Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29CbPv/5/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508208687
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Gábor

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7508208687.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsamosudcomJUDr.LadislavomGáboromvprávnejvecižalobcu:LadislavCsizmár

- STAVOMEGA, nar. 9.4.1961, Horská č.91, Moldava nad Bodvou, IČO: 32 706 791, zast. JUDr.
Richardom Kovalčíkom advokátom, Rázusova č.1, Košice, proti žalovanému: STAVOMARK, spol. s r.o.,
Tehelná č.1, Moldava nad Bodvou, IČO: 00 595 888, zast. JUDr. Tiborom Sásfaim, advokátom Fejova
č.4, Košice, o ochranu proti nekalej súťaži takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.235,74 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo
výške 7.804,13 eur a iné trovy konania vo výške 1.726,08 eur na účet JUDr. Richarda Kovalčíka,
Advokátska kancelária Rázusova č.1, Košice, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a žalobcovi právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na trovy

žalovaného v denníku KOŠICKÝ KORZÁR v 6-tich po sebe nasledujúcich vydaniach a v regionálnej
televízii REG film s.r.o. v 3-och po sebe nasledujúcich vysielacích dňoch.

Konanie v prevyšujúcej časti z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému

- povinnosť zdržať sa registrácie a používania internetovej domény obsahujúcej slová „stavomega“
a do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť zmenu registrácie domény stavomega.sk s
názvom stránky www.stavomega.sk - STAVOMARK, spol. s r.o. - DOM
STAVEBNIKOV - DOMOV, IP adresou: 82.119.226.113, http kódom: HTTP/1.1 200 OK, DNS servery:
NS 1: ns.exhosting.sk, NS2: ns1. exhosting.sk, NS3: ns3exhosting.sk tak, aby nebolo dotknuté právo

žalobcu na ochranu jeho obchodného mena,

- povinnosť zaplatiť mu titulom zadosťučinenia sumu 700.000,- Sk.

Ďalej navrhol, aby súd priznal žalobcovi právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho
právoplatnosti na trovy žalovaného v denníku KOŠICKÝ KORZÁR v 6-tich po sebe nasledujúcich
vydaniach a v regionálnej televízii REG film s.r.o. v 3-och po sebe nasledujúcich vysielacích dňoch.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k doručenej žalobe uviedol, že aj keď prvý nárok žalobcu
na zdržanie sa registrácie a používania domény obsahujúcej slová „stavomega“ nebol podľa jeho
názoru dôvodný a zákonný, po doručení písomných výziev žalovaný napriek tomu okamžite pristúpil kriešeniu tejto situácie a vykonal opatrenie na zrušenie presmerovanie sporných domén, pričom v záujme
dobrých obchodných vzťahov súčasne požiadal o zrušenie registrácie domény www.stavomega.sk
, o čom žalobca a jeho právny zástupca vedel. Po uplynutí výpovednej lehoty

bola predmetná doména voľná ešte v roku 2008 a nič nebránilo jej registrácii zo strany žalobcu.

Žalobca sa nemôže domáhať uloženia povinnosti žalovanému zdržania sa registrácie a používania
internetovej domény, ak je registrácia zrušená a doménu žalovaný nepoužíva.

Nedôvodná je žaloba aj v druhej časti, kde sa titulom zadosťučinenia domáha žalobca zaplatenia
700.000,- Sk podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka.

Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že išlo o nekalosúťažné konanie z jeho strany. Hoci

nebol žiadny úmysel na strane žalovaného poškodiť žalobcu alebo sa obohatiť, náhradu škody, ani
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca neuplatňuje. Použitie v názve domény stavomega, čo je
len dodatok v obchodnom mene žalobcu bez rozlišovacej schopnosti a preto nemohlo dôjsť k zámene
podnikateľských subjektov.

Navyše žalovaný tvrdil, že jeho postupom nebola žalobcovi spôsobená žiadna škoda a žalovaný nemal

žiadne výhody alebo iný prospech a niet dôvodu ani na primerané zadosťučinenie, pretože žalobcovi
nevznikla žiadna, ani nemajetková ujma, o takej ani netvrdí.

Najdôležitejšou je skutočnosť, že žalobca v tom čase nemal zriadenú žiadnu internetovú doménu, čiže
vo sfére internetových stránok absolútne nemohlo dôjsť k zámene týchto dvoch subjektov. Žalobca
na žiadnu internetovú stránku v reklamách, ani v iných propagačných materiáloch nikdy neodkazoval,

nemohlo dôjsť a ani v jedinom preukázateľnom prípade nikdy nedošlo k takejto zámene. Nešlo o konanie
v rozpore s dobrými mravmi a žalobcovi nevznikla žiadna materiálna a ani iná ujma.

Nie je preto dôvodná ani žaloba na právo uverejnenia rozsudku v denníku KOŠICKÝ KORZÁR, ak sa
žalobca nemôže domáhať uloženia povinnosti zdržať sa registrácie a používania internetovej domény,
pretože takáto registrácia už dávno neexistuje a na zadosťučinenie nevznikol žalobcovi zákonný nárok.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Za konania pred pojednávaním vzal žalobca späť žalobu a to sčasti a trval na podanej žalobe čo do
nároku na zaplatenie sumy 700.000,- Sk a na priznanie práva uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí
jeho právoplatnosti na trovy žalovaného v denníku KOŠICKÝ KORZÁR v 6-tich po sebe nasledujúcich
vydaniach a v regionálnej televízii REG film s.r.o. v 3-och po sebe nasledujúcich vysielacích dňoch

a konanie v prevyšujúcej časti navrhol zastaviť vzhľadom na to, že žalovaný už nie je registrovaným
užívateľom dotknutej internetovej domény a preto odpadol dôvod na ďalšie trvanie sporu v uvedenej
časti.

Právny zástupca žalovaného sa nedostavil na súdne pojednávanie dňa 21.11.2013 napriek tomu, že bol
súdom riadne a včas predvolaný.

Doručenie právnemu zástupcovi žalovaného preukázané zo dňa 29.10.2013 podľa doručenky.

Právny zástupca žalovaného nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť voveci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne
predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z

tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len
z dôležitých dôvodov. Ak účastník nepožiada o odročenie pojednávania, súd za týchto okolností môže
pojednávať aj v jeho neprítomnosti.

Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 21.11.2013 došlo súdu dňa 22.11.2013 podľa
odtlačku pečiatky, t.j. po pojednávaní a preto súd nemohol prihliadnuť na uvedené písomné podanie.

Vykonaním dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom podnikajúcim na základe zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní pod obchodným menom „Ladislav Csizmár - STAVOMEGA“ od 12.4.1996,
okrem iných v nasledovných v predmetoch podnikania:

1. staviteľ - vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok pre VDS, pretlaky - pretláčanie oceľových
chráničiek pod pozemnými komunikáciami

2. sprostredkovateľská činnosť

3. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností

4. kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných
živností

5. výkon činnosti stavebného dozoru

6. uskutočňovanie stavieb a ich zmien

7. vnútroštátna nákladná cestná doprava

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obch.z.“), podnikajúcou od 23.10.1990, okrem iných v nasledovných v predmetoch činnosti:

1. vnútroštátna nákladná cestná doprava

2. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností

3. kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných
živností

4. sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľných živností

5. uskutočňovanie stavieb a ich zmien

6. výkon činnosti stavebného dozoru

Uvedené predmety podnikania, resp. činnosti žalobcu a žalovaného sú v prevažnej miere úplne zhodné,
resp. sa prekrývajú. Obaja podnikatelia majú miesto podnikania resp. sídlo v meste Moldava nad
Bodvou, tu majú aj materiálne základne svojho podnikania a svoju podnikateľskú činnosť vyvíjajú
prevažne v užšom regióne okresu Košice - okolie a v širšom regióne Košického a Prešovského kraja

a tiež v Maďarskej republike.

Dňa 9.9.2007 žalovaný prostredníctvom spoločnosti EXO TECHNOLOGIES s.r.o. zriadil a zaregistroval
tzv. internetovú doménu, ktorá je prostriedkom internetovej komunikácie ako aj propagácie areklamy najmä podnikateľských subjektov a to doménu pod názvom www.stavomega.sk . Je zrejmé, že názov predmetnej domény obsahuje slovo „stavomega“, ktoré je
integrálnou súčasťou obchodného mena žalobcu a podľa oficiálne publikovanej judikatúry súdu SR ako

také požíva absolútnu súdnu ochranu (Rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo V.67/99).

Žalovaný teda zaregistrovaním a používaním internetovej domény obsahujúcej dodatok k obchodnému
menu žalobcu (ktoré tento používa v obchodnom styku od r. 1996) a to bez toho, aby mal na to jeho
súhlassadopustilneoprávnenéhopoužívaniaobchodnéhomenažalobcu,čímjedanýdôvodnaochranu
žalobcu podľa ust. § 12 Obchodného zákonníka.

Žalovaný sa v súvislosti s registráciou internetovej domény „stavomega.sk“ neuspokojil len s tým,

že neoprávnene použil súčasť obchodného mena žalobcu a zabránil mu tak v registrácii domény
s týmto názvom, ale navyše www stránku k predmetnej doméne nazval: „www.stavomega.sk -
STAVOMARK, spol. s r.o. - DOM STAVEBNÍKOV - DOMOV“, čím pre akéhokoľvek bežného konzumenta
služieb internetu vytvoril zdanie o prepojenosti svojej spoločnosti so žalobcom. Súčasne zabezpečil
prepojenie medzi doménou stavomega.sk a svojou www stránkou stavomark.sk, na ktorej propaguje

svoju spoločnosť a jej služby, na základe ktorého pri kliknutí na doménu www.stavomega.sk automaticky došlo k zobrazeniu internetovej stránky stavomark.sk. K tomuto
dochádzalo minimálne do odvysielania reportáže na uvedenú tému v relácii TV Markíza „Noviny plus“
dňa 23.4.2008. To znamená, že prípadný záujemca o služby žalobcu bol automaticky navedený na
ponuku služieb žalovaného.

Ak v súdnych konaniach alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne
skončené predo dňom zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v
slovenských korunách, právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy
v slovenských korunách sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v
prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto

nie je dotknutý postup podľa osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných
úpravách príslušných úkonov (§ 9 ods. 3 zák. č. 659/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o zavedení
meny euro v Slovenskej republike).

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje (ust. § 44 ods.

1 Obchodného zákonníka).

Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného

súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušovanie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia

(ust. § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka).Právo na ochranu proti nekalej súťaži je zakotvené v čl. 10bis a 10ter Parížskeho dohovoru na ochranu
priemyselného vlastníctva (uverejneného vo vyhláške č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985
Zb.). Podľa tohto ustanovenia nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým

zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Signatárske štáty sú teda zaviazané zabezpečiť účinnú ochranu
proti nekalej súťaži v rámci svojho právneho poriadku. Reálnu záruku rozvoja a ochrany hospodárskej
súťaže však možno naplniť až v podmienkach trhového hospodárstva.

Trhové hospodárstvo si nemožno predstaviť bez hospodárskej súťaže. Musí však ísť o čestnú súťaž,
ktorá je na prospech nielen podnikajúcich subjektov, ale aj spotrebiteľa. Ak v hospodárskej súťaži
prevládne nečestná súťaž, označená ako nekalá, stráca sa zmysel súťaže.

Naša právna úprava vychádza z koncepcie všeobecnej a permanentnej platnosti generálnej klauzuly. To
znamená,žepokiaľchýbašpecifickáskutkovápodstatapreurčitékonanie,ktoréspĺňaznakyvšeobecnej
generálnej klauzuly, resp. určité konanie nenapĺňa znaky jednej zo špecifických skutkových podstát
uvedených v § 45 až 52, bude sa považovať za nekalosúťažné a bude sa posudzovať podľa § 44 ods.
1. Právo proti nekalej súťaži je právom, ktoré sa dotvára v sudcovských rozhodnutiach. Všeobecnosť

generálnej klauzuly, ktorá sa na jednej strane môže zdať ako negatívum, na druhej strane znamená jej
flexibilnosť na každý konkrétny prípad. Takáto všeobecná úprava generálnej súťaže nie je len doménou
našej právnej úpravy.

Aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné a zákonom reprobované, musia byť
kumulatívne splnené tri podmienky:

a) ide o konanie v hospodárskej súťaži,

b) takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi,

c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu.

Pojem hospodárska súťaž

Pojem hospodárska súťaž bol v odbornej literatúre už niekoľkokrát pretraktovaný. Pod hospodárskou

súťažou sa rozumie súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť
iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. Konanie v hospodárskej súťaži predpokladá
existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda aj existenciu súťažného vzťahu. V súťažnom
vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj súťažitelia s rozdielnymi
výrobkami a službami.

Pojem dobré mravy

Zákonodarca definoval dobré mravy v zákone o ochrane spotrebiteľa a je možné domnievať sa, že per
analogiam je táto definícia použiteľná aj pre potreby Obchodného zákonníka, prípadne ako výkladová
pomôcka.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa konaním

v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

- je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo

- môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri
ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie

zmluvnej slobody.V judikatúre existuje pokus definovať takéto mravy súťaže, a to ako "pravidlá a zvyklosti, ktoré
sa dodržiavajú v konkurenčnom prostredí a ktoré aj sami súťažitelia považujú za zodpovedajúce
podnikateľskej korektnosti" (rozhodnutie NS SR z 29. júla 1994, sp. zn. 1 Obo 180/94).

Treba zdôrazniť, že v generálnej klauzule sa pojem dobré mravy používa v zmysle dobrých mravov v
hospodárskej súťaži, a nie dobrých mravov vo všeobecnosti. Je to dané funkciami hospodárskej súťaže
aj jej celkovým charakterom. Konkurenčné vzťahy vnášajú do ekonomických vzťahov reťazec

konfliktných prvkov a určitý stupeň agresivity súťažných konaní je imanentný ich povahe.

Posúdenie, či právne relevantné správanie subjektov v oblasti výroby a rozširovania reklamy
korešponduje s dobrými mravmi je v kompetencii interpretujúcich subjektov. Interpretujúci subjekt by

preto nemal len konštatovať,

že určité konanie je v rozpore s dobrými mravmi, ale by mal aj konkretizovať, v čom vidí tento rozpor.

Už v starších doktrínach sa pojem „dobré mravy“ chápal z právneho aspektu. Právna relevancia tohto
pojmu vyplýva z dôsledkov, ktoré postihujú rozpor právnych úkonov s požiadavkou dobrých mravov.
Existencia rozporu s dobrými mravmi je teda právnou otázkou, a nie otázkou skutkovou.

Pojem ujma

Pojem ujma je podstatne širší ako škoda v jej klasickom ponímaní. Ujma totiž zahŕňa nielen škodu,
ale aj nemajetkové zadosťučinenie. Zo slovného spojenia „spôsobilé privodiť ujmu“ vyplýva, že ujma
nemusí vzniknúť, ale stačí, ak jej vznik hrozí. Obchodný zákonník určil aj subjekty, ktorým môže byť
ujma privodená. Ide o súťažiteľov alebo spotrebiteľov. V praxi budú najčastejšie prípady, keď ujma

bude spôsobená len jedinému súťažiteľovi. Táto skutočnosť môže byť umocnená špecifickým druhom
podnikania, alebo sa môže dotýkať len malého územného teritória, kde budú v určitej oblasti podnikania
len dvaja súťažitelia. Nie je podmienkou, aby takáto ujma skutočne vznikla, ale stačí, ak jej vznik
objektívne hrozí.

Citované ustanovenie obsahuje tzv. generálnu klauzulu nekalej súťaže, a je to všeobecné ustanovenie

vymedzujúce pojmové znaky každého nekalosúťažného konania. Ak je naplnená niektorá zo zvláštnych
skutkových podstát (§ 45 a nasl. Obchodného zákonníka), potom má protiprávne konanie, zároveň
aj znaky generálnej klauzuly, ale ak sa vyskytne konanie, ktoré nenapĺňa znaky niektorej z osobitne
upravených skutkových podstát, aj napriek tomu môže ísť o nekalú súťaž, ak nesie znaky všeobecnej
skutkovej podstaty. Základným predpokladom posúdenia konania ako nekalosúťažného je, že musí ísť

o konanie v hospodárskej súťaži, ďalej musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže
(pričom nezáleží na tom, či konajúci subjekt o tom vedel, pretože ide o objektívny predpoklad) a musí
ísť o protiprávne konanie. Pojem dobré mravy súťaže treba chápať v zmysle zásad čestného súťažného
styku, ktoré ovládajú v trhovom

hospodárstve právnu úpravu výrobkov a služieb, ako je zakotvená v právnom poriadku.

Podľa ust. § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka, klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb,
nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a
záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým
sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá
poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

Podľaust.§45ods.2Obchodnéhozákonníka,priposudzovaníklamlivostireklamysazohľadňujúvšetky
jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, oa) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania,
vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch,
ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol,

b) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú
alebo poskytujú,

c) charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho
chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

Ustanovenie § 45 Obchodného zákonníka upravuje skutkovú podstatu klamlivej reklamy. V ustanovení
je definovaná klamlivá reklama (nie reklama ako propagácia určitého výrobku, služby a pod.). Klamlivosť

treba chápať ako spôsobilosť vyvolať klamlivú predstavu, t.j. spôsobilosť vyvolať predstavu, ktorá je
v rozpore so skutočnosťou. Pod spôsobilosťou vyvolania klamlivej reklamy sa dá tiež rozumieť, že
klamlivosť je vlastnosť, ktorá môže byť daná aj v prípade, že v skutočnosti nikto oklamaný nie je, ak
je tu však možnosť, že by k oklamaniu mohlo dôjsť. Ďalším znakom tohto nekalosúťažného konania je
spôsobilosť vyvolať následok spočívajúci v tom, že súťažiteľ získa prospech v hospodárskej súťaži na

úkor iného súťažiteľa. Táto skutková podstata je založená na objektívnej zodpovednosti.

V danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty nekalosúťažného konania - klamlivej reklamy.

Reklama bola spôsobilá vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou, pričom stačí možnosť,
že by k oklamaniu mohlo dôjsť. Okrem toho dôsledkom konania súťažiteľa bola spôsobilosť získať v
hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa.

Je nesporné, že klamlivá reklama uvádzala do omylu alebo mohla uviesť do omylu osoby, ktorým bola
určená t.j. potenciálnych záujemcov o kúpu. Ďalej je nesporné, že týmto konaním mohol žalovaný
ovplyvniť ekonomické správanie iných subjektov tým, že sa títo mohli odkloniť od rovnakých ponúk
žalobcu.

Podľa ust. § 47 písm. a) Obchodného zákonníka, vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a)použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný
súťažiteľ.

Podľa ustanovenia § 47 písm. a) je vyvolaním nebezpečenstva zámeny použitie obchodného mena
alebo osobitného označenia podniku, ktoré už právom používa iný súťažiteľ.

Používanie obchodného mena v zmysle § 47 písm. a) treba interpretovať tak, že musí ísť o jeho

používanie pri podnikateľskej činnosti na tuzemskom trhu najmä tým, že výrobky podnikateľa, o ktorého
obchodné meno ide, sa uvádzajú na tuzemský trh, alebo že sa obchodné meno používa v styku s
tuzemskými podnikmi (napr. v reklame, propagácii a pod.), alebo že ide o obchodné meno, ktoré je v
tuzemskej podnikateľskej a spotrebiteľskej verejnosti známe (najmä všeobecne známe) v súvislosti s
činnosťou jeho majiteľa, pri ktorej ho používa.

Osobitným označením podniku, ktoré už právom používa iný súťažiteľ, môže byť aj meno právnickej
osoby, ktorá nepodniká pod obchodným menom, pretože sa nezapisuje do obchodného registra (napr.
nadácie a záujmové združenia právnických osôb).

Základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien
by mala byť ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť (zistiť) zrakom a sluchom. Ak sa však obchodné

meno alebo niektorá jeho časť či súčasť používa napríklad v reklame, na označenie prevádzkarne ana obdobné účely, možnosti zámeny sú väčšie. Okrem zvukovej podoby obchodného mena tu totiž
môže pôsobiť aj blízkosť, a teda aj zameniteľnosť predmetu činnosti či priestorová blízkosť dvoch
podnikateľských subjektov. Súdy v zahraničí konštatovali nebezpečenstvo zámeny medzi obchodnými

menami napríklad "Condux" (výrobca strojového zariadenia) a "Kondex" (výrobca príslušenstva k tomuto
zariadeniu), "Sutex" a "Sitex", "Zentis" a "Säntis" (pre zaváraninu a jogurt).

Ochrany osobitného označenia podľa § 11 a 19b OZ sa môžu domáhať iba oprávnení nositelia týchto
mien, resp. tí, na ktorých prešlo právo na ochranu osobnosti u fyzickej osoby po jej smrti v zmysle §
15 OZ. Prostriedky nápravy proti nekalosúťažnému použitiu obchodného mena či osobitného označenia

podniku v zmysle § 47 písm. a) Obch.z. sú k dispozícii všetkým súťažiteľom dotknutým nekalou
súťažou (§ 53 a 54 Obch.z.). Možno si predstaviť situáciu, keď oprávnený používateľ obchodného mena
nezasiahne proti jeho neoprávnenému používaniu (napr. sa o ňom nedozvie, alebo ho považuje za
bagateľné či neškodné), no zasiahnu súťažitelia či spotrebitelia, resp. právnické osoby oprávnené hájiť
záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

Zo znenia obchodných mien účastníkov konania je zrejmé, že dominantnou zložkou ich označenia

je STAVO. Pre posúdenie spôsobilosti na vyvolanie nebezpečenstva zámeny v danej veci nie je
rozhodujúce len úplné slovné znenie obidvoch obchodných mien ale treba prihliadnuť na dojem, ktorý
označenie vyvolá.

Podľa ust. § 48 Obchodného zákonníka, parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo
služieb iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech,

ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol.

Podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd dospel k záveru, že boli splnené vyššie uvedené 3 podmienky:

a) ide o konanie v hospodárskej súťaži,

b) takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi,

c) takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu.

Je nepochybné, že konanie žalovaného sa uskutočnilo v rámci hospodárskej súťaže v súvislosti s

propagáciou služieb a vo vzťahu k žalobcovi ako inému súťažiteľovi. Je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže, pretože jeho cieľom je získať nedôvodné výhody na trhu vo vzťahu k žalobcovi a je spôsobilé
privodiť mu ujmu v podobe napr. presunutia potencionálnych zákazníkov ku konkurencii.

Žalovaný zastúpený štatutárnym zástupcom Ladislavom Vajányim dňa 5.12.2005 podpísal a predložil
obchodnejspoločnostiSK-NIC,a.s.NávrhnauzavretieRámcovejzmluvysbudúcimužívateľom.Vrámci

identifikačných údajov za kontaktnú osobu označil Ing. Tomáša Vajányiho.

Spoločnosť EXO TECHNOLOGIES spol. s r.o. ako registrátor domény, splnomocnený žalovaným v
Návrhu na uzavretie Rámcovej zmluvy zo dňa 5.12.2005 prijal objednávku žalovaného na registráciu
domény „stavomega.sk“ dňa 1.12.2006.

Spoločnosť SK-NIC, a.s. zaregistrovala 6.12.2006 žalovaného ako užívateľa domény.Žalovaný uhradil ročný poplatok za doménu za obdobie 6.12.2006-6.12.2007 a 7.12.2007-5.12.2008.

Dňa 13.10.2008 žalovaný zastúpený Ing. Tomášom Vajányim podpísal a predložil spoločnosti SK-NIC,
a.s. výpoveď Zmluvy o doméne, kde v rámci údajov o vlastníkovi domény okrem iného uviedol ako

kontaktnú osobu Ing. Tomáša Vajányiho.

V danom prípade pasívna legitimácia žalovaného v konaní je jednoznačne daná. Žalobca sa totiž v
konaní domáha nárokov vyplývajúcich jednak z práva na ochranu jeho obchodného mena a jednak z
práva na ochranu proti nekalej súťaži a to nielen na základe toho, že došlo k registrácii a presmerovaniu
domény obsahujúcej obchodné meno žalobcu, ale aj na základe užívania domény žalovaným, ktoré
trvalo od decembra 2006 do januára 2009.

Vo formulári Rámcovej zmluvy Návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy s budúcim užívateľom, ktorej
uzavretie je podľa článku 3, bodu 3.1 Pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doména
SK (ďalej len „Pravidlá“) podmienkou pre stanie sa držiteľom internetovej domény, za kontaktnú osobu
označil žalovaný Ing. Tomáša Vajányiho. Toto označenie je dôkazom o tom, že osobe tam uvedenej Ing.
Tomášovi Vajányimu bola zverená určitá právomoc pri komunikácii so správcom registra internetových

domén. Menovaný pritom poverenie prijal, pretože následne aktívne konal vo veci registrácie domény,
čo žalovaný nepopiera. Na tom nič nemení okolnosť, že menovaný nebol konateľom ani zamestnancom
žalovaného. Významnou skutočnosťou však je pritom v tejto súvislosti blízky príbuzenský vzťah (syn-
otec) medzi menovaným a konateľom a spoločníkom žalovaného Ladislavom Vajányim.

Je potrebné poukázať na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku

poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle
dochádza.

Podmienkou pre držiteľstvo domény je uzavretie tzv. Rámcovej zmluvy so správcom SK.NIC. Podľa
článku 3, bod 3.3 Pravidiel budúci užívateľ je povinný uviesť vo formulári konkrétneho registrátora, čo je
zároveň splnomocnením registrátora na uzavretie Zmluvy o doméne v mene užívateľa so správcom SK-

NIC. Splnomocnenie trvá až do času, kedy SK - NIC nevykoná zmenu registrátora na návrh užívateľa.
Podľa článku 5 bod 5.1 Pravidiel, návrh Zmluvy zasiela SK-NICu v mene užívateľa registrátor.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť EXO TECHNOLOGIES spol. s r.o. ako registrátor
domény, splnomocnený žalovaným v Návrhu na uzavretie Rámcovej zmluvy zo dňa 5.12.2005 prijal
objednávku žalovaného na registráciu domény „stavomega.sk“ dňa 1.12.2006, pričom žalovaný v

objednávkovom formulári zadal údaje o odberateľovi/vlastníkovi domény okrem iného Stavomark, spol.
s r.o., Tomáš Vajányi, Tehelná č.1, Moldava nad Bodvou, IČO: 595 888 a spoločnosť SK-NIC, a.s.
zaregistrovala 6.12.2006 žalovaného ako užívateľa domény. Teda doména bola zaregistrovaná na návrh
splnomocneného zástupcu žalovaného a pre neho, čím sa tento stal jej užívateľom v zmysle Pravidiel.

Žalovaný doménu udržiaval v platnosti tým, že platil ročný poplatok za doménu za obdobie

6.12.2006-6.12.2007 a 7.12.2007-5.12.2008. Tvrdenie žalovaného, že konateľ o registrácii nevedel,
pričom dôvod faktúr na takú nízku cenu neoveruje a platby realizuje priamo účtovníčka je účelové
a právne irelevantné. Ak konateľ nemá prehľad o tom, na čo sú vynakladané peňažné prostriedky
žalovaného, je to vecou interných pomerov v prevádzke žalovaného, ktoré však nemôžu mať vplyv na
záväznosť konania žalovaného navonok voči tretím osobám. Ak by teda aj bolo pravdou, že konateľ

žalovaného nevedel za čo žalovaný v posudzovanom prípade platí, faktom ostáva, že ním poverená
osoba účtovníčka realizovala úhradu, ktorej dôsledkom bolo udržiavanie registrácie domény v platnosti.
Neohovoriac už o tom, že je nepredstaviteľné, aby účtovníčka realizovala úhradu faktúry svojvoľne,
t.j. bez toho, aby mala jej vecnú správnosť (dôvod platby) vopred odobrenú osobou, ktorá na takéto
odobrenie bola oprávnená a ktorej pokyny bola účtovníčka povinná rešpektovať.Taktiež je potrebné poukázať, že Ing. Tomáš Vajányi stal sa v októbri 2007 konateľom spoločnosti
žalovaného.

V danom prípade žalovaný použil časť obchodného mena žalobcu na zriadenie internetovej domény,

pričom táto doména bola presmerovaná na www stránku propagujúcu činnosť a služby žalovaného.
Z toho vyplýva, že cieľom žalovaného bolo nasmerovať záujemcov o služby žalobcu, ktorí chceli
so žalobcom kooperovať, prípadne získať informácie o ním poskytovaných službách prostredníctvom
internetu na základe poznania jeho obchodného mena na žalovaného, ktorý svojimi službami žalobcovi
priamo konkuruje a vyvolaním zdania o prepojenosti, resp. totožnosti týchto dvoch subjektov získať pre

svoje vlastné podnikanie prospech v podobe získania zákaziek, ktoré by inak získal žalobca.

Je potrebné konštatovať, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR z hľadiska posúdenia konania
ako porušujúceho právo k obchodnému menu alebo nekalosúťažného nezáleží na tom, či konajúci
subjekt o tom vedel, pretože ide o objektívny predpoklad. Bez ohľadu na uvedené aj keby v súvislosti
s nekalosúťažným konaním bolo potrebné skúmať, či zo strany žalovaného došlo k zavineniu vo forme
úmyslu spôsobiť žalobcovi ujmu, neoprávnené používanie obchodného mena žalobcu a zneužitie práva

slobodnej rezervácie doménových mien na internete samé o sebe zakladá protiprávne konanie.

V súčasnosti nemožno prehľadnúť, že sa internet stal bežným médiom ako tlač, rozhlas a televízia a
rovnako nadobudol rovnaký význam aj v oblasti podnikateľských aktivít. Je nepochybné, že predstavuje
efektívny prostriedok reklamného pôsobenia na potenciálnu, ako aj aktuálnu klientelu, pričom tvorí
základ komunikácie medzi ňou a podnikateľom. Možno dokonca konštatovať, že od kvality prezentácie

podnikateľa na internete vo významnej miere závisí jeho postavenie na trhu.

Internet navyše umožňuje rozšírenie množiny potencionálnych zákazníkov na všetkých, ktorí k nemu
majú prístup. Poukazujúc na nesporné výhody prostredia internetu a na jeho význam pre podnikateľské
subjekty, je preto zneužitie časti obchodného mena žalobcu ako konkurujúceho subjektu vo vzťahu
k žalovanému, v prostredí internetu potrebné posudzovať ako mimoriadne intenzívny zásah do práv

žalobcu, ktoré môže negatívne ovplyvniť celkove postavenie žalobcu na relevantnom trhu.

Neoprávnené použitie charakteristického prejavu žalobcu aký predstavuje jeho časť obchodného mena
je mimoriadne efektívnou formou ako prilákať klientov k žalovanému.

Konanie žalovaného spočívajúce v zaregistrovaní a používaní internetovej domény obsahujúcej
časť obchodného mena žalobcu a zabezpečení prepojenia medzi doménou stavomega.sk a svojou

internetovou stránkou stavomark.sk bolo spôsobilé v značnej miere ovplyvniť ekonomické správanie
potenciálnych zákazníkov žalobcu a vznik mylného dojmu potenciálnych zákazníkov o prepojenosti,
resp.totožnostižalobcuažalovaného.Totojefaktor,ktorýmoholpoškodiťžalobcuprizískavanízákaziek
a mohol spôsobiť presun potenciálnych zákazníkov ku konkurencii.

ZvykonanéhodokazovaniavypočutímsvedkaR..N.M.vyplýva,žeposudzovanýmkonanímžalovaného

vznikla žalobcovi minimálne v jednom prípade reálne aj škoda v podobe zmarenia potenciálnej zákazky,
čo len potvrdzuje, že toto konanie bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu.

Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy, jeho nepeňažná forma by mala byť
vyvážením ujmy nemateriálnej a jeho poskytnutie v peniazoch je dôvodné vtedy, ak zásah do
nemateriálnej sféry môže mať u dotknutého súťažiteľa dôsledky aj v jeho majetkovej sfére, ako napr.

v danej veci úbytkom zákazníkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na dobu trvania od 9.9.2007 a minimálne
do 23.4.2008 považuje súd požadovanú výšku primeraného zadosťučinenia v peniazoch za dôvodnú.Taktiež je potrebné poukázať v uvedenej súvislosti na skutočnosti vyplývajúce z dokumentov založených
v zbierke listín, týkajúce sa žalovaného t.j. účtovných závierok, resp. výročných správ za rok 2008 a
2009, z ktorých vyplýva, že žalovaný dosiahol tržby zo svojej činnosti v roku 2007 vo výške 1.395.174

eur, v roku 2008 vo výške 1.452.486 eur a v roku 2009 vo výške 1.487.906 eur. Výška požadovaného
primeraného peňažného zadosťučinenia 23.235,74 eur teda predstavuje 1,5-1,6% z obratu (tržieb)
žalovaného v rozhodnom období.

Zákon síce presne nevymedzuje konkrétne pravidlá pre určenie primeranosti zadosťučinenia, ale malo
by zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. V súvislosti s priznanou výškou primeraného zadosťučinenia

je potrebné uviesť, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný
na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok a je kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré
postihnutý utrpel. Je vyrovnaním ujmy a určitou sankciou za nekalosúťažné konanie. Primeranosť v
peniazoch vyjadreného zadosťučinenia netreba (ani nemožno) preukazovať tak, ako výšku škody alebo
bezdôvodné obohatenie. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy.

Keďže sa žalovaný ako súťažiteľ správal právne závadným spôsobom musel na seba vziať aj riziko,

že jeho konanie bude sankcionované a žalobcom uplatnená výška zadosťučinenia rozhodne nie je
neprimeraná aj vzhľadom na to, že došlo aj k odstráneniu závadného stavu.

Uverejnenie tohto rozsudku po nadobudnutí jeho právoplatnosti na trovy žalovaného v denníku
KOŠICKÝ KORZÁR v 6-tich po sebe nasledujúcich vydaniach a v regionálnej televízii REG film s.r.o. v
3-och po sebe nasledujúcich vysielacích dňoch by už nesplnil svoj účel a nemal by ani zmysel vzhľadom

na odstup času.

Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe čo
do nároku na zaplatenie sumy 23.235,74 eur a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 23.235,74
eur a nepriznal žalobcovi právo uverejniť tento rozsudok po nadobudnutí jeho právoplatnosti na trovy
žalovaného v denníku KOŠICKÝ KORZÁR v 6-tich po sebe nasledujúcich vydaniach a v regionálnej

televízii REG film s.r.o. v 3-och po sebe nasledujúcich vysielacích dňoch.

Konanie v prevyšujúcej časti bolo zastavené podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p., pretože žalobca vzal za
konania späť žalobu a to sčasti a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. t.j., aj keď mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 52.000,- Sk, t.j. 1.726,08 eur a z
trov právneho zastúpenia v sume 28.107,- Sk, t.j. 932,98 eur a 6.871,15 eur za 18 úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania - žaloby, písomné podanie na súd

zo dňa 23.11.2010, písomné podanie na súd zo dňa 18.1.2011, účasť na pojednávaní dňa 27.5.2011,
21.7.2011, 20.10.2011, písomné podanie na súd zo dňa 9.1.2012, písomné podanie na súd zo dňa
17.1.2012, účasť na pojednávaní dňa 9.2.2012, písomné podanie na súd zo dňa 13.3.2012, účasť na
pojednávaní dňa 27.9.2012, písomné podanie na súd zo dňa 6.11.2012, účasť na pojednávaní dňa
23.11.2012, 31.5.2013, písomné podanie na súd zo dňa 19.9.2013, písomné podanie na súd zo dňa

13.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 21.11.2013).

Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby do 31.12.2008 je v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl.
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov 11.650,- Sk, teda celkom 23.330,- Sk za 2 úkony právnej
služby + 2 x 190,- Sk paušálna odmena podľa ust. § 16 citovanej vyhlášky.

V danom prípade advokát JUDr. Richard Kovalčík je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto sa

zvyšuje tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f o daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky, t.j. o 4.427,- Sk.

Sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby od 1.1.2009 je v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl.
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov 386,74 eur, teda celkom 5.414,36 eur za 14 úkonov
právnej služby, sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby od 1.1.2009 je v súlade s ust. § 14

ods. 5 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov 96,69 eur, teda celkom 193,38 eur za 2
úkony právnej služby + 1 x 7,21 eur, 4 x 7,41 eur, 7 x 7,63 eur, 4 x 7,81 eur paušálna odmena podľa
ust. § 16 citovanej vyhlášky.

V danom prípade advokát JUDr. Richard Kovalčík je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto sa

zvyšuje odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť
podľa osobitného predpisu - ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. o 1.141,91 eur (19% DPH 74,85 eur
a od 1.1.2011 20% DPH 1.067,06 eur).

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.