Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Centková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/210/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107224154
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7107224154.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa C.. I. D.,

L..XX.X.XXXX, J. D. X, T., zastúpený: JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD. - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom
Jantárová 30, 040 01 Košice proti odporcovi I. D., L..X.XX.XXXX, J. XXXXX I. O.. S. XXX, S., P. XXXXX,
A. zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou Chlebovičovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Kováčskej ulici č. 28 v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú Rozsudkom Okresného
súdu Košice I. pod sp.zn.č.26C/24/04-34 dňa 13.9.2004 s účinnosťou od 8.10.2007.

Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 755,90 EUR na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2007 domáhal voči odporcovi zrušenia
vyživovacej povinnosti stanovenú Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2004 pod
sp.zn.26C/24/2004-34 ku dňu podania tohto návrhu na súd. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že
odporca mu oznámil v mesiaci júl 2007, že ukončil štúdium na vysokej škole v USA a má vedomosť,
že už je zamestnaný, preto sa domnieva, že najneskôr ku dňu 31.7.2007 mu už podľa zákona o rodine
nepatrí výživné.

Odporca sa vo svojom vyjadrení k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti bez uvedenia dátumu
vyjadril tak, že v máji 2007 vysokoškolské štúdium neukončil, pretože v štúdiu pokračoval na V. D. Š.,

C. A. E. J.ne, ktorú ukončil v januári 2009 a na G. V. C. A. E. J., kde v štúdiu pokračuje. Zároveň v
auguste roku 2009 začína doktorandské štúdium na A. M. P. S. S. a v čase podania návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti bol nezamestnaný a nemal žiaden trvalý pracovný pomer. Vykonával len odbornú
stáž v rámci programu OPT (Optional Practical Training) pre zahraničných absolventov amerických
vysokých škôl a v žiadnom trvalom pracovnom pomere nie je ani v súčasnosti. Zároveň uviedol, že v
prípade,ženavrhovaťvdobrejvôliverí,žesiužvočiodporcovisplnilvyživovaciupovinnosťažezrušenie
jeho vyživovacej povinnosti je v súlade s dobrými mravmi nebude voči jeho návrhu na zrušenie namietať.

Dňa 7.12.2009 súd Rozsudkom č.k.38C/210/2007-50 rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť

navrhovateľa voči odporcovi zrušil s účinnosťou od 8.10.2007.

O odvolaní odporcu voči rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp.zn.č.7CoP/339/2011-83
dňa29.12.2011tak,žerozhodnutieprvostupňovéhosúdupreprocesnúchybu,ženekontaktovalodporcuna adrese oznámenej, ale na adrese trvalého bydliska, čím mu uprel právo na proces zrušil a vec vrátil
na opätovné prejednanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným žalobným návrhom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami

odporcu, písomnými podaniami právnej zástupkyne odporcu, výpoveďou svedka, potvrdením o
ukončení všeobecného štúdia na V. K. D. A. X. K. X.X.XXXX, elektronickými notifikáciami finančnej
pomoci, rodnými listami maloletých detí, sobášnym listom navrhovateľa, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2004 pod sp.zn.26C/24/2004-34 bol navrhovateľ
zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 10.000,-Sk mesačne od 19.1.2004 do budúcna.

Podľa vyjadrenia odporcu k návrhu, v júni 2007 ukončil denné štúdium na V. K. D. A. E. A., ďalej
pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Fakulte sociálnych štúdií C. A. E. J., ktoré ukončil v januári
2009, ďalej študoval na G. V. C. A. E. J., od augusta 2009 začal študovať doktorandské štúdium na
University of Texas at Austin. V tomto vyjadrení uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že mu
výživné nepatrí, tak tomuto návrhu navrhovateľa nebude namietať.

Podľa písomného potvrdenia P. A. M. P. S. S. E. A. zo dňa 26.9.2012 odporca mal byť zapísaný
na dennom štúdiu od 29.8.2012 do 18.12.2012 v odbore štátna správa vzdelávania ako doktorand
doktorandského štúdia v treťom stupni vzdelávania.

Právna zástupkyňa odporcu v písomnom podaní doručenou súdu dňa 10.1.2013 uviedla, že od roku
2009 odporca ďalej študuje na v USA na P. A. M. P. at Austin, na doktorandskom štúdiu dennou formou,

riadne sa zúčastňuje prednášok a seminárov. Študuje riadenie vysokého školstva, ktoré nie je možné
študovať na inom, ako doktorandskom stupni a ktorého vyštudovanie a ukončenie je podmienkou,
aby sa odporca mohol zamestnať ako vysokoškolský pedagóg, teda bez absolvovania tohto štúdia v
riadnej dennej forme, by sa ako vysokoškolský pedagóg zamestnať nemohol. Nejde pritom o doplnkové
štúdium, ale o štúdium nadväzujúce na predchádzajúce vzdelanie získané odporcom. Pokiaľ by v

predchádzajúcich rokoch odporca nebol získal predchádzajúce vzdelanie, nebol by pripustený na
doktorandské štúdium na tejto prestížnej univerzite. Ďalej uviedla, že odporca študoval do januára 2009
na Fakulte sociálnych štúdií na C. A. E. J., ktorú ukončil C.. titulom a v rámci štúdia na tejto univerzite
absolvoval v rámci výmenného pobytu štúdium na V. Y. D. A., kde získal titul MLS (Master of liberal
studies) v roku 200, študoval tam odbor leadership, ktorý nebolo možné študovať na univerzite v Brne,

následne absolvovali jeden rok praxe v rámci programu vlády v Spojených štátov. Po návrate do Brna
riadne ukončil magisterské štúdium v januári 2009 o čom svedčí diplom zo 6.3.2009. Po absolvovaní
tohto štúdia sa mohol prihlásiť na doktorandské štúdium na A. M. P. S. S.. Ďalej uviedla, že odporca
študoval na právnickej fakulte C. A. E. J., ktoré štúdium bolo v novembri 2009 ukončené.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 navrhovateľ uviedol, aby odporca preukázal aký má odporca príjem za

doktorandské štúdium zo školy, kde študuje.

Na pojednávaní dňa 11.1.2013 svedkyňa C.. S. D., matka odporcu vypovedala, že synovi aj naďalej
platí výživné nad rámec svojich povinností, pretože navrhovateľ mu výživné neplatí a odporca naďalej
študuje. Potvrdila, že odporca študuje doktorandské štúdium formou denného štúdia až do júna - júla
2013, ktoré bude ukončené promóciou. Po skončení tohto štúdia by mal pracovať ako vysokoškolský

pedagóg pravdepodobne na univerzite, na ktorej študuje. Uviedla, že odporca je veľmi múdry, vzdeláva
sa, preto sa ho snaží podporovať v jeho štúdiu, poukázala na to, že na tom nie je nič zlé, nie je žiadny
gambler, či alkoholik. Toto štúdium je však ekonomicky veľmi náročné, snaží sa ho finančne podporovať,
posiela mu pravidelne mesačne peniaze, ale zároveň mu aj nakupuje veci a pri príchode domov mu
platí celý pobyt. V porovnaní so štúdiom na Slovensku je doktorandské štúdium v Amerike iné čo sa

týka finančnej náročnosti a aj čo sa týka odmeňovania študentov na doktorandskom štúdiu. Uviedla,
že nevie, či má odporca príjem na vysokej škole, kde študuje doktorandské štúdium, avšak ani príjmy,ktoré má z výživného nepokrývajú ani jednu tretinu finančnej náročnosti tohto štúdia. Uviedla, že jeden
semester štúdia v USA na tejto škole stojí 3.500 USD.

Ako vyplýva z výpisov z bankového účtu za obdobie rokov 2010-2012, matka odporcu posielala za

obdobie odporcovi mesačne sumu 100 až 300 EUR.

Na pojednávaní dňa 25.1.2013 navrhovateľ uviedol, že odporca by mal byť pravdepodobne ženatý a že
má dieťa. Ďalej uviedol, že odporca je dospelý človek, je sám ženatý, má dieťa, takže mal by sa sám
postarať o svoju výživu, pričom on žije v plnohodnotnom manželstve a má dve neplnoleté deti, o ktoré
sa musí starať.

Právnazástupkyňaodporcunapojednávanídňa25.1.2013uviedla,žemanželkaodporcujezamestnaná

v banke a aj po celý čas na materskej, pracovala a odporca bol na materskej s dieťaťom a vyživovala
ho jeho manželka. Uviedla, že na zamietnutie návrhu navrhovateľa by mala postačovať aj skutočnosť,
že náklady odporcu nie sú pokryté výživným od matky odporcu a výživné, ktoré by mal poskytovať
navrhovateľ má len podpornú funkciu. V skutočnosti mu finančne vypomáha v štúdiu okrem manželky
aj manželkin otec, ktorý im poskytol pôžičku na zaplatenie na zaplatenie akademického roku.

V Akademickom roku 2009/2010 boli vyčíslené náklady na štúdium sumou 29.000 dolárov, pričom bol
očakávaný rodinný príspevok v sume 3.560 dolárov, a odporca dostal z federálnych štátnych zdrojov
v USA štipendiá takto :

- jeseň 2009 - grant verejného vzdelania vo výške 1.000 dolárov, grant na poplatky 50 dolárov, grant
na školné vo výške 725 dolárov,

- jar 2010 - grant verejného vzdelania vo výške 1.000 dolárov, grant na poplatky 50 dolárov, grant na
školné vo výške 725 dolárov.

Podľanotifikáciefinančnejpomocizodňa21.6.2010bolicelkovéročnénáklady rozpočtunaAkademický
rok 2010/2011 vyčíslené sumou 29.657 dolárov, pričom bol očakávaný rodinný príspevok v sume 1.026
dolárov, a odporca dostal z federálnych štátnych zdrojov v USA štipendiá takto :

- leto 2010 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 1.380 dolárov,

- jeseň 2010 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 3.900 dolárov,

- jar 2011 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 3.900 dolárov.

Ďalej celkové ročné náklady rozpočtu na Akademický rok 2011/2012 boli vyčíslené sumou 27.675
dolárov, pričom bol očakávaný rodinný príspevok v sume 0 dolárov, a odporca dostal z federálnych

štátnych zdrojov v USA štipendiá takto :

- leto 2011 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 700 dolárov,

- jeseň 2011 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 4.250 dolárov,

- jar 2012 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 4.250 dolárov.

Celkové ročné náklady rozpočtu na Akademický rok 2012/2013 boli vyčíslené sumou 24.638 dolárov,

pričom bol očakávaný rodinný príspevok v sume 2.742 dolárov, a odporca dostal z federálnych štátnych
zdrojov v USA štipendiá takto :

- jeseň 2012 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 0 dolárov,

- jar 2013 - federálna Priama dotovaná pôžička vo výške 0 dolárov.Podľa sobášneho listu navrhovateľ a C. Č. uzavreli manželstvo dňa 2.5.1998.

Podľa rodného listu ku dňu 24.3.2000 je v knihe narodení zapísané narodenie dieťaťa D. D. S. T. K.
XX.X.XXXX je zapísané narodenie dieťaťa G. D., ktorých otcom je C.. I. D. ( navrhovateľ).

Na pojednávaní dňa 5.11.2013 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca ukončil štúdium na
vysokej škole v USA dňa 30.6.2007 a vrátane prázdnin do septembra 2007 mal ukončené štúdium na
výkon povolania, uviedol, že doktorandské štúdium je nadstavbové štúdium, už nepatrí do základného
vzdelania a odporca si tak mohol zabezpečiť výživné aj popri tomto doktorandskom štúdiu s poukazom,
že išlo o externé štúdium nie o interné štúdium.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedla, že odporca naďalej študuje a

pripravuje sa na svoje zamestnanie a výživné od navrhovateľa tvorilo len podpornú funkciu na úhradu
nákladov odporcu. Domnievame sa, že odporca nie je ani v právnom význame podľa slovenského
práva ženatý, manželstvo uzavrel v USA. Uviedla, že odporca nemohol predložiť doklady o majetkových
pomerov manželky, pretože manželka je zamestnankyňou banky, cirkuluje na rôznych pozíciách a
nebolo v jeho moci zabezpečiť doklady o jej majetkových pomeroch, preto navrhla si ich zabezpečiť od

zamestnávateľa manželky odporcu v USA. Ďalej poukázala na to, že manželka odporcu je emigrantka z
Konga a teda majetkové pomery nie je možné zabezpečiť a tieto nie sú rozsiahle pretože je emigrantkou
z Konga. Uviedla, že odporca uzavrel manželstvo dňa 1.5.2008.

Podľa §62 ods.1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. (ďalej v texte len zákon o rodine) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

Podľa ustanovenia §78 ods.1,2 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 zákona o rodine rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo
na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného

navrhovateľa voči odporcovi Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2004 pod
sp.zn.26C/24/2004-34 došlo k podstatným zmenám na strane oboch účastníkov nasledovne :

Navrhovateľ dňa 2.5.1998 uzavrel manželstvo s C. Č., žije v manželstve, a z tohto manželstva sa mu
narodili dve deti, dcéra D. D. S. D. G. D., o ktoré sa riadne stará.

Odporca v príprave na svoje povolanie študoval na viacerých vysokých školách takto :

- do 6/2007 študoval denné štúdium na V. K. D. A. E. A., o čom svedčí diplom zo dňa 11.5.2007,

- ďalej od 2007 do januára 2009 - študoval na V. D. Š. C. A. E. J., ktoré ukončil titulom C.. - diplom zo
6.3.2009 a tiež na G. V. C. A. E. J., ktoré štúdium bolo v novembri 2009 ukončené,

- absolvoval výmenný pobyt - na štúdium odboru B. L. V. Y. D. A.rsity, kde získal titul MLS (C. M. B. D.),- následne absolvoval jeden rok praxe v rámci programu vlády v Spojených štátov,

- od 8/2009 - doktorandské štúdium na A. M. P. S. S., ktoré štúdium mal podľa výpovede jeho matky
ukončiť v júni 2013.

Rozhodnutia odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi „clausula rebus sic
stantibus“ (t.j. výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Pokiaľ
sa preukáže zmena pomerov na strane účastníkov, zákon umožňuje prelomenie prekážky res iudicata
(t.j. rozsúdenej veci).

Praxsúdovvsúvislostisozánikom(zrušením)výživnéhovyvodilazáver,žeprenadobudnutieschopnosti
dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto

hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym
pokračovaním v štúdiu. Súvisí to s tým, že dieťa po ukončení jedného štúdia získa predpoklady na
výkon povolania, pričom sa nepodceňuje potreba zvyšovania kvalifikácie v danom odbore pre možný
profesionálny rast.

Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa je doktorandské štúdium, ktoré je v zmysle zákona §2 ods.5

a §54 ods.10 zákona č. 175/2008 Z.z. (úplné znenie zákona č. 131/2002 Z. z.) o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov najvyššie dosiahnuteľné vysokoškolské vzdelanie, ktoré je
ukončené vykonaním dizertačnej skúšky a obhajoby dizertačnej práce.

V zmysle § 54 ods.1 citovaného zákona sa doktorandský študijný program zameriava na získanie
poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom

príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v
oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia.

Vzmysle§54ods.11citovanéhozákonasúčasťoudoktorandskéhoštúdiavdennejformejevykonávanie
pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu
najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.

Podľa §54 ods.18 citovaného zákona vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje
študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium. Študent doktorandského
študijného programu v dennej forme štúdia s trvalým pobytom v členskom štáte má počas trvania
štandardnej dĺžky štúdia študijného programu, na ktorý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské
vzdelanie tretieho stupňa, nárok na štipendium

a) do vykonania dizertačnej skúšky najmenej vo výške 9. platovej triedy a prvého platového stupňa podľa
osobitného predpisu a

b) po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 10. platovej triedy a prvého platového stupňa podľa
osobitného predpisu.

V zmysle ustálenej judikatúry, ako aj právnej teórie sa zákonný pojem schopnosť samostatne sa živiť

vykladá okrem iného tak, že ide o okamih, keď po ukončení vzdelania v príslušnom stupni dieťa nastúpi
do pracovného pomeru, kde si v rámci príjmov bude z neho uhrádzať svoje životné náklady tak, ako je
to v predmetnom prípade.

Ak sa odporca sám rozhodol pre výkon povolania vysokoškolského pedagóga, pre ktoré sa vyžaduje
dosiahnutie vyššej formy vzdelania tzv. tretieho stupňa formou doktorandského štúdia, tak musel si byť

vedomý, že tretí stupeň vzdelania sa už podľa Zákona o rodine nepovažuje za prípravu na budúce
povolanie a toto doplnkové štúdium nie je relevantné pre získanie možnosti a schopnosti sa samostatne
živiť.V tejto súvislosti súd poukazuje na rozdiel medzi dosiahnutím „schopnosti sa samostatne živiť“ a
dosiahnutím schopnosti získať „výhodnejšiu pracovnú pozíciu“, pričom pre dosiahnutie schopnosti
sa samostatne živiť sa vyžaduje ukončenie stredoškolského, alebo aj vysokoškolského štúdia (I.

a II. stupeň) a získaním kvalifikačných predpokladov pre výkon povolania, čo predpokladá riadne
ukončenie štúdia predpísanou záverečnou skúškou. Avšak v 2. prípade, pre dosiahnutie schopnosti
získať výhodnejšiu pracovnú pozíciu vo svojom odbore sa vyžaduje okrem získania kvalifikačných
predpokladov pre výkon povolania ukončením riadneho stredoškolského, či vysokoškolského štúdia (I. a
II. stupňa) aj ďalšie, doplnkové odborné vzdelávanie, založené na súčasnom stave vedeckého poznania

už na vyššej, nadstavbovej úrovni (nad riadnym vysokoškolským štúdiom) vlastnými vedeckými a
odbornými prácami, napr. štúdiom doktorandského štúdia. Z uvedeného teda vyplýva, že študent
nadobudne schopnosť sa zamestnať už po skončení riadneho stredoškolského, či vysokoškolského
štúdia, ale možnosť získať vo svojom odbore „odborný rast“ a v niektorých profesiách s tým spojené aj
„pracovné postavenie“ nadobudne až po skončení doplnkového vysokoškolského štúdia tretieho stupňa,
napr. doktorandským štúdiom. To ale teda nevylučuje jeho schopnosť pracovať už pred začatím, alebo

počas štúdia vzdelania tretieho stupňa, t.j. doktorandského štúdia.

Štipendiummožnodefinovaťakoškolskúštudijnúpeňažnúpodporu,ktorúudeľuještát,príp.ináinštitúcia
(výklad z Veľkého slovníka cudzích slov vydaný Vydavateľstvom SAMO v roku 2000) teda štipendium
sa považuje za príjem.

Súd na podporu tvrdenia, že štipendium je príjmom študenta súd odkazuje na § 9 ods.2, písm.j.) zákona

o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. (úplné znenie s účinnosťou od 01.07.2013) podľa ktorého, od dane
sú oslobodené aj štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými
školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného
predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a
neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov

štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného
plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z
ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6.

Vzhľadom na uvedené za dôležité súd považuje aj skutočnosť, že odporca na zabezpečenie svojho
doplnkového doktorandského štúdia mal zabezpečený príjem (štipendiá a pôžičky) a aj hmotné

zabezpečenie (stravovanie, ubytovanie, cestovné) v rámci svojej vlastnej rodiny. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na skutočnosť, že povinnosti interného doktoranda sa viažu len na 4 hodiny týždenne, čo
umožňuještudentovisizabezpečiťpoprištúdiuvhodnúprácu,hocnapolovičnýúväzokabysizabezpečil
príjem za účelom výživy svojej vlastnej rodiny ale aj svojho doplnkového štúdia. Súd potrebuje uviesť, že
odporca vo viacerých vyjadreniach poskytol súdu zavádzajúce informácie ohľadom majetkovej situácie

jeho rodiny, čo spôsobuje pochybnosti o jeho skutočných majetkových pomeroch, napr. keď právna
zástupkyňa na pojednávaní dňa 25.1.2013 tvrdila, že otec manželky odporcu im finančne vypomáhal
so zaplatením odporcovho štúdia (z čoho vyplýva, že mu to jeho majetkové pomery museli dovoľovať)
a následne na pojednávaní dňa 5.11.2013 zase uviedla, že manželka odporcu bola a je v nepriaznivej
finančnej situácii sama, nakoľko je to „emigrantka z Konga“.

Ak potomok uzavrie manželstvo, vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť, kým rodičovská
povinnosť má len podpornú funkciu (napríklad, keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky
odôvodnené potreby). Rodičia nemusia plniť túto povinnosť v takom rozsahu, aby z nej mal prospech
aj druhý manžel.

V tomto prípade súd považuje uzavretie manželstva odporcom a založenie si vlastnej rodiny za zmenu

závažnejšieho charakteru, za podstatnú zmenu, ktorá so sebou privodila jeho vyživovaciu povinnosť
voči manželke a vlastnému dieťaťu a zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu.Zákon o rodine priamo nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu
tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej
istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho

charakteru. Nie je žiaduce a prípustné meniť právoplatné súdne rozhodnutie iba pre nepodstatnú zmenu
pomerov. To, či je zmena pomerov relevantná sa zisťuje porovnaním nových pomerov (ktoré musia byť
preukázané) s pôvodnými pomermi (ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu v minulosti). Súd posudzuje,
či tvrdená zmena pomerov dosahuje dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia.

Podľa ust. § 154 ods. l O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.

Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodujúcou skutočnosťou pre
zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi nastala momentom ukončenia riadneho
vysokoškolského štúdia dňa 30.6.2007, čím odporca nadobudol schopnosť sa samostatne živiť,
druhou dôležitou skutočnosťou pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa je uzavretie manželstva

odporcom (1.5.2008) a narodenie dieťaťa, čím sa sám stal živiteľom rodiny a čím jemu vznikla mu
vyživovacia povinnosť voči jeho vlastnej rodine, ale súčasne mu voči manželke vznikol nárok na
vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred vyživovacou povinnosťou od rodiča (navrhovateľa) a
treťou podstatne zmenenou okolnosťou pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa avšak na strane
navrhovateľa je uzavretie manželstva navrhovateľa a narodenie detí z druhého manželstva, z ktorých

jedno je maloleté (13 r.) a druhé plnoleté (18 r.). V tejto súvislosti je potrebné podporne poukázať aj na
to, že odporca (30 r.) je od týchto detí podstatne starší, má vlastnú rodinu a je schopný samostatne sa
živiť a teda by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať mu od rodiča rovnaké finančné zabezpečenie,
ako je to v prípade týchto nezaopatrených detí.

Na základe toho súd uznal, že nárok navrhovateľa je dôvodný, preto žalobe vyhovel a rozhodol, že

vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú Rozsudkom Okresného súdu Košice I. pod
sp.zn.č.26C/24/04-34 dňa 13.9.2004 zrušil s účinnosťou od 8.10.2007 aj keď táto jeho povinnosť zanikla
skôr, od 30.6.2007 ale tak, ako to požadoval vo svojom návrhu navrhovateľ.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si náhradu trov konania vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.11.2013
sumou 755,90 EUR za právne zastúpenie.Trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa § 20c vyhlášky (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych
služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do
30. júna 2013.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16,60 eura,

nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich
sumu 165,97 eura,

nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura
prevyšujúcich sumu 663,88 eura,

nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura+16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura

prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura,

nad 33.193,92 eura 486,29 eura+6,64 eura za každých aj začatých 3.319,39 eura prevyšujúcich sumu
33.193,92 eura.

Podľa §10 ods.3 vyhlášky ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí
súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý,

tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Podľa §14 ods.1, písm.a., b., c.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, za konanie pred súdom.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Pri hodnote výživného 19.916,40 EUR (§10 ods.3 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu právnej
služby sumu 370,14 EUR, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov

konania za nasledujúce úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 31.1.2013,

- účasť na pojednávaní dňa 5.11.2013,

spolu : 740,28 EUR (2 x 370,14), plus režijný paušál podľa za rok 2013/15,62 EUR (2 x 7,81) spolu
755,90 EUR.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Nakoľko navrhovateľa, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je odporca,
ktorému bola uložená povinnosť náhrady týchto trov povinný zaplatiť ju na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o. a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa §205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Košiciach, dňa 5. November 2013

JUDr. Jarmila Centková

Za správnosť vyhotovenia sudkyňa

Mária Ušalová

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.