Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/97/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705201106
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:8705201106.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: V. U., D..

XX.X.XXXX,N.C.,X..D.Č..XXXX/XX,právnezast.JUDr.ĽubomíromHudákom,Advokátskakancelária
Humenné, Mierová 87 proti žalovanému: A. W., D.. X.X.XXXX, N. U., D. XXX/XX, právne zast. JUDr.
Martinom Okálym, Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o 22.239,93 eur (670
000,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 22.239,93 eur
(670.000,- Sk) a úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 1. 2. 2002 až do
zaplatenia a trovy konania - trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ľ. Hudáka, advokáta so sídlom

v Humennom vo výške 5.345,85 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu súdneho poplatku vo
výške 1.332,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou, ktorá napadla na tunajší súd dňa 18. 5. 2006 domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 670.000,- Sk s príslušenstvom a náhrady vzniknutých trov konania titulom nezaplatenej
pôžičky. V odôvodnení návrhu uviedol, že dňa 28.3.2001 na základe písomnej zmluvy o poskytnutí
finančnej zálohy poskytol žalovanému sumu 670 000,- Sk, ktorú si tento prevzal priamo pri podpise
zmluvy s tým, že mu žalovaný za poskytnuté finančné prostriedky dodá guľatinu, tak ako bolo uvedené
v bode II. písomnej zmluvy a ak nie, tak finančné prostriedky vráti do 31.1.2002. Žalobca niekoľkokrát

vyzval žalovaného na vrátenie peňazí, avšak tento mu poskytnuté finančné prostriedky doposiaľ
neuhradil. Preto sa žalobca domáha vrátania sumy 670 000,- Sk s príslušnými úrokmi z omeškania
predmetnou žalobou.

K žalobe pripojil dôkaznú listinu - kópiu zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy zo dňa 28.3.2001.

Po podaní žaloby požiadal súd o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky v tomto konaní s
odôvodnením, že ako súkromný podnikateľ podľa daňového priznania za posledné zdaňujúce obdobie
bol v strate. Má vyživovaciu povinnosť k synovi P. U., ktorému platí výživné mesačne vo výške 1500,-
Sk. Súd jeho návrhu uznesením ešte v konaní 4Ro 130/2005 zo dňa 11.7.2005 vyhovel.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako

nedôvodnú. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, žeby žalovaný od neho prevzal sumu 670.000,- Sk, je
nepravdivé. Poukazoval na výsledky dokazovania, ktoré bolo vedené na Okresnom riaditeľstve PZ vPoprade, Úradu justičnej a kriminálnej polície, vysunuté pracovisko Levoča, v konaní ČVS: ORP-966/
OEK-LE 2004.

Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 27.8.2007 uviedol, že žalobu opiera o písomnú

zmluvu o poskytnutí finančnej zálohy zo dňa 28.3.2001. Vypovedal, že žalovaný klame, keď tvrdí, že
sumu 670.000,- Sk od neho neprevzal. Doplnil, že nakoľko k vyplateniu peňazí malo dôjsť pred 6 rokmi -
už si presne nepamätá, v akých bankovkách ich vyplácal, ale malo to byť asi v dvoch až troch splátkach.
On mu najprv peniaze vyplatil, až tak pristúpil so žalovaným k podpísaniu zmluvy o poskytnutí finančnej
zálohy. Žalovaný mu mal dodať drevo alebo mu vrátiť peniaze. Nakoľko však nepristúpil ani k jednej z

alternatív vrátenia pôžičky, zistil, že ho podviedol, a preto s ním zašiel overiť podpisy na zmluve. Žalobu
podal až v roku 2005 z toho dôvodu, že od roku 2001 - celé tie roky ho len klamal a zavádzal, a preto sa
nakoniec rozhodol pristúpiť k vymáhaniu peňazí súdnou cestou. Dodal, že peniaze, ktoré mal zapožičať
žalovanému, boli nielen jeho, ale aj od iných ľudí, ktorých nechce menovať. Peniaze však nepochádzali
z jeho firemnej pokladne. V závere svojej výpovede žalobca uviedol, že nové skutočnosti alebo nové
dôkazy, okrem tých, ktoré boli použité a vykonané v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu sprenevery

na OR PZ v Poprade, nemá a ani súdu nenavrhuje a nepredkladá.

Súd po vykonanom dokazovaní predovšetkým vychádzajúc zo záverov, ktoré boli urobené orgánmi
činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestného činu sprenevery proti A. W., rozsudkom zo dňa
12. 11. 2007 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, následne uznesením
Krajského súdu v Košiciach bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie

z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Právny zástupca žalobcu trval na tom, aby súd vypočul svedka - brata žalobcu L. U. a trval na tom,
aby súd vykonal aj účastnícky výsluch žalovaného, ktorý sa pojednávaní nezúčastňoval. Okrem kópie
písomnej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov iné návrhy na dokazovanie nepredkladal.

V ďalšom konaní súd vypočul svedka L. U. a žalovaného a vykonal ďalšie dokazovanie a následne

rozsudkom zo dňa 18. 12. 2009 vo veci opakovane rozhodol tak, že žalobu zamietol ako nedôvodnú. Aj
proti tomuto rozsudku sa žalobca odvolal, pričom poukázal na nesprávne rozhodnutie prvostupňového
súdu z dôvodu, že svedok L. U. potvrdil, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, a teda aj po takejto
výpovedi svedka súd žalobu zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. 1. 2011 bol rozsudok tunajšieho súdu opäť zrušený

a vec bola vrátená na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1 O.s.p. na odstránenie
procesných pochybení prvostupňový súd v ďalšom konaní mal zabezpečiť oboznámenie účastníkov
konania s vyšetrovacím spisom a poskytnúť časový priestor žalobcovi na oboznámenie sa s výsluchom
žalovaného zo dňa 28. 10. 2009. V ďalšom dokazovaní sa mal zamerať na zabezpečenie dôkazov
potrebných na zistenie, či zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania je reálnou zmluvou,

teda či došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo
odovzdaním „z ruky do ruky“. Ďalej mal zamerať súd dokazovanie na opakovaný výsluch žalovaného,
ktorý mal vysvetliť, prečo trval na ručnom dopísaní dodatku zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy, na
ktorej pravosť podpisov účastníkov bola osvedčená dňa 5. 3. 2002, podľa ktorého: „z dlžnej sumy
bude odrátaný podiel zo zisku z obchodov cez Eurospol s. r. o. Spišská Nová Ves, ako bolo vzájomne

dohodnuté po vzájomnom odsúhlasení“, keď podľa jeho vyjadrenia k reálnemu plneniu na základe
zmluvy (vo výške 670.000,- Sk) nikdy nemalo dôjsť a ani nedošlo, čo podľa jeho tvrdenia bolo zrejmé
obom stranám už pri podpise zmluvy.

V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci viedol ďalšie dokazovanie,
vypočul žalovaného dňa 13. 7. 2011, ktorý vo svojej účastníckej výpovedi podrobne popísal ako a z

akého dôvodu došlo k uzavretiu fiktívnej zmluvy o pôžičke a vychádzajúc zo záverov vyšetrovacieho
spisu a z doterajších účastníckych výpovedi a svedeckej výpovede svedka L. U. rozsudkom zo dňa
31. 10. 2011 žalobu zamietol ako nedôvodnú a určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému vzniknuté
trovy konania.Proti tomuto rozsudku podal opakovane žalobca odvolanie, prvostupňovému súdu vytýkal, že jeho
stanovisko je v rozpore s hmotným právom a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý na pojednávaní písomne aj ústne preukázal, že žalovanú sumu

žalovanému požičal, čo mal potvrdiť aj ďalší jeho svedok - brat L. U.. Namietal postup súdu, keď vypočul
žalovaného bez účasti žalobcu a jeho možnosti výpoveď konfrontovať. Namietal ďalej postup súdu v
časti, keď nepristúpil k tomu, aby žalovaný vysvetlil, prečo trval na ručnom dopísaní dodatku zmluvy o
poskytnutí zálohy, na ktorej pravosť podpisov bola osvedčená dňa 5. 3. 2002, podľa ktorého z dlžnej
sumy bude odrátaný podiel zo zisku z obchodov Eurospol, s. r. o. Spišská Nová Ves, ako bolo vzájomne

dohodnuté vo vzájomnom odsúhlasení, keď podľa žalovaného k reálnemu plneniu nemalo nikdy dôjsť,
čo bolo podľa neho zrejmé obom stranám už pri podpise. V závere vytýkal prvostupňovému súdu,
že pri hodnotení dôkazov, hodnoty zákonnosti a pravdivosti, prípadne vierohodnosti sa stotožnil len s
výpoveďou žalovaného, a to aj napriek jasnému dôkazu - písomnej zmluve o pôžičke. V závere poukázal
na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia - odovzdania pôžičky, a preto navrhoval
rozsudok tunajšieho súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň požadoval náhradu

vzniknutých trov konania.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10. 5. 2013 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a
vec bola vrátená na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu bolo vytknuté, že nevykonal dokazovanie
vyšetrovacím spisom v súlade s O.s.p., čím zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie. Za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností ohľadom poskytnutia finančnej sumy

670.000,- Sk bolo teda úlohou prvostupňového súdu prečítať podstatnú časť vyšetrovacieho spisu
OO PZ Poprad, alebo oboznámiť účastníkov s jeho obsahom. Ďalej mal prvostupňový súd za úlohu
starostlivo vyhodnotiť zmluvu o poskytnutí finančnej zálohy z 28. 3. 2001 a vec posúdiť podľa ustanovení
§ 657 Občianskeho zákonníka, pri hodnotení dôkazov postupovať tak, že pokiaľ žalovaný v konaní
tvrdil, že k odovzdaniu peňazí reálne nedošlo, dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenej ním tvrdenej

skutočnosti, ktorá je v jeho záujme, zaťažuje v konaní žalovaného a nie žalobcu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7. 10. 2013, ktorého sa osobne zúčastnil žalobca, jeho
právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Žalovaný bol predvolaný prostredníctvom Okresného
riaditeľstva PZ v Poprade, pričom podľa správy Obvodného oddelenia PZ v Levoči, ktorá bola súdu
doručená dňa 7. 10. 2013, bolo zistené, že žalovaný predvolanie na pojednávanie neprevzal z dôvodu,

že na adrese jeho trvalého pobytu sa tento nezdržiava, pričom polícii sa nepodarilo zistiť miesto jeho
pobytu ani od susedov. Právny zástupca žalovaného JUDr. Matej Okály na pojednávaní uviedol, že ani
jemu sa nepodarilo skontaktovať s jeho klientom, tento sa na ním uvedenej adrese nezdržiava, resp.
na tejto nepreberá písomnosti a on inú adresu prechodného pobytu žalovaného nepozná. Rozhodnutie
krajského súdu bolo žalovanému zo strany jeho právneho zástupcu zaslané na jeho emailovú adresu.

Na základe zisteného súd vo veci pojednával za neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v konaní zastúpený
právnym zástupcom.

V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd prečítal prítomným účastníkom
obsah vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-966/OEK-LE-2004 a doslovne prečítal účastníkom výpovede
ktoré sú uvedené pod bodmi 9 až 13 tohto spisu. Okrem doslovného oboznámenia s obsahom

týchto zápisníc prítomných účastníkov oboznámil aj s celkovým obsahom spisu. Ako žalobca, tak ani
žalovaný na tomto pojednávaní ďalšie návrhy na dokazovanie nepredniesli. Žalobca, ani jeho právny
zástupca nenavrhovali odročiť pojednávanie z dôvodu, aký uviedli v odvolaní, teda že nebola vykonaná
konfrontácia medzi ním a žalovaným, na vykonaní tohto dôkazu netrvali a tak isto právny zástupca
žalovaného nenavrhoval ďalšie dôkazy, preto súd podľa ustanovení § 120 ods. 4 O.s.p. dokazovanie

vyhlásil za ukončené.

Prevedeným dokazovaním (ktoré bolo vykonané už v minulosti, ešte pred jednotlivými zrušujúcimi
rozhodnutiami krajského súdu), výsluchom účastníkov konania, za použitia dôkazného vyšetrovacieho
spisu, dôkazných listín predložených žalobcom, a to zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy, výsluchom
svedka L. U., súd zistil tento skutkový stav:Účastníci konania podpísali zmluvu o poskytnutí finančnej zálohy, ktorú písomne vypracoval žalobca,
ku ktorej uzavretiu malo dôjsť dňa 28. 3. 2001 v Humennom, pričom podpisy účastníkov na zmluve boli
overené dňa 5. 3. 2002 na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Vojtku, notára v Humennom.

Žalobca v písomnom odôvodnení žaloby dňa 1. 2. 2005 uviedol, že sumu 670.000,- Sk odovzdal
žalovanému a on si ju prevzal priamo pri podpise zmluvy. Vo výpovedi dňa 27. 8. 2007 uviedol, že
peniaze vyplácal v bankovkách žalovanému, a to v dvoch až troch splátkach, alebo naraz. Presne si to
už nepamätá. Až po tomto vyplatení mu žalovaný podpísal zmluvu. Už pri tejto výpovedi súd poukazuje
na zjavný rozpor tvrdenia žalobcu, kde najprv uvádza, že peniaze si žalovaný prevzal pri podpise zmluvy,
a potom zase uvádza, že si ich mal prevziať pred podpisom zmluvy, resp. pred overením podpisov

zmluvy, trval na tvrdení, že k reálnemu odovzdaniu peňazí „z ruky do ruky“ došlo, čo žalovaný potvrdil
svojím podpisom na zmluve a následne jeho overením na notárskom úrade. Žalobca v tomto konaní,
ako aj v konaní, ktoré bolo vedené pred orgánmi činnými v trestnom konaní, nepreukázal, z akého zdroja
pochádzali peniaze vo výške 670.000,- Sk, ktoré mal žalovanému zapožičať.

Svedok L. U. na pojednávaní dňa 17.10.2009 vypovedal, že v marci 2001 bol prítomný v hoteli Sekon

v Humennom. V tom roku on aj jeho brat, teda V. U., spoločne so žalovaným A. W. obchodovali s
drevom. Chodili po urbároch na území Slovenskej republiky, skupovali od nich drevo a prostredníctvom
firmy Eurospol so sídlom v Spišskej Novej Vsi drevo nakladali v Humennom na vlakové kontajnery a
následne odpredali v Nemecku. Žalovaný zohrával v tomto období úlohu sprostredkovateľa a v tom čase
bol zamestnancom firmy Eurospol. V súvislosti s týmito obchodmi veľakrát žalovaný priniesol z firmy

Eurospol peniaze, ktoré im odovzdával alebo naopak preberal od nich peniaze pre jednotlivé urbáre. Nie
vždy, keď s takýmito peniazmi za obchody s drevom disponoval, si navzájom vystavovali pokladničné
bloky, ale tieto sa vypisovali aj neskôr, ale obyčajne ešte v ten istý deň. Svedok ďalej uviedol, že v
marci 2001, teda v deň, keď mal byť prítomný pri odovzdávaní a preberaní peňazí, pôžička, ktorú jeho
brat dával žalovanému, nemala súvis s obchodnými kontraktmi. Z rozhovorov so žalovaným ešte z

predošlého obdobia svedok vydedukoval, že A. W. si chcel zapožičať peniaze súkromne. Vtedy, keď mal
byť prítomný pri spisovaní zmluvy o pôžičke, si účastníci tejto zmluvy, teda žalobca a žalovaný, napísali
takú výšku sumy, o ktorej bolo povedané, že časť z nej bola vyplatená už predtým. Svedok nevedel
vypovedať, akú časť peňazí v ten deň vyplatil žalobca žalovanému, ale malo ísť o takú sumu, ktorá by
tvorila súčet výslednej sumy, napísanej v zmluve. Svedok vypovedal, že videl pri stole, ako jeho brat

dáva peniaze A. W., avšak nevedel povedať koľko a o aké bankovky sa jednalo. Dodal, že išlo o peniaze
jeho brata a že to nemali byť peniaze za nákup dreva.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného, či bola zmluva podpisovaná v ten deň, akým je dátumovaná,
svedok vypovedal, že nečítal zmluvu, ale že sa podpisovala v ten deň, že zmluvu pripravoval písomne
asi jeho brat, že možno mohli byť požičané žalovanému aj jeho peniaze. V závere vypovedal, že mohlo

to byť teda tak, že brat, teda žalobca, požičal peniaze z ich spoločného obchodu, takže mohli byť v tej
sume zakomponované aj jeho peniaze.

Súd sa oboznámil s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Úrad justičnej a
kriminálnej polície, vysunuté pracovisko Levoča, ČVS:ORP-966/OEK-LE-2004. Z jeho obsahu zistil, že
v predmetnej veci bolo podľa § 160 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie za trestný čin sprenevery

podľa § 248 ods. 1, ods.4 písm.c/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ
tým, že dňa 28.3.2001 v Humennom podpísal V. U. zmluvu o poskytnutí finančnej zálohy na nákup
drevnej hmoty vo výške 670.000,- Sk a zaviazal sa, že do 31.12.2001 mu dodá drevnú hmotu v uvedenej
sume. Ak nie, tak že poskytnuté finančné prostriedky vráti do 31.1.2003, čo však neurobil, čím svojim
konaním spôsobil škodu V. U. v čiastke 670 000,- Sk. Následne uznesením zo dňa 16.3.2004 podľa §

163 ods. 1 Tr. poriadku príslušné OR PZ stíhalo A. W.Č. ako obvineného za trestný čin sprenevery podľa
§ 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona. V rámci predmetného konania boli vykonané podrobné
výsluchy účastníkov konania a nimi navrhnutých svedkov. Zo zápisnice o výsluchu obvineného, v tomto
konaní žalovaného A. W., súd zistil, že tento vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu o poskytnutí finančnej
zálohy podpísal V. U., aby mu kryl chrbát, pričom táto zmluva bola podpísaná fiktívne v súvislosti s

obchodovaním, ktoré rozbehol s V. U. v roku 2000. Obchodovanie spočívalo v tom, že A. W. cez firmuEurospol s.r.o., ul. Zimná 71 v Spišskej Novej Vsi nakúpil od jeho brata L. U. drevnú hmotu a predal ju
odberateľovi s tým, že zisk z rozdielu nákup - predaj si delili na 3 čiastky. V závere svojej výpovede A.
W. uviedol, že na základe zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy zo dňa 28.3.2001, ktorú on podpísal,

sumu vo výške 670 000,- Sk nikdy neprevzal. Išlo teda len o fiktívnu zmluvu.

Podľa uznesenia OR PZ v Poprade ČVS: ORP 966/OEK-PP-2004 zo dňa 14.6.2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.6.2005, súd vzal za preukázané, že trestné stíhanie obvineného
A. W. bolo podľa § 172 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavené, nakoľko skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení predmetného uznesenia, ktoré obsahuje

podrobný popis udalostí spojených s podpísaním predmetnej zmluvy, sa na strane 4 uvádza, že v
priebehu vyšetrovania bolo zistené, že doklad o prevzatí finančnej zálohy okrem zmluvy o poskytnutí
finančnej zálohy neexistuje a nie sú ani svedkovia prevzatia zálohy. Nebol zistený pôvod tejto hotovosti,
ktorá mala tvoriť zálohu.

Zo záverov, ktoré vyplynuli pri vyšetrovaní trestného činu sprenevery, súd vzal za preukázané, že v
predmetnej veci bolo políciou vykonané podrobné vyšetrovanie, vypočúvanie jednotlivých svedkov a

na základe takto dôsledne vedeného vyšetrovania boli urobené závery (viď odôvodnenie záverečného
uznesenia o zastavení trestného stíhania), že okrem zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy neexistuje
doklad o prevzatí finančnej zálohy, svedkovia prevzatia zálohy a nebol zistený pôvod hotovosti, ktorá
mala tvoriť zálohu.

Súd porovnal výpoveď svedka L. U. pred súdom a jeho výpoveď uvedenú v zápisnici o výsluchu svedka

zo dňa 21.4.2004 na OR PZ v Humennom, ktorá bola použitá vo vyšetrovacom spise OR PZ v Poprade
ČVS: ORP-966/OEK-LE-2004, kde svedok vypovedal, že jemu osobne A. W. nič nedlhuje. Ďalej uviedol,
že má vedomosť o tom, že žalovaný dlhuje bratovi sumu 670 000,- Sk, kde však opäť dodáva, že v tejto
čiastke boli spoločné peniaze jeho a jeho brata, ale v akom pomere, to sa nedá určiť. Ďalej vo výpovedi
uviedol, že predmetnú sumu, teda sumu 670 000,- Sk, brat V. mal dať A. W., pričom on pritom nebol.

Ale vie, že u notára mali niečo podpisovať, on to nevidel, ani sa o to nestaral.

V závere dodal, že A.H. W. mu zo zapožičaných peňazí nič nedal a nezakúpil ani drevo.

Žalovaný v účastníckej výpovedi dňa 28.10.2009, ktorého súd vypočul mimo pojednávania, nakoľko
tento sa pojednávania nemohol zúčastňovať z dôvodu výkonu práce v zahraničí, uviedol, že zotrváva na
svojich výpovediach, ktoré boli použité v rámci vyšetrovania pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Opakovane uviedol, že zmluva o poskytnutí finančnej zálohy, ktorú predložil žalobca súdu ako písomný
dôkaz,dátumovanádňom28.3.2001anaktorejsúnotárskyoverenépodpisy5.3.2002,bolalenfiktívnym
právnym úkonom. Už napísanú ju priniesol žalobca pri stretnutí v kaviarni Amadeus v meste Humennom.
Žalovaný uviedol, že túto zmluvu priniesol žalobca nie v roku 2001 ale až v roku 2002. Takže aj dátum bol
len fiktívny. K podpísaniu a overeniu podpisov na tejto zmluve malo dôjsť v období, keď obchody s firmou

Eurospol s.r.o. v SNV sa zhoršili, nakoľko došlo k úmrtiu pána I. X., teda majiteľa firmy Eurospol. Žalobca
mu mal vtedy povedať, že má finančné problémy s bratrancom, ktorému dlhuje asi 200 000,- Sk. Nakoľko
pred bratrancom sa vyhovoril, že nemá peniaze, lebo ich dal žalovanému, preto ho žalobca požiadal,
aby pristúpil k podpísaniu ním vypracovanej fiktívnej zmluvy, aby sa mohol takto pred bratrancom kryť.
V tom čase mali so žalovaným veľmi dobré vzťahy, a preto žalovaný požiadavke žalobcu vyhovel a

zmluvu podpísal. Nedomyslel však riziko a dôsledky svojho úkonu. Následne na jeho žiadosť zašiel
so žalobcom aj k notárovi, aby overil podpisy na fiktívnej zmluve. K výpovedi svedka L. U. žalovaný
uviedol, že nestotožňuje sa s jeho tvrdením, že by on mal od žalobcu prevziať peniaze na súkromné
účely. Na toto nemal dôvod, navyše žalobca nikdy takýmto množstvom peňazí nedisponoval. Žalovaný
odovzdával peniaze súvisiace s predajom dreva V. U., ktorý mal na predmetnú činnosť živnostenské

oprávnenie a občas mu peniaze odovzdával aj sprostredkovane cez L. U.. Fiktívna zmluva o poskytnutí
finančnej zálohy mala byť jediným dokladom, ktorý podpisoval priamo V. U..

Predmetom ďalšieho dokazovania bol výsluch žalovaného, ktorý mal vysvetliť, prečo trval na ručnom
dopísaní dodatku zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy, na ktorej pravosť podpisov účastníkov bola
osvedčená dňa 5. 3. 2002. K tomuto žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 3. 2011 uviedol, že priosvedčovaní podpisov na zmluve u notára, keď si bol vedomý, že sa jedná o fiktívnu zmluvu, ktorou sa
potreboval kryť žalobca pred svojím veriteľom - bratrancom, právnikom, potom, čo si zmluvu prečítal,
tesne pred jej podpisom ho napadlo, že keby k niečomu došlo, nebude mať on nič v rukách. Preto trval na

doplnenízmluvyanadopísanítohtododatku.Fiktívnuzmluvupodpísalztohodôvodu,žechcelžalobcovi
pomôcť, nakoľko v tom čase poznal okolnosti, za ktorých si požičal peniaze žalobca. K tomu uviedol, že
V. U. požičal 200.000,- Sk na nákup dreva, pričom nemal prostriedky na vrátenie týchto peňazí, a preto
aby zdôvodnil svojim veriteľom, prečo peniaze nevracia, oznámil im, že peniaze požičal žalovanému.
Na tento účel mala slúžiť fiktívna zmluva. Nakoľko žalobcom zapožičané peniaze boli dohodnuté na 10

%-tný úrok mesačne, dlh sa vyšplhal na takú sumu, ktorú uviedol žalobca do fiktívnej zmluvy.

K uvedeným okolnostiam súd vypočul žalovaného v účastníckom výsluchu dňa 7. 7. 2011, kedy tento
uviedol, že V. U. nie je nič dlžný, celá vec je vykonštruovaná a žaloba je účelová. Zopakoval, že fiktívnu
zmluvu podpísal 5. 3. 2002, kedy ich podpisy boli osvedčené u notára, pričom ústne sa dohodli, že ak
žalobca peniaze zarobí, nakoľko sa črtal dobrý obchod s fabrikou v Starej Ľubovni, tak žalobca z tejto
provízie svojmu veriteľovi peniaze vráti a písomná fiktívna zmluva bude zlikvidovaná, resp. že žalobca

ju roztrhá. Žalovaný týmto slovám žalobcu veril, nakoľko boli v tom čase priatelia. Keď potom žalobca
podal naňho trestné oznámenie na políciu a žalovaný sa ho pýtal, prečo to robí, ten mu odpovedal,
že on to urobiť musí, že sa predmetnou žalobou kryje, nakoľko je ohrozovaný na zdraví a na živote. K
výpovedi svedka L. U. vysvetlil súdu, že pri obchodoch s drevom nikdy nepreberal peniaze od L. U.,
alebo jeho brata V. U., lebo v rámci ich obchodov s drevom na to nebol dôvod. Práve naopak, vždy on

vyplácal peniaze im, nakoľko L. U. predával drevnú guľatinu firme Eurospol a táto firma prostredníctvom
žalovaného mu za to vyplácala peniaze. Z tohto obchodu on mal provízie. Pri obchodoch spolupracoval
L. U. aj s bratom V. U., ktorý však živnosť nemal. Robil to len ako tichý spoločník.

Kokolnostiamnapísaniadodatkudozmluvyvysvetlil,žepredmetnúzmluvuoposkytnutífinančnejzálohy
a všetky okolnosti s tým spojené zrealizoval a zmluvu vypracoval V. U.. Pri príchode k notárovi on

predložil žalovanému dva exempláre tejto zmluvy, pričom jeden exemplár odovzdal žalovanému. Ten po
prečítaní textu zmluvy mu povedal, že chce sa poistiť aj on, aby niekto iný v budúcnosti od neho nežiadal
vrátenie peňazí, a preto tam dopísal ten text, teda dodatok, že „z dlžnej sumy bude odrátaný podiel zo
zisku z obchodov cez Eurospol s. r. o. Spišská Nová Ves, ako bolo vzájomne dohodnuté po vzájomnom
odsúhlasení.“ Žalobca mu na to povedal, že tento dodatok nemôže byť napísaný na jeho exemplári

zmluvy, lebo jemu by jeho veriteľ neuveril, že tieto peniaze on v skutočnosti žalovanému požičal, a preto
savzáveredohodli,žetentododatoksidopíšedo zmluvyibažalovaný.Následnepotejtodohodesiteda
na oboch zmluvách, pričom jedna bola bez dodatku, osvedčili podpisy. Pracovníčka notárstva text týchto
zmlúv neporovnávala, teda nekontrolovala, či sú rovnakého znenia, nakoľko osvedčovala iba pravosť
ich podpisov. Poukázal aj na nezrovnalosť výpovede V. U. v trestnom konaní, kedy tento uviedol, že si

nepamätá, či pri vyplácaní peňazí boli len oni dvaja, ale už v tomto občianskoprávnom konaní uviedol,
že pri vyplácaní bol jeho brat L.. Tu poukázal na to, že takáto výpoveď žalobcu je vykonštruovaná a že
svedok L. U. klame, keď tvrdí, že pri vyplácaní peňazí bol. Žalovaný v závere uviedol, že v rokoch 2001
až 2003 sa mu v podnikaní darilo, žil v podnájme v rodinnom dome u svokrovcov, mal vtedy maloletých
synov A., nar. v roku XXXX a syna O., nar. v roku XXXX. Mesačne zarobil od 20.000,- do 100.000,- Sk,

a teda nebol odkázaný na pôžičku od žalobcu, ani od kohokoľvek iného.

Neprítomnosťou žalovaného nebolo možné na súde zopakovať konfrontáciu medzi účastníkmi, nakoľko
žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, ani napriek opakovaným predvolaniam súdu.
Svoju neprítomnosť opakovane ospravedlňoval pracovnými povinnosťami v zahraničí, o čom však
súdu nepredložil žiadne písomné dôkazy. K žalobe sa vyjadril len v účastníckych výpovediach

(mimo pojednávania) dňa 28. 10. 2009 a 7. 7. 2011. Nakoľko obaja účastníci konania trvali na
svojich výpovediach, súd sa opakovane oboznámil so zápisnicou predmetného vyšetrovacieho spisu
obsahujúcou konfrontáciu medzi V. U. V. A. W., ktorý dôkaz v tomto konaní pri konečnom hodnotení
skutkového stavu (okrem ďalších, vyššie popísaných) použil a naň v tomto konaní odkazuje.

Podľa § 37 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.

Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva

o poskytnutí finančnej zálohy, na základe ktorej žalovaný prevzal od žalobcu sumu 670.000,- Sk, podľa
textu zmluvy ako zálohu na nákup drevnej hmoty. Žalobca nárok v tomto konaní opiera o tento právny
úkon, ktorého, ako z dokazovania vyplýva, neplatnosť nenapadla ani jedna strana samostatnou žalobou.
Nakoľko žalovaný popieral, žeby na základe tejto písomnej zmluvy malo dôjsť k reálnej výplate požičanej
sumy a jej prevzatiu, súd sa okrem tejto skutočnosti prejudicionálne zaoberal otázkou, či predmetný

právny úkon je platný a účinný. Obaja účastníci konania zhodne vypovedali, že zmluva bola napísaná
žalobcomvčastitextupísanéhostrojom,textpísanýrukoudopísalžalovaný.Obajaúčastnícitútozmluvu
podpísali a podpisy boli overené Notárskym úradom JUDr. L. Vojtku v Humennom. Takýto právny úkon
je zo zákona platný a účinný.

Právny zástupca žalovaného namietal platnosť tejto zmluvy v časti, kde je uvedený text v bode 4., podľa

ktorého sa zmluvné strany dohodli, že súhlasia s tým, aby pri podpise tejto zmluvy, ako aj pri preberaní
finančných prostriedkov boli prítomní dvaja nestranní svedkovia, ktorí túto skutočnosť potvrdzujú svojimi
podpismi. Z dokazovania jasne vyplynulo, že k realizácii tejto časti zmluvy nedošlo, a preto je zmluva
v tejto časti neplatná a neúčinná, nakoľko pri podpise zmluvy a odovzdávaní peňazí neboli prítomní
dvaja svedkovia a samotná zmluva nie je dvomi svedkami podpísaná. Táto skutočnosť však nezakladá

neplatnosť ďalšej časti zmluvy o pôžičke, čiže zmluva o pôžičke je neplatná len čiastočne a nezakladá
neplatnosť celého právneho úkonu.

Ako vyplýva zo záverov policajného vyšetrovania (prípravného konania) a z účastníckej výpovede
žalovaného, účastníci mali vyhotovené dve zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy, na ktorých sú overené
podpisy dňom 5. 3. 2002, avšak jedna z nich obsahuje dopísaný text v bode 3.1. Žalovaný k tomu

vypovedal, že on sám pri overovaní podpisov na zmluvách tento text dopísal z dôvodov, ako bolo
už vyššie uvedené. Žalobca k tomu vypovedal, že on o tomto úkone žalovaného nevedel. Žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by súdu preukázal opak tvrdenia žalobcu. Takže v závere s poukazom
na vyššie citované zákonné ustanovenia súd túto časť rukou dopísaného textu zmluvy o poskytnutí
finančnejzálohyhodnotíakoprávnyúkonvtejtočastineplatný,zktoréhotedanevyplývajúžiadneprávne

účinky.

Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť predovšetkým z toho dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálnym
kontraktom, pri ktorom musí dôjsť k faktickému odovzdaniu poskytnutých finančných prostriedkov,
pričom v danom prípade žalobca toto nepreukázal. Súd je pri hodnotení takéhoto dôkazu v danom spore
viazaný stanoviskom vyjadreným v zrušujúcom uznesení krajským súdom zo dňa 10. 5. 2013, kde sa

okrem iného s poukazom na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka uvádza, že ak žalovaný tvrdí,
že k odovzdaniu peňazí reálne nedošlo, dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenej žalovaným tvrdenej
skutočnosti(ktorájevjehozáujme)zaťažujevkonanížalovanéhoaniežalobcu.Súdsastýmtonázorom
v celom rozsahu stotožňuje a pri záverečnom hodnotení dôkazov a rozhodnutí vo veci predovšetkým
na tento záver odkazuje.Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný od roku 2005, teda od podania žaloby na Okresný súd
Poprad až do posledného pojednávania súdu nepredložil, resp. ani len nenaznačil spôsob dokazovania,
akým by chcel súdu preukázať, že predmetná zmluva bola len fiktívnym právnym úkonom. Je pravdou,

že pri predošlých rozhodnutiach súd jeho tvrdeniu spočiatku uveril, nakoľko jeho výpoveď týkajúca
sa spôsobu obchodovania medzi ním a V. U. a jeho bratom L. U., a udalosťami, ktoré sa v rokoch
2001 až 2003 udiali, mali logický súvis. Z jeho výpovede hlavne v prípravnom konaní (č. l. 23 až 25
vyšetrovacieho spisu) súd vzal za preukázané, že ako on, tak aj žalobca vykonávali sprostredkovateľov
pri kúpe a odpredaji dreva pre firmu Eurospol, pričom v tomto konaní nebolo preukázané, žeby mal

žalobca pre výkon takejto činnosti živnostenské oprávnenie. Súdu sa javí, že túto činnosť vykonával ako
tichý spoločník brata L. a peňažné prostriedky, ktoré si navzájom v súvislosti s týmto obchodom účastníci
odovzdávali, neboli preberané zákonným spôsobom, teda bez faktúr a príjmových pokladničných
dokladov. Za takejto situácie súdu bolo skutočne ťažko zhodnotiť, či je pravdivá výpoveď žalobcu alebo
žalovaného. Navyše, ako vyplýva z výpovedí svedkov z prípravného konania (O. X., L.. M. S., O.
W. V. Š. Y.), žalovaný nebol zamestnancom spoločnosti Eurospol, s. r. o. Spišská Nová Ves, nebol

konateľom, ani spoločníkom, avšak pre túto spoločnosť zabezpečoval nákup dreva, zrejme na základe
ústnych dojednaní s bývalým konateľom I. X.. Za týmto účelom od spoločnosti preberal zálohy, ktoré
nie vždy a nie v plnej miere zúčtoval. Takto pri účtovnej uzávierke v roku 2001 boli nezúčtované
zálohy prevzaté A. W. vo výške 1.011.399,- Sk. Nakoľko však spoločnosť obchodovala aj na Ukrajine
a ukrajinskí dodávatelia nevystavovali doklady o prevzatí finančných platieb, bývalý konateľ spoločnosti

žiadne právne kroky voči A. W. nevykonal. Podobným spôsobom pri obchodovaní postupoval aj žalobca
V. U., nakoľko tento priamo vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval pre brata L. U. a on nebol priamo
konateľom obchodnej spoločnosti. Obaja účastníci zhodne vypovedali, že pri obchodných ziskoch sa
delili s L. U. na tretiny.

Vyššie popísané výsledky vyšetrovacieho dokazovania súd v tomto konaní nepoužil ako priamy dôkaz,

avšak ovplyvnili konečné rozhodnutie súdu vo veci samej.

Súd sa oboznámil s ďalším dôkazným spisom tunajšieho okresného súdu pod č. k. 8C 32/2005, v
ktorom konaní bolo rozvedené manželstvo A. W. V. O.. S. W., pričom rozsudok o rozvode nadobudol
právoplatnosť dňa 4. 7. 2005. Bývalá manželka žalovaného v odôvodnení žalobného návrhu v tomto
konaní uviedla, že rozpory medzi manželmi nastali potom, ako žalovaný začal podnikať a ona zistila, že

má množstvo dlžôb. Jeho veritelia častokrát žiadali vrátenie finančných pôžičiek aj od nej. Tieto si však
zapožičiaval jej manžel. Tento opustil spoločnú domácnosť v júli 2003, odišiel za prácou do zahraničia.
Nezúčastnil sa ani rozvodového pojednávania a z odôvodnenia rozvodového rozsudku nevyplýva, žeby
žalovanýtvrdeniamanželkyojehodlhochpopieral.Vychádzajúczvýsledkovdokazovaniavrozvodovom
konaní súd vzal za preukázané, že žalobca hovoril pravdu, keď vo svojich výpovediach opakovane tvrdil,

že žalovaný mal v čase, keď mu on požičiaval peniaze, finančné problémy a naopak nebola pravdivá
výpoveď žalovaného, ktorý v účastníckej výpovedi zo dňa 7. 7. 2011 (čl. 238 spisu) na otázku súdu, aké
mal majetkové a finančné pomery v rokoch 2001 až 2003, odpovedal, že sa mu darilo a nebol odkázaný
na pôžičku.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný

trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Prinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokovplnenieprimeranéhoväčšiehomnožstvaalebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.Z vyššie popísaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou a k jej platnému uzavretiu zákon vyžaduje nielen dohodu strán o predmete pôžičky a o čase
jej vrátenia, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Nakoľko z

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pri odovzdávaní peňazí (z rúk do rúk žalobcom žalovanému)
nebol prítomný žiaden dôveryhodný svedok (svedok L. U. vo vyšetrovacom konaní jasne vypovedal, že
pri preberaní peňazí nebol), súd takto pri posudzovaní otázky, či k reálnej výplate peňazí došlo, musel
vychádzať len z dôkazov, ktoré boli k tejto skutočnosti predložené, teda z platnej a účinnej písomnej
zmluvy. V bode 4. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že s obsahom zmluvy sa dôkladne

oboznámili a svojím podpisom (následne overeným u notára) potvrdili, že táto zmluva je prejavom
ich slobodnej a vážnej vôle a dohodli sa na nej bez fyzického a psychického nátlaku tretej osoby.
Žalovaný dôkaz o tom, že k reálnemu vyplateniu finančných prostriedkov nedošlo, súdu nepredložil
a jeho opakované tvrdenie o tom, že žiadne peniaze neprevzal, nepostačovalo na to, aby súd mohol
konštatovať, že uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že peniaze od žalobcu neprevzal a následne
teda že písomná zmluva bola len fiktívna.

Z dokazovania je zrejmé, že ani jeden z účastníkov súdu nepredložil faktúru, príjmový pokladničný
doklad, alebo iný dôkaz o odovzdaní a prevzatí peňazí, avšak táto skutočnosť nezakladá neplatnosť
predmetnej písomnej zmluvy a nie je dôvodom na konštatovanie, že k reálnemu odovzdaniu peňazí v
skutočnosti nedošlo.

K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že zmluva má byť neplatná z toho dôvodu, že bola uzavretá dňa 28.

3. 2001 a podpisy na nej boli overené 5. 3. 2002, súd uvádza len toľko, že predmetná zmluva o pôžičke
by bola platná a účinná aj bez overenia podpisov účastníkov konania, takže rozdiel dátumov podpisu
a overenia nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti predmetného právneho úkonu. Navyše žalobca
logicky zdôvodnil tento krok, čo uviedol aj vo výpovedi v prípravnom konaní, že žalovaný mu peniaze
nemienil vrátiť, a preto si chcel predmetnú zmluvu takto právne zabezpečiť. Na druhej strane žalovaný

logicky nezdôvodnil, prečo k takémuto úkonu pristúpil. Jeho tvrdenie, že to bola len jeho dobrá vôľa, je
pre hodnotenie daného prípadu irelevantné.

Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal pôvod
peňazí. Súd má zato, že táto otázka bola dôležitá pri zisťovaní, či sa jedná o trestný čin sprenevery
tak, ako vyplýva z dôkazného vyšetrovacieho spisu. Pre hodnotenie, či zmluva o pôžičke je platná a

účinná, táto skutočnosť nie je podstatná. Samozrejme, že ku konečnému posúdeniu veci by to bol dôkaz
v prospech žalobcu, keby tento preukázal pôvod peňazí, čím by podporne súd presvedčil o tvrdení,
že peniaze reálne vyplatil. V danom prípade súd vychádzal z výpovede žalobcu a jeho brata L. U.,
ktorý potvrdil, že brat obchodoval spolu s ním, a teda mal k dispozícií častejšie väčší obnos peňazí
pre účely obchodovania s drevom, čo vo svojich výpovediach uvádzal aj žalovaný. Súd z uvedeného

vydedukoval, že pôvod peňazí vyplýval z predmetnej činnosti žalobcu, ktorý bol „tichým spoločníkom“
pri sprostredkovaní obchodov s drevom.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd po zistení, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu platného a účinného právneho úkonu - zmluve o pôžičke a po preukázaní, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že k odovzdaniu peňazí zo strany žalobcu reálne nedošlo,

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa bodu 3. predmetnej zmluvy o poskytnutí finančnej zálohy žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi
finančné prostriedky do 31. 1. 2002. Nakoľko k vráteniu peňazí nepristúpil, dostal sa takto do omeškania,
a preto súd žalobcovi priznal podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení ním požadovaný zákonný

úrok z omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti pôžičky, teda odo dňa 1. 2. 2002. Podľa §
3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného k 1. 2. 2002 výška úrokov z omeškania
bola vypočítavaná ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. K predmetnému dátumu bola výška diskontnej sadzby NBS 7,75 %, takže
jej dvojnásobok k prvému dňu omeškania je vo výške 15,50 %, pričom žalobca požadoval 10 % zo

žalovanej sumy, čo je v súlade s predmetným zákonným predpisom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech ich náhradu. Zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 5.345,85 eur na účet JUDr. Ľubomíra Hudáka, advokáta so sídlom v Humennom podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 12 úkonov po 386,74 eur (príprava a
prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, 4x účasť

na pojednávaní v dňoch 27. 8. 2007, 7. 10. 2009, 8. 6. 2011, 7. 10. 2013, podanie návrhu na vykonanie
dokazovania dňa 8. 10. 2007, 3x podanie odvolania 22. 1. 2008, 8. 1. 2010 a 23. 12. 2011, podanie
vyjadrenia k meritu veci dňa 3. 10. 2011) + 3x 4,97 eur, 2x 5,90 eur, 1x 6,30 eur, 1x 6,95 eur, 1x 7,21 eur,
3x 7,63 eur, 1x 7,81 eur - režijný paušál - spolu 77,87 eur + náhrada za stratu času vo výške 372,- eur
pri účasti na pojednávaniach dňa 27. 8. 2007 za 8 začatých polhodín - 8x 9,85 eur, dňa 7. 10. 2009 - 8x

11,59 eur, dňa 8. 6. 2011 8x 12,35 eur, dňa 7. 10. 2013 - 8x 12,71 eur + cestovné pri použití osobného
motorovéhovozidlaprávnehozástupcupricestáchnapojednávaniazHumennéhodoSpišskejNovejVsi
a späť spolu vo výške 255,104 eur pri priemernej spotrebe 5 l x cena nafty. Trovy právneho zastúpenia
sú teda spolu vo výške 5.345,85.

Nakoľko žalobca bol v tomto konaní podľa § 138 ods. 1 O.s.p. od súdnych poplatkov oslobodený, a

žalovaný bol v konaní neúspešný, súd mu určil povinnosť za použitia ustanovení § 148 ods. 1 O.s.p.
zaplatiť trovy štátu - náhradu súdneho poplatku voči štátu vo výške 1.332,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.