Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113200833
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113200833.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa :

V. zast. advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o. so sídlom v Nitre Štefánikova 7 proti odporcovi:
NOFRA NITRA, sr.o., Nitra Fr. Mojtu 18 zast. Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre
Farská 34, o zaplatenie 1.702,28 EUR s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1253,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 266,12 EUR od 13.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 316,02 EUR
od 13.4.2012 do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy 671,06 EUR od 11.1.2013 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 11.1.2013, cestou právneho zástupcu návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy
1.702,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 266,12 EUR od 13.3.2012 do
zaplatenia, 9% ročne zo sumy 365,92 Eur od 13.4.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 316,02 Eur
od 13.5.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 83,16 EUR od 13.6.2013 do zaplatenia , 8,75% ročne
zo sumy 671,06 EUR odo dňa podania návrhu do zaplatenia, ako i trovy konania.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že dňa 14.4.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Zo strany odporcu bol navrhovateľovi doručený
list zo dňa 11.7.2011 označený ako rozviazanie pracovného pomeru , k 15.7.2011. Na základe návrhu

podaného dňa 6.9.2011 Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 16 Cpr 1/2011-27 z 7.2.2012 určil neplatnosť
skončenia pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
mzdy v sume 2.421,80 EUR , pričom súčasne vo výroku vyslovil, že pracovný pomer navrhovateľa
založený pracovnou zmluvou z 14.4.2008 trvá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
27.3.2012, okrem výrokov III. a IV., ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť 30.3.2012. Odporca
nevyplatil navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 8.2.2012 do 29.2.2012. O náhrade mzdy do
7.2.2012 bolo rozhodnuté rozsudkom v konaní 16Cpr 1/2011. Navrhovateľ reagoval na nevyplatenie

mzdy okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 3.4.2012. Vzhľadom na okamžité skončenie
pracovného pomeru je odporca povinný doplatiť navrhovateľovi nedoplatok mzdy a náhradu mzdy , a to
nevyplatenú mzdu za obdobie od 8.2.2012 do 29.2.2012vo výške 266,12 EUR , za obdobie od 1.3.2012
do 31.3.2012 vo výške 365,92 EUR, za obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 316,02 EUR ,za obdobie od 1.5.2012 do 9.5.2012 vo výške 83,16 Eur a náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch
mesiacov v sume 671,06 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že právoplatným rozsudkom v konaní na tunajšom súde 16Cpr

1/11 zo dňa 7.2.2011 súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a taktiež rozhodol,
že pracovný vzťah založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.4.2008 naďalej trvá. Týmto právoplatným
rozsudkom súd odstránil stav neistoty medzi účastníkmi tohto pracovného sporu a vlastne tým uviedol,
že účastníci sa riadia platnou pracovnou zmluvou ako aj príslušnými pracovno-právnymi predpismi.
Súdna prax k výkladu ust. § 79 Zák. práce hovorí, že ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia prac.

pomeru zo strany zamestnávateľa, tak zamestnávateľ je povinný vyzvať zamestnanca na opätovný
nástup do práce. Tým, že zamestnávateľ v tomto prípade odporca, navrhovateľa do práce nevyzval,
odporca sám porušil povinnosti ustanovené zákonom a preto sa nemôže dovolávať na porušenie
povinnostinavrhovateľa,žesadozamestnanianedostavil.Vzhľadomkprávoplatnostirozsudku,ktorým
súd rozhodol, že pracovná zmluva je stále platná, navrhovateľ postupoval v súlade s § 69 ods.1 písm.
b/Zákonníka práce , pretože došlo k porušeniu pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa týkajúceho

sa výplatného termínu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že hneď po súde v konaní 16Cpr na nasledujúci deň 8.2.2012
šiel do kancelárie B., tu čakal asi pol hodinu, nikto nechodil, na druhý deň urobil to isté, tiež to
bolo bezúspešné. Asi 4x sa takto pokúsil navštíviť p. Noseka . Tiež videl na parkovisku, kde parkuje
jeho motorové vozidlo pred kanceláriou a na ktorom motorovom vozidle sa výlučne vozil, že toto nemá

zaparkované. Toto bolo v mesiaci február, kedy mal so sebou aj žiadosť o skončení pracovného pomeru.
P. Nosek ho nevyzval na nástup do práce. Iným spôsobom sa s ním skontaktovať nepokúšal, má na
mysli, že sa o to nepokúšal telefonicky ani písomne, keďže poštu nepreberal. Pokiaľ ide o pracovisko ,
kde pracoval, išlo o stráženie firmy na Cabajskej ulici, kde sa s ostatnými zamestnancami striedali,
tu by p. I. určite nebol našiel. On ani nemohol vedieť, na ktorú službu by mal nastúpiť. On sa vo

februári chcel hlásiť o robotu, len nevedel, akým spôsobom sa dohodnú, tak si prípadne zobral so
sebou i žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Pána I. nekontaktoval písomne z toho dôvodu, že
predtým p. I. nejaký čas nepreberal poštu. Keď čakal na p. I., do vedľajšej kancelárie šiel nejaký pán,
ktorého sa pýtal na p. I., tento uviedol, že ho nepozná. Potom párkrát šiel okolo, o tom, že je p. I. v
robote malo svedčať jeho auto zaparkované na parkovisku, s ktorým tam parkoval vždy. Keďže tam jeho

auto neparkovalo, usúdil , že tam nie je.

Právna zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že v tomto
prípade by priznanie mzdy za obdobie od 8.2.2012 do 9.5.2012 bolo podľa jeho názoru v hrubom
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je nielen povinnosťou zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi
prácu ale je aj povinnosťou zamestnanca osobne sa dostaviť na pracovisko v dohodnutom pracovnom

čase a osobne prácu vykonávať a plniť pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy.
Preto je potrebné zvážiť hranicu , na ktorej sa lámu povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
vyplývajúce z pracovno-právneho vzťahu. V danom prípade nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa , že
zamestnanecnapriektomu,žesadomáhalurčenia neplatnostiskončeniapracovnéhopomerunejavilpo
právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zo dňa 7.2.2012 žiadny záujem o prideľovanie práce, prípadne

žiadny záujem o to, aby prácu vykonával a dostavil sa v súlade so všetkými dohodnutými podmienkami
podľa pracovnej zmluvy na pracovisko. Aj z týchto dôvodov je toho názoru, že za obdobie od 8.2.2012
do 9.5.2012 žiadna mzda navrhovateľovi nepatrí, nakoľko prácu v tomto období nevykonával ani počas
jedného dňa. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy z dôvodu okamžitého skončenia prac. pomeru zo
strany zamestnanca, to necháva na posúdenie súdu.

Zástupca odporcu J. I. na pojednávaní uviedol, že nevie čo navrhovateľ v tomto konaní ešte požaduje.
Po konzultácii na inšpektoráte práce mu bolo povedané, že konanie navrhovateľa tým, že sa nedostavil
do práce sa javí ako jeho nezáujem o prácu a tým pádom nemá nárok na náhradu mzdy. On
navrhovateľa na nástup do práce nevyzýval. Má za to, že on sa mal hlásiť. Určite by ho bol zamestnal.
Navrhovateľ za ním požadované obdobie neodpracoval ani jeden jediný deň. Ani jedenkrát sa neohlásil.

Pokiaľ ide o osobu navrhovateľa, myslím si, že tento jeho postup bol plánovaný a jeho účelom bolo
získanie peňazí. On už nemá navrhovateľovi ani z čoho plniť, pretože sám je starobný dôchodca. Eštezamestnáva štyroch ľudí pred dôchodkom. K výpovedi navrhovateľa uviedol, že to je klamstvo. Na
ulici Fr. Mojtu 18 má kanceláriu 15-18 rokov. Ide o budovu Nitrianskych tlačiarní, na prízemí. Každý deň
chodí do práce, mal dvoch manažérov. Vždy v kancelárii niekto bol. To, čo navrhovateľ hovorí nie je

pravda. Keď mu chcel niečo odovzdať, má svoju poštovú schránku, kde ľudia , ktorí chcú niečo s ním
mu tam doručujú. Keby ho bol navrhovateľ navštívil, jeho pracovník, ktorý stráži objekt parkoviska by
mu povedal, že kto ho hľadal. Poznal všetkých zamestnancov a vždy mu hlásil, keď ho niekto hľadal.
Navrhovateľa nemohol vyzvať na nástup do práce, pretože z určitých dôvodov na súde nebol a ani
nepoznal obsah rozhodnutia. Na základe toho, že jeho auto neparkovalo, nemožno usúdiť, či je alebo

nie je v práci, pretože ak bolo parkovisko z ulice obsadené, parkoval som vo dvore. V tom čase mal
manažéra p. W. a W.. B. J. a vždy tam niekto bol. Neexistuje , aby navrhovateľ nikoho v kancelárii
nenašiel. Keby bol navrhovateľ za ním prišiel a povedal mu , že prehral súd, bol by mu pridelil prácu.
On nikdy s nikým nemal problém. Nie je možné, aby sa stalo, to čo tvrdí navrhovateľ, nie je možné, aby
bola firma bez vedenia.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : spis Okresného súdu Nitra

16Cpr 1/11, okamžité skončenie pracovného pomeru z 3.4.2012 zaslané navrhovateľom odporcovi,
fotokópia nedoručenejzásielkyodoručovaníodporcovispoznámkou doručovateľazásielkaneprevzatá
vodbernejlehote, oznámenieodporcuzodňa28.11.2012zasielanénavrhovateľovi,výpiszobchodného
registra na odporcu, list navrhovateľa zasielaný odporcovi z 26.7.2011+fotokópia podacieho lístka,
doklady zaslané Sociálnou poisťovňou Nitra ohľadne zamestnancov odporcu Mgr. J. a p. Mikuláša a

dospel , k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 14.4.2008 pracovnú zmluvu , s dňom nástupu do práce 9.4.2008.
Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú , so skúšobnou dobou 3 mesiace . Listom zo dňa
11.7.2011 , označeným ako rozviazanie pracovného pomeru , rozviazal odporca s navrhovateľom
pracovný pomer k 15.7.2011 „ vzhľadom na nevyriešené obchodné vzťahy s Carrierom a s jeho

nástupcom a aj s ohľadom na jeho dôchodkový vek „. Listom zo dňa 26.7.2011 oznámil navrhovateľ
odporcovi , že rozviazanie pracovného pomeru pokladá za neplatné a trvá na tom, aby jeho pracovný
pomer pokračoval. Odporca si zásielku v odbernej lehote neprevzal.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 16Cpr 1/2011-27 z 7.2.2012 súd určil, že skončenie pracovného
pomeru odporcu s navrhovateľom zo dňa 11.7.2011 je neplatné. Ďalej určil, že pracovný pomer

navrhovateľa založený pracovnou zmluvou z 14.4.2008 trvá. Súčasne zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 2.421,80 EUR . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
27.3.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy od
15.7.2011 do 7.2.2012, a to vo výške 2.421,80 EUR , vychádzajúc z priemerného zárobku za deň vo
výške 16,63 EUR , za hodinu 2,07907 EUR a z rozhodného obdobia apríl až jún 2011.

Navrhovateľ listom z 3.4.2012 okamžite skončil pracovný pomer s odporcom , s poukazom na ust. §
69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce , keď za mesiac február 2012nedostal vyplatenú mzdu. Okamžité
skončenie pracovného pomeru si odporca v odbernej lehote nevyzdvihol a zásielka sa vrátila ako
neprevzatá dňa 9.5.2012. Odporca listom z 28.11.2012 navrhovateľovi oznámil, že sa v období od
11.7.2011 do 30.4.2012, kedy požiadal o okamžité skončenie pracovného pomeru, nehlásil v sídle

spoločnosti o prácu, čo je v rozpore so Zákonníkom práce, keďže na základe rozhodnutia súdu mali
stále platný pracovný pomer. Ďalej mu oznámil, že vzhľadom na túto skutočnosť nemá nárok na mzdu
za obdobie od 8.2.2012 do 9.5.2012,keďže uvedené chápe ako jeho nezáujem o prácu a toto obdobie
berie ako absenciu v práci.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1,2,3 Zákonníka práce Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný

nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol
po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec

vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť ,
ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy , cestovné náhrady , náhradu za pracovnú
pohotovosť , náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15

dní po uplynutí ich splatnosti .

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec , ktorý okamžite skončil pracovný pomer , má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy , ktorú si
zamestnanec nemohol zarobiť preto , že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu , na ktorú

sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter
satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi , ktorý bezdôvodne skončil
pracovný pomer so zamestnancom.

Ustanovenie § 79 Zákonníka práce upravuje práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v
období , v ktorom sú ich vzťahy sporné v dôsledku rozviazania pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe , ktoré učinil zamestnávateľ a jeho platnosť
zamestnanec neuznáva a v ktorom panuje neistota, či pracovný pomer skutočne skončil alebo či bude
pokračovať. V prípade, že zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru neprideľuje zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku na strane
zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu

zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy ,patrí náhrada mzdy vo výške priemerného
zárobku a túto náhradu nemožno znížiť , prípadne nepriznať , aj keby o to zamestnávateľ žiadal.

Pokiaľideonároknavrhovateľananáhradumzdyztituluneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru,súd
dospel k záveru, že nárok na náhradu mzdy z uvedeného titulu má navrhovateľ za obdobie od 8.2.2012do 27.3.2012, t.j. do doby právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Tak ako je vyššie uvedené, v rámci konania prebehnuvšieho na tunajšom súde pod sp. zn. 16Cpr . 16Cpr
1/2011 súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru do

doby jeho rozhodnutia, t.j. do 7.2.2013 , vo výške 2.421,80 EUR. Náhrada mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru patrí navrhovateľovi do 27.3.2012, t.j. do právoplatného rozhodnutia
súdu , ktorým rozhodol o tom , že skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je neplatné . Za
obdobieod8.2.2012do29.2.2012patrínavrhovateľovináhradamzdyvovýške266,12Eur,vychádzajúc
z priemerného hodinového zárobku vo výške 2,07907 EUR, 8- hodinového pracovného času , čo pri

počte 16 dní za mesiac február predstavuje sumu 266,12 EUR . Za obdobie od 1.3.2012 do 27.3.2012
patrí navrhovateľovi náhrada mzdy vo výške 316,02 EUR za 19 pracovných dní. Spolu potom náhrada
mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru predstavuje výšku 582,14 EUR. K argumentácii
odporcu , že navrhovateľovi nepatrí náhrada mzdy z dôvodu, že tento pre odporcu prácu nevykonával a
ani jeden deň nebol prítomný na pracovisku súd udáva, že základným predpokladom uplatnenia nároku
z neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je oznámenie zamestnanca , že

trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával . Takého oznámenie navrhovateľ urobil listom z
26.7.2011, a toto je jediná podmienka , ktorú zákon vyžaduje na to, aby si zamestnanec mohol uplatnil
nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ sa môže
vyhnúť povinnosti poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy jedine spôsobom , že bude zamestnancovi
prideľovaťprácu podľapracovnejzmluvy,pričomzatotoobdobiepotomzamestnancovinepatrínáhrada

mzdy , ale mzda za vykonané prácu. Toto sa v danej veci preukázateľne nestalo, t.j. zamestnávateľ
zamestnancovi prácu po tom, čo s ním skončil pracovný pomer , nepridelil, a to napriek tomu, že
zamestnanec urobil oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Tak ako súd vyššie konštatuje
náhrada mzdy v takomto prípade nemá charakter ekvivalentu mzdy , ale má charakter satisfakcie voči
zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi , ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer

so zamestnancom.

Tak ako súd už vyššie uviedol , v prípade, že zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutia súdu o
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru neprideľuje zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi
po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy ,patrí náhrada mzdy

vo výške priemerného zárobku a túto náhradu nemožno znížiť , prípadne nepriznať , aj keby o to
zamestnávateľ žiadal. V tejto veci súd dospel k záveru , že za obdobie po 27.3.2012 do doby, kedy
skončil pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v dôsledku okamžitého skončenia, t.j. do 9.5.2012 ,
je potrebné nárok navrhovateľa na náhradu mzdy posúdiť v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce , t.j.
posúdiť, či na strane zamestnávateľa vznikli prekážky , pre ktoré navrhovateľ ako zamestnanec nemohol

vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, a pre ktoré by mu z tohto titulu prináležala náhrada mzdy.
Z dokazovania je zrejmé, že odporca ako zamestnávateľ po 27.3.2012 nevyzval navrhovateľa na nástup
do práce ani mu prácu v zmysle pracovnej zmluvy nepridelil. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že
tento sa mal opakovane dostaviť do kancelárie odporcu, kde sa mu ale podľa jeho udania nepodarilo
stretnúť so zástupcom odporcu, taktiež uviedol, že odporcu písomne nekontaktoval. Z dokazovania v

tejto veci je súd toho názoru, že nie je možné konštatovať, že na strane zamestnávateľa by vznikli také
prekážky ako má na mysli ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Súd je toho názoru, že i napriek tomu, že
zamestnávateľ navrhovateľa nevyzval na nástup do práce, na strane navrhovateľa neexistovala žiadna
relevantnáprekážkanato,abypotom,čomubolozrejmé,žejehopracovnýpomertrvá,doprácevrámci
existujúceho pracovného pomeru riadne nastúpil. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí byť na

pracovisku a byť zamestnávateľovi v osobnej dispozícii. V konaní nebola preukázaná žiadna relevantná
skutočnosť, ktorá by bránila navrhovateľovi ako zamestnancovi takto konať. Iná by bola totiž situácia v
prípade, že by zamestnávateľ napriek výzvam zamestnanca tomuto prácu nepridelil, a v takomto prípade
by bolo možné konštatovať existenciu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. V tomto prípade
nebolo právne významným spôsobom preukázané to, že by navrhovateľ po 27.3.2012 mal záujem

pracovať ,a to , že nepracoval , vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nemožno posúdiť ako prekážku ,
ktorú vytvoril, resp. spôsobil zamestnávateľ. Preto je súd toho názoru, že za obdobie od 28.3.2012 do
9.5.2012 navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy nevznikol a v tejto časti jeho návrh zamietol.

Posudzujúc ďalej nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v dôsledku okamžitého skončenia pracovného
pomeru , ktoré vo vzťahu k odporcovi urobil listom z 3.4.2012, v tejto časti súd považoval návrh

navrhovateľa za dôvodný, a preto mu vyhovel. Navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer sodporcom z dôvodu podľa ust. § 69 ods. 1 písm.b / Zákonníka práce, nakoľko mu odporca nevyplatil
mzdu za mesiac február. Tento jednostranný právny úkon navrhovateľa súd považuje za platný, keďže
nebolo preukázané ,že by jeho neplatnosť ( relatívnu ) odporca ako dotknutý účastník napadol na súde.

K okamžitému skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu došlo okamihom, kedy bol tento
úkon doručený odporcovi, k čomu v danom prípade došlo fikciou doručenia v okamihu ,keď poštový
podnik vrátil zamestnancovi- navrhovateľovi písomnosť ako nedoručenú, čo bolo 9.5.2012. K tomto
dátumu nastúpili účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, s právom
navrhovateľa na náhradu mzdy v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Tak ako už z konania 16

Cpr 1/2011 vyplýva, priemerný denný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 16,63 EUR , z čoho
potom priemerný mesačný zárobok ( na účely ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce)predstavuje súčin
priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac a priemerného hodinového
zárobku. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac sa vypočíta ako súčin
priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na 1 mesiac (4,348 hod. ) a týždenného fondu
pracovného času zamestnanca , v tomto prípade 40 hod ( 4,348 hod. x 40 hod. =173,92 hod. ) Potom

priemerný mesačný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 2,07907 x 173,92 hod. = 361,59 EUR, čo
za 2 mesiace predstavuje sumu 723,18 EUR. Navrhovateľ si titulom náhrady mzdy za výpovednú dobu
2 mesiace uplatnil sumu 671,06 EUR, a preto mu súd priznal uvedených titulom zaplatenie tejto sumy.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie , súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný čo do
zaplatenia sumy 1253,20 EUR a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Nevyplatenie náhrady

mzdy v lehote jej splatnosti má za následok omeškanie , s možnosťou požadovať úrok z omeškania vo
výškeustanovenejpreobčianskoprávnevzťahy.Navrhovateľsiúrokzomeškaniauplatnilvovýške,ktorá
je určená Nariadením vlády č. 87/1995 Zb. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu ). Navrhovateľovi vznikol zákonný

nárok na úrok z omeškania z jednotlivých priznaných nevyplatených čiastok náhrady mzdy , a to vždy
od 13.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci za ktorý patrí náhrada mzdy ,keďže v
pracovnoprávnom vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom je termín splatnosti mzdy stanovený na 12.
kalendárny deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca za ktorý patrí mzda. T.j. navrhovateľovi vznikol
nárok na úrok z omeškania z náhrady mzdy za mesiac február 2012 priznanej vo výške 266,12 EUR od

13.3.2012 do zaplatenia a z náhrady mzdy za mesiac marec 2012 priznanej vo výške 316,02 EUR od
13.4.2012 do zaplatenia. Z uplatnenej náhrady mzdy titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru
navrhovateľa s odporcom si navrhovateľ uplatnil náhradu mzdy odo dňa podania návrhu, a súd mu ju
od uvedeného dátumu priznal, a to až do zaplatenia .

Záverom súd udáva, že jednotlivé sumy priznané titulom náhrady mzdy predstavujú náhradu mzdy

navrhovateľa v hrubom .

O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.)