Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/24/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201789
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212201789.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne U. W., nar.

XX.X.XXXX,trvalebytomvS.,S.XX,t.č.voB.Ide,I..XXX,právnezastúpenejMgr.MarcelouGrancovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej W. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
T., XXXXX U. str., Q. B., XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Floriánska 16, v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.1.2012 žiadala, aby súd rozsudkom
určil, že Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bezplatného doživotného užívania

zo dňa 30.9.2010, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 8734/2010 zo dňa
4.10.2010 je neplatná a súčasne si uplatnila náhradu trov konania voči žalovanej. Svoj naliehavý právny
záujem na požadovanom určení odôvodnila skutočnosťou, že na základe darovacej zmluvy došlo k
prevodu ďalej špecifikovaných nehnuteľností, pričom bez rozhodnutia súdu sa nevie domôcť navrátenia
svojho vlastníckeho práva. Uviedla, že na základe Darovacej zmluvy darovala žalovanej nehnuteľnosti
evidované na LV XXXX pre kat. úz. X. Q., obec S. - X., okres S. IV a to dom so súpisným číslom XXX,
postavený na parcele registra „C“, číslo XXX, o výmere 345 m2 a parcelu registra „C“, číslo XXX, o
výmere 345 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Poukázala na to, že predmet prevodu

nemala nikdy v úmysle previesť a to tak odplatne ako aj bezodplatne. Uviedla, že v otázke podpisu
darovacej zmluvy bola zo strany žalovanej uvedená do omylu, nakoľko jej bolo povedané, že dokument,
ktorý podpisuje je testamentom. Uviedla, že je vyššieho veku a v prípade žalovanej, keďže sa jedná
o jej rodinného príslušníka, bola dôverčivá a prejavila menšiu mieru ostražitosti pri podpise darovacej
zmluvy. Mala za nevyhnutné uviesť, že je dlhodobo zrakovo postihnutá, nakoľko nie je spôsobilá čítať
a teda ani rozpoznávať klasický písaný text. Je schopná prečítať len veľké písmena, pričom text
darovacejzmluvytakétopredpokladynespĺňal.Malazazrejmé,ženemohlabyťoboznámenásobsahom

podpisovaných dokumentov, naopak sa plne spoliehala na tvrdenia žalovanej, ktorá ju presvedčila, že
sa jedná o testament, čím bola pripravená o vlastnícke právo k predmetom prevodu. Žalobkyňa citovala
ustanovenia § 37 ods. 1, § 40 ods. 6 a § 49a Obč. zákonníka, na základe znenia ktorých konštatovala, že
právny úkon - darovacia zmluva nezodpovedá jej skutočnej vôli, nakoľko nikdy nemala záujem predmet
prevodu previesť, s obsahom právneho úkonu - darovacej zmluvy sa zo zdravotných dôvodov nemohla
oboznámiť a text darovacej zmluvy jej nebol nikým prečítaný a ani jej nebolo umožnené si zvoliť osobu,
ktorá by ju s jej obsahom oboznámila a právny úkon - darovacia zmluva bola nepochybne urobená v

omyle, nakoľko ju žalovaná utvrdzovala v tom, že podpisované dokumenty sú závetom. S ohľadom nauvedené mala žalobkyňa za to, že právny úkon - darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 16.5.2002 a v celom rozsahu

žalobkyňou uplatnený nárok neuznala. Uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobkyne na ktoré
poukázala, a to že nikdy nemala v úmysle previesť predmetné nehnuteľnosti jej - žalovanej a že v otázke
podpisu darovacej zmluvy bola ňou - žalovanou uvedená do omylu, nakoľko sa nezakladajú na pravde.
Žalovaná uviedla, že žalobkyňa je jej matkou a už v roku 2002 spísala závet a listinu o vydedení, ktorým
závetom predmetnú nehnuteľnosť po svojej smrti odkázala jej - žalovanej. Uviedla, že jej sestra sa o

žalobkyňu dlhodobo nezaujímala, nestarala a nekontaktovala ju a preto sa žalobkyňa rozhodla, že z
dôvodu absolútnej istoty nehnuteľnosť prevedie na osobu žalovanej darovacou zmluvou ešte počas
svojho života. Jednalo o rozhodnutie žalobkyne, ktorá chcela mať istotu, že sestra žalovanej si po smrti
žalobkyne nebude môcť na nehnuteľnosť nárokovať. Uviedla, že žalobou napadnutú darovaciu zmluvu
pripravil advokát JUDr. Norbert Takács, so sídlom Baštová 9 v Košiciach. Obsah darovacej zmluvy bol
žalobkyni podrobne vysvetlený, riadne sa s ňou oboznámila a zmluvu následne pred notárom podpísala.

Označila tvrdenie žalobkyne o tom, že si myslela, že dokument, ktorý podpisuje je testamentom za
nepravdivé. Poukázala na to, že len samotný nadpis zmluvy je písaný výraznými veľkými písmenami,
ktoré žalobkyňa ani pri svojej údajnej zrakovej indispozícií nemohla prehliadnuť. Uviedla, že pokiaľ
by boli tvrdenia žalobkyne o jej vážnom zrakovom postihnutí pravdivé, nebola schopná zmluvu a ani
návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva vlastnoručne podpísať, rovnako by nebola schopná sa

podpísať do notárskej knihy pri overovaní podpisu. Za nepochybné žalovaná uviedla, že pri tak vážnom
zrakovom postihnutí by notár podpis žalobkyne neoveril. Považovala za potrebné uviesť, že si žalobkyňa
každý týždeň kupovala časopis, z ktorého čítala televízny program, pravidelne sama chodievala na
poštu vyplatiť účty. Mala za to, že tieto úkony by pri tak vážnom zrakovom postihnutí, ako žalobkyňa
uvádzala, nebola schopná samostatne vykonávať. Poukázala na to, že žalobkyňou predložené lekárske

potvrdenie je z mesiaca november 2011 a teda viac než rok po uskutočnení prevodu nehnuteľností.
Nemá preto žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nedokazuje rozsah zrakového postihnutia žalobkyne
v čase podpisovania darovacej zmluvy. Za skutočnosť, ktorá je v rozpore so žalobkyňou uvádzanými
tvrdeniami žalovaná označila aj to, že žalobkyňa v októbri 2010 požiadala JUDr. Norberta Takácsa, aby
jej pripravil čestné prehlásenie, v ktorom jednoznačne uviedla dôvody pre ktoré nehnuteľnosť darovala

žalovanej. Toto prehlásenie malo slúžiť na to, aby sestra žalovanej a jej deti po smrti žalobkyne vedeli,
prečo sa tak žalobkyňa rozhodla a nedozvedeli sa to sprostredkovane. Toto prehlásenie žalobkyňa
taktiež vlastnoručne pred notárom podpísala dňa 13.10.2010. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že jej
vôľa nebola slobodná a vážna žalovaná uviedla, že toto tvrdenie nemá oporu v žalobkyňou uvádzaných
skutočnostiach, za ktorých malo k prevodu nehnuteľnosti dôjsť. V žiadnom prípade nebola ovplyvnená

sloboda vôle žalobkyne, pretože žalobkyňa ani neuviedla, že by sa jej mala žalovaná vyhrážať a to či
už fyzicky, alebo psychicky za účelom podpísania darovacej zmluvy. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, uviedla
žalovaná, že je právny úkon urobený vážne, ak vôľa smeruje k uskutočneniu právneho úkonu a mala za
to, že so žalobkyňou uvádzaných tvrdení nevyplýva, ani tento nedostatok právneho úkonu. V súvislosti
s citovaním ust. § 40 ods. 6 Obči. zákonníka žalobkyňou a jej tvrdením, že sa nemohla s obsahom

právneho úkonu oboznámiť, uviedla žalovaná, že žalobkyňa nie je osobou, ktorá nemôže čítať a písať,
o čom svedčia vyššie uvedené skutočnosti. Aj v prípade, ak by žalobkyňa čítať a písať nemohla, uviedla
žalovaná, že s obsahom listiny bola riadne oboznámená jednak prostredníctvom jej osoby a jednak
prostredníctvom osoby JUDr. Norberta Takácsa a listiny aj vlastnoručne podpísala. V súvislosti s citáciou
ust. § 49a Obč. zákonníka a dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy na jeho základe, žalovaná uviedla,

že čestné prehlásenie podpísané žalobkyňou dňa 13.10.2010 jednoznačne vylučuje, aby žalobkyňa pri
podpise zmluvy konala v omyle. Uviedla, že navyše, ak žalobkyňa dnes tvrdí, že nehnuteľnosť na ňu -
žalovanú previesť nechcela, avšak v čase prevodu uvádzala iné skutočnosti a jednoznačne prejavovala
vôľu, aby sa ona - žalovaná ešte pred jej smrťou stala vlastníčkou nehnuteľnosti a aby sa vlastníčkou
v žiadnom prípade nestala jej druhá dcéra, uviedla, že o vnútornom omyle žalobkyne nemohla mať

vedomosti a z jej konania nemohla usudzovať, že jej vôľa a prejav tejto vôle sú v nie v súlade, čím nie
je splnená podmienka neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. §49a Obč. zákonníka. Považovala za
nevyhnutné uviesť aj pohnútku, pre ktorú žalobkyňa, jej matka rozhodla sa predmetnú nehnuteľnosť jej
darovať. Uviedla, že od roku 1998 keď jej otec odišiel od žalobkyne, začala jej finančne vypomáhať. V
roku 2006 po smrti otca žalovanej, po ktorom so sestrou zdedili dom, tento predali a žalovaná peniaze za

predaj domu (2.000.000 Sk) vložila na účet, ktorého disponentom je žalobkyňa a táto s peniazmi na účte
aj voľne nakladala a peniaze z účtu pravidelne vyberala na uspokojovanie svojich potrieb. Uviedla, žepráveskutočnosť,žesaožalobkyňufinančne,aleajduševnestarala,boladôvodom,prečosažalobkyňa
sama rozhodla nehnuteľnosť jej darovať.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, výsluchom svedkov X.. K. I., Q. K.,

X. D., Q. W., U. W., U. K. a MUDr. P. P. a predloženými listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Žalobkyňaakoúčastníčkakonaniauviedla,žežalovanájejejstaršoudcérou,okremktorejmáešteďalšiu
dcéru, u ktorej sa v súčasnej dobe zdržiava. Vypovedala, že žalovaná ju už dlho predtým, než napadnutý
právny úkon - darovaciu zmluvu podpísala, nahovárala, aby spísala nový závet pred právnikom.
Žalobkyňa uviedla, že ona s tým nesúhlasila a namietala voči tejto požiadavke žalovanej, pretože

ona už jeden závet spísala a to v prospech žalovanej. Žalovaná mala odôvodňovať svoju požiadavku
tým, že by tento závet mohla spochybniť jej mladšia sestra. Napokon súhlasila s návrhom žalovanej,
avšak s podmienkou, aby do závetu bola zahrnutá aj jej vnučka Q. K., ktorá sa o ňu starala, mala jej
pripadnúť aspoň nejaká časť majetku žalobkyne. Žalobkyňa vypovedala, že koncom septembra 2010
spolu so žalovanou išli k právnikovi JUDr. Takácsovi, ktorého ona nikdy predtým nevidela. Vypovedala,

že „podpísala som tam dvakrát všetko“. Na otázku žalobkyňa vysvetlila, že nevie čo podpísala, nečítala
to, ale ona podpisovala len závet. Hoci ju právnik nabádal, aby si prečítala čo podpisuje, ona mu
odpovedala, že nemôže listiny prečítať, pretože má problémy so zrakom, má narušenú sietnicu a jej
zdravotný stav sa stále zhoršuje. Právnik jej na to povedal, že predsa vie o čo sa jedná. Na otázku
žalobkyňa uviedla, že podľa jej vedomosti, obsahom právneho úkonu, o ktorý úkon si myslela, že sa

jedná, bolo ponechanie celej nehnuteľnosti po jej smrti staršej dcére - žalovanej. Súčasne však tvrdila,
že jej podmienkou spísania závetu bolo to, aby v závete bola zahrnutá aj jej vnučka. Napokon žalobkyňa
zistila, že jej vnučka do závetu zahrnutá nebola. Asi v októbri 2011 žalobkyňa, ktorá všetky svoje
písomnosti má uložené na jednom mieste a to v malom kufríku, potrebovala nájsť dohodu o káblovej
televízii Digi TV. Požiadala preto svoju vnučku, aby dohodu medzi jej dokumentami vyhľadala. Vnučka

vtedynašlalistinu,nazákladektorejsaopýtalažalobkyne,čižalobkyňadarovaladom.Žalobkyňazostala
prekvapenákeďjejvnučkahovorila,žemázmluvuodarovanídomu.Vnučkajejtútopísomnosťprečítala,
pričom vtedy žalobkyňa zistila, že tam vnučka vôbec nebola zahrnutá, z čoho zostala prekvapená a
šokovaná. Žalobkyňa vypovedala, že po udalostiach v roku 2010 odpadla a zlomila si chrbticu. Keď bola
v nemocnici, uviedla, že ju žalovaná prostredníctvom svojej kamarátky W. požiadala, aby jej odpustila s

tým, že žalobkyňa už vie čo má žalovanej odpustiť. Žalobkyňa vypovedala, že v tom čase mala na ňu
žalovaná požiadavky, s ktorými sa ona nestotožnila (aby zmenila lekára, aby mala päťkrát do týždňa na
dve hodiny opatrovateľku a aby bol závet zapísaný do registra). Žalobkyňa hneď po zistení, že podpísala
darovaciu zmluvu a nie závet, spísala nový závet a súčasne sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri riešení
situácie na právnika. Bolo to v novembri 2011. Závet potom spísala v notárskej kancelárií notárky JUDr.

Mižíkovejakeďjejpovedala,ženeviečítať,bolavyzvanádoniesťdvochsvedkov.Uviedla,žezástupkyňa
notárky potom pri spisovaní závetu zapísala aj tú skutočnosť, že ona nevidí čítať a písať, následne
za prítomnosti dvoch svedkov jej zamestnankyňa notárky závet prečítala a žalobkyňa napokon ho už
ani nepodpisovala. Na otázku zriadenia závetu v roku 2002 žalobkyňa uviedla, že sa vtedy jednalo o
vytlačenú listinu, ktorá jej bola predložená, v ktorej boli uvedené dôvody vydedenia, nakoľko chcela

vydediť mladšiu dcéru a mala na tejto listine len označiť tie dôvody, pre ktoré ju chce vydediť. Závet
v roku 2002 bol spísaný v prospech žalovanej. V tom čase žalobkyňa uviedla, že ešte problémy so
zrakom nemala také výrazné ako v súčasnej dobe. Uviedla, že na predloženom tlačive označila dôvody
vydedenia a toto tlačivo podpísala.

Žalovanáakoúčastníčkakonaniavosvojejvýpovediuviedla,žeodroku1998,keďsajejotecodsťahoval

od mamy a mame zostala k dispozícií len jej dôchodok, od tej doby svoju mamu finančne podporovala.
V roku 2005 po smrti svojho otca uviedla, že zdedili so sestrou U. K. dom, ktorý predali a peniaze si
rozdelili. Sumu 2.000.000 Sk uložila do Tatrabanky a jej matka mala k týmto finančným prostriedkom
voľný prístup. V roku 2007 jej mama naznačila, že by radšej žila v byte, pretože žiť v dome je pre ňu
záťaž a naznačila jej, že by z uložených peňazí v Tatrabanke mohla kúpiť byt. Ona s tým súhlasila,

kúpila byt, ktorý si matka vyhliadla na Letnej ul. v Košiciach a vo februári 2007 žalobkyňa t.j. matka
žalovanej začala v tomto byte bývať. V roku 2010 počas jedného z telefonátov, keďže si so žalobkyňou
pravidelne každý týždeň telefonovali, jej povedala, že by bolo dobré, keby tento rok prišla na Slovensko,
aby si ona žalobkyňa zariadila veci týkajúce sa domu s tým, že, chce mať tieto veci v poriadku, keďzomrie. Povedala jej, že dom prepíše na ňu - žalovanú, na svoju dcéru. Preto ona v jeseni 2010 prišla
na Slovensko. Na základe odporúčania svojej priateľky X. D. kontaktovala advokáta JUDr. Takácsa. Po
telefonickom oslovení ju vyzval, aby prišla do jeho kancelárie a doniesla potrebné údaje. Požadované

údaje žalovaná právnikovi odovzdala, oboznámila ho s požiadavkou na uzavretie darovacej zmluvy a
asi po dvoch týždňoch, keď bol návrh zmluvy pripravený, obe - ona so žalobkyňou prišli do kancelárie
advokáta. Advokát sa mamy t.j. žalobkyne spýtal, či si je vedomá, prečo je u neho v kancelárii a či
je schopná sa podpísať. Žalobkyňa odpovedala, že ona už dobre nevidí, že číta s lupou. Predložil
pred žalobkyňu všetky predmetné dokumenty - darovaciu zmluvu a vklad do katastra, ktoré žalobkyňa

prelistovala, lupu so sebou nemala. Po prelistovaní povedala, že ona tomu aj tak nerozumie a požiadala
advokáta, aby jej text listín prečítal. Advokát žalobkyni listiny prečítal, pri určitých bodoch sa zastavil
a vysvetlil jej ich tak, aby im porozumela. Žalovaná uviedla, že potom listiny podpísali a potom s
nimi išli k notárovi spolu s advokátom Takácsom. Na otázku žalovaná uviedla, že žalobkyňa vedela
listiny podpísať, keďže boli otvorené na tej strane, kde bol potrebný podpis a ona miesto na podpis
videla. Uviedla, že aj pri podpisovaní listín u notára sa žalobkyne pýtali, či vie čo podpisuje. Ďalej

žalovaná uviedla, že asi po týždni mala vyplatiť advokátovi ešte určitú sumu peňazí a išla vtedy k nemu
spolu so žalobkyňou, a žalobkyňa vtedy vzniesla požiadavku u advokáta, aby spísal ešte určitý úkon
- listinu, v ktorej ona žalobkyňa uvedie dôvody, prečo sa rozhodla tak, ako sa rozhodla - darovať dom
žalovanej a nie ďalšej dcére. Ako dôvod svojho rozhodnutia uviedla žalobkyňa to, že sa jej sestra ani
jej deti o žalobkyňu vôbec nezaujímali a nestarali. Advokát preto spísal aj čestné prehlásenie, ktoré

žalobkyňa opätovne podpísala pred notárom. Po tomto sa žalovaná vrátila späť do USA. Krátko potom,
v novembri 2010 utrpela jej mama úraz, zlomila si chrbticu. Počas pobytu v nemocnici starostlivosť o
ňu zabezpečovali manželia W. - priatelia žalovanej, aj ďalšia jej priateľka pani D.. Pred Vianocami prišla
na Slovensko jej dcéra, ktorá asi dva týždne zabezpečovala starostlivosť o žalobkyňu. Dňa 14.9.2011
žalovaná uviedla, že mala jej matka t.j. žalobkyňa narodeniny. Žalovaná jej zatelefonovala a blahoželala

jej, na ktoré želanie jej žalobkyňa doslovne uviedla „ty si mi už zablahoželala“. Žalobkyňa jej povedala, že
ju podviedla. Keď sa jej žalovaná spýtala akým spôsobom ju podviedla, odpovedala, že nemá nič, nemá
dom, pretože jej ho žalovaná zobrala. Takisto jej žalobkyňa povedala, aby jej už viac nevolala. Uviedla,
že ona tomu nerozumela, nechápala čo sa stalo. Aj napriek následným denno-denným telefonátom jej
matka už telefón nedvíhala. Nedvíhala telefón ani jej dcére, ani jej kamarátke W.. Zodvihla telefón až

ďalšej kamarátke žalovanej - pani D., ktorú tak isto žalovaná požiadala, aby zavolala jej matke. Jej
vtedy žalobkyňa oznámila, že je všetko v poriadku, odchádza na vidiek a potom sa ohlási. Za nejaký
čas opätovne pani D. na požiadavku žalovanej zatelefonovala žalobkyni a žalobkyňa jej vtedy oznámila,
že býva u svojej druhej dcéry, t.j. u sestry žalovanej, a že sa z bytu kompletne presťahovala. Žalovaná
uviedla, že ona vtedy prvýkrát pochopila, čo sa vôbec deje. Jednalo sa o udalosti z októbra - novembra

2011. Žalovaná uviedla, že zistila, že jej matka medzitým bola opätovne v nemocnici a do nemocnice
chodila jej sestra a jej rodina a oni žalobkyňu aj presťahovali do bytu sestry žalovanej. Sprostredkovane
odsvojejkamarátkypaniD.,ktorejtopovedalažalobkyňa,sažalovanádozvedela,žeprihľadaníurčitého
účtu z Digi TV, pri ktorom bola prítomná vnučka žalobkyne, dcéra sestry žalovanej, ktorá jej pri hľadaní
dokumentu pomáhala, vnučka našla darovaciu listinu. Vnučka žalobkyne a neter žalovanej oznámila to,

že našla darovaciu listinu svojej matke - sestre žalovanej, medzitým sa žalobkyňa dostala do nemocnice,
kde sa pri nej objavila jej mladšia dcéra a sestra žalovanej. Žalovaná uviedla, že potom už medzi ňou
a žalobkyňou nebola žiadna komunikácia, nekomunikovala so sestrou, ani s jej dcérou. Uviedla, že sa
s matkou naposledy zhovárala v deň jej narodením 14.9.2011. Ohľadom schopností žalobkyne čítať
a písať v súvislosti s jej zrakovými zdravotnými problémami žalovaná uviedla, že v roku 2010, keď sa

darovacia zmluva podpisovala, jej matka t.j. žalobkyňa čítavala televízny program a vlastnoručne si v
ňom označovala -podškrtávala čas programov. Žalovaná v tom čase bývala s matkou a videla ju pri tejto
činnosti. Takisto jej priateľka W. nosievala žalobkyni časopisy na čítanie. Uviedla aj, že mala jej mama
kamarátku krstným menom Margitu, ktorá bola jehovistka, ktorá mame nosila nejaké materiály týkajúce
sa tejto viery. Žalovaná uviedla, že jej matka t.j. žalobkyňa jej potom v týchto materiáloch niektoré veci

ukazovala, aby si ich pozrela a z toho žalovaná usúdila, že jej matka tieto materiály čítala. Poukázala tak
isto na to, že žalobkyňa sama chodila do obchodu a vyplácala peniaze, keď spolu so žalovanou stáli na
zastávke MHD ukazovala a vysvetľovala jej rozpisy harmonogramov dopravných liniek. Uviedla, že pri
tomto užívala resp. mala okuliare, ktoré však používala stále, podľa žalovanej jednalo sa o okuliare aj do
diaľky aj na čítanie. Žalovaná poukázala aj na to, že keď zazvonil telefón, jej mama - žalobkyňa si vedela

prečítať kto volá. Takisto vedela vytočiť telefónne číslo, sama si delila a pripravovala lieky. Uviedla, že
jej dcéra pri svojich návštevách starej mamy zanechala jej rôzne lístočky, na ktoré jej napísala ako ju má
rada, aká je dobrá stará matka, a tieto ukryla. Následne tieto žalobkyňa nachádzala a žalovaná uviedla,že jej reakcia na ne bola veľmi pozitívna, reagovala na ne v telefonátoch a teda žalovaná usúdila, že
tieto lístočky žalobkyňa čítala.

Svedok JUDr. Norbert Takács je advokátom, ktorý pripravil text zmluvy. Spomenul si na obe účastníčky.

Kontaktovaný bol telefonicky žalovanou, ktorá mu potom pri osobnom stretnutí vysvetlila požiadavku
nejakým spôsobom vyriešiť prevod nehnuteľností, jednalo sa o rodinný dom s parcelami v Južnom
Meste. Svedok vypovedal, že žalovaná nebola práva znalá a on bol tým, ktorý za najvhodnejšiu zmluvu
vzhľadom na podmienky, s ktorými ho oboznámila žalovaná, navrhol darovaciu zmluvu a následne k nej
aj zmluvu o zriadení vecného bremena doživotného užívania tejto nehnuteľnosti žalobkyňou. Uviedol,

že osobitosťou bola požiadavka žalobkyne na vypracovanie osobitného prehlásenia, čo nebýva zvykom,
kde si žalobkyňa vyžiadala, aby bolo opätovne potvrdené to, čo už raz bolo zakotvené v darovacej
zmluve. Vypovedal, že dôvodom vypracovania práve darovacej zmluvy, ktorú navrhol ako riešenie
bolo to, že sa žalovaná dlhodobo starala o žalobkyňu, aj ju finančne podporovala, kým druhá dcéra
žalobkyne nejavila o žalobkyňu dlhodobo žiaden záujem. Toto svedkovi pri osobnom stretnutí potvrdila
aj žalobkyňa. Po vypracovaní návrhu zmluvy uskutočnilo sa stretnutie v jeho kancelárii, na ktorom boli

prítomné obe účastníčky. Uviedol, že žalobkyňa dostala k nahliadnutiu všetky dokumenty t.j. darovaciu
zmluvu včítane návrhu na vklad a aj čestné prehlásenie a mala dostatok času sa s nimi oboznámiť.
Uviedol, že žalobkyňa sa do predložených písomností, ním pripravených, pozerala. Vypovedal, že
nie je uňho v kancelárií bežnou praxou, aby bod po bode s klientmi celú zmluvu prechádzal, avšak
v danom prípade to tak bolo na základe požiadavky žalobkyne. Na otázku, aby vysvetlil, prečo čítal

niektoré pasáže zmluvy svedok odpovedal, že sa jednalo o požiadavku žalobkyne, ktorá keď ju niečo
v texte zmluvy zaujalo a chcela to vysvetliť, svedok danú pasáž prečítal a snažil sa ju čo najlepšie
žalobkyni vysvetliť. Týmto spôsobom prešli so žalobkyňou celý text zmluvy. Pokiaľ sa jednalo o predmet
zmluvy, uviedol, že vysvetľoval žalobkyni, že darovacia zmluva je bezodplatným právnym úkonom
t.j. bezodplatným prevodom nehnuteľností, ktoré obdarovaná t.j. žalovaná s vďakou prijme, vysvetlil

žalobkyni, čo znamená vecné bremeno a že takéto vecné bremeno je takisto v zmluve zriadené. Svedok
uviedol, že so žalobkyňou komunikoval aj v maďarskom jazyku a niektoré pasáže zo zmluvy s ňou
prechádzala v maďarčine. Svedok mal za to, že sa žalobkyňa s textom zmluvy dostatočným spôsobom
oboznámila, keďže prešli spoločne celý text zmluvy s tým, že ju nečítal, ale podotkol kde čo je v
ktorom ustanovení a konkrétne sa pristavili pri tých častiach zmluvy, ktoré zaujali žalobkyňu. Uviedol,

že spoločne prešli bod po bode nielen celú zmluvu ale aj návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Svedok na otázku, či podľa jeho vnímania účastníčky zmluvu čítali, uviedol že minimálne žalobkyňa
zmluvu čítala, pretože reagovala dostatočne na text a obsah návrhu zmluvy, čo usudzoval vzhľadom
na otázky, ktoré mu kládla.

Svedkyňa Q. K. je vnučkou žalobkyne a neterou žalovanej. Vypovedala, že v jeden bežný deň, keď

žalobkyni doniesla nákup, ju žalobkyňa požiadala, aby jej pomohla nájsť zmluvu s televíziou TV Digi,
pretože mala mať nejaký problém s programom. Uviedla, že žalobkyňa mala všetky doklady uložené v
jednom kufríku a požiadala ju, aby v tomto kufríku zmluvu vyhľadala. Keď sa svedkyňa prehrabovala
v písomnostiach, našla darovaciu zmluvu. Pozastavila sa nad ňou, čítala jej prvú stranu a potom išla
za žalobkyňou a spýtala sa jej, či darovala dom. Začala jej zmluvu nahlas čítať a čím viac čítala, tým

viac sa žalobkyňa dostávala do šoku. Svedkyňa uviedla, že sa žalobkyňa začala triasť s tým, že ona
nič nedarovala. Čím ďalej svedkyňa čítala, žalobkyňa sa tým viac triasla a bolo to s ňou horšie, tvrdila
svedkyni, že ona nič nedarovala. Napokon začala plakať a preto ju svedkyňa začala upokojovať. Keď
sa žalobkyňa upokojila povedala svedkyni, že ona bola spisovať so žalovanou závet, že sa nejedná o
darovaciu zmluvu, ale že sa jedná o závet. K popísanej udalosti malo dôjsť niekedy po lete v roku 2011.

Ohľadom zrakového zdravotného postihnutia žalobkyne, svedkyňa uviedla, že žalobkyňa už niekoľko
rokov dozadu t.j. už v priebehu rokov 2008 - 2009 nevedela čítať bez lupy, t.j. čítala len s lupou a
nevedela čítať ani s pomocou okuliarov. Vypovedala, že jej stav zraku sa stále len zhoršoval. Na
otázkuprávnehozástupcužalovanejakosazrakovépostihnutiežalobkyneprejavovalo,nazákladečoho
svedkyňa uviedla, že žalobkyňa nevedela čítať, svedkyňa odpovedala, že ona už v priebehu roku 2009

chodila so žalobkyňou na poštu vyplácať šeky. Uviedla, že v roku 2009 si ešte žalobkyňa zakupovala
televízne programy, ale čítala ich s lupou, potom už nezvládala ani čítanie s lupou. Z výpovede svedkyne
na otázky vyplynulo aj to, že na základe závetu, ktorý žalobkyňa zriadila po objavení darovacej zmluvy
niekedyvnovembri-decembri2011,ževtomtozávetenehnuteľnosťodkázalaprávesvedkyni,zdôvodu,
že sa o ňu stará.Svedkyňa X. D. uviedla, že pozná obidve účastníčky konania, pretože žalovaná bola jej spolužiačkou a
žalobkyňu uviedla, že pozná osobne už vyše 50 rokov ako jej matku. Uviedla, že v roku 2010 žalovaná
pricestovala z Ameriky na Slovensko a vtedy sa uskutočnil prevod nehnuteľnosti - domu na S. ul. v S.

tak, že bol prevedený na žalovanú. Akým spôsobom, k tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Po prevode
nehnuteľnosti utrpela žalobkyňa dňa 1.11.2010 úraz a do nemocnice vtedy za ňou chodila svedkyňa a
manželia W.. Nikto z príbuzných vtedy za ňou do nemocnice nechodil. Až po dvoch týždňoch, keď už
bola žalobkyňa veľmi nešťastná z toho, že neprišla jej vnučka Q., táto sa až vtedy ukázala. Po prepustení
z nemocnice počas vianočných sviatkov docestovala vnučka z Ameriky, ktorá sa o žalobkyňu starala.

Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou t.j. medzi matkou a dcérou
boli veľmi dobré, žalovaná často žalobkyni telefonovala, finančne matku podporovala. K narušeniu a
prerušeniu týchto vzťahov došlo v roku 2011. Keď mala žalobkyňa narodeniny a žalovaná jej volala,
začal sa spor ohľadom domu. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa už viac telefóny žalovanej nedvíhala. Na
otázku ohľadne vedomostí svedkyne o schopností žalobkyne čítať v roku 2010, svedkyňa sa vyjadrila,
že nevie povedať, či vedela žalobkyňa čítať, ale keď boli so žalovanou spolu v meste, žalovaná kupovala

žalobkyni časopisy a knihy.

Svedkyňa Q. W. uviedla, že žalobkyňa je matkou jej priateľky - žalovanej, s ktorou sa pozná z čias
zamestnania na transfúznej stanici v Košiciach a to asi od roku 1973. Od toho času pozná aj žalobkyňu,
avšak asi od jesene roku 2011 sa s ňou nekontaktuje, pretože keď žalobkyni zavolala, žalobkyňa sa
s ňou odmietala zhovárať. So žalovanou uviedla, že udržiava naďalej priateľské vzťahy. Svedkyňa

vypovedala, že má vedomosť a to z rozhovorov so žalobkyňou o tom, že nemala veľmi dobré vzťahy
so svojou mladšou dcérou, niekoľko rokov neudržiavali bližšie kontakty a preto žalobkyňa nechcela,
aby táto jej dcéra po nej dedila a preto pred niekoľkými rokmi, podľa svedkyne u advokáta, urobila
žalobkyňa aj vydedenie svojej mladšej dcéry. Neskôr sa chcela uistiť v tom, že mladšia dcéra po smrti
žalobkyne aj tak nič nedostane a preto sa rozhodla urobiť darovaciu zmluvu a preto aj zavolala žalovanú

z Ameriky, aby prišla na Slovensko. Svedkyňa vypovedala, že keď v roku 2010 niekedy pred Dušičkami
utrpela žalobkyňa úraz, oznámili túto skutočnosť z nemocnice jej manželovi. Svedkyňa uviedla, že ona
mala k dispozícií aj kľúče od bytu žalobkyne a denno-denne ju v nemocnici navštevovala, chodila aj za
lekármi a informovala sa o zdravotnom stave žalobkyne, pretože bola označená ako kontaktná osoba.
Svedkyňa potvrdila, že mala vedomosť priamo od žalobkyne, že žalobkyňa chcela mať istotu, aby sa na

jej majetku po jej smrti nepodieľala jej mladšia dcéra a preto chcela uzavrieť takú zmluvu, akú napokon
so žalovanou uzavreli. Svedkyňa vypovedala, že viackrát sa pri rozhovoroch so žalobkyňou vrátili k
téme uzatvorenia darovacej zmluvy, pri ktorých rozhovoroch svedkyňa pochopila zámer žalobkyne
zabezpečiť, aby po jej smrti mladšia dcéra sa nepodieľala na jej majetku, pretože mala za to, že
závet môže vydedená dcéra napadnúť. Ohľadne schopností žalobkyne čítať v roku 2010 svedkyňa

vypovedala, že keď navštevovala žalobkyňu v jej byte, mala v ňom televízny program, v ktorom mala
zaškrtnuté - označené to, čo chce vidieť. Žalobkyňa svedkyni ukazovala rôzne lieky, kedy svedkyňa
nadobudla dojem, že žalobkyňa číta a že čítať vie. Svedkyňa uviedla, že sa stávalo, že jej žalobkyňa
poukazovala na niečo v texte, z čoho svedkyňa opätovne usúdila, že žalobkyňa predmetné čítala.
Jednalo sa napr. o príbalové letáky, ktoré jej ukazovala. Uviedla, že do nemocnice doniesla žalobkyni

rozpis liekov, ktoré si napísala sama žalobkyňa, ktorý potom svedkyňa odovzdala sestričkám. Svedkyňa
uviedla,žežalobkyňamalakdispozíciílupuapríbalovéletáky,aleboinédrobnétextyčítalapomocounej.

Svedok U. W. uviedol, že pozná účastníčky asi od roku 1974, pretože jeho manželka a žalovaná sú
kamarátky. Keď žalovaná odišla z Československa, uviedol že on a jeho manželka naďalej udržiavali
kontakty so žalobkyňou, ktoré spočívali v jej navštevovaní. Uviedol, že v septembri 2011 náhle žalobkyňa

kontakty s nimi prerušila a od vtedy spolu nekomunikujú. Vypovedal, že keď sa po úraze v jeseni 2010
dostala žalobkyňa do nemocnice, kontaktovala nemocnica jeho, pretože udala žalobkyňa jeho telefónne
číslo. Aj s manželkou potom žalobkyňu v nemocnici navštevovali, zabezpečovali jej čo potrebovala,
dostali od nej aj kľúče od bytu a aj sa informovali o jej zdravotnom stave u ošetrujúcich lekárov. Ohľadom
uzavretiadarovacejzmluvysvedokuviedol,ževiejednakodmanželky,aležemutopovedalaajsamotná

žalobkyňa, že chcela, aby vznikla darovacia zmluva, čím chcela zabezpečiť to, aby jej druhá dcéra, ktorá
oňunejavilažiadenzáujemanenavštevovalaju,nepodieľalasanajejmajetku.Uviedol,žežalovanásao
žalobkyňu starala tým spôsobom, že jej finančne prispievala. Ohľadom zrakových problémov žalobkyne
a jej schopnosti čítať svedok uviedol, že on pri svojich návštevách, a to aj v roku 2010, nevnímal žiadne
zrakové problémy u žalobkyne. Uviedol, že v čase jeho návštev bežne žalobkyňa čítala televízneprogramy v ich prítomnosti a poukazovala im na rôzne informácie v príbalových letákoch liekov a to v
tej súvislosti, že používala veľké množstva liekov a ohľadom týchto liekov sa navzájom „doťahovali“.

Svedkyňa U. K. je dcérou žalobkyne a sestrou žalovanej. Ohľadom vzájomných vzťahov uviedla, že

so žalobkyňou má normálny vzťah a so svojou sestrou - žalovanou spolu nekomunikujú už od času
smrti ich otca v roku 2005. Ohľadom predmetu konania uviedla, že má vedomosť takú, že jej matka t.j.
žalobkyňa nechcela vyhotoviť darovaciu zmluvu, ale chcela vyhotoviť závet. Svedkyňa vypovedala, že
so svojou matkou t.j. žalobkyňou sa 12 rokov nerozprávala a preto nebola osobne prítomná udalostí, za
ktorých došlo k podpísaniu darovacej zmluvy. Nezhovárala sa so svojou matkou asi od roku 1998, alebo

1999. Až v jeseni v roku 2011 jej dcéra Q. K. zatelefonovala, že jej matka - žalobkyňa je v nemocnici
a že „nevyzerá to s ňou veľmi dobre“. Svedkyňa situáciu zvážila a rozhodla sa navštíviť svoju matku v
nemocnici. Keď vošla do izby so svojou dcérou, jej matka, t.j. žalobkyňa ju nespoznala. Od uvedeného
času vzťahy obnovili a svedkyňa potom navrhla svojej matke, vzhľadom na množstvo jej diagnóz, aby
prišla bývať k nej. Od 19.11.2011 býva žalobkyňa v byte s ňou. Svedkyňa vypovedala, že vie od svojej
matky t.j. od žalobkyne, ktorá jej to povedala, že W. t.j. žalovaná urobila na matku podvod, že žalobkyňa

chcela urobiť závet a určiť si do závetu nejaké podmienky.

Svedkyňa MUDr. P. P., je očnou lekárkou a uviedla, že žalobkyňa je jej pacientkou a to od roku 1998. Pri
vyšetrení dňa 24.9.2009 boli u žalobkyne diagnostikované dve ochorenia očí a to začínajúci šedý zákal
šošovky a ďalšie, ktoré svedkyňa označila za podstatnejšie ochorenie - ochorenie centrálnej krajiny na
očnom pozadí a uviedla, že sa označuje toto ako „vekom podmienená degenerácia makuly“. Jedná

sa o chronické progresívne ochorenie, ktoré sa časom zhoršuje aj napriek liečbe a môže sa skončiť
až úplnou slepotou. Vypovedala, že keď žalobkyňa prišla v septembri 2009 do ambulancie mala už
výraznejšie zníženú zrakovú ostrosť. Uviedla, že predmetné ochorenie sa vyskytuje v dvoch formách v
tzv. suchej a vlhkej. Pri suchej forme začínajú zmeny videnia postihnutého pacienta aj do diaľky aj do
blízka, keď toto ochorenie, jeho suchá forma prejde do vlhkej formy, nastáva opuch, krvácanie a vtedy

toto ochorenie končí slepotou. Uviedla, že ochorenie - vekom podmienenú degeneráciu makuly nie je
možné liečiť operatívne, na liečbu resp. na udržanie určitého stavu sa používajú prípravky s obsahom
luteínu. T.j. zistený stav sa už nedá zlepšiť, dá sa len čiastočne udržiavať, ale aj napriek liečbe dochádza
často k progresii. K progresii môže dôjsť, ale aj nemusí. Je veľmi individuálne, kedy k progresii dôjde.
Ochorenie sa zhoršuje najmä u pacientov trpiacich aj inými ochoreniami cievneho systému a to najmä

vysokým krvným tlakom, alebo cukrovkou a preto u nich táto choroba progresívnejšie postupuje. Pokiaľ
sa jedná o žalobkyňu uviedla, že dostávala lieky, chodila na predpisy liekov, ale ďalšie vyšetrenie jej
bolo robené až 29.7.2010, avšak kvôli prítomnej očnej infekcii v tom čase nebolo možné vyšetriť očné
pozadie a preto sa liečil len zápal a na chorobu očného pozadia mala žalobkyňa naďalej len predpísané
lieky. Na ďalšie komplexné vyšetrenie žalobkyňa prišla až 26.4.2011. Svedkyňa uviedla, že očný nález

žalobkyne pri tomto vyšetrení bol zhruba v rovnakom stave ako pri vyšetrení v septembri 2009 a teda
nebol žiadnym výrazným spôsobom zhoršený. Ďalšie vyšetrenia absolvovala žalobkyňa 14.11.2011 a
pri tomto bol zistený výrazne zhoršený zrak do diaľky. Svedkyňa vypovedala, že pri čítaní do blízka,
u pacientov postihnutých touto chorobou, sa im písmená tzv. rozpadávajú. Písmená, ktoré postihnutý
pacient vníma sú pokrivené, jeho bunky sú poškodené a aj napriek mimoriadnej snahe pacienta, nevie

si zrak zaostriť a preto závisí od veľkosti písma v danom texte, či ho vie pacient prečítať, alebo nie.
Uviedla, že pri malých písmenách a husto písanom texte je dosť pravdepodobné, že ho žalobkyňa
nevedela prečítať. Uviedla, že by sa muselo jednať o veľké písmená, možno trištvrte centimetra, aby
ich žalobkyňa v danom čase a v danom zdravotnom stave vedela prečítať. Po nahliadnutí svedkyne
do fotokópie darovacej zmluvy a zmluvy zriadení vecného bremena, svedkyňa uviedla pokiaľ sa týka

názvu zmluvy, že ho žalobkyňa mohla prečítať. K ďalšiemu textu zmluvy, v súvislosti so schopnosťou
žalobkyne prečítať ho, sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Svedkyňa uviedla, že v určitých medziobdobiach
môže dochádzať aj k čiastočnému zhoršeniu zdravotného stavu tejto choroby a to najmä v súvislosti
so zhoršením celkového zdravotného stavu pacienta, najmä cievneho systému. Na otázku, či je možné
zlepšiť stav videnia pacienta postihnutého touto chorobou napr. pomocou okuliarov alebo lupy, svedkyňa

uviedla, že použitie okuliarov nemá vplyv na zlepšenie videnia pacientov t.j. nepomohlo by mu to pri
čítaní.Uviedla,žeexistujúšpeciálnepomôcky,ktorétakýmtopacientomodporúčaÚniapreslabozrakých
a nevidiacich, ktorá je špecializovaná na ich vyšetrenia a na základe odporúčania ktorej potom svedkyňa
ako lekárka pacientom pomôcku predpíše. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa do únie poslaná nebola,
pretože nežiadala okuliare do blízka. Svedkyňa sa tak isto vyjadrila, že pre posúdenie schopnosti

žalobkyne prečítať konkrétny text predloženej darovacej zmluvy bolo by potrebné vyšetrenie žalobkynev danom čase t.j. 30.9.2010, teda že nie je možné spätne určiť stav ochorenia zraku žalobkyne v čase
podpísania darovacej zmluvy na základe vyšetrení z dní 24.9.2009 a 26.4.2011.

Dňa 30. septembra 2010 uzavreli žalobkyňa ako darkyňa a žalovaná ako obdarovaná Darovaciu zmluvu

a zmluvu o zriadení vecného bremena bezplatného doživotného užívania a bývania. Predmetom zmluvy
podľa jej čl. I ods. 1. bolo o.i., darovanie - bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a to k pozemku registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345
m2 a k stavbe - rodinnému domu, súpisné číslo XXX, na parc. č. XXX, nachádzajúcim sa v Košickom
kraji, okrese S. IV, obec S. - X., katastrálne územie X. Q., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom

Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, na LV č. XXXX. Výlučným vlastníkom
špecifikovaných nehnuteľností, bolo uvedené, že je darkyňa, t.j. žalobkyňa. Predmetom zmluvy bolo
aj zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania a bývania
v špecifikovaných nehnuteľnostiach v prospech darkyne t.j. žalobkyne. Podľa čl. II ods. 1. zmluvy,
žalobkyňa previedla predmet darovania na žalovanú z vďačnosti za jej starostlivosť o žalobkyňu. Podľa
čl. III ods. 2. zmluvy, vecné bremeno bolo zriadené bezplatne, z vďačnosti za darovanie predmetných

nehnuteľností.Podľačl.VIods.3.vetaštvrtáapiatazmluvy,zmluvnéstranyvyhlásili,žezmluvuuzatvorili
slobodne, nebolo uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej
obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Prehlásili, že ich zmluvná voľnosť nie
je obmedzená a sú plne spôsobilé na právne úkony. Zmluva obsahuje podpisy žalobkyne a žalovanej.

Návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vecného bremena do katastra

nehnuteľností zo dňa 30.9.2010, účastníčky konania ako účastníčky Darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena bezplatného užívania a bývania navrhli, aby Správa katastra Košice povolila
vklad vlastníckeho práva k predmetu darovania podľa zmluvy a to v prospech obdarovanej, t.j. žalovanej
a zároveň navrhli, aby Správa katastra Košice povolila vklad vecného bremena spočívajúceho v práve
bezplatného doživotného užívania a bývania v predmetných nehnuteľnostiach tvoriacich predmet

darovania podľa zmluvy a to v prospech darkyne t.j. žalobkyne. Návrh bol doručený Správe katastra v
Košiciach dňa 30.9.2010, návrhu bolo pridelené číslo konania V-8734/2010.

Rozhodnutím zo dňa 4.10.2010, číslo vkladu: V-8734/10, Správa katastra Košice povolila vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území X. Q. a to -
pozemku registra C KN parc. č. XXX, zastavané plocha a nádvoria o výmere 345 m2 a stavbe so

súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN parc. č. XXX v prospech žalovanej v podiele 1/1 a
povolila vklad vecného bremena spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania a bývania do
katastra nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne, a to na základe Darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecné bremena uzavretej medzi účastníčkami. Vklad bol povolený dňa
4.10.2010 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a nastali aj právne účinky vkladu.

V mesiaci 11/2011 vydala lekárka MUDr. P. P. z ambulancie očného lekára DANYMED s.r.o.,
Rastislavova 45, Košice vo veci žalobkyne lekársku správu, podľa záveru ktorej „vzhľadom na rozsiahly
nález v centrálnej krajine je výrazne znížená zraková ostrosť a pacientka okuliarmi prečíta len veľké
písmená, čítanie bežných písmen a tlačív nie je možné“. Toto potvrdenie predložila ako listinný dôkaz
žalobkyňa spolu so žalobným návrhom.

V Čestnom prehlásení zo dňa 11.10.2010 žalobkyňa prehlásila na svoju česť, že nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom darovania, a súčasne všetok svoj hnuteľný majetok nachádzajúci sa v byte na ulici
J. č. 7, v S., slobodne podľa vlastného uváženia a bez nátlaku darovala Darovacou zmluvou zo dňa
30.9.2010 (nehnuteľnosti) svojej dcére - žalovanej z vďačnosti za jej starostlivosť o ňu „(stará sa o mňa
už 10 rokov aj finančne)“ a z dôvodu, že jej druhá dcéra U. K. sa o ňu dlhodobo 12 rokov nestará,

nejaví o ňu záujem a neudržiavajú spolu žiadny kontakt ani osobný, ani telefonický. Podľa osvedčenia
o pravosti podpisu, žalobkyňa toto prehlásenie podpísala dňa 13.10.2010 v notárskej kancelárií notára
JUDr. Svena Vargovčíka.Z dokladu, tlačiva Tatra banky, a.s. „Výber v hotovosti“ zo dňa 30.1.2007, súd zistil, že uvedeného
dňa žalobkyňa ako klientka realizovala z účtu uvedeného v doklade, za majiteľku ktorého je v doklade
označená žalovaná, hotovosť vo výške 15.000 Sk. Tlačivo je podpísané žalobkyňou.

Žalovanápredložilavýpiszhistórietelefonickýchhovorov(č.l.87-101),vktoromvýpisesúzaznamenané
telefonicky hovory za obdobie od 28.2.2010 do 24.12.2010 a od 3.1.2011 do 14.9.2011, o ktorom výpise
žalovaná prehlásila, že sa jedná o výpis telefonických hovorov medzi ňou a žalobkyňou. Žalobkyňa
telefonáty žalovanej nepopierala.

Na základe dožiadania súdom, lekárka MUDr. P. P. z očnej ambulancie DANYMED, s.r.o., Rastislavova
45, Košice sa vyjadrila k očnému nálezu žalobkyne (č.l. 129). Uviedla, že žalobkyňa bola v očnej

ambulancií vyšetrená 24.9.2009, pričom pravým okom videla s korekciou +1,5D cyl 15st.5/15, ľavým
okom s korekciou +1,5D cyl 16,5st.5/20 do diaľky, do blízka pridaná add.+2,5D sph. V očnom náleze
bol začínajúci šedý zákal na obidvoch očiach a v makulárnej krajine, čo je centrum videnia, boli tvrdé
drúzy a ložiská pigmentu, ktoré zhoršovali videnie. Správa obsahuje diagnostické závery vyšetrenia.
Ďalšie vyšetrenie bolo robené 26.4.2011 so zhoršujúcim sa nálezom. T.č. počíta prsty z lm, na sietnici

atrofia v centrálnej krajine - vyžaduje pomoc druhej osoby - praktická slepota. Podľa záveru písomného
vyjadrenia, vzhľadom na postihnutie centrálnej krajiny oboch očí bola rozoznávacia schopnosť pacientky
pri čítaní výrazne znížená. Vyjadrenie je zo dňa 10.7.2013.

Podľa ust. § 628 ods. 1, 2 Obč. zák., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je

predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

Podľa ust. § 37 ods. 1, 2 a 3 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 38 ods. 1 a 2 Obč. zák., neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 49a Obč. zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Obč. zák., ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 6 Obč. zák., na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo
prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Na základe citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd danú vec takto vyhodnotil:Návrhom na začatie konania uplatnila žalobkyňa, aby súd rozhodol, že Darovacia zmluva a zmluva o
zriadení vecného bremena bezplatného doživotného užívania zo dňa 30.9.2010 uzavretá medzi ňou ako
darkyňou a žalovanou ako obdarovanou (v ďalšom len „darovacia zmluva“ alebo „zmluva“) je neplatná,

pretožezmluvanezodpovedájejskutočnejvôli,nakoľkonikdynemalazáujempredmetprevodupreviesť,
s obsahom zmluvy sa zo zdravotných dôvodov nemohla oboznámiť, ona nie je spôsobilá čítať klasicky
písaný text ani za pomoci okuliarov, alebo iných technických prostriedkov, text zmluvy jej nebol nikým
prečítaný a ani jej nebolo umožnené si zvoliť osobu, ktorá by ju s jej obsahom oboznámila a zmluva
bola nepochybne urobená v omyle, nakoľko ju žalovaná utvrdzovala v tom, že podpisované dokumenty

sú závetom.

Keďže sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. súd skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Žalobkyňa odôvodnila tento skutočnosťou, že na
základezmluvydošlokprevodunehnuteľností,pričombezrozhodnutiasúdusaneviedomôcťnavrátenia
svojho vlastníckeho práva. Žalovaná voči existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určenínenamietala,akeďžepožadovanéurčeniebolobyspôsobilézmeniťprávnepostaveniežalobkyne

ako aj žalovanej, súd mal naliehavý právny záujem na požadovanom určení za daný.

Pokiaľ sa týka jednotlivých žalobkyňou uplatnených dôvodov pre určenie zmluvy za neplatnú, nemal ich
súd vykonaným dokazovaním v konaní za preukázané.

Žalobkyňa tvrdila, že uzavretá zmluva nezodpovedá jej skutočnej vôli a nikdy nemala v úmysle
nehnuteľnosti previesť. Vôľa je psychický stav konajúcej fyzickej osoby (človeka) k zamýšľanému

následku tohto konania. Východiskom pre skúmanie vôle sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo
k prejavu vôle. Náležitosti prejavu vôle sú upravené v ustanovení § 37 ods. 1 a § 49a Občianskeho
zákonníka. Vôľa musí byť skutočná, slobodná, vážna a omylu prostá.

V danom prípade bolo preukázané, že návrh zmluvy bol vyhotovený advokátom JUDr. Norbertom
Takácsom, na základe požiadavky žalovanej. Z výpovede svedka JUDr. Norberta Takácsa vyplynulo,

že žalobkyňa dostala darovaciu zmluvu včítane návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k dispozícií v jeho kancelárií, uviedol, že do písomného vyhotovenia zmluvy pozerala, a
podľa jej reakcií a jej otázok, ktoré mu kládla, vyjadril sa svedok, že reagovala na text a obsah zmluvy a
teda uviedol, že zmluvu podľa neho žalobkyňa čítala. Z výpovede tohto svedka vyplynulo aj to, že on sám
žalobkyňu s textom a obsahom právneho úkonu, ktorý mala podpísať oboznámil a vysvetlil, že v prípade

darovacej zmluvy sa jedná o bezplatný prevod nehnuteľností, ktoré sú darom, ktorý dar na druhej strane
žalovaná z vďačnosťou príjme. Súčasne bola ním žalobkyňa uistená, že zmluvou je zriadené vecné
bremeno bezplatného doživotného užívania nehnuteľností ňou - žalobkyňou. Že žalobkyňa celkom
jednoznačne chcela uzatvoriť zmluvu o darovaní nehnuteľností žalovanej, a to aby nadobudla istotou,
že sa na jej majetku po jej smrti nebude podieľať jej mladšia dcéra U. K., s ktorou v tom čase (september

2010) nemala už dlhodobo žiadne kontakty, vyplynulo aj z výpovede svedkyne Q. W., s ktorou sa o tomto
žalobkyňa zhovárala, keďže v tom čase mali celkom blízky vzťah. Aj podľa žalovanej ako účastníčky
právneho úkonu, žalobkyňa chcela previesť nehnuteľnosti na ňu, žalovanú, darovacou zmluvou, keďže
chcela žalobkyňa, aby žalovaná za týmto účelom prišla z USA na Slovensko. Uviedla, že jej prítomnosť
pri zriaďovaní závetu žalobkyňou by nebola potrebná. Z jej výpovede vyplynulo, že advokát, ktorý

návrh zmluvy pripravil, žalobkyni text prečítal a vysvetlil. Za objektívne okolnosti, za ktorých došlo k
prejavu vôle - podpísaním zmluvy, mal súd okrem vyššieuvedených, aj existenciu v tom čase veľmi
dobrých vzťahov žalobkyne a žalovanej ako matky a dcéry a vážne narušený vzťah žalobkyne s jej
mladšou dcérou, s ktorou nemala dlhodobo žiadne kontakty a ktorá sa o žalobkyňu - svoju matku
vôbec nezaujímala. V kontexte týchto okolností neobstojí tvrdenie žalobkyne, že podpísanie darovacej

zmluvy nezodpovedalo jej skutočnej vôli. Súd má za to, že žalobkyňou podpísaná zmluva ako prejav
vôle žalobkyne zodpovedala jej skutočnej vôli.

Na ozrejmenie svojej vnútornej pohnútky k spísaniu a uzavretiu darovacej zmluvy dokonca žalobkyňa
následne (dňa 11.10.2010) podpísala ešte čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že nehnuteľnosti
zmluvou darovala žalovanej z vďačnosti za to, že sa o ňu stará a jej druhá dcéra U. K. dlhodobo už 12

rokov sa o ňu nestará, nejaví o ňu žiaden záujem a neudržiavajú spolu žiaden kontakt.T.j. súd nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by darovacia zmluva nebola zodpovedala jej
skutočnej vôli a teda za daný ani dôvod jej neplatnosti podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka.

Vzhľadom na to, že v prípade neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a Obč. zákonníka, t.j. ak

ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, sa
jedná o omyl vo vôli (tzv. vnútorný omyl) ako o špeciálnu vadu vôle vo vzťahu k ust. § 37 Občianskeho
zákonníka, súd vzhľadom už na vyššieuvedené vylúčil prítomnosť vnútorného omylu žalobkyne pri
uzatváraní darovacej zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností a okolností vyplynulo, že žalobkyňa

vedela, že podpisuje darovaciu zmluvu a nie testament.

Pokiaľ sa týka namietanej neplatnosti právneho úkonu pre nedodržanie formy podľa ust. § 40 ods.
6 Obč. zákonníka, t.j. formy pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, bolo sporné
medzi účastníčkami už aj to, či žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy (dňa 30.9.2010) bola osobou, ktorá
nemôže čítať a písať. Osobou, ktorá nemôže čítať a písať je každý človek, ktorý nevie buď čítať, alebo
písať z objektívnych dôvodov. Takou osobou je aj nevidiaci alebo slabozraký človek. Preukázané v tomto

smere bolo písomným vyjadrením a svedeckou výpoveďou očnej lekárky MUDr. P. P. - svedkyne len
to, že pri vyšetrení dňa 24.9.2009, kedy žalobkyňa prišla s problémom, že „zle vidí“ boli jej zistené dve
ochorenia očí a to začínajúci šedý zákal šošovky a vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) -
ochorenie centrálnej krajiny na očnom pozadí v tzv. suchej forme. Ďalšie vyšetrenie žalobkyne zamerané
aj na stav VPDM sa uskutočnilo až dňa 26.4.2011, očný nález žalobkyne bol zhruba v rovnakom stave

ako pri vyšetrení dňa 24.9.2009, nebol žiadnym výrazným spôsobom zhoršený. Vyšetrenie zdravotného
stavu očí a stavu choroby VPDM žalobkyne v čase podpisovania darovacej zmluvy nebolo urobené
a bez takéhoto vyšetrenia nie je možné objektívne sa vyjadriť k schopnosti žalobkyne, vzhľadom na
diagnostikované očné ochorenie VPDM, v danom čase čítať text zmluvy. Vychádzať možno len z tvrdení
žalovanej, že žalobkyňa v tom čase, keďže žalovaná počas pobytu na Slovensku bývala u žalobkyne,

bola schopná čítať televízny program, v ktorom si vlastnoručne označovala programy, ktoré chcela
vidieť, bola schopná prečítať rukou písané odkazy od svojej vnučky (dcéry žalovanej), ktoré jej tá pri
pobyte u nej poschovávala a žalobkyňa ich potom nachádzala a pri telefonátoch so žalovanou na ne
reagovala. Podľa tvrdenia svedkyne W. žalobkyňa čítavala príbalové letáky, v ktorých jej poukazovala
na niektoré v nich uvedené informácie. Čítanie príbalových letákov žalobkyňou tvrdil aj svedok W., s

odôvodnením, že sa o nich resp. najskôr o určitých informáciách z letákov potom spolu so žalobkyňou
„naťahovali“. Aj skutočnosť, že žalobkyňa nebola očnou lekárkou poslaná do Únie slabozrakých a
nevidiacich, ktorá odporúča zrakovo postihnutým rôzne špeciálne pomôcky na zlepšenie ich videnia
a teda aj možnosti čítať, pretože žalobkyňa nežiadala od lekárky okuliare do blízka, nasvedčuje skôr
tomu, že bola ešte schopná čítať. Súčasne podľa vyjadrenia svedkyne MUDr. P. po jej nahliadnutí

do písomného vyhotovenia zmluvy, žalobkyňa mohla byť schopná prečítať názov zmluvy, napísaný
výrazným veľkým písmom. Zároveň si súd dovolí vysloviť svoj názor, že ak by žalobkyňa nebola schopná
čítať text právneho úkonu, bola by oznámila túto skutočnosť advokátovi. Žalobkyňa síce vypovedala, že
tak urobila, ale svedok Takács to nepotvrdil, keď na otázku odpovedal, že mu ani jedna z účastníčok
právneho úkonu nepovedala, že žalobkyňa nevie a nemôže čítať.

Napokon ak by aj žalobkyňa bola osobou, ktorá nemohla čítať pre svoje zrakové ochorenie, mal súd
z výpovede svedka Takácsa, ktorý svedok nemal dôvod byť vo veci neobjektívny a vypovedať v
prospech niektorej zo strán, že žalobkyňu s textom a obsahom darovacej zmluvy oboznámil a to čítaním
konkrétnych statí a súčasne vysvetlením ich obsahu. Súd mal za to, že sa jednalo o oboznámenie
žalobkyne s obsahom darovacej zmluvy prostredníctvom inej osoby v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6

Občianskeho zákonníka a súčasne žalobkyňa bola schopná listinu vlastnoručne podpísať. T.j. súd nemal
za daný ani dôvod neplatnosti darovacej zmluvy pre nedodržanie ust. § 40 ods. 6 Obč. zák..

Súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz dopytom súdneho znalca na zodpovedanie otázky či je
možné spätne ku dňu podpísania zmluvy posúdiť schopnosť žalobkyne čítať, vzhľadom na zistené očné
ochorenie VPDM, pretože k tejto otázke sa jednoznačne, a to tak, že to možné nie je, vyjadrila svedkyňa

MUDr.P.,ošetrujúcaočnálekárkažalobkyne.Vykonanienavrhnutéhodôkazusasúdujavilonadbytočné.Z úradnej povinnosti súd skúmal aj ďalšie náležitosti, ktoré musia byť splnené, aby sa jednalo o platný
právny úkon, pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá určite a
zrozumiteľne, predmet plnenia bol možný, účastníčky boli spôsobilé na právne úkony, uzavretá zmluva

neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom a bola dodržaná aj písomná
forma, keďže predmetom právneho úkonu bol prevod nehnuteľností, t.j. súd nezistil ani žiaden iný dôvod
pre ktorý by bola darovacia zmluva neplatná.

Keďže ani neboli v konaní preukázané žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti darovacej zmluvy a ani
súd nezistil žiaden dôvod, aby sa jednalo o neplatný právny úkon, žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 150 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že žalovanej

náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd mal
blízky vzťah žalobkyne a žalovanej, ktoré sú aj blízkymi osobami v zmysle ust § 116 Obč. zák.,
skutočnosť, že predmetom napadnutého právneho úkonu, ktorý žiadala žalobkyňa určiť za neplatný bolo
darovanie nehnuteľností žalobkyňou žalovanej, t.j. ich bezodplatný prevod zo žalobkyne na žalovanú a
nadobudnutie nie malej majetkovej hodnoty žalovanou od žalobkyne a tiež skutočnosť, že žalobkyňa

je starobnou dôchodkyňou, ktorej okrem iného bolo priznané v tomto konaní oslobodenie od súdnych
poplatkov, kým na strane žalovanej nebolo preukázané, že by sa jednalo o osobu finančne odkázanú, od
ktorej by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby jej vzniknuté trovy v tomto konaní si znášala sama.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).