Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207207
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812207207.2

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: S. W.,
G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, zastúpeného: JUDr. Jozef Kemp,

advokát, Nám Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 248,95 eur s príslušenstvo, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet právneho zástupcu

JUDr. Jozefa Kempa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, var. sym.: XXXXXXX vo výške 58,78 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 248,95 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28. 07.
2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011

spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa uvedených
v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporkyni. Odporkyňa ako záujemca uzavrela s
predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa (ako

podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) odporkyni (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Odporkyňa
sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom
Cenníku. Povinnosťou odporkyne bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu
predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku
o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v

dôsledku nesplnenia záväzku odporkyne zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu
s právnym predchodcom navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporkyňa sankcionovaná za
to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
musela byť jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania
služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia odporkyni), čím by odporkyňa
prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému

zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón/
koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Navrhovateľ vystavil odporkyni faktúru č. 7906192257, splatnúdňa 27. 07. 2009, znejúcu na sumu vo výške 248,95 eur. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti
riadne a včas sa odporkyňa dostala do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úrok z omeškania.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila, súhlasila, aby na jej strane v súdnom konaní vystupoval
vedľajší účastník a tento chránil je práva.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným
návrhom, Zmluvou o pripojení FIX a dodatkom k tejto zmluve, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spol. T-
Mobile Slovensko, faktúrou č. 7906192257, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 01. 07. 2013,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 17. 06. 2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci stav:

Podľa Zmluvy o pripojení Fix pôvodný veriteľ - spol. T-Mobile Slovensko, poskytol odporkyni ako
užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi, 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala odporkyni využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM karta mala účastnícke telefónne čísla
XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol účastnícky program ,,Fix 300“. Táto zmluva bola uzavretá na

čas neurčitý, aktivácia príslušného programu služieb mala byť realizovaná v priebehu dňa, kedy zmluva
nadobudne účinnosť a cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom.

Zdodatkuuzavretéhokuvedenejzmluveopripojenívyplýva,žetentododatoktvoríneoddeliteľnúsúčasť
Zmluvy o pripojení Fix. Predmetom dodatku bola aktivácia služieb uvedených v tabuľke č.1 dodatku a

to programu služieb ,,Fix 300“ pri minimálnom mesačnom zmluvnom dobití 9,96 eur s DPH, predaj
mobilného telefónu typ Sony Ericsson W200i pri max. kúpnej cene 0,03 eur s DPH (1,- Sk), doba
viazanosti minimálne 24 mesiacov a dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,95 eur (7 500,- Sk).
V ďalších ustanoveniach dodatku sú uvedené povinnosti účastníkov zmluvy. V zmysle bodu 1.
písm. c) sa odporca okrem iného zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu

a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom.

V bode 3. dodatku zmluvy je ustanovené, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod
3.6. VOP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a nasledovného vypojenia SIM

karty zo strany prevádzkovateľa, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto dodatku.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. a) a b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spol. T-Mobile Slovensko ( ďalej

len ,,Všeobecné podmienky“), okrem ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach
odporca bol povinný používať služby podľa Zákona, Zmluvy, Všeobecných podmienok, prípadne
pokynov spoločnosti, uhrádzať ceny za využívanie služieb, dodržiavať a riadiť sa dodatkami uzavretými
k zmluve, bol povinný najmä uhradiť cenu za zriadenie pripojenia, ako aj všetky s tým súvisiace náklady
a uhrádzať cenu za využívanie služieb v súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Podľa Článku 6., bod 6.4., 6.6. a 6.7. Všeobecných podmienok, účastník je povinný uhrádzať svoje
záväzky zo zmluvného vzťahu riadne a včas. Všetky poplatky spojené s úhradou faktúr znáša v plnom
rozsahu účastník. Spoločnosť je oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo
prostredníctvomautomatickéhotelefonického volaciehosystémuupozorniťúčastníkanajehopovinnosť

zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a
určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie. Poplatok za upomienku za oneskorenú platbu v zmysle cenníka
ako aj všetky náklady spojené so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním pohľadávky znáša účastník.

V zmysle Článku 10., body 10.1. a 10.2. Všeobecných podmienok, ak v lehote splatnosti nedôjde

zo strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo z
akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu spoločnosťou, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na úrok z
omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažnéhozáväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre,
ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.

Podľa Článku 10., bod 10.3.. Všeobecných podmienok, v prípade ak bola medzi spoločnosťou a
účastníkom dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo zmluvy zmluvná pokuta, zaplatením
zmluvnej pokuty nezaniká právo dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej
vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Podľa Článku 12., bod 12.2. písm. b) a d). Všeobecných podmienok, spoločnosť je oprávnená dočasne
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služieb účastníkovi bez predošlého upozornenia z dôvodu
nezaplatenia splatnej ceny za služby do 1 dňa od jej splatnosti a to až do zaplatenia, alebo zániku
zmluvy, z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako uvedených v bode
b) a c) tohto bodu.

Podľa Článku 13., bod 13.2. písm. c), bod 13.3. písm. b) a e) a bod 13.12. Všeobecných podmienok,
zmluva zaniká odstúpením. Spoločnosť môže od zmluvy odstúpiť ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny, ak účastník opakovane porušuje podmienky
zmluvy alebo záväzné pokyny spoločnosti. V prípade odstúpenia od zmluvy končí platnosť a účinnosť
zmluvy a teda zmluva sa ruší ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej

zmluvnej strane. Ak spoločnosť uvedie v tomto oznámení neskorší deň, ku ktorému má zmluva na
základe odstúpenia zaniknúť, zmluva zanikne až k tomuto dňu.

Faktúrou č. 7906192257 zo dňa 08. 07. 2009 pôvodný veriteľ odporkyni za obdobie od 08. 06. 2009 do
07. 07. 2009 vyfakturoval zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur a faktúra bola splatná dňa 27. 07. 2009.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01. 07. 2013 uviedol, že zmluvná pokuta
nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol navrhovateľ odporkyni
(dotovaný mobilný telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporkyni na službách). Právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie za cenu 1,- Sk (0,03 eur) s

DPH, pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola
3 590,- Sk (119,17 eur). V uvedenom prípade teda odporkyňa nebola sankcionovaná len za to, že
nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a
včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporkyňa
porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom

platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta
v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú. Účelom jej dojednania bolo naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v
dôsledkunesplneniazáväzkuodporkynezotrvaťpočasvymedzenejdobyviazanostivzmluvnomvzťahu.

Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporkyne vzniká škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou
mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu a zmluvná pokuta plní paušalizovanú náhradu
takto vzniknutej škody. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, nakoľko podnik
chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov,
v opačnom prípade, pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, by

podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za kúpu mobilného telefónu, ale
musel by mobilný telefón predávať za plné neakciové ceny. Ak má plniť prevenčnú funkciu jej výška musí
byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava, v opačnom
prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca.
Je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy vznikal zmluvný vzťah,

teda v čase keď bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej. Dohodnutá zmluvná pokuta
nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou
nezaplatenýchfaktúrzatelefonickéslužby,alezávisíodhodnotyposkytnutýchbenefitovvčaseuzavretia
zmluvy, je teda závislá od rizika, ktoré môže predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca
načerpá všetky benefity a nezaplatí navrhovateľovi žiadnu platbu. Odporkyňa mala možnosť ovplyvniť

výšku zmluvnej pokuty tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s navrhovateľom
vstúpi, mala možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného
telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu ako aj na výber aký mobilný
akciový telefón si kúpi a aká bude dotácia na jeho kúpnu cenu, keďže výška ceny mobilného telefónutotiž ovplyvňuje v značnej miere aj výšku zmluvnej pokuty. K primeranosti zmluvnej pokuty poukázal
na právnu úpravu obsiahnutú v § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie vlády"). Podľa

právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády sa považuje za primeranú sankcia do
výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých
peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle
nariadenia. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume napríklad 500,- eur, by mal veriteľ nárok na
vrátenie poskytnutej hodnoty 500,- eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 500,- eur a zákonných

úrokov z omeškania. Z uvedeného dôvodu v prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia v
hodnote 500,- eur, by bola primeraná zmluvná pokuta v sume 1 000,- eur, ktorá by pozostávala zo
sumy 500,- eur z titulu vrátenia hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia a 500,- eur z titulu sankcie
za porušenie povinnosti. V prípade, ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá
hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia. Predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni

telekomunikačnézariadeniezacenu1,-Sk(0,03eursDPH),pričomštandardnácenavčaseuzatvorenia
uvedenej zmluvy o pripojení bola 3 590,- Sk (119,17 eur). Hodnota dotácie predchodcu navrhovateľa
do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 119,14 eur. Vzhľadom na uvedené, ak súd neprizná
navrhovateľovi nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má navrhovateľ nárok na náhradu škody od
odporkynevovyššieuvedenejsumedotácieposkytnutejpredchodcomnavrhovateľaodporkyninanákup

mobilného zariadenia.

Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne vyplýva, že medzi
účastníkmi konania sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Na základe porušenia podmienok
zmluvy o pripojení uzavretej medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom bola odporcovi vystavená

faktúra znejúca na sumu 248,95 eur. Navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej
pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená a to bez ohľadu
na skutočnosť, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Navrhovateľ konkrétne poukázal na to,
že odporca porušil podmienku, keď riadne a včas pravidelne neuhrádzal cenu za poskytnuté služby.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka obsahuje znenie, z ktorého

vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania, ale pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej pokuty hranica ochrany
spotrebiteľavychádzanielenzkonkrétnehoexemplifikatívnehovýpočtunekalýchzmluvnýchpodmienok,
ale tiež z všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, v znení ako bola

dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinnosti na strane odporcu je podmienkou
neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Svedčí o tom aj skutočnosť, že výška vyššie uvedenej zmluvnej
pokuty je neprimeraná k hodnote plnenia zo strany navrhovateľa a závažnosti porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu. Uviedol tiež, že zmluva o pripojení a jej dodatok sú typickými štandardnými

formulárovými listinami. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany dodávateľa naformulovaná bez možnosti
jej zmeny zo strany spotrebiteľa.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky

vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovneupravených,môžuvšakvznikaťajzinýchzmlúvvzákoneneupravených(§51)azozmiešaných

zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba
použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu
podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy
sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na

verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba N. R. K. a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov zomeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba N.Ó.
R. K. sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej G. K. A. platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola
uzatvorená podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení v znení k nej uzatvoreného

dodatku s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky. Na základe zmluvy
právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. 7906192257 zo dňa 08. 07. 2009, ktorou
jej vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu.

Nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní predstavuje výlučne nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty tak ako bola odporkyni vyúčtovaná vyššie uvedenou faktúrou, ktorý nárok navrhovateľ
odvodzoval od skutočnosti, že odporkyňa si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z dojednaného
zmluvného záväzku a to konkrétne, že riadne a včas neuhradila cenu za poskytnuté služby, v dôsledku
čoho došlo k vypojeniu jej SIM karty. V písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce
jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporkyňa ako
spotrebiteľ,pričomobsahzmluvy,akoajVšeobecnýchpodmienokboldanýnavrhovateľombezmožnosti
odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu.

V zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka)
a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu
nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinnýzdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má

aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa odporca

zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre
porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre odporcu zo
zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy
v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli

vpísané zástupcom spoločnosti.

V danej právnej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle
zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých
služieb. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení ju zaväzovala k jej zaplateniu v

prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník
zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až
do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medziprípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa
tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby odporkyňa len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,

ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre odporkyňu zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ. Už toto na
prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy, teda
ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali

mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenia navrhovateľa uvedené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 01. 07. 2013
súd poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni zľavnený

telefón, resp. že jej umožnil na základe dodatku k zmluve kúpu za ním určenú zníženú kúpnu
cenu, v danom prípade 1,-Sk (0,03 eur), považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej
stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za
takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru
súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Teda medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporkyňoudošlokuzatvoreniupísomnejdohodyovýškekúpnejcenymobilnéhotelefónu,tedabolaním
stanovená odkupná cena telefónu, ktorú odporkyňa uhradila. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani
tvrdenie navrhovateľa o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej
pokuty.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uvádzanej možnosti zo strany odporkyne ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty
výberom zmluvy bez kúpy akciového telefónu a v prípade kúpy výberom mobilného telefónu a výškou
dotácie zo strany predchodcu navrhovateľa na kúpnu cenu súd uvádza, že z dodatku k zmluve o
pripojení nevyplýva, žeby odporkyňa pri kúpe tzv. akciového telefónu bola oboznámená so skutočnou,
reálnou cenou mobilného telefónu a ani skutočnosť, že odporkyňa mala cenu poskytnutého mobilného

zariadenia uhradiť počas doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo nedodržala, žiadne
takéto prehlásenie, resp. dojednanie o úhrade skutočnej ceny zariadenia sa nenachádza ani v zmluve
ani v dodatku, či všeobecných podmienkach. Z uvedených listín vyplýva jedine povinnosť odporkyne
platiť poplatok za vybraný program, no nie sú tam žiadne ustanovenia o predaji telefónu na splátky počas
doby viazanosti. Dohodnuté mesačné splátky boli poplatkami za poskytované služby v rámci vybraného

paušálu.

K ďalším skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom o primeranosti zmluvnej pokuty s odkazom na
§ 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. súd poznamenáva, že uvedené ustanovenie pojednáva o
spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi,

čo v danej veci nie je splnené, nakoľko predmetom zmluvy medzi predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou bolo poskytnutie dojednaných telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách a predaj tzv. akciového mobilného telefónu. Taktiež má súd za to, že tvrdenie
navrhovateľa, že v prípade nepriznania nároku na zaplatenie celej zmluvnej pokuty má nárok na náhradu
škody vo výške dotácie poskytnutej navrhovateľom na nákup mobilného zariadenia, samo osebe takéto

právo nezakladá, keďže zákon v prípade vzniku zodpovednosti za škodu presne vymedzuje podmienky
takéhoto zodpovednostného vzťahu a nestačí len konštatovanie o vzniku škody vo výške sumy dotácie.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná,

v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. S prihliadnutím na uvedené návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/184/2011, kde v
závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v
lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto má v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku právo na plnú náhradu trov konania. Odporca si nárok na náhradu trov konania

neuplatnil, preto mu súd ani ich náhradu nepriznal.

V súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) súd priznal vedľajšiemu účastníkovi,
ktorý vystupoval na strane úspešného odporcu náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia spolu vo výške 58,78 eur. Podľa citovanej vyhlášky bola priznaná odmena za 2 úkony právnej
služby po 21,58 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej) a režijný
paušál - 7,81 eur + 7,81 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.