Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/383/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512229954
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512229954.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 1, v skutočnosti bytom H. 2, H., zastúpená advokátom: Advokátskou
kanceláriou mzlegal s.r.o. , so sídlom Bernolákova 2425/2, 901 01 Malacky, a otca: D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, G. T. D., v skutočnosti bytom I. 1, H., v konaní o návrhu matky
o úpravu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Maloletý I. Y., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého I. od 07.11.2012 sumou 140,- eur mesačne a to vždy
vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého.

Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 vo výške 1.280,- eur súd otcovi
povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35 eur splatných spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, s tým že omeškanie s plnením čo i len jednej zo
splátok má za následok zročnosť celého dlhu.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v pondelok od 15.00 hod do 17.00 hod. a vo
štvrtok od 15.00 hod do 17.00 hod v prítomnosti matky a každú nedeľu v nepárnom kalendárnom týždni
od 09.30 hod do 11.30 hod v prítomnosti matky a od 15.00 hod do 18.00 hod bez prítomnosti matky.
Otec si maloletého v určených dňoch a hodinách začiatku styku prevezme na S. ihrisku obchodného

strediska G. C. F. piesky, X. na G. X/A, H., kde ho v čase ukončenia styku matke aj odovzdá. Matka je
povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Pod sp. zn. 20P 383/2012 sa na tunajšom súde vedie konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
voči mal. I. Y., keď pôvodne sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti domáhal každý z rodičov,
a to aj návrhmi na nariadenie predbežných opatrení, konania o ktorých však boli z dôvodu späťvzatia
návrhov zastavené, keď obaja rodičia deklarovali, že sa ohľadom starostlivosti o maloletého dokážu
dohodnúť a súdu dokonca predložili na schválenie rodičovskú dohodu, ktorú podpísali dňa 04.02.2013,na základe ktorej sa dohodli o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa
zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Na pojednávanie, ktoré bolo vo veci
nariadené na 07.02.2013 sa ani jeden z rodičov nedostavil, z ktorého dôvodu bolo odročené na

12.04.2013 a rodičovská dohoda schválená nebola.

Ešte dňa 11.04.2013 bolo súdu doručené podanie matky, ktorým žiadala zrušiť rodičovskú dohodu,
keďže otec na výživu maloletého a jeho oprávnené potreby neprispieva od narodenia a svojím prístupom
a správaním negoval a trvalo porušoval rodičovskú dohodu, pričom s maloletým mal neobmedzený
styk a chodil za ním takmer denne. Pojednávanie nariadené na 12.04.2013 sa neuskutočnilo z

dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P 108/2013-5 zo
dňa 17.05.2013 súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým otca zaviazal prispievať na výživu
maloletého od 17.05.2013 sumou 80 eur mesačne do vykonateľnosti meritórneho rozhodnutia vo veci.
Na pojednávaní vo veci uskutočnenom dňa 24.05.2013 otec ústne do zápisnice podal návrh na úpravu
styku s maloletým, ktorý však dostatočne nevyšpecifikoval. Uviedol len, že s maloletým by chcel byť
každý deň, resp. čo najčastejšie, aby ho syn videl. Chcel by ho vziať k sebe domov, kde býval až do

rozchodu s jeho matkou.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P 156/2013-12 zo dňa 24.06.2013, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 20CoP 87/2013-34 zo dňa 11.07.2013 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým na každý pondelok, stredu a štvrtok
od 15.00 do 19.00 hod a každý párny víkend od soboty 09.00 hod do nedele do 18.00 hod., keď súd

s poukazom na útly vek maloletého a nepochybnú emocionálnu naviazanosť a faktickú odkázanosť
dieťaťa v tomto veku na matku, ktorá mu fyzicky zabezpečuje uspokojovanie základných životných
potrieb, považoval za žiaduce, aby do právoplatného skončenia veci nebol maloletý vystavovaný
neprimeranej stresujúcej záťaži, k čomu by mohlo dôjsť v dôsledku núteného nariadenia styku bez
prítomnosti matky v byte otca. Úprava styku za prítomnosti matky neprichádzala do úvahy vzhľadom na

napäté vzťahy medzi rodičmi, prejavy ktorých by rovnako neboli na prospech dieťaťa. V danom štádiu
konania súd nepovažoval za potrebné upravovať stretávanie sa otca s maloletým formou predbežného
opatrenia aj z dôvodu, že nebolo preukázané, že by matka o tejto otázke s otcom odmietala absolútne
komunikovať. Bránenie matky v bežnom a primeranom kontakte s maloletým otec nepreukázal. Sama
matka vo svojich podaniach poukazovala na to, že otcovi styk umožňovala, dokonca ho vyzývala na

stretnutie s dieťaťom, k čomu však nedošlo vzhľadom na kolíziu s jeho záujmovými aktivitami, ktoré
otec nepopiera. Súd mal teda za to, že otec mal aj bez predbežného rozhodnutia za predpokladu
nekonfliktného a nekonfrontačného prístupu zabezpečenú možnosť primeraného kontaktu s dieťaťom,
tak, aby nedochádzalo k nebezpečenstvu straty kontaktu a vzájomného citového odcudzenia.

Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, svedkov , správami Úradu práce

sociálnychvecíarodinyzošetrenípomerovvdomácnostiachobochrodičov, potvrdeniamioichpríjmoch
a výdavkoch, oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu č.k. 20P 365/2012, 20P 382/2012, 20P
108/2013 a 20P 156/2013 ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil
nasledujúci skutkový stav veci.

Rodičia maloletého Marka žili v spoločnej domácnosti do konca októbra 2012, kedy sa ich spolužitie stalo

neznesiteľným. Dovtedy spolu užívali časť bytu vo vlastníctve sestry otca maloletého, kde s nimi žila aj
dcéra matky maloletého z prvého vzťahu mal. Y. S., nar. XX.XX.XXXX. Matka sa následne odsťahovala k
svojej sestre, s ktorou si prenajali byt. Spolu s deťmi sa úplne osamostatnila v máji 2013, kedy sa s deťmi
odsťahovala do prenajatého domu, náklady spojené s užívaním ktorého v rozsahu 400 eur uhrádzal v
plnom rozsahu otec jej staršej dcéry, ktorá má 9 rokov a chodí na základnú školu. Okrem toho platí na

výživu dcéry sumu 132,77 eur podľa rozhodnutia súdu.

Matka podľa vlastného vyjadrenia pred nástupom na rodičovskú dovolenku bola evidovaná na úrade
práce, keď predtým dosahovala príjem cca 500 eur. Matka poberá rodinné prídavky na dve deti a
rodičovský príspevok, aktuálne vo výške 199,70 eur.Maloletý I. je zdravý, osobne sa o neho celodenne stará matka. Náklady na jeho výživu sú bežné,
primerané veku. Zdravotný stav matky je rovnako dobrý. Mesačné výdavky celej rodiny (okrem bývania)
matka vyčíslila na sumu 543,10 eur, z toho 200 eur na stravu, 50 eur na hygienické potreby, 25 eur na

lieky, 40 eur na telefón, 25 eur na poistku dcéru a 30 eur na vlastnú poistku, 30 eur na cestovanie, 29,70
eur na obec dcéry a 13,40 eur na školský klub a 100 eur na oblečenie.

Otec maloletého bol od 20.09.2006 do 31.08.2012 zamestnancom spoločnosti Z. Q. X. J. správ.
spol. a.s.. Jeho pracovná morálka bola na primeranej úrovni, prácu odvádzal kvalitne, bez závažných
nedostatkov. Žiadnu prácu neodmietal. V r. 2011 dosiahol priemerný netto príjem 907,35 eur a za

8 mesiacov r. 2012 sumu 1.296,94 eur. od septembra 2012 mu boli vyplácané po zákonnú dobu 6
mesiacovdávkyvnezamestnanostivovýške671,30,resp.693,70eurvzávislostiodpočtudnívmesiaci.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že z predchádzajúceho zamestnania kde pracoval 6 rokov ho prepustili
z organizačných dôvodov. U ďalšieho zamestnávateľa S&J C. plus, s.r.o., kde mal vykázanú minimálnu
mzdu, s ním bol pracovný pomer skončený v skúšobnej dobe k 31/3/2013 s poukazom na finančnú
krízu. Matka považovala tento krok za účelový, keď poukázala na skutočnosť, že otec prišiel priamo na

pojednávanie súdu firemným autom tejto spoločnosti, na čo otec priznal, že s jej majiteľom udržiavajú
priateľské vzťahy z hokeja a firemné auto mu umožnil naďalej užívať, pretože vie, v akej je osobnej
a rodinnej situácii. V čase rozhodovania súdu bol otec nezamestnaný, bez nároku na podporu v
nezamestnanosti, pričom mu boli priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 60,50 eur. Po krátkom období
po odchode sestry z bytu býva od marca 2013 opätovne spolu so sestrou v byte na I., ktorý je v jej

vlastníctve. Keď sa kupoval, dohodli sa tak, že si ona vezme úver, v ktorom je otec spoludlžník, pričom
ho spláca vo výške 350 eur on a sestra platí náklady spojené s bývaním vo výške cca 230 eur mesačne.
Zdravotný stav otca je dobrý, zvýšené výdavky s tým spojené nemá. Fajčí asi krabičku denne, za ktorú
vydá od 2,70 - 3 eur. Venuje sa ľadovému hokeju ako záľube a to 2-3x týždenne. Ako brankár neplatí
nájom za ľad, ktorý je inak 160 eur na hodinu a ktorý sa rozrátava na počet hrajúcich osôb. Výstroj už má

zakúpenú, takže s týmto koníčkom nemá žiadne zvýšené náklady. Na reakciu matky potvrdil, že keďže
si ho na zápasy volajú preplácajú mu náklady za cestu a za každý zápas dostane 5-10 eur.

Otec maloletého popieral tvrdenia matky, že by psychicky týral či už deti alebo matku maloletého najmä
tým, že ich vyhadzoval z bytu a vyhrážal sa odobratím syna. Poukazoval pritom na obdobné opísanie
ukončenia vzťahu matky s otcom maloletej Karolíny, s ktorým však má matka momentálne dobré vzťahy.

Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Dunajská streda sp. zn. 8P 91/2007 súd skutočne zistil, že
ukončeniu ich spolužitia malo podľa predchádzať agresívne správanie zo strany jej predchádzajúceho
partnera, ktoré spočívalo v tom, že ich s dcérou vyhadzoval 2 x týždenne z bytu, čo matka musela strpieť,
keďže nemala kam ísť.

Z predloženej vzájomnej komunikácie účastníkov, najmä formou textových správ však skutočne

vyplynulo, že rodičia maloletého majú nedoriešené vzájomné konfliktné vzťahy, plné vzájomných
výčitiek, najmä otec pristupuje k matke maloletého konfrontačne, čo značne sťažuje komunikáciu medzi
rodičmi. Do vzájomných konfliktov sa začal angažovať aj otec staršej dcéry matky, ktorého vzťahy s
matkou sa medzičasom upravili. Matka na otca podala dokonca trestné oznámenie z podozrenia zo
spáchania trestného činu psychického týrania a nebezpečného vyhrážania keď uviedla, že sa matke

z unesenia maloletého na neznáme miesto, ohovára ju, synovi vysvetľuje, že je mama zlá a škaredá,
nevie sa o neho postarať a vezme ho mame, obťažuje matku telefonovaním a zasielaním sms správ,
pričom matka vníma ako urážky, že jej otec maloletého hovorí, že sa o dieťa nedokáže postarať, keďže
má chorú dcéru. Matka z obáv nechcela otcovi oznámiť adresu, na ktorej sa so synom zdržiavajú.

Od ukončenia spolužitia matka otcovi umožnila stretávanie sa s maloletým, hoci v rozsahu, ktorý nebol

v súlade s predstavami otca. Otec sa viac menej živelne domáhal častého kontaktu s maloletým v
závislosti od svojho voľného času, čo mu však matka nie vždy umožnila vzhľadom na svoj vlastný
program, resp. stav a režim maloletého. Po ukončení spolužitia rodičov maloletý vzhľadom na svoj vek
intenzívnejšie prilipol na matku, ktorá pre neho predstavuje základnú istotu, pričom zatiaľ nie je sám
ochotný zostať s otcom bez prítomnosti matky. V priebehu konania sa kolízny opatrovník snažil naviesť

rodičov na taký mód stretávania, aby si maloletý zvykol opäť na otca. Kolízny opatrovník ale tiež potvrdil,že dohodnuté termíny následne kolidovali s termínmi otca. Ďalej uviedol, že je evidentné, že rodičia majú
stále nespracovaný vzájomný vzťah a vzájomne si vyčítajú množstvo vecí, pričom nemajú na zreteli
predovšetkým záujem dieťaťa.

Keďže matka spochybnila schopnosť otca zabezpečiť starostlivosť o maloletého, bolo v konaní na túto
skutočnosť vypočutých viacero svedkov.

Svedkyňa H., matka navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že dcéru v čase, kedy žila s odporcom
chodila navštevovať a to 4-5-krát, nie cez víkendy. Raz tam dokonca strávila 3 alebo 4 dni, kým bola
dcéra v nemocnici. Odporca vtedy šiel ráno do práce, prišiel sa na obedovať, pričom nechcel jesť hocičo
iba mäso. Následne šiel znova do práce, odkiaľ sa vrátil asi o 17.00 hod. Doma bol asi pol hodinku,

hodinku a potom šiel za svojim šport. aktivitami, asi na hokej, nevedela presne. Domov sa vracal až v
noci. K malému sa správal normálne, ale Y., ktorá vtedy mohla mať 7 až 8 rokov sa ho bála. Bála sa,
že musí vypnúť počítač, keď príde on domov. Povedala, že príde D. a musí to vypnúť. Tiež si všimla, že
ak pozerala TV, on jej to prepol. Dcéra sa jej ešte sťažovala, že jej odporca nedával žiadne peniaze a
všetko musela ťahať z materskej. Keď tam bola, pokiaľ prišiel otec cez obed, malý zvyčajne spal, tak ako

ráno, keď odchádzal do práce. Keď prišiel poobede, tak pol hodinu až hodinu sa so synom hral. Keď tam
bola vtedy dlhšie, počas dcérinej hospitalizácie, prvý večer ho okúpal a uložil spať, tiež mu dal mlieko.

Svedkyňa U. H., sestra navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedla, že sestru veľmi často navštevovala,
ešte aj predtým ako mala syna. Kým sa narodil I. odporca sa s Y. bavil normálne, vedel sa s ňou zahrať,
bez problémov spolu komunikovali. Ako náhle sa však narodil I., bola Y. odstrkovaná a odporca videl

iba syna. Dokonca sa stalo, že ak prišiel domov a bola som práve u nich, priam mi ho vytrhol z rúk,
akoby to bolo iba jeho dieťa. Takto na ňom začal visieť, keď malý začal väčšmi vnímať. Čo sa týka Y.,
pokiaľ prišiel domov automaticky jej prepol program v TV bez ohľadu na to, či malá niečo pozerala.
Potom sa sestra začala sťažovať, že ich odporca vyhadzuje z bytu, hoci vedel, že Y. čaká operácia.
Prečo ich vyhadzoval, uviesť nevedela. V tom čase, ale bol ich vzťah v kríze, ktorá vznikla preto, že

odporca bol skoro stále mimo domu. Sestra sa jej sťažovala, že z rodičovského príspevku musí kúpiť
všetko potrebné pre obidve deti a ešte musí stíhať do 12.00 hod. uvariť obed, aby sa mohol odporca
doma naobedovať. Ona sestre pred operáciou Y. navrhla, aby prišla bývať k nej, aby mali obidve väčší
kľud. Najskôr spolu bývali na H., tam veľmi často odporca chodil, dokonca tam aj prespal, rovnako ako
neskôr na M., kde spolu bývali od 1.12.2012, vtedy chodil zrazu aj cez víkendy, zrazu bol čas na všetko.

Postupne jej začalo vadiť, že k nim odporca tak často chodí, kvôli čomu sa so sestrou aj hádala. O
čo mu šlo, keď za ňou tak často chodil, uviesť nevedela. Nevedel však vytvoriť celej rodine program,
nikdy ich nezobral všetkých spolu, kvôli tomu aby sa prípadne obnovil ich vzťah. Je ale pravdou, že syna
brával na detské ihrisko, alebo v byte hrali spolu hokej . Pri stretnutiach bola vždy aj mama (maloletého).
Nevedela o tom, že by si syna zobral sám, resp., že by to chcel, spolu nejako extra nekomunikovali.

Momentálne už so sestrou nebývajú. Od 1.5. býva sama s deťmi v prenajatom byte. Sama nevidela,
že by otec syna prebaľoval alebo kúpal, ale sestra hovorila, že raz alebo 2-krát malého kúpal, krátko
po jeho narodení, možno to bolo kvôli tomu, že už mala problémy so stavcom. Mrzelo ju, že si odporca
nevedel nájsť vzťah k Y. a že nechodili spolu ako rodina. Často ich navštevovala niekoľkokrát do týždňa,
v zásade vo večerných hodinách. Medzi 18.00 až 20.00 hod. Vtedy prišiel odporca z práce zvyčajne

na pol hodinu až hodinu, pričom rýchlo odchádzal s tým, že už musí ísť, predpokladala, že na hokej.
Finančné prostriedky z rodičovského príspevku sestra používala deti a stravu. So sestrou boli možno 2
až 3-krát na diskotéke. Vtedy sa staral o syna otec. Sestra tiež chodila asi 2 krát do týždňa cvičiť, malého
si brávala aj so sebou, inak sa o neho staral asi tiež otec.

Otec reagoval na výpoveď ostatne menovanej svedkyne tak, že v práci dostával stravné lístky , ktoré

dával do rodiny. Rodine vytváral program, o čom svedčí aj to, že ich zobral na Česko-Slovensko má
talent, čím im chcel urobiť radosť. So synom bol pár krát aj sám, keď ho zobral na hokejbalové ihrisko, z
čoho je aj video. Takisto boli ako celá rodina 2-krát na chate a tiež niekoľkokrát na návšteve na výchove
v Spišskej Novej Vsi, kde boli s deťmi v ZOO a s nebohým otcom pri koníkoch. Je pravdou, že nevidela,
že by malého kúpal, ale kúpaval ho a aj vaničku prevážal. Bral som to ako samozrejmosť, kúpaval ho

častejšie hoci nepravidelne, 2 až 5-krát do mesiaca. Kým bol úplne maličký, cez víkend kým jeho matka
varila a zápas mali až o 13.00 hod., o 10.00 bral syna kočíkovať. Po 3 mesiacoch veku syna, keď prestalbyť kojený mu 2 - 3-krát do týždňa dával v noci mlieko, na čo ho aj upozorňovala jeho matka v SMS-
kách, aby nezabudol. Neskôr mu dával aj polievku, ktorú aj sám uvaril a tiež kupovával aj jogurty, čo
jedol ráno a aj poobede. Hlavné jedlo varil iba raz, inak nebol dôvod, keďže varila matka maloletého.

Svedkyňa I. Y., sestra odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s bratom bývali ešte predtým ako
sa zoznámil s maloletého. Boli spolu veľmi krátko asi rok, keď otehotnela a oznámila im, že sa k nám
sťahuje. Prvé čo ju zarazilo bolo, že u nich chcela mať evidované trvalé bydlisko, k čomu musela dať
súhlas ako vlastníčka bytu. Napokon ustúpila. Brat nebol zlým otcom, staral sa o rodinu, zarábal peniaze.
Bývalasnimiaždoseptembra2012.Úverajnájomsbratomplatilinapolovicu,matkamaloletéhonatieto

účely neprispievala ničím. Taktiež platil oblečenie, stravu a uhrádzal kompletne náklady na domácnosť.
Zo stravy sa stravovali aj návštevy matky maloletého, ktoré boli časté. Svedkyňa si kupovala všetko
sama. Z práce sa vracala medzi 16.30 až 17.00 hod. Veľmi jej vadilo, že keď si chcela oprať a navariť,
vždyšlapráčkaalebošporák.Bratbolvtomčaseeštevpráci,odkiaľsavracalmedzi17.00až17.15hod.
Pokiaľ od brata niečo potrebovala, počkala ho, inak som sa snažila nebyť najčastejšie doma, zvyčajne
išla na bicykel, ale vie, že brat býval doma potom čo prišiel z práce. Na hokej chodil až večer okolo

20.00 keď malý už spal. Chodil spávať práve okolo 20.00. Cez víkendy brat brával syna na prechádzky.
Matka maloletého mávala časté návštevy a to prevažne jej rodinu alebo kamarátky. Svedkyni to vadilo,
ale priamo matke maloletého to nepovedala. Riešili sme to iba s bratom za zavretými dverami v jej byte,
kedy mu vyčítala, že nemá súkromie vo vlastnom byte. Ak fajčili, tak pri otvorenom okne, pričom bola pod
dverami deka, aby dym nešiel do bytu. Z bytu odišla ešte predtým ako sa rozišli. Už keď u nich nebývala

jej brat oznámil, že sa matka maloletého odsťahovala, pričom si vzala aj veci, ktoré jej nepatrili. Keďže
sa po večeroch snažila nebyť doma, kde bola, hlavne pokiaľ odišli všetci cez víkendy preč, nepočula ich
hádavať sa. Ak sa dohadovali, tak iba v izbe, ak aj čosi začula, mala pocit, že to bolo kvôli nej. Matka
maloletého od nich odišla sama spontánne, nikto ju nevyhadzoval. Ešte kým tam svedkyňa bývala prišla
za ňou do izby s tým, že odtiaľ asi odíde. Čo sa týka víkendov, boli všetci spolu na východe a tiež v

Trnave u krstného. Matka maloletého tiež občas na víkendy odchádzala s deťmi sama. Brat sa so synom
hrával, nikdy ho nenechával samého. Aj ho prebaľoval, kúpal a tiež mu varil, ak matka nebola doma, čo
sa tiež stávalo. Nezvykla sa jej pýtať kam ide, ale asi išla robiť nechty, vlasy, s kamarátkami a tiež jej brat
vybavil cvičenie, na ktoré chodievala raz až 2-krát do týždňa po tom, čo brat prišiel z práce. Kým bola
preč, bol s malým brat, rovnako ako cez víkendy, ak šla matka maloletého von so sestrou. Keď mal malý

okolo roka, otec varil mu kaše a mixoval mu zeleninu. Brat na hokej chodieval 3-krát týždenne, pričom po
zápase prišiel vždy domov. Nechodieval po nociach s kamarátmi. Hokejbal hrávali cez víkendy, hlavne v
sobotu, v nepravidelných časoch, pričom bol z domu 2 až 2,5 hodiny. Ak nebol v bráne, na hokej bral aj
malého. Pokiaľ bola svedkyňa doma, vždy aj cez víkend po zápase prišiel domov. Na matku maloletého
a ani na syna otec nekričal, občas používal zvýšený hlas na deti, ale nebolo to kričanie. Na deti ale

kričala matka, pričom svedkyňu zarazilo, že najskôr napr. na malú navrieskala a potom prišla za ňou a
objala ju, z čoho muselo byť dievčatko zmätené. Maloletý nemal z otca strach. Vždy keď prišiel domov
sa za ním rozbehol. Y. mala najskôr panický strach z vlastného otca a považovala za otca odporcu. Je
možné, že po narodení I. lipol viac na ňom ako na vlastnom dieťati, ale podľa svedkyne bol spravodlivý.
Ak niečo Y. zakázal, bolo to dôvodné, strach z neho určite nemala. Brat dbal na to, aby si najskôr splnila

svoje povinnosti. Svedkyňa si spomenula na situáciu, keď si raz nechcela dokončiť úlohy, na čo jej vzal
hračky s tým, že ich dostane, až ak si ich dokončí. Vždy sa rozplakala a bežala za mamou tak, ako to
bolo vždy keď jej niečo zakázal. Je tiež pravdou, že jej povedal, že pri počítači môže byť maximálne 1
hodinu denne a aj pri televízii, dbal aj na to, aby si najskôr splnila povinnosti, ale svedkyňa to z jeho
stravy vždy vnímala ako výchovné konanie.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia v domácnosti matky maloletého súd zistil, že matka s
deťmi žije v prenajatom staršom udržiavanom 3 izbovom rodinnom dome, náklady na ktorý uhrádza
otec staršej dcéry Y.. Nájom je dohodnutý dlhodobo. Dom je udržiavaný na dobrej hygienickej úrovni,
zariadený skromne, ale účelne. Obe deti majú vytvorené primerané podmienky pre riadnu starostlivosť
nielen na úrovni materiálnej, ale i psychickej. Obe sú silne na matku naviazané. Matka maloletého

je profesiou kaderníčka a po ukončení rodičovskej dovolenky sa chce opäť zamestnať v obore. Otec
prispieval na výživu mal. I. od júna 2013 na základe predbežného opatrenia sumou 80 eur, ktorá však
nevystihuje skutočné potreby dieťaťa. Maloletý je zdravé dieťa, jeho potreby sú primerané veku. Matka
nemieni styku otca s maloletým brániť, ale trvá na tom, aby sa uskutočňoval za jej prítomnosti. Otcovi
nedôveruje v tom zmysle, či sa dokáže o dieťa plnohodnotne postarať. Pri stretnutí 11.07.2013 v OC

F. C. dieťa zobral a nerešpektoval zdravotné obmedzenia matky pri chôdzi po operácii kolena a matkuaj s dieťaťom predbehol. Matka trvá na svojej prítomnosti pri styku otca s maloletým. Otec iniciuje styk
so synom podľa toho, ako sa mu chce, kedy to jemu vyhovuje. Styku sa otec domáha, v minulosti sa
ozýval častejšie. Podľa nej sa otec o dieťa nevie postarať. Uprednostňuje hokej tak isto ako počas ich

spolužitia, kedy odchádzal z domácnosti aj na niekoľko hodín. V starostlivosti matky neboli zo strany
kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky. Vzťah matky a dieťaťa je intenzívny, dieťa je na matku
silne viazané.

Z úradného záznamu zo šetrenia pomerov v domácnosti otca bolo zistené, že otec so svojou sestrou
býva v trojizbovom byte, kde občas prespáva aj jeho súčasná priateľka. Otec obýva 1 izbu, pričom

používa aj obývačku, kuchyňu, kúpeľňu a toaletu. Vo svojej izbe má pre dieťa samostatnú postieľku.
Izba je zariadená potrebným nábytkom. V obývačke má dieťa kútik s hračkami. V čase šetrenia sa byt
nachádzal v čistote a poriadku, pričom bolo evidentné, že takýto stav je v domácnosti štandardný. Otec
je bez pracovného pomeru. Jeho styk s maloletým je nepravidelný. Iniciuje ho tak, že matke pošle sms
správu s otázkou, „kedy by mohol syna vidieť“, „kedy môže byť so synom“. Často sa stáva, že matka
styk neumožní z dôvodu, že majú iný program, resp. že nemá čas. Ešte v júli mal záujem o zverenie

dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, aby sa mohol podieľať na jeho výchove, resp. o umožnenie
širokého styku 3 krát do týždňa po 4 hodiny a každý druhý víkend s prespatím. Po vyhodnotení výsledkov
vykonaného šetrenia kolízny opatrovník konštatoval, že otec má vytvorené podmienky na zabezpečenie
starostlivosti o maloletého.

Kolízny opatrovník odporučil s ohľadom na celkové okolnosti prípadu (vek maloletého, väzby na matku,

absenciu nedostatkov v starostlivosti matky a súrodenecké väzby) dieťa zveriť do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti na 150 až 170 eur mesačne. Čo sa týka styku,
nevideli dôvod, aby sa tento nerealizoval v štandardnom rozsahu, keď predtým rodičia práve za pomoci
jeho pracovníčok dospeli k predbežnej dohode, podľa ktorej sa mal otec stretávať s maloletým dva dni
v týždni popoludní v rozsahu dvoch hodín. Čo sa týka víkendu, priklonil sa ku každej druhej nedeli tak,

aby mala aj matka priestor pre vlastný program s dieťaťom počas víkendu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitéhodôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o
rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv

a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa§78ods.1Zákonaorodinedohodyasúdnerozhodnutiao výživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo

ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).

Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38
ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka

a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak
je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú
trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností
nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má vytvorené

vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého I.. Vzhľadom na
útly vek maloletého a jeho naviazanosť na matku, ktorú napokon potvrdil aj otec, súd nevidel dôvod
meniť výchovné prostredie dieťaťa, čo by jednoznačne nebolo v jeho záujme a to aj s prihliadnutímna súrodenecké väzby so staršou sestrou s predchádzajúceho vzťahu matky. Čo sa týka zastupovania
a správy majetku maloletého, ktoré sú súčasťou rodičovských práv a povinností, nakoľko sa otec o
maloletého a jeho výchovu zaujíma, neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky na to, aby

bol vo výkone jeho rodičovských práv obmedzený, resp. aby mu bol ich výkon pozastavený. Preto
súd oprávnenie vykonávať tieto práva ponechal obom rodičom. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb
maloletého, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov, ktorí
nemajúinúvyživovaciupovinnosťsúddospelkzáveru,žezazohľadneniapodieluvyživovacejpovinnosti
matky, aktuálne obmedzenú čerpaním rodičovskej dovolenky, kedy je odkázaná na rodičovský príspevok

a podstatná časť jej vyživovacej povinnosti je kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa, je suma
výživného 140 eur primeraná schopnostiam a terajším možnostiam otca, ktorý nepreukázal dôležitý
dôvod, pre ktorý ukončil predchádzajúci dlhodobý pracovný pomer (organizačné dôvody ukončenia
pracovného pomeru zamestnávateľ nepotvrdil). Súd nemohol vychádzať z oficiálnej nezamestnanosti
otca, ale zohľadňoval predovšetkým jeho schopnosti a možnosti, keď má ekonomické vzdelanie a
v jeho poslednom stabilnom zamestnaní bol schopný dosahovať príjem cca 1000,- eur. Navyše má

možnosť zvýšiť si príjem aj športovou činnosťou. Vzhľadom na otcom prezentované náklady (uhrádzanie
splátok hypotéky) a jeho slušný životný štandard je nepochybné, že okrem sociálnych dávok, na
ktoré mal nárok v čase rozhodovania, je schopný dosahovať príjem dostatočný na pokrytie vlastnej
výživy ako aj výživy maloletého. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť otca
predchádza akékoľvek jeho ďalšie výdavky, pričom je jeho povinnosťou dieťa vyživiť aj na vlastný úkor.

Určený rozsah vyživovacej povinnosti otca zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ktorého
náklady na výživu sú bežné, primerané veku, keď však je potrebné zohľadňovať aj zodpovedajúci
podiel (1/3) na primeraných nákladoch na bývanie. Hoci sa matka domáhala určenia výživného spätne,
súd na to v danom prípade nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, keď rodičia maloletého
ukončili spolužitie iba bezprostredne pred podaním návrhu. Hoci otec dovtedy matke neuhrádzal žiadnu

konkrétnu sumu na výživu dieťaťa, svoj podiel vyživovacej povinnosti si fakticky plnil predovšetkým
zabezpečovaním bývania a uhrádzaním celých nákladov s tým spojených ako aj ďalšími vecnými
plneniami vyplývajúcimi zo spolužitia rodičov.

Otcovi za obdobie od 07.11.2012 do 31.10.2013 vznikol na výživnom voči mal. Markovi zročný dlh
vo výške 1.280 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z uhradenej čiastky na výživnom na

základe predbežného opatrenia vo výške 80 eur od mesiaca jún 2013 (12 mesiacov x 140 eur = 1.680
eur - 80 eur x 5 mesiacov). Vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v
splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia tak, aby boli uhradené do troch
rokov od vyhlásenia rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Čo sa týka styku otca s maloletým, vzhľadom na prezentované pochybnosti matky o spôsobilosti otca

zabezpečiť riadnu starostlivosť o syna v čase styku, súd v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie.
Na základe jeho výsledkov aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že
niet dôvodu, aby bolo akýmkoľvek spôsobom obmedzené právo otca na stretávanie sa dieťaťom. Je
však v záujme konsolidácie vzťahov rodičov a predovšetkým v záujme dieťaťa v tomto smere zaviesť
jednoznačné pravidlá. Doterajšia živelná realizácia styku bola totiž základným zdrojom konfliktov medzi

rodičmi. Hoci spôsob a intenzitu prejavovaného záujmu otca o maloletého vníma matka dôvodne
ako obťažujúce, je nepopierateľné, že otec o dieťa prejavuje úprimný záujem a má tiež vytvorené
vhodné podmienky, aby sa o neho počas realizácie styku vedel riadne postarať, navyše aj v prostredí,
v ktorom maloletý vyrastal takmer do dvoch rokov svojho veku. Tvrdenie matky, že sa otec o mal.
začal zaujímať až po DNA testoch bolo okrem výpovede sestry otca vyvrátené aj výpoveďou sestry

samotnej navrhovateľky, ktorá naopak tvrdila, že otec na maloletom ihneď po jeho narodení až príliš
lipol. Taktiež neboli preukázané tvrdenia matky o psychickom týraní a tiež ďalšie neskôr v konaní
prezentované obvinenia, spochybňujúce morálny profil otca, keď v tejto súvislosti neboli produkované
žiadne relevantné, hodnoverné a na súdne účely použiteľné dôkazy. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že kríza v partnerstve rodičov vznikla najmä z dôvodu, že otec maloletého bol často

mimo domu a z pohľadu matky sa na úkor rodiny venoval neprimerane práci a najmä svojim záľubám a
koníčkom. V konaní nebolo preukázané, že by sa však otec nevedel o maloletého postarať, resp. že by
bol jeho kontakt s dieťaťom pre maloletého nebezpečný. Naopak, všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že
otec sa v rámci svojich časových možností o dieťa ešte za spolužitia rodičov vedel primerane postarať a
venoval sa mu, hoci nie úplne v súlade s predstavami matky. Obavy matky z ponechania dieťaťa otcovi

osamote sa ukázali ako neopodstatnené, keď svedeckými výpoveďami mal súd za preukázané, že otecsa bol počas niekoľkých hodín schopný o dieťa plnohodnotne postarať sám aj v čase, kedy sa matka
venovala vlastným športovým, resp. voľnočasovým aktivitám. Pokiaľ matka ponechala otcovi dieťa bez
obáv na starosť v podstatne nižšom a zraniteľnejšom veku, niet dôvodu, aby otcovi nebol poskytnutý

priestor na širšiu realizáciu jeho rodičovských práv a povinností, ktoré zahŕňajú aj osobnú starostlivosť
o dieťa. Súd v danej súvislosti však musel zohľadniť fakt, že od ukončenia spolužitia rodičov sa maloletý
väčšmi naviazal na matku. V záujme plynulého prechodu k väčšiemu podielu starostlivosti otca tak, aby
bol maloletý čo najmenej psychicky stresovaný odlúčením od matky, keď je v čase vyhlásenia rozsudku
vo veku, kedy do nástupu do materskej školy nebola ukončená fáza separácie od matky, súd vyhovel

čiastočne návrhu matky a styk otca s dieťaťom počas týždňa a počas časti každého druhého víkendu
upravil v jej prítomnosti.

Súd v rozpore s aktuálnou predstavou matky však styk neupravil v dopoludňajších hodinách, ale
popoludní, v časoch, na ktorých sa rodičia predbežne dohodli za pomoci kolízneho opatrovníka, keď
rozhodnutie súdu, hoci musí vychádzať zo stavu v čase jeho vyhlásenia, sa vzťahuje k budúcnosti.
Maloletý dovŕši 3 roky už v januári 2014, kedy je jednak predpoklad jeho nástupu do materskej školy a

tiež zamestnania matky. Hoci otec aktuálne nepracuje, je aj na jeho strane nutné predpokladať skoré
zamestnanie sa, čo je aj nanajvýš žiaduce vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému.
Rozhodnutím súdu upravený styk v dopoludňajších hodinách by sa teda už v dohľadnej dobe mohol stať
vzhľadom na doterajšie problematické fungovanie rodičov zdrojom nových konfliktov medzi nimi. Hoci
súd nateraz matke priznal čiastočne právo zúčastňovať sa na styku s otcom, toto právo matka nemusí

v prípade iných neodkladných povinností využiť.

Súd má za to, že je jednoznačne v záujme maloletého a v prospech budovania jeho zdravého vzťahu
s otcom, umožniť im pravidelný niekoľkohodinový individuálny kontakt. Vymedzený garantovaný čas
troch súvislých hodín počas každej druhej nedele súd aktuálne považuje za minimálne postačujúci
na rozvinutie zmysluplnej spoločnej aktivity. V tejto súvislosti súd zohľadňoval aj potenciál otca viesť

maloletého k športu. Takáto úprava je potrebná aj na opätovné privyknutie dieťaťa na otca v záujme
neskoršieho možného rozšírenia styku so štandardným prespatím maloletého u otca najskôr počas dňa
a neskôr aj noci.

Súd rodičom opakovane zdôrazňuje, že je ich povinnosťou v prvom rade rešpektovať právo ich dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj jeho právo na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia jeho útleho veku,
tomu zodpovedajúcej psychickej a emocionálnej vyspelosti a dennému režimu (napr. pravidelný čas
stravovania a denný spánok). Tak ako matka musí uznať úlohu otca v živote maloletého a pokúsiť
sa v záujme dieťaťa povzniesť sa v tejto súvislosti nad svoj osobný negatívny postoj voči bývalému
partnerovi, musí aj otec rešpektovať právo matky na vlastný osobný život a program s dieťaťom, resp.

obomi jej deťmi, neobťažovať matku domáhaním sa styku mimo určených dní a hodín, okrem výslovnej
a presne vymedzenej dohody o prípadnej zmene toho - ktorého termínu, dosiahnutej však vopred obomi
rodičmi za zohľadnenia konkrétnych okolností a v neposlednom rade v záujme maloletého rešpektovať
a akceptovať, ak by dieťa spočiatku odmietalo odlúčenie od matky. Je však povinnosťou matky dieťa
na samostatný kontakt s otcom psychologicky pripraviť. Je absolútne nevyhnutné, aby sa obaja zdržali

akéhokoľvekneprípustnéhovzájomnéhonegatívnehohodnoteniaainvektívvprítomnostidieťaťa.Matka
si tiež musí uvedomiť, že otec, ktorý počas vymedzeného styku s dieťaťom v neprítomnosti matky za
maloletého nesie plnú zodpovednosť, má právo vytvoriť v tomto čase dieťaťu program podľa vlastných
predstáv, samozrejme za rešpektovania záujmov, potrieb a bezpečnosti dieťaťa a platných právnych
predpisov.

Súd rešpektujúc právo na súkromie matky, ktorého sa voči otcovi domáhala, upravil odovzdávanie a
preberanie dieťaťa v záujme vykonateľnosti rozhodnutia na mieste, pri ktorom sa vychádzajúc z e-
mailovej komunikácie rodičov malo odohrať viacero stretnutí otca s maloletým.

Ak sa vzťahy medzi rodičmi perspektívne zlepšia natoľko, že v budúcnosti po stabilizácii ich
pomerov budú schopní dospieť ku konštruktívnej rodičovskej dohode o modifikácii styku, resp.

miesta odovzdávania maloletého, ich rodičovská dohoda v tomto smere má prednosť pred ďalšímautoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak však problémy v ich vzájomnej komunikácii budú pretrvávať, má
po zásadnejšej zmene pomerov ktorýkoľvek z nich možnosť obrátiť sa na súd so žiadosťou o zmenu
tohto rozhodnutia tak, aby boli sledované predovšetkým záujmy a práva maloletého.

O trovách konania rozhodol súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.