Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112011386
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112011386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 13. 11. 2013 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: Y. L. H. I. I. Q. G. C. P. Á. , nar. XX. XX. XXXX X. X.,
trvale bytom J. XXX/XX, X.
X., prechodne bytom X.
X., G. XX

sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j espod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica č. 3 Pv 108/12-19 zo dňa 04. 12. 2012 doručenej tunajšiemu súdu dňa 05. 12. 2012
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala obžalovaná
dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase okolo 11.45 hod 10. decembra 2010 v Banskej Bystrici,
na Dolnej č. 11, na dvore pred rodinným domom, po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadla
svoju sestru R. H., B.. XX. XX. XXXX, ktorá v tom čase sedela na mieste vodiča v OMV zn. Lancia a to
tak, že k nej prišla, otvorila dvere na aute a chytila ju pravou rukou za zápästie jej ľavej ruky, ktorú jej

vykrúcala, stláčala a naťahovala v smere von z auta, na čo poškodená z auta vystúpila a ruku jej vytrhla,
čím jej spôsobila pomliaždenie ruky a podvrtnutie zápästného kĺbu ľavej ruky s poškodením väzivového
spojenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 6 a 8 týždňov, pretože nebolo dokázané že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená R. H., B.. XX. XX. XXXX, bytom X. X., J. Č.. XXX/XX so svojim
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 12. 2012 bola doručená tunajšiemu súdu obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská

Bystrica č. 3 Pv 108/12-19 zo dňa 04. 12. 2012 na Y. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá obžalovaná Y. L., ktorá sa zo skutku jej kladeného za vinu, cítila
byť v celom rozsahu nevinná a poprela, že by medzi ňou a poškodenou R. H., ktorá je jej sestrou, došlo
dňa 10. 12. 2013 ku akémukoľvek fyzickému kontaktu. Popísala, ako dňa 10. 12. 2010 prišli autom

spolu so svojom priateľom G. A.Á. do miesta svojho trvalého pobytu, nachádzajúceho sa na ulici Dolná
č. 11 v Banskej Bystrici, kde si napriek tomu, že tam nebýva, preberá poštu. Keďže mali s priateľom
potrebu ísť na WC, ktoré je v dome, auto zaparkovali v nádvorí. Po návrate ku svojmu autu zistili, že
medzičasom musela prísť poškodená R. H. svojim autom a táto zaparkovala tak, že bránila v ich výjazde.Preto išla obžalovaná zazvoniť na zvonček poškodenej a vyzvala ju, aby si auto preparkovala. Keď
vyšla poškodená zo svojho bytu, ona telefonovala a poškodená začala preparkovávať svoje auto. Robila
pritom zvláštne parkovacie úkony, vlastne akoby robila nájazdy na ňu a chcela do nej vraziť, preto sa jej

uhýbala. Bola zima, veľa snehu a klzko, aj za ňou bol sneh. V tom čase mala zlomenú kostrč a narazenú
panvu a teda mala problémy chodiť, stáť, čo však poškodená nevedela a preto sa rukou oprela o auto
poškodenej, aby nespadla. Poškodená sa navyše pri manévroch autom obšuchla o jej pravé bedro,
zabolelo ju to a preto ona otvorila dvere auta poškodenej a výrazne hlasno sa opýtala sestry, čo robí.
Tá jej povedala, aby odtiaľ vypadla, že tam nemá čo robiť. Ona sa začala následne pýtať poškodenej,

kde sú veci po matke, pričom pri tomto slovnom kontakte - výmene názorov, poškodená bola na ňu
agresívna, následne vystúpila zo svojho auta, dala ruku v päsť pred jej tvár, ale od chystaného úderu
poškodená upustila. Ona sa bála, že ju sestra zbije a preto odišla k priateľovi do auta, kde jej zazvonil
telefón a jej švagor - manžel poškodenej jej povedal, aby sa jeho auta nedotýkala, lebo uvidí čoho je on
schopný. Rozhovor trval 10 minút, potom ju priateľ vyviezol z podbránia, kde si ona presadla za volant,
lebo jej priateľ nemá povolenie viesť auto po pešej zóne, ktoré ona má, vzhľadom na jej trvalý pobyt.

Cestou po pešej zóne sa ich auto míňalo s autom so svokrovcami poškodenej H..

Obžalovaná opakovane poprela akýkoľvek fyzický kontakt s jej sestrou, fyzicky sa poškodenej nedotkla,
lebo ona sama mala so sebou fyzické problémy v dôsledku zranenia, ktoré utrpela 06. 12. 2010. Mala
zlomenú kostrč a problémy s panvou, preto sa jej vlastne nedalo ani šoférovať a preto mala doprovod

v osobe svojho priateľa. Práve naopak, jej poškodená pri preparkovávaní svojho auta skoro prešla
kolesom po nohe, skoro ju zrazila. Ona povedala poškodenej „ či jej šibe“, poškodená sa jej smiala do
očí, bola nepríjemná, agresívna, ona ich vždy vyháňala z dvora.

Ohľadom svedeckej výpovede svedka P. T., ktorý bol ku skutku vypočutý v prípravnom konaní uviedla,

že pri slovnej výmene názorov, ktorú mala so svojou sestrou nikto iný nebol, udialo sa to pred obedom
a na dvore nestál nikto.

Obžalovaná tiež poukázala, že s poškodenou sa slovne hádali asi pred 12.00 h a až okolo štvrtej
poobede išla poškodená na ošetrenie. Namietala aj odborné vyjadrenie č. 669-IV/2012 MUDr. Karola

Dókuša, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý pri vyjadrení sa k mechanizmu
vzniku zranenia u poškodenej, nezohľadnil jej zdravotné ťažkosti, ( lekárske správy o jej zranení zo dňa
06. 12. 2010 tvorili obsah priestupkového spisu, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu). Poškodenú
teda ona nebola schopná napadnúť vzhľadom na jej obmedzujúce zranenie, náraz kostrče spolu s
úrazom panvy, čiže mala veľké problémy vôbec chodiť a jej priateľ G. A. jej pomáhal, vozil ju, nemohla

stáť, ležať, pričom jej liečba trvala mesiac.

Obžalovaná sa tiež vyjadrila k svojmu vzťahu k poškodenej, ktorá je jej sestrou a uviedla, že po smrti ich
matky v novembri 2008, ktorej sa ani za jej života nepodarili sceliť vzťahy medzi sestrami, s poškodenou
nekomunikujú, poškodená R. H. má podľa nej svojskú povahu a tiež jej táto povedala, že ona nie je

jej rodina.

Poškodená R. H., ktorá je sestrou obžalovanej, bola na hlavnom pojednávaní vypočutá v procesnom
postavení svedka a priebeh udalostí dňa 10. 12. 2012 až do momentu vzniku slovnej potýčky s
obžalovanouozdedenommajetku,akotopopísalaobžalovaná,potvrdilavcelomrozsahu.Poprelavšak,

že by pri preparkovávaní svojho auta sestru ohrozovala, ona chcela nacúvať na miesto, kde bežne stáva.
Podľa poškodenej, obžalovaná prišla k jej autu, otvorila jej dvere a pri slovnej výmene, jej obžalovaná
svojou pravou rukou chytila jej ľavú ruku a začala jej ju vykrúcať. Ju to bolelo, avšak obžalovaná jej ruku
naschvál ešte väčšou silou vykrúcala a vyťahovala ju von z auta. Obidve ruky mala na volante, či jej
obžalovaná dala dole ruky z volantu, už nevie. Nezvládla to, bola psychicky na dne, chcela ju udrieť,

ale neurobila to, vyšla von z auta, vytrhla si svoju ruku a potom išla domov. Následne k nej na návštevu
prišla svokra so švagrinou a keď videli v akom je stave, svokra trvala na tom, aby šli na urgent. Ona
nechcela ísť, nakoniec šla, bolo to v priebehu 15 minút. Na urgente jej dali ruku do bandáže, pýtali sa
jej, ako sa jej to stalo, hanbila sa povedať, že jej vlastná sestra urobila zle. Potom išla na políciu.

Pred skutkom bola zdravá a po skutku v dôsledku zranenia ruky bola obmedzovaná v bežnom spôsobe
života. Bandáž dostala pri prvom ošetrení, za 7 dní mala ísť na kontrolu, ona ale išla skôr, lebo
nemohla hýbať s prstami, rukou, nemohla šoférovať, ani variť. Musel je pomáhať manžel keď prišiel
z roboty, nemohla cvičiť, s chorým dieťaťom nemohla ísť autom k lekárom. Jej obmedzenia trvali 3mesiace. Následne, keď jej dali dole sadru, mala plastovú ortezu, ktorú nosila v deň aj noc stále na
ruke. Zápästie ju bolelo stále, nemohla si upraviť ani vlasy, ale práceneschopná nebola, keďže bola
dobrovoľne nezamestnaná.

Keď sa stal skutok, ona bola v aute a na dvore si nevšimla nič, nikoho. Až neskôr sa bola opýtať v Armi-
schope, ktorý je v tom dvore, či nič nevideli a v tomto obchode jej povedali, že tam bol nejaký pán, s
ktorým sa ona neskôr stretla a pýtala sa ho, či pôjde svedčiť. Kedy to časovo bolo, uviesť poškodená
nevedela.

Aj poškodená sa vyjadrila ku svojmu vzťahu s obžalovanou a potvrdila, že po smrti ich mamy došlo ku
zhoršeniu vzťahov medzi sestrami, sestra ju psychicky napádala, všetko kvôli majetku. Komunikácia
medzi nimi nefunguje, po udalosti sa vôbec nestretávajú. Sestru už nepokladá za blízku osobu.

V konaní pred súdom ako svedok vypovedal priateľ obžalovanej G. A., ktorý celý dej udalostí dňa 10.

12. 2010 na Dolnej ulici v Banskej Bystrici popísal zhodne, ako obžalovaná. Videl teda, ako poškodená
cúva na obžalovanú, ktorá bola nútená vyjsť až na hromadu snehu, potom začal krik a začala slovná
hlasná potýčka medzi sestrami. Potvrdil, že obžalovaná bola jednou rukou opretá o auto poškodenej,
druhou rukou gestikulovala pri komunikácii. Potom odrazu poškodená vyskočila zo svojho auta, ruku
mala v päsť, v dôsledku čoho obžalovaná zutekala k nemu do auta. Dodal, že poškodená zaparkovala

svoje auto keď prišla domov, mimo parkovacieho miesta, kde bežne parkuje.

Celý priebeh konfliktu videl, vylúčil fyzický kontakt medzi obžalovanou a poškodenou, on bol na
parkovisku v aute a stál čelom na celý dvor, nevidel nikoho. Preto vylúčil prítomnosť tretej osoby na
dvore s poukazom na to, že Armi-schop je v polovici priestoru kde stál, od neho bol 10-15 metrov a

stojaceho, fajčiaceho muža by pri tomto obchode určite zaregistroval.

V konaní vypočutý svedok P.S. T., bol svedkom, ktorého mala osloviť poškodená, aby išiel svedčiť. V
daný deň si bol kupovať v Armi-schope nohavice a pre obchodom si zapálil si cigaretu. Vtedy započul
krik a videl obžalovanú, ako sa nakláňa do auta, kde sedela pani H. a niečo kričí. Nevenoval tomu veľkú

pozornosť a preto sa nevedel vyjadriť, čo bolo predmetom hádky. On stál tak, že z ľavej strany videl
obžalovanú pri aute, do ktorého bola vrchnou časťou nahnutá.

Na odstránenie rozporov z jeho výpoveďou z prípravného konania učinenou až dňa 29. 03. 2012, kde
hovoril „ o blondíne pri aute a žene v aute, ktorú nevidel“, uviedol, že ako blondínu, ktorú spomínal,

vie stotožniť s osobou obžalovanej a ta otázku, ako vie, že v aute bola pani H., ak vypovedal pred
vyšetrovateľom, že ju nevidel, odpovedať nevedel a teda jednoznačne nepotvrdil, že osobou v aute bola
poškodená R. H..

V závere svojej výpovede svedok však potvrdil, že fyzický kontakt medzi obžalovanou a poškodenou

nevidel, videl len, že je obžalovaná nahnutá do auta a že počul krik.

Potom, ako uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 08. 2013 pod sp. zn. 4To 60/13
došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 07. 2013, sp. zn. 5T 130/12,
súd na návrh poškodenej jej umožnil vypočuť aj ďalších svedkov, jej svokru - T. H., švagrinú - U. H. a jej

manžela - Y. H. a to aj vzhľadom na vznesené námietky obhajoby.

Ani jeden z týchto svedkov však priamym svedkom žalovaného skutku nebol a všetci sa vyjadrovali buď
len ku zranenia, ktoré mala poškodená utrpieť, alebo k obmedzeniam, ktoré v dôsledku úrazu poškodená
v bežnom živote, mala.

Svedkyňa T. H. uviedla, že videla v daný deň obžalovanú na dvore, jej auto im zahatalo cestu, keď išli
s dcérou k poškodenej, pre jej syna. Nevestu našli doma, táto im povedala, čo sa stalo, bolela ju ruka
tak, že s rukou nemohla robiť nič, nič nemohla chytiť, bola nešťastná, zúfalá. Preto ju oni odviezli do
nemocnice, kde ju nechali a oni pokračovali na ceste do Štiavnice. Po návrate z nej vyzdvihli poškodenú

v nemocnici, trvalo im to asi 2 hodiny, šoférovala jej dcéra.

Svedkyňa zároveň na položené otázky uviedla, že v ten deň v Banskej Bystrici nebolo pekné počasie,
bolo primerané danému obdobiu. Na dvore nebol sneh, dvor bol suchý a nebol na ňom nik.Vzťah poškodenej a obžalovanej označila za zlý.

Svedkyňa U. H., zhodne ako jej matka, potvrdila účel návštevy v daný deň u poškodenej, ktorá je
jej švagrinou a uviedla, že do Banskej Bystrice prišla pre synovca a keď vchádzali do dvora, mali
zablokovaný vjazd autom obžalovanej, ktorá presadala na stranu šoféra. Tiež potvrdila, že poškodenú
našli doma v zlom psychickom stave, mala veľké bolesti ruky a preto ju presvedčili, že ju odvezú do
nemocnicenapohotovosť.KeďsazoŠtiavnicevracala,vyzdvihlipoškodenúznemocnice.Ododvezenia

poškodenej do nemocnice a jej vyzdvihnutia, im to trvalo asi 2-3 hodiny.

V daný deň na dvore inú osobu nevideli, len pri obžalovanej v aute sedel nejaký pán, ktorého nepozná.
V akom stave keď oni prišli, bol dvor na Dolnej ulici, nevedela a ohľadom počasia sa vyjadrila, že ešte
asi nesnežilo.

Poškodená mala podľa jej vyjadrenia červenú ruku, mala ju zapálenú, začalo jej to puchnúť a poškodená
plakala od bolesti. Výsledkom jej vyšetrenia na pohotovosti bolo, že poškodenej ruku spevnili dlahou.
Preto ona s matkou trvali na tom aby poškodená podala trestné oznámenie na sestru, čo aj urobila a
išli k policajtom.

Manžel poškodenej Y. H., vypočutý ako svedok sa vyjadril k dianiu na dvore medzi 11.00 h- 12.00 h,
kedy sa on rozprával s obžalovanou, v čase incidentu tam už nebol.

Svedok sa vedel vyjadriť, v akom stave bol dvor, nakoľko práve on dvor vyčistil od snehu, on ho odhádzal
na stred dvora.

Ohľadom svojej manželky uviedol, že táto pred skutkom bola v poriadku a v dôsledku zranení bola
obmedzená pri bežnom živote - mali celé Vianoce pokazené, keďže poškodená mala sadru, nič nemohla
robiť, mala bolesti a tieto jej obmedzenia trvali asi ešte 2-3 mesiace po Vianociach.

Na hlavnom pojednávaní sa so súhlasom prokurátora a obžalovanej súd oboznámil i s obsahom
listinných dôkazov, zažurnalizovaných jednak vo vyšetrovacom spise OO PZ Banská Bystrica - východ
ČVS: ORP-98/OV-BB-2012, ktorého obsahom je priestupkový spisu P-ORP-1478/OBV-OV-2010 čl.
1-49, zápisnicou o konfrontácii čl. 112-115, Odborným vyjadrenie č. 669-IV/2012 MUDr. Karola Dókuša,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo spolu s bodovým ohodnotením

bolestného čl. 117-126, charakteristikami na obžalovanú čl. 133-139, odpisom z jej registra trestov
čl. 131, ako i listinnými dôkazmi zabezpečenými počas súdneho konania - obhajobou predloženým
Znaleckým posudkom č. 29/13 MUDr. Jozefa Molitora, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Chirurgia a Traumatológia na čl. 220 - čl. 235.
.

Bolo zistené, že priestupkový spis P-ORP-1478/OBV-OV-2010, ktorého originál je zažurnalizovaný vo
vyšetrovacom spise podľa jeho obsahu na čl. 1-49, nie je úplný.

Chýbajú v ňom listy č. 35-45, na ktorých sa malo nachádzať Odborné vyjadrenie MUDr. Borisa Ťažkého
č. 99/11, práve s ktorým sa mal, v zmysle záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici, uvedeného v

uznesení zo dňa 14. 08. 2013 pod sp. zn. 4To 60/13, prvostupňový súd oboznámiť. Nakoľko prokurátor
mal k dispozícii celý priestupkový spis vo fotokópii, napriek námietke obhajoby, súd umožnil obžalobe
tento dôkaz vykonať, nakoľko jednoznačne Odborného vyjadrenie MUDr. Borisa Ťažkého č. 99/11
vychádzalo z ostatných, pre súd dostupných dôkazov (lekárskych správ z vyšetrenia poškodenej po
údajom skutku spáchaného obžalovanou a o priebehu jej liečby), z ktorými sa súd oboznámil a z ktorých

následne vychádzali aj MUDr. Karol Dókuš vo svojom Odbornom vyjadrení a v neposlednom rade z nich
čerpal aj MUDr. Jozef Molitor vo svojom znaleckom posudku, pričom obaja znalci boli k ich zisteným
záverom aj osobne súdom vypočutí.

Z lekárskych správ z vyšetrenia poškodenej R. H. bolo zistené, že

- prvotné vyšetrenie poškodenej zo dňa 10. 12. 2010 o 15:44 na čl.7 z Urgentného príjmu
traumatologického, z FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici, vyšetrenie vykonal a správu vypracoval
MUDr. Andrej Hudec. Poškodená mala udať, že bola dňa 10. 12. 2010 o 11:45 hod. v aute napadnutá
sestrou Y. L., ktorá jej vykrútila ľavú ruku v zápästí, následne pocítila bolestivosť, mierny opuch a malaobmedzenú hybnosť v ľavom zápästí. V objektívnom náleze je popisovaná palpačná citlivosť svalstva
v distálnej polovici ľavého predlaktia, hybnosť v zápästí redukovaná o polovicu, bolestivá extenzia a
flexia v prstoch. Diagnostický záver: „Podvrtnutie zápästia vľavo“, aplikuje sa elastickú bandáž, lekár

doporučuje PN, šetrenie, ruku nezaťažovať, na záves, ľadový obklad, analgetiká podľa potreby. Kontrolu
doporučuje na úrazovej ambulancii o týždeň, pri pretrvávaní obtiaží.
- Kontrola 17. 12. 2010 čl.8, u lekára MUDr. Miroslava Turčana - úrazový chirurg. Udáva subjektívne
bolesti zápästia, objektívne konštatuje, že oblasť je bez deformity, bez opuchu, palpačná bolestivosť z
radiálnej strany nad postranným väzom, pohyb prstami možný, v zápästí s bolesťou. V liečbe aplikuje

sadrovú dlahu, doporučuje polohovanie ruky, cvičenie prstami a určuje termín kontroly na 27. 12. 2010,
spolu aj s Rtg. kontrolou,
- na kontrole dňa 27. 12. 2010 čl. 19 u MUDr. Maroša Lukáča, konštatuje pretrvávajúce bolesti carpu v
oblasti radioulnárneho spojenia, odporúča vyšetrenie na ambulancii pre poranenia ruky o 2 dni.
- túto kontrolu absolvovala poškodená dňa 29. 12. 2010 u MUDr. Radomíra Gajdoša čl. 20, ktorý
konštatuje, že u poškodenej je klinický nález bez evidentnej instability v zápästí, je prítomná len

nešpecifická bolestivosť nad skafo-lunátnym spojením, prinesené Rtg. je bez traumatických zmien
na skelete. Udaná diagnóza: „Podvrtnutie zápästia vľavo“, aplikuje termoplastovú ortézu a stanovuje
kontrolu na 09. 02. 2011, kedy podľa kliniky určí ďalší postup.
- na kontrole dňa 09. 02. 2011 čl.21, MUDr. Radomír Gajdoš konštatuje, že zápästie je bez evidentnej
instability, prítomná redukcia hybnosti ako po zložení fixácie, donesené Rtg. bez traumatických zmien,

diagnóza identická, odporúča termoplastovú ortézu ex a rehabilitáciu s tým, že po skončení rehabilitácie
sa má poškodená telefonicky objednať.

Z Odborného vyjadrenia MUDr. Borisa Ťažkého č. 99/11, týkajúceho sa zranení poškodenej R. H.,
prečítaného na hlavnom pojednávaní prokurátorom, bolo zistené, že tento znalec z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, vzhľadom na lekárske správy a v nich zistené zranenia
poškodenej, uviedol, že tieto boli liečené dlhší čas, ako je obvyklé a klasifikoval poškodenie ako ublíženie
na zdraví, pričom pri závažnosti obmedzenia poškodenej na obvyklom spôsobe života, toto vyjadril v
tejto klasifikácii poranenia - a to, že závažnosť jej obmedzenia nebola adekvátna ťažkej ujme na zdraví.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s Odborným vyjadrením č. 669-IV/2012 MUDr. Karola
Dókuša, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo čl. 117- 126,
a bodovým hodnotením bolestného, z ktorého zistil, že znalec potom, ako popísal lekárske správy
z vyšetrenia poškodenej o priebehu jej liečby, špecifikoval, že vznik takého poranenia, ktoré utrpela
poškodená R. H., je dané kombinovaným účinkom, t.j. priameho a nepriameho mechanického násilia

tupého charakteru, násilia, ktoré pôsobí pomerne prudko a krátko a pôsobí miernou až stredne
veľkou intenzitou. Vlastný biomechanizmus vzniku poranenia je daný prakticky súčasným účinkom
mechanického stláčania ruky a predlaktia, násilného páčenia dlane smerom nahor a krútenia do strany
pri ťahu a protiťahu ruky v smere dlhej osi predlaktia, to má za následok pomerne prudké a rôzne veľké
ohnutia a posuny vo viacerých rovinách a úrovniach v početných kĺbových spojeniach kostí ruky, dlane,

zápästia dolnej časti predlaktia. Celkove znalec ustálil bolestné vo výške 30 bodov.

Potom, ako došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 07. 2013, sp. zn.
5T 130/12 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 08. 2013 pod sp. zn. 4To 60/13, bol

obhajobou predložený Znalecký posudok č. 29/13 MUDr. Jozefa Molitora, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Chirurgia a Traumatológia, s ktorým sa súd oboznámil a zistil, že zadanou úlohou
tohto znalca obhajobou, na základe mu predložených dokladov, bolo zhodnotiť a posúdiť zdravotné
poškodenie - zranenie R. H. a zodpovedať na položené mu otázky.

Podľa znalca, doba liečenia zranení poškodenej, spôsobených úrazom zo dňa 10. 12. 2010 bola
(od doby vzniku zranení - 10. 12. 20l0, do ukončenia jej liečby - 20. 04. 2011) teda 4,5 mesiaca,
čo predstavuje 19 týždňov, vzhľadom na diagnostikované poranenia, ako aj vzhľadom ku možnému
pôsobiacemunásiliuprijehovzniku,absolútneneprimeraná.Zaadekvátnudobuliečeniatakéhorozsahu
zranenia, aký bol opakovane objektívne konštatovaný a nájdený na kontrolách u poškodenej, teda v

princípe ľahkého rozsahu poranenia, mimo subjektívne udávanej bolestivosti samotnou poškodenou,
mala byť 7-10 dní pri natiahnutí väzov v oblasti zápästia.Aj tento znalec vo svojom posudku podrobne rozobral jednotlivé vyšetrenia poškodenej a skutočnosť,
že zo všetkých lekárskych správ je v objektívnom náleze popisovaná len palpačná citlivosť svalstva
v dolnej polovici ľavého predlaktia, bolestivá extenzia a flexia v prstoch s diagnostickým záverom:

„Podvrtnutie zápästia vľavo“. Pomliaždenie tejto lokality nebolo diagnostikované ani raz, pričom pri
prvotnom ošetrení v objektívnom náleze sa o bolestivosti v oblasti zápästia vyšetrujúci lekár vôbec
nezmieňuje. Poškodená tam síce udávala mechanizmus vykrútenia ľavej ruky v zápästí s následnou
bolestivosťou, miernym opuchom a obmedzením pohyblivosti ľavého zápästia, vyšetrujúci lekár však
vtedy žiadny opuch neopisuje. Tiež vzhľadom na uvedený rozsah poškodenia, ktorý zrejme nebol

závažný, naložil len elastickú bandáž a neaplikoval rigidnú fixáciu, sadrovú alebo plastovú, ktorá sa pri
podozrení na ťažšie poranenie, alebo diagnostikovaní takéhoto ťažšieho poranenia, primárne aplikuje.
V liečbe bola aplikovaná sadrová dlaha až na druhom vyšetrení 17. 12. 2010, kde sa opisuje, že lokalita
je bez deformity a bez opuchu. Ani na následnej kontrole dňa 27. 12. 2010 sa objektívne nepopisuje
v oblasti žiadny opuch, žiadny krvný výron, žiadna instabilita, čiže nález je prakticky v objektívnom
náleze bez prítomných závažnejších známok poranenia. Na odporučenie lekára, ísť na vyšetrenie

do ambulancii pre poranenia ruky, poškodená dňa 29. 12. 2010 bola vyšetrená MUDr. Radomírom
Gajdošom, ktorý konštatuje, že u poškodenej je klinický nález bez evidentnej instability v zápästí, je
prítomná len nešpecifická bolestivosť nad skafolunátnym spojením, prinesené Rtg. je bez traumatických
zmien a tento opäť udáva diagnózu: „Podvrtnutie zápästia vľavo“. Nakladá termoplastovú ortézu a
stanovuje kontrolu na 09. 02. 2011, kedy je opäť konštatované, že zápästie je bez evidentnej instability,

je len prítomná redukcia hybnosti ako po zložení fixácie. Odporúča termoplast ex a rehabilitáciu.

Vzhľadom k tomu, že pri prvotnom odbornom lekárskom vyšetrení bolo vylúčené závažné poškodenie
šľachovo-väzivového aparátu kĺbov a kostí, neboli zistené žiadne závažnejšie známky poranenia, akými
sú opuch, prítomnosť krvného výronu, deformity alebo dekonfigurácie danej lokality, sa podľa znalca

MUDr. Molitora, Odborné vyjadrenie MUDr. Karola Dókuša neopieralo o klinické nálezy, ale prakticky
len o subjektívny údaj poškodenej o pretrvávaní bolestivosti a teda aj možnosť, že subjektívne udávané
pretrvávanie bolestí poškodenou, nemuselo mať reálny a objektívny podklad v zmysle závažnosti
poškodenia štruktúr a teda kolegovia na kontrolách mohli podľahnúť tejto subjektívnej interpretácii
objektívne nepodložených ťažkostí zo strany poškodenej. Je to zrejmé aj z vyšetrenia poškodenej na

kontrole 29. 12. 2010 na ambulancii pre úrazy ruky u MUDr. Radomíra Gajdoša, ktorý v podstate bez
klinických prítomných známok poranenia a len vzhľadom na subjektívne udávaný údaj poškodenej, jej
dáva nasledujúcu kontrolu až za 6 týždňov. Za takúto dobu, by sa podľa znalca, zahojila aj zlomenina
niektorej z kostí v tejto oblasti.

K otázke mechanizmu možného vzniku úrazu, ako ho udávala poškodená, podľa znalca MUDr. Jozefa
Molitora, vzhľadom na niekoľkonásobné zmeny v jej výpovediach, nie je možný úplne jednoznačne.

Pri tejto svojej odpovedi znalec na položenú otázku vychádzal z toho, že vo výpovediach poškodenej
došlo ku viacerým rozporom:

-PoškodenáR.H.najskôrudávala,žeobvinenájejmalachytiťľavúruku,stláčaťavykrúcaťvoblastiruky,
zápästia a distálneho predlaktia. V diagnózach ani u jedného lekára však nebola diagnóza pomliaždenia
ani jednej z týchto lokalít, neboli prítomné klinické známky pomliaždenia, ani následné známky po jeho
prebehnutí, teda je udávaný mechanizmus vo svojmu rozsahu a spôsobe svedčiaci o malom rozsahu
pôsobiaceho možného násilia a následná sila stisku a sila zovretia malej intenzity.

- Neskôr udávaný údaj poškodenou, že ruku mala zovretú v päsť, keď ju obvinená chytila a začala jej
stláčať a vykrúcať ruku, tiež svedčí proti tomuto jej tvrdeniu v zmysle možného rozsahu poškodenia
na jej zdraví. Znalec to vysvetlil tým, že ruka zovretá v päsť je stabilizovaná v zápästí množstvom
šliach a svalov, napnutých a tonizovaných, ktoré prebiehajú od predlaktia až ku zápästiu, niektoré až ku
prstom.Tentosvalovo-šľachový"korzet"svojímpriebehomstabilizujezápästieataknajehopodvrtnutiev

takomto postavení a zovretí ruky v päsť, je potrebné oveľa väčšie násilie, ktoré by však aj na nekrytej koži
poškodenej v uvedenej lokalite spôsobilo evidentné známky poranenia, ktoré by boli diagnostikovateľné
ošetrujúcimi lekármi.
- Tiež neskôr udávané tvrdenie poškodenou o tom, že obvinená Y. L. ju cez otvorené dvere chytila
za ľavú ruku, pričom však poškodená v tom čase obomi rukami pevne držala volant nezodpovedá

zisteným zraneniam, nakoľko osobe, ktorá pevne drží oboma rukami volant, teda aj ľavou rukou, treba
na odtrhnutie tejto ruky od volantu vyvinúť väčšie násilie, než ho treba vyvinúť na vykrútenie voľne v
priestore situovanej ruky. Takýto silnejší úchop by mal spôsobiť na koži ruky, zápästia alebo predlaktia
pomliaždenie a tým mať svoj následok a odozvu na koži v podobe najprv stôp po pomliaždení, ktoré bymal vidieť ošetrujúci lekár na prvom vyšetrení, ktoré by neskôr mali odozvu v podobe krvného výronu so
svojimi typickými farebnými zmenami - tzv. modrinami, čo sa na žiadnom z týchto vyšetrení nepopisuje.
- Aj poškodenou postupne udávané lokality poškodenia od ruky, cez zápästie až po distálne predlaktie,

znalec považoval za dosť veľkú a rozdieľnú anatomickú lokalizáciu možného poškodenia a to vzhľadom
na veľkosť ruky obvinenej. Nie je teda logické, aby ženská ruka mohla naraz chytiť pri jednom úchope
všetky tieto lokality. Pri jednom úchope za nejakú časť končatiny je možné ťahom, tlakom alebo rotáciou,
prípadne kombináciou týchto vektorov pohybu, spôsobiť poranenie aj na susednom anatomickom
útvare, ale nie naraz na 3 anatomických útvaroch.

Znalec potvrdil, že zranenie spôsobilo obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodenej. Toto
spočívalo hlavne v nutnosti absolvovania opakovaných kontrolných vyšetrení poškodenou na rôznych
ambulanciách. Ich počet a dôvodnosť bol však v takom rozsahu, aký bol u poškodenej uskutočnený, v
protiklade k chabým klinickým nálezom, minimálne sporná. Počas liečby bola poškodená obmedzená
znehybnením zápästia ľavej ruky, sprievodnými bolesťami s obmedzením pohyblivosti. Poškodená

pre pretrvávajúce bolesti a obmedzenie pohyblivosti ľavého zápästného kĺbu nemohla počas liečby
vykonávať náročnejšie fyzické činnosti, ktoré vyžadujú zapojenie oboch rúk do činnosti, nemohla
športovať v rámci relaxu, obmedzené, ale nie znemožnené bolo vykonávanie bežných denných činností,
ako je príprava jedla, vykonávanie osobnej hygieny, obliekanie, vedenie motorového vozidla.

U poškodenej nevznikli a vzhľadom na malú závažnosť poranení, ani nemohli vzniknúť, žiadne trvalé
následky z udávaných poranení.

Ohľadom bodového hodnotenia bolestného poškodenej v zmysle Zákona č. 437/2004 Z.z. s poukazom
na diagnostikované zranenie, uvedené pod pol. č. 113c “Podvrtnutie ľavého zápästia“, v hodnote 15

bodov, pri sume 14,89,- eura za jeden bod, ho MUDr. Jozef Molitor vyčíslil na sumu 223,35,-eur.

Vzhľadom na rozdielnosti uvedené znalcami MUDr. Karolom Dókušom v jeho Odbornom vyjadrení č.
669-IV/2012 a MUDr. Jozefom Molitotom v jeho Znaleckom posudku č. 29/2013, súd oboch znalcov
osobne vypočul a vykonal medzi nimi konfrontáciu.

Ako prvý vypočutý znalec MUDr. Jozef Molitor sa v plnom rozsahu pridržiaval zistení a záverov svojho
Znaleckého posudku č. 29/2013 a podrobne ho pred súdom aj vysvetlil, pričom opakovane odpovedal
na všetky otázky strán, ktoré boli znalcom podrobne popísané a detailne rozpracované v jeho písomne
vyhotovenom Znaleckom posudku.

Aj znalec MUDr. Karol Dókuš, ktorý bol osobne prítomný pri vypočutí znalca MUDr. Jozefa Molitora a
ktorému bolo súdom umožnené sa oboznámiť aj s jeho písomne podaným posudkom, sa tiež v plnom
rozsahu pridržiaval záverov svojho Odborného vyjadrenia č. 669-IV/2012 a to aj napriek výpovedi znalca
MUDr. Jozefa Molitora.

Pri vzájomnej konfrontácii znalcov, sa obaja vyjadrili k vzájomným nezrovnalostiam medzi znaleckým
posudkom č. 29/2014 MUDr. Jozefa Molitora a Odborným vyjadrením č. 669-IV/2012 MUDr. Karola
Dókuša, kedy
- MUDr. Jozef Molitor, potvrdil, že obdobne ako MUDr. Dókuš, aj on zranenie poškodenej hodnotil

ako ľahšie, namietal však ním udávanú aj diagnózu pomliaždenia a to opakovane pre absenciu
klinických známok poranenia pri primárnych vyšetreniach, tiež neadekvátnu dobu liečby a s tým spojené
neprimerané bodové ohodnotenie. Keďže sa ľahké podvrtnutie zápästia lieči do 14 dní, doba liečenia
by mala byť maximálne 3- 4 týždne aj s rehabilitáciou.

- MUDr. Karol Dókuš potvrdil, že pomliaždenie ako diagnóza nebolo pri žiadnom vyšetrení
diagnostikovaná, ale ním popísaný mechanizmus zranenia odôvodňuje jeho záver o pomliaždení. Aj on
súhlasil s neprimeranosťou doby liečby poškodenej, ale na svojom bodovom ohodnotení trval. Podľa
neho, si zranenia poškodenej vyžiadali dobu liečenia 4 týždne + rehabilitácia, teda spolu 6-8 týždňov,
vrátane rehabilitačnej liečby.

Na výzvu obžaloby, sa obaja znalci jednoznačne zhodli na tom, že v danom prípade sa jednoznačne
jednalo o ľahké zranenie, ktoré by podľa nich oboch sa malo označiť v skutkovej vete ako „ ľahkénatiahnutiu väzov zápästnému kĺbu ľavej ruky, sprevádzané poškodenou subjektívne uvádzanými
bolesťami a obtiažami“.

Podľa 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa 156 ods. 2 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa127ods.4Tr.zák.,blízkouosobousanaúčelytohtozákonarozumiepríbuznývpriamompokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala

ako ujmu vlastnú.

Zo zákonného znenia skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. vyplýva, že jeho objektom je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný zákon,
na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, vymedzuje pojem ublíženia na zdraví ( § 123 ods. 2),

pričom v zmysle tejto definície ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné
bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného.

Zo subjektívnej stránky sa pri tomto prečine vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že tento úmysel
smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví.

Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní,
jeho doplnení v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. 08. 2013 pod

sp. zn. 4To 60/13, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 07.
2013,sp.zn.5T130/12aichvyhodnoteníjednotlivokaždýdôkazzvlášť,akoivichsúhrne,malopätovne
za to, že u obžalovanej Y. L. nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Súd teda ohľadom skutku, ktorý sa kládol obžalovanej Y. L. za vinu, zákonom predpísaným spôsobom
a to práve v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre
jeho rozhodnutie a zároveň dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v ich logickom súhrnne, pričom o spáchaní tohto skutku obžalovanou ostali také
veľképochybnosti,prektorénemohlodôjsťkjejuznaniuvinyzaň.Zplatnejjudikatúrysúdovtotižvyplýva,

že „ náležité zistenie skutkového stavu„ podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie
o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania resp. že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa
týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorej jednotlivé
články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený

tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a vylučovať možnosť záveru iného ( napr. uznesenie
NS SR 2 To 6/2012).

Tvrdenia obžaloby, podľa názoru súdu, vyplynuli iba z výpovede jedinej priamej svedkyne - poškodenej
R. H., ktorá ich navyše viackrát menila, na čo poukázal aj znalec MUDr. Jozef Molitor vo svojom

Znaleckom posudku, ako i pri jeho osobnom vypočutí, čím došlo pri otázke zistenia mechanizmu
možného vzniku úrazu k niekoľkonásobným zmenám a teda nebolo možné ani jednoznačne
mechanizmus možného vzniku úrazu, stanoviť.

Ostatní, v konaní vypočutí svedkovia, neboli jednak priamymi svedkami incidentu, ktorý medzi

obžalovanou Y. L. a jej sestrou - poškodenou R. H., prebehol, ale títo skôr potvrdili tvrdenia obžalovanej
o tom, že sa malo jednať len o verbálny konflikt. Svedkovia G. A. H. P. T. vypovedali, že neboli svedkami
žiadneho fyzického útoku obžalovanej voči poškodenej, ale boli len svedkami ich vzájomného ústneho
konfliktu.Samotné Odborné vyjadrenie č. 669-IV/2012 vypracované MUDr. Karolom Dókušom, ktoré bolo vlastne
podkladom skutkovej vety obžaloby, vypovedalo o tom, že je dobre možné, aby k zraneniam poškodenej

R. H. došlo tak, ako to táto popísala vo svojej výpovedi. S týmto však nesúhlasil znalec MUDr.
Jozef Molitor, poukazujúc na viacnásobné menenie výpovedí poškodenou, ale najmä vzhľadom na
diagnostikované závery vyšetrení a zistené klinické známky poranenia, z ktorých on mechanizmus
vzniku zranenia poškodenej nepovažoval až tak za jednoznačne preukázaný.

Preto aj súd výpoveď svedkyne U. H., ako jednej z navrhnutých svedkov poškodenou až na
súdnom konaní, vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keďže táto tvrdila, že poškodená mala po incidente s
obžalovanou“červenúruku,malajuzapálenú,začalojejtopuchnúť“,ktoréklinickéznámkysavlekárskej
správe pri prvom vyšetrení obžalovanej na urgentnom príjme nespomínajú a lekárska správa z tohto
vyšetrenia vyvracia aj výpoveď tejto svedkyne v časti, kde uviedla, že „výsledkom vyšetrenia poškodenej
na pohotovosti bolo, že jej ruku spevnili dlahou“, čo sa nezakladá na pravde.

Napokon pri konfrontácii oboch znalcov, čo súd považoval za veľmi dôležité pre objektívne rozhodnutie
vo veci, aj MUDr. Karol Dókuš potvrdil, že ani pri jednom z vyšetrení poškodenej nebolo diagnostikované
pomliaždenie ruky, ako i to, že to nevyplynulo ani zo zistených klinických známok poranenia, ktoré
uvádzané ani raz neboli. Obaja znalci sa zhodli, že sa jednalo o zranenie ľahké, že doba liečby nebola

primeranáažesprávnymoznačenímprezraneniepoškodenej,prinejednoznačnomzistenímechanizmu
vzniku poranenia poškodenej, práve s poukazom na všetky relevantné zistenia vyšetrujúcimi lekármi,
by bolo, na rozdiel od obžaloby, uvedenie, že u poškodenej R. H. sa jednalo o „ ľahké natiahnutie väzov
zápästnému kĺbu ľavej ruky, sprevádzané poškodenou subjektívne uvádzanými bolesťami a obtiažami“.

Keďže je teda zrejmé, že aj po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov v danej veci ostali
pochybnosti o viacerých skutkových okolnostiach dôležitých pre zavinenie obžalovanej, spôsobiť
následok uvedený v zákone, a to
- či vôbec obžalovaná Y. L. fyzicky napadla svoju sestru R. H.,
- aký bol mechanizmus vzniku zranenia u poškodenej ( ak jej ho spôsobila obžalovaná)

- aké zranenie bolo spôsobené poškodenej ( ak jej ho spôsobila obžalovaná)
- akú dobu liečenia si vyžiadalo zranenie poškodenej,
bolo potrebné s použitím zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech) rozhodnúť v prospech
obžalovanej a neuznať ju vinnou a preto súd obžalovanú Y. L. podľa § 285 písm. a) Tr. por., spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola

obžalovaná stíhaná.

Napriek tomu, že si poškodená R. H. uplatnila nárok na náhradu škody, v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por.,
v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, má súd povinnosť vždy poškodené strany s ich
nárokom na náhradu škody, odkázať na občianske súdne konanie.

V danom prípade však treba dať do pozornosti aj záverečné zhodné stanovisko znalcov MUDr. Karola
Dókuša a MUDr. Jozefa Molitora ohľadom diagnostikovania poranenia u poškodenej, neprimeranú dĺžku
liečby, s čím jednoznačne úzko súvisí aj neprimerane vysoko uplatnený nárok poškodenej na náhradu
škody, ktorý nezodpovedá skutočnosti a je odrazom len poškodenou subjektívne uvádzaných bolestí

a obtiaží..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu
v Banskej Bystrici.