorá by inak pri normálnom behu veci

a pri dodržaní predpisov nenastala. Napríklad spotrebitelia by vôbec nekúpili výrobok s cenou, ktorá im
bola pri pokladni účtovaná.

Ušlý zisk spočíva v rozdiele medzi tým, čo by bol poškodený býval pri normálnom chode vecí dosiahol
a tým, čo dosiahol skutočne. Ide o predpokladané

rozmnoženie majetku poškodenej strany, ku ktorému nedošlo v dôsledku škodnej udalosti. V danom

prípade ale uvedené nebolo preukázané.

Ak by sa vychádzalo z údajov prezentovaných žalobcom, že v rokoch 2007-2009 mal podiel denne
prihlásených užívateľov zo všetkých registrovaných užívateľov 50% a napríklad za mesiac august 2009
mal podľa ním predložených údajov 39.509.754 návštev, znamenalo by to, že mal v auguste roku 2009
počet registrovaných užívateľov 2.633983, čo predstavuje asi polovicu obyvateľov Slovenska. Nie je

možné považovať za reálne, aby žalobca mal toľko užívateľov. Z uvedeného dôvodu vyznievajú údaje
prezentované žalobcom ako nedôveryhodné.

Ak by sa aj pripustilo, že na stránky prevádzkované žalovaným sa zaregistrovalo až 47.599 užívateľov
(podľa listinného dôkazu predloženého žalobcom na pojednávaní dňa 23.5.2013), stále by išlo len
o 1,81% z celkového počtu užívateľov služieb žalobcu, čo je absolútne nepatrné číslo. Okrem toho

nemožno určiť, koľko z týchto užívateľov niekedy užívalo aj služby žalobcu alebo chcelo užívať jeho
služby, prípadne po spustení stránok prevádzkovaných žalovaným, služby žalobcu prestalo užívať.
Takýto údaj nebol v konaní prezentovaný.

Žalobca ďalej vychádza z predpokladu, že počet zobrazených stránok na jednu návštevu je 46 stránok/
návšteva. Počet zobrazených stránok závisí od ponuky danej webovej stránky. Web pokecik.sk mal

jednu podstránku, čo znamená, že pri prihlásení na domovskú stránku už nebolo možné prekliknúť sa na
žiadne podstránky. Vychádzajúc z metodiky výpočtu škody, ktorú prezentoval žalobca to znamená, že
nemožno násobiť počet prihlásených užívateľov krát 46 ale krát 1. Teda počet zobrazených reklamných
odkazovpriabsolútnenereálnejnávštevnosti50%užívateľovdenne,bynemoholbyť437.000zobrazení,
ale len 23.780 zobrazení (23.700 užívateľov je 50% všetkých registrovaných užívateľov webovej služby

pokecik.sk).Žalobca vo svojich výpočtoch vychádzal z nepodložených údajov o miere prekliknutia návštevníkov
webovej stránky na tam umiestnený reklamný odkaz. Žalovaný prezentoval dôkaz, v zmysle ktorého
bola miera prekliknutia na reklamné odkazy na jeho stránkach (CTR) iba 0,59%.

Rovnako nie reálna hodnota jedného reklamného kliku na webových stránkach, ktorú uvádza žalobca.
Žalobca ani výšku tejto odplaty za kliknutie na reklamný odkaz nepodkladá nijakými dôkazmi, ostáva
to v rovine jeho tvrdenia.

Keďže však novozriadené stránky majú menšiu mieru návštevnosti asi 25-30%, reálnym odhadom je,
že denne mohlo stránku pokecik.sk navštíviť asi 12.000 užívateľov.

Vzhľadomnauvedenéúdajevyplýva,ževýškažalobcomuplatnenéhonárokunanáhraduškodynemôže

zodpovedať objektívnej realite.

Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu o
nároku na zaplatenie sumy 13.277,57 eur a sumy 9.958,18 eur.

Konanie v prevyšujúcej časti bolo zastavené podľa ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p., pretože žalobca vzal za
konania späť žalobu a to sčasti a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

V danom prípade však pre správanie žalovaného vzal späť žalobca žalobu v prevyšujúcej časti, v tejto
časti bola žaloba podaná dôvodne.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.