Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211216812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: S. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ulica XX. augusta č.XX, J. proti žalovaným: 1. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, J. 2. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. XXX, 3. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. XXX, všetci
žalovaní zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Farská 33, Nitra, o zaplatenie

14.064,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11.
mája 2012 č. k. 13C/283/2011-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v sume 677,61 eura
JUDr. Kamilovi Bereseckému, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy14.064.-€ s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej mu protiprávnym

konaním žalovaných ( trestným činom za ktorý boli právoplatne odsúdení). Žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovaným v 1. až 3. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet ich právneho zástupcu,
náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2.473,93 eur. Po
právnej stránke odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 420 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,2 a §
112 Obč. zákonníka, § 135 ods. 1, § 120 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. V dôvodoch
rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 1T/75/2006-387 zo dňa 17.12.2008 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/19/2010-441 zo dňa 17.6.2010 boli žalovaní uznaní
za vinných z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom, z trestného činu pozbavenia osobnej
slobody spolupáchateľstvom a z trestného činu ublíženia

na zdraví spolupáchateľstvom, ktorého sa dopustili dňa 6.11.2003 v Komárne tak, že U. P. a N. J. po
predchádzajúcej dohode a na požiadanie K. I. ( matky poškodeného S. U.) vošli do bytu č. XX na Z.
ulici v J. , do ktorého ich pustila K. I. , fyzicky napadli poškodeného , udierali ho päsťami do hlavy ,
kopali do celého tela, zviazali mu ruky a nohy , prekryli mu oči a následne ho žiadali podpísať darovaciu

zmluvu, ktorou by previedol svoj byt do vlastníctva svojej matky , čo odmietol ,potom ho previezli
motorovým vozidlom do chatky, priviazali k posteli a nechali ho tam až kým sa mu nepodarilo ujsť. Pri
fyzickom napadnutí utrpel zranenia , ktoré si vyžiadali liečenie od 7.11.2003 do 5.12.2003. Obžalovaným
boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody a zároveň im bolo uložené uhradiť spoločne a
nerozdielnezdravotnejpoisťovniDôverasumu16.617Skažalobcoviakopoškodenémusumu14.400Sk
titulom náhrady škody na zdraví ( bolestné) a so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na
občiansko právne konanie. Výška priznanej náhrady škody žalobcovi ako poškodenému v trestnom

konaní predstavovala náhradu škody na zdraví z titulu bolestného, ktorú súd určil podľa znaleckéhoposudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, chirurgia MUDr. C. J. č. 1/2006 z 3.2.2006 ktorý
bodovo ohodnotil zranenia poškodeného žalobcu podľa zákona č. 32/1965 Zb. na 240 bodov, čomu
zodpovedáprisúdenánáhradabolestnéhovovýške 14.400,-Sk(240x60).Žalobcasivtrestnomkonaní

uplatnil celkovo náhradu škody vo výške 965,71 eura (29.093 Sk) , ktorá pozostávala z bolestného vo
výške477,99eura(14.400Sk)azvyšok 487,72eura(14.693Sk)malpredstavovaťnáhradu majetkovej
škody Pretožetútomajetkovúškoduvtrestnomkonanínepreukázal,bol sozvyškomnárokunanáhradu
odkázaný na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitreč.k.4To/19/2010-441z17.6.2010nadobudolprávoplatnosťdňa17.6.2010.Žalobca dňa26.9.2011

podal návrh na Okresnom súde v Komárne , ktorým sa domáhal náhrady škody voči žalovaným ktorú
mu spôsobili v súvislosti s ublížením na zdraví. Tento nárok predstavoval I./. náhradu majetkovej škody
vo výške 4.064 eur ( 122.422 Sk) a II. náhradu morálnej a inej škody vo výške vo výške 10.000,- eur
( 301.260Sk). Oba tieto nároky súd prvého stupňa zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, že mu takáto škoda v súvislosti s trestným činom žalovaných vznikla. Z trestného spisu
Okresného súdu Komárno sp. zn.1T/75/2006, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis ÚJaKP OR PZ

Komárno ČVS:OÚJP-427/20-2003 Šv zistil, že žalobca si v procesnom postavení poškodeného uplatnil
voči obžalovaným náhradu škody spôsobenej mu trestným činom dňa 18.11.2003 ale iba všeobecne,
bez jej vyčíslenia. Podľa zápisnice z 13.2.2006 žalobca ako poškodený zastúpený splnomocneným
zástupcom JUDr. Ľudovítom Angyalom špecifikoval uplatnenú škodu ako majetkovú škodu (náhrada
za hodinky CASIO ABX 68B-7 v sume 3.850,- Sk, za rozbité okuliare v hodnote 7.943,- Sk, za

stratu náhradných okuliarov 3.968,- Sk a za kúpu nových náhradných okuliarov v cene 2.300,- )
a škodu na zdraví ( bolestné vo výške 15.000,- Sk.) Žalobca bol trestným rozsudkom z 17.12.2008
odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody prevyšujúcej sumu 14.400,- Sk (bolestné) na občianske
súdne konanie. Následne žalobca podal žalobu na Okresný súd v Komárne dňa 26.9.2011 ktorou si
voči žalovaným uplatnil nárok na náhradu škody, s ktorou bol odkázaný na občiansko- právne konanie.

Uplatnený nárok špecifikoval ako I/ majetkovú škodu vo výške 4.064 eur s príslušenstvom a II/ morálnu
a inú škodu vo výške 10.000eur s príslušenstvom .

Prvý nárok- majetková škoda predstavovala náhradu za poškodené okuliare vo výške 263.69 eura
(7.944,- Sk), náhradu za odcudzené náhradné okuliare vo výške131,71 eura (3.968,- Sk), náhradu za
nové okuliare vo výške 80,32 eura (2.420,- Sk) , odcudzené hodinky v hodnote 127,79 eura( 3.850,-Sk),

odcudzenýpočítačanotebookvhodnote2.489,54eura(75.000,-Sk)anáhradutrovprávnehozastúpenia
v trestnom konaní vo výške 970,59 eura (29.240,-Sk). Spolu je to suma 4.064 eur (122.422,-Sk). Súd
v súvislosti s touto uplatnenou náhradou majetkovej škody konštatoval, že ani z právnej a ani zo
skutkovej časti výroku trestného rozsudku o vine žalovaných sp. zn. 1T/75/2006 z 17.12.2008, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/19/2010 z 17.6.2010, nie je zrejmé, že by žalovaní boli

stíhaní a odsúdení za odcudzenie hodiniek a okuliarov žalobcu, resp. za ich poškodenie. Vzhľadom
na absenciu skutku súvisiaceho s ich prípadným odcudzením, resp. poškodením žalovanými žalobca,
ktorý bol v predvolaniach na pojednávania poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné
bremeno podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na preukázanie vzniku svojej majetkovej ujmy (škody) na hodinkách
a okuliaroch, súvisiacej s trestným konaním vedeným pod sp. zn. 1T/75/2006, keď nepreukázal

protiprávne konania žalovaných vedúce k odcudzeniu, resp. poškodeniu hodiniek a okuliarov, ako
nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa o tom, kto za škodu zodpovedá
dozvedel dňa 6.11.2003, keď v uvedený deň bol objektom trestnej činnosti žalovaných. Dňa 7.11.2003
bol vyšetrený lekárom a hospitalizovaný až do 13.11.2003 a doba jeho liečenia a práceneschopnosti

trvala do 5.12.2003, čo vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Kovácsa. Prvý krát si nárok na
náhradu škody žalobca uplatnil dňa 18.11.2003 avšak bez jeho špecifikácie a tento špecifikoval
prostredníctvom svojho splnomocnenca dňa 13.2.2006 sumou 965,71 eura ( 29.093,- Sk), z ktorej
bolestné predstavovalo sumu 15.000,- Sk a zvyšok 467,80 eura bola náhrada majetkovej škody. Teda
až dňa 13.2.2006 si žalobca ako poškodený v adhéznom konaní kvalifikovane uplatnil náhradu škody

v celkovej výške 965,71 eura (29.093,- Sk), čo bolo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty( §
106 ods. 1 Obč. zákonníka) Žalobca si v danom prípade uplatňuje náhradu škody, ktorú mal utrpieť
trestnými činmi žalovaných, za ktoré boli žalovaní odsúdení v konaní sp. zn. 1T/75/2006. Žalobca si
v adhéznom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody za počítač a notebook, ani z právnej a ani zo
skutkovej časti výroku trestného rozsudku o vine žalovaných sp. zn. 1T/75/2006 z 17.12.2008, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/19/2010 z 17.6.2010, nevyplýva, že by žalovaní boli
stíhaní a odsúdení za odcudzenie počítača a notebooku. Vzhľadom na absenciu skutku súvisiacehos prípadným odcudzením počítača a notebooku žalovanými žalobca, ktorý bol v predvolaniach na
pojednávania poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1
O.s.p. na preukázanie svojej majetkovej ujmy (škody) odcudzením počítača a notebooku, súvisiacej s

trestným konaním vedeným pod sp. zn. 1T/75/2006, keď nepreukázal protiprávne konania žalovaných
vedúce k odcudzeniu počítača a notebooku, ako nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za náhradu
škody podľa § 420 ods. 1 OZ. Žalobca si v adhéznom konaní neuplatnil nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia advokátom v trestnom konaní JUDr. Ľ. Angyalom, ktorý ho v trestnom konaní vedenom
proti žalovaným zastupoval od 28.1.2004 do 30.5.2006. V tomto občiansko právnom konaní si

podaným návrhom vo veci dňa 26.9.2011 uplatnil aj nárok na náhradu škody z titulu trov právneho
zastúpenia JUDr. Ľ. Angyalom vo výške 970,59 eura, pričom JUDr. Ľ. Angyal žalobcovi ako klientovi
svoje trovy vyúčtoval už dňa 16.3.2006 vo výške 24.752,- Sk (821,62 eur). Žalobca napriek výzve
súdu z 24.2.2012 nepreukázal vznik škody, teda nepreukázal svoju majetkovú ujmu titulom úhrady
trov právneho zastúpenia v trestnom konaní JUDr. Ľ. Angyalovi, pretože ničím nepreukázal, že trovy v
takejto výške právnemu zástupcovi uhradil. . Vzhľadom na nepreukázanie škody titulom trov právneho

zastúpenia ,teda nepreukázanie úhrady tejto sumy žalobcom, súd návrh ani v tejto časti nepovažoval
za dôvodný.

Druhý nárok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní je nárok na náhradu morálnej a inej škody vo
výške 10.000,- eur, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom túto škodu ničím
nešpecifikoval. Súd s poukazom na ust. 444 Obč. zákonníka a § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o náhrade

za bolesť o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (vzťahujúceho sa na prejednávanú vec
vzhľadom na § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.),dospel k záveru, že žalobca ničím nepreukázal, že
u neho v dôsledku ublíženia na zdraví žalovanými došlo k takému poškodeniu zdravia, ktoré má za
následok jeho sťaženie spoločenského uplatnenia( ďalej len SSU). Sťaženie spoločenského uplatnenia
sa totiž odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pri odškodňovaní SSU sa vychádza zo základného počtu bodov,
ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku . Suma zodpovedajúca základnému počtu

bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú
v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých

následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 2 vyhlášky). Žalobca ani v súvislosti s touto
časťou svojho návrhu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dôvodnosť návrhu v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca tvrdil, že v dôsledku trestného činu žalovaných mu bola
zistená diagnóza post traumatická stresová porucha ťažkého stupňa a následkom psychotraumy trpí
poruchami, ktoré sú na prekážku v spoločenskom styku a výkonu, čo spôsobuj výrazne sťažené

spoločenské uplatnenie. Žalobca v tomto konaní však nesplnil svoju procesnú povinnosť, pretože
tvrdenú diagnózu ničím nepreukázal, ani nenavrhol na jej preukázanie žiadny dôkaz (minimálne
predložiťlekárskynálezalebooznačiťlekára,ktorýžalobcomtvrdenú„diagnózusťaženiaspoločenského
uplatnenia“ konštatoval). Z jeho tvrdení nie je zrejmé, či trestnou činnosťou žalovaných poškodené
zdravie žalobcu má preukázateľne nepriaznivé dôsledky v jeho živote a už vôbec nie je zrejmé prečo

by malo ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by súd mal odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť až na sumu 10.000,- eur. S poukazom na uvedené žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o existencii sťaženia spoločenského uplatnenia, preto súd, vzhľadom
na procesnú pasivitu žalobcu, nenariadil znalecké dokazovanie na bodové ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia . Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že mu v príčinnej súvislosti s

trestnou činnosťou žalovaných došlo u neho k sťaženiu spoločenského uplatnenia, ktoré je potrebné
odškodniť sumou 10.000,- eur.

S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalobcovi pre neunesenie
dôkazného bremena pri preukazovaní dôvodnosti uplatneného nároku na peňažné plnenie žalovanými
nevznikol . K námietke premlčania vznesenej žalovanými súd uviedol, že vzhľadom na neunesenie

dôkazného bremena žalobcom pri preukazovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaných zaškodu, teda vzhľadom na absenciu preukázania, že nárok žalobcu na uplatnenú náhradu škody je daný,
súd sa námietkou premlčania nezaoberal.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcu ako neúspešného účastníka

konania zaviazal na náhradu trov v konaní úspešných žalovaných vo výške 2.473,93 eur, ktorá
pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia spoločným právnym zástupcom žalovaných ,podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
„zamietol“ (správne zmenil) rozsudok súdu prvého stupňa a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. V
odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nerozhodol správne, pretože ignoroval

dôkazy, ktoré pripojil k návrhu. Súd vychádzal len z tvrdení žalovaných, tieto stratili svoju vierohodnosť
práve v trestnom konaní, v ktorom o ňom a o skutku uvádzali nehorázne klamstvá. Práve v dôsledku ich
trestného činu, pri ktorom mu ublížili na zdraví, má psychické problémy. Počítač, za ktorý si uplatňuje
náhradu škody, mu ukradli z jeho bytu a do zápisnice uviedli, že to bol ich počítač, preto si ho zobrali.
Na preukázanie svojho tvrdenia, že počítač bol jeho vlastníctvom navrhol vypočuť ako svedkyňu jeho

babku, ale súd to zamietol. Trvá na tom, že žalovaní mu zobrali okuliare a hodinky, ktoré dostal ako dar
od krstného otca a ukradli mu aj kľúče od domu. Žalovaní mu v súvislosti s trestným činom spôsobili
škodu, ktorú žiada nahradiť.

Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedli, že žalobcovi žiadnu škodu odcudzením vecí nespôsobili, pretože všetky tieto veci mal

od žalovanej v 1. rade (svojej matky), lebo žalobca nebol nikdy zamestnaný. Skutok, za ktorý boli
odsúdení mal podstatu v tom, že byt, ktorý žalovaná zakúpila mal patriť aj jej mladšiemu synovi, no
v dôsledku správania žalobcu mladší syn nemal z bytu nič. V predmetnej veci bolo možné vychádzať
iba z obsahu trestného spisu 1T 75/2006. V tomto spise si uplatnil žalobca nárok na náhradu škody
iba za hodinky a jedny okuliare. Súd prvého stupňa sa podľa názoru žalovaných podrobne zaoberal

uplatneným nárokom žalobcu. Žalovaní sa domnievajú, že odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo
vykonané tak po stránke skutkovej, ako aj právnej, v súlade so zákonom. Na záver svojho vyjadrenia
žalovaní poukázali na to, že občianske súdne konanie je konanie dôkazné. Dôkazná povinnosť spočíva
na žalobcovi. Ak by mal žalobca skutočný záujem na riešení veci, dostavil by sa aspoň na jedno
pojednávanie, aby mohol preukázať svoje tvrdenia, ale neurobil tak, čím v konečnom dôsledku neuniesol

pred súdom dôkazné bremeno, preto súd správne jeho žalobu zamietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením
rozsudkuprisplnenísipovinnostiupravenejvust.§156ods.3OSPapoprejednanívecidospelkzáveru,

že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219
ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd s ohľadom na dôvody uvádzané
žalobcom v odvolaní dodáva, že súdy v zmysle § 135 ods. 1 OSP sú v civilnom konaní vždy viazané
rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Základnými predpokladmi vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu sú protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. Pre úplnosť treba dodať, že súd je viazaný len
výrokom (nie odôvodnením) trestného rozsudku. Z výroku o vine potom treba vychádzať ako z celku a
brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného
činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo
prečin a kto ho spáchal je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo

prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bolspáchaný dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania
určitého páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy,
ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma,

ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou.

Súd prvého stupňa viazaný výrokom predmetného trestného rozsudku o tom, že bol spáchaný
prečin ublíženia na zdraví žalobcu a o tom, že ho spáchali žalovaní (§ 135 ods. 1 OSP), ako aj
právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia predpokladaného trestným zákonom, správne

konštatoval, že žalovaní zodpovedajú za škodu na zdraví, ktorú spôsobili žalobcovi protiprávnym
konaním dňa 6.11.2003 podľa § 420 ods. 1,3 Obč. zákonníka a tejto zodpovednosti sa nezbavili, lebo
nepreukázali, že škodu nezavinili. Za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi zodpovedajú podľa § 438
ods. 1 Obč. zákonníka spoločne a nerozdielne.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Citované ustanovenie určuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú

povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej a aj mimo týchto
procesných úkonov. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe
a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového

základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od
zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa

vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad ako neúspech v konaní pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne

nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia
účastníkov (§ 120 ods. 3).

V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaní boli uznaní vinnými z trestného činu, pri ktorom
došlo preukázateľne ku škode na zdraví žalobcu ako poškodeného. Nároky na náhradu škody, ktoré
si v tomto konaní uplatňoval, však hodnoverným spôsobom nepreukázal, tak ako to konštatoval súd

prvého stupňa. Žalobca si uplatňoval viac nárokov na náhradu škody , ktoré mu mali vzniknúť z jednej
škodovej udalosti ( protiprávneho konania žalovaných a to úmyselným trestným činom) . Žalobca
si uplatňoval náhradu skutočnej škody t.j škody na veciach (§ 442 OZ) a škodu na zdraví ( §444
OZ) za sťaženie spoločenského uplatnenia ( náhrada osobnej nemajetkovej ujmy). V konaní však
nestačilo len tvrdiť, že mu škoda vznikla, ale bolo treba aby si splniť aj dôkaznú povinnosť pretože na

ňom spočívalo dôkazné bremeno tvrdenia. Žalobca si dôkaznú povinnosť nesplnil a preto súd prvého
stupňa vychádzajúc zo skutkového základu, zisteného len z pripojeného trestného spisu, ktorý nebol
dostatočný na preukázanie dôvodnosti žaloby o náhradu škody uplatňovanú v tomto konaní, musel
žalobu zamietnuť .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v

odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právnehozastúpenia advokátom určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 23.7.2012 k
odvolaniu a zastúpenie na vyhlásení rozsudku dňa 31.10.2013. Hodnota jedného úkonu je znížená o

50% za zastupovanie troch účastníkov (§ 13 ods. 3), potom za prvý úkon je tarifná hodnota 555,89 eura
(151,87 x3) a za druhý úkon 121,72 eura (37,97x3), k tomu režijný paušál 7,63 eura (rok 2012) a 7,81
eura (rok 2013) a daň z pridanej hodnoty 92,65 eura, spolu trovy odvolacieho konania 677,61 eura.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.