Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/35/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107205188
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3107205188.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky O. N.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom K., S. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Dašou Taschovou,
advokátkou, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 1 proti odporcom 1) Z. S., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, bytom Y. Y., N. XXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK,
advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO 36 416 525, 2) A. N. poisťovňa, a.s., so sídlom
X. cesta X/A, G., F. XX XXX XXX, právne zastúpenému SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Špitálska 25,
Bratislava, IČO 47 235 616, o zaplatenie 6 813,16 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca 1) j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 10 127,50 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 4 058,57 eur od 15.2.2012 do zaplatenia a spolu s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1 378,59 eur od 4.6.2013 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh voči odporcovi 1) z a m i e t a.

III. Voči odporcovi 2) sa návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

IV. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia náhrady škody. Uviedla, že Trestným
rozkazom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2006, bol odporca 1) uznaný za
vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke, keď
dňa 27.7.2005 v čase o 19.15 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo, pričom pri odbočovaní vľavo
nedal prednosť motorovému vozidlu, ktoré riadila navrhovateľka, v dôsledku čoho došlo ku zrážke.
Navrhovateľka pri tejto zrážke utrpela zlomeninu pravej päty a pravého kolena s posunom. Odporca
1) bol uvedeným trestným rozkazom zaviazaný aj na zaplatenie bolestného v sume 72 795,- Sk, t.j.

2 416,35 eur. Táto suma bola navrhovateľke riadne uhradená.

V dôsledku zranení, ktoré navrhovateľka pri dopravnej nehode utrpela, jej vznikla škoda, ktorú
predstavovali náklady spojené s liečbou, a to náklady na lieky v sume 179,34 eur, náklady na
ortopedicképomôcky,zdravotnúobuvvovýške106,50eur, kúpeľnúliečbuvovýške654,42eur,dopravu
k lekárovi a na rehabilitácie v sume 101,64 eur, na odmenu p. H., ktorá sa o navrhovateľku starala, v
sume 2 168,89 eur. Ďalej navrhovateľka žiadala zaplatenie straty na zárobku vo výške 927,70 eur a

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s jej zvýšením o 50 %, čo celkovo predstavuje
sumu 5 437,16 eur (390 bodov x 280,- Sk). Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu 2) odvodzovala
zo skutočnosti, že tento je poisťovateľom odporcu 1).Odporca 1) s návrhom nesúhlasil. Odporca 2) poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka bola už pred
úrazom, ktorý utrpela v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 27.7.2005 uznaná za čiastočne invalidnú.
Z uvedeného dôvodu je potrebné porovnať zdravotný stav navrhovateľky pred nehodou a po nehode.

Neskôr namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu.

Uznesením č.k. 16C/35/2007-222 zo dňa 15.11.2012 bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia konanie
v časti o zaplatenie sumy 6 464,40 eur zastavené. Týmto došlo k zastaveniu konania v časti návrhu,
ktorým navrhovateľka žiadala úhradu vecnej škody v sume 3 279,30 eur, náhrady straty na zárobku v

sume 927,70 eur a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2 257,40 eur.
Súčasnebolapripustenázmenanávrhutak,žepopridoterajšíchnárokochnavrhovateľkažiadalazaplatiť
aj bolestné podľa lekárskeho posudku zo dňa 26.1.2010 v celkovej sume 2 169 eur (150 bodov x 14,46
eur). Takto navrhovateľka žiadala, aby boli odporcovia 1,2 zaviazaní zaplatiť jej sumu 6 813,16 eur spolu
s 8,5 ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 437,16 eur od 20.12.2007 do zaplatenia. Predmetom
konania po tomto čiastočnom zastavení a pripustení zmeny návrhu bolo zaplatenie základnej náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia, jej mimoriadne zvýšenie a náhrada bolestného, ktorá vznikla v
súvislosti s operačným zákrokom vykonaným v roku 2009.

Uznesením č.k. 16C/35/2007-338 zo dňa 10.6.2013 bolo pripustené ďalšie rozšírenie návrhu tak, že
navrhovateľka popri bolestnom za operačný zákrok vykonaný v roku 2009 žiada aj ďalšie bolestné za

tento zákrok v sume 433,80 eur. Ďalej tak, že navrhovateľka popri náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia žiada aj ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 151,80 eur a jej
zvýšenie v sume 2 075,90 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu 1), oboznámením obsahu listín

predložených účastníkmi, trestného rozkazu OS Trenčín sp. zn. 5T 160/2005, znaleckého posudku
vypracovaného v trestnom konaní S.. G., zápisníc o výsluchu navrhovateľky a odporcu v trestnom
konaní, nariadením znaleckého dokazovania, výsluchom znalca a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T 160/2005 bolo zistené, že odporca 1) bol uznaný

za vinného na tom skutkovom základe, že dňa 27.7.2005 v čase o 19.15 hod. viedol ako vodič
osobné morové vozidlo zn. Audi A6, MPZ „I“ EČV U. XXXSR, pri odbočovaní vľavo nedal prednosť
v jazde protijazdiacemu osobnému motorovému vozidlu zn. VAZ 2101, EČV IL XXXAI, ktoré riadila
navrhovateľka, v dôsledku čoho došlo ku zrážke týchto vozidiel. Navrhovateľka utrpela zlomeniu pravej
päty a pravého kolena s posunom. Odporca 1) bol okrem iného zaviazaný nahradiť navrhovateľke škodu

v sume 72 795,- Sk, t.j. 2 416,35 eur.

Zo znaleckého posudku zo dňa 31.8.2005, ktorý bol vypracovaný S.. X. G. pre potreby trestného
konania vyplynulo, že navrhovateľka v dôsledku úrazu utrpela zlomeninu kĺbového hrbolu (kondylu)
píšťaly vpravo, zlomeniu pätnej kosti vpravo. Zlomenina kĺbového hrolu bola komplikovaná, s posunutím

kostných úlomkov a vyžadovala si operačné riešenie, pri ktorom bol navrhovateľke aplikovaný kostný
štep z lopaty bedrovej kosti. Zlomenia pätnej kosti bola bez posunutia kostných úlomkov. Po operačnom
zákroku mala celú pravú dolnú končatinu imobilizovanú v sadrovej fixácii. Predpoklad doby fixácie bol
určenýna8týždňovatrvaniacelkovéhoobmedzeniaobvykléhospôsobuživotana 6mesiacov,
s predpokladom zanechania trvalých funkčných následkov. Súčasne bolo ohodnotené bolestné na 230

bodov.

S.. V. N. v lekárskom posudku zo dňa 13.12.2007 ohodnotil bolestné podľa položiek 195b, 206c na 175
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položiek 396a, 398, 410a, 412b) na celkovo 390
bodov. Tento lekár potom v posudku zo dňa 26.1.2010 ohodnotil bolestné za opakovaný operačný výkon

vykonaný počas hospitalizácie 6.5.2009 - 17.5.2009 za položku 195b na 150 bodov.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že pred nehodou bola v podstate zdravá, celý život pracovala
ako čašníčka. V roku 1995 bola uznaná za čiastočne invalidnú v dôsledku detskej mozgovej obrny,
čiastočne dopadala na pravú nohu a v pravej ruke mala horší hmat. Podľa jej tvrdenia ju uvedené

poškodenie zdravia výraznejšie neobmedzovalo. Naopak následky autonehody mali na jej život zásadné
následky. 11 mesiacov bola pripútaná na invalidný vozík, zostala závislá na pomoci iných osôb, má
osobnú asistentku. V súčasnosti zväčša chodí o jednej barle, má stále bolesti, ktoré tlmí liekmi. V
súvislosti s týmto poškodením zdravia absolvovala dve operácie, prvú po nehode a druhú v roku 2009,kedy jej bolo implantované umelé koleno. Uvažuje o ďalšej operácii členku v zahraničí. Z jej výpovede
vyplynulo, že pred nehodou žila bežným životom, nemala žiadne špeciálne záľuby, chodila príležitostne
do kina a divadla, čo v zásade môže aj teraz.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, č. OSVPPK/A/XXXX/XXXXX-XXX/XXXXXX ŠEV
zo dňa 19.11.2007 bolo zistené, že navrhovateľke bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu
od 1.9.2007 do 31.12.2007 v rozsahu 365 hodín a od 1.1.2008 v rozsahu 1 095 hodín ročne. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľka bola posudkom zo dňa 24.10.2007 uznaná

za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na osobnú asistenciu. Predloženým
posudkom zo dňa 29.9.2005, vypracovaným Sociálnou poisťovňou, navrhovateľka preukázala, že
miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola k tomuto dátumu 50 %. Dôvodom
takéhoto uznania bola choroba nervového systému - spastické mozgové ochrnutie. Bolo konštatované,
že navrhovateľka ako posudzovaná osoba je od detstva liečená pre spastické mozgové ochrnutie s
prevahou pravej strany tela, stav je trvalý. Pri pracovnej rekomandácii bolo uvedené, že môže vykonávať

prácu administratívnej pracovníčky, resp. prácu v prostredí bez nutnosti dlhého státia.

Podľa posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 26.7.2006 je pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky 80
%. Rozhodujúcimi zdravotnými postihnutiami sú mozgová obrna - stredne ťažké parézy dvoch končatín
a už aj poškodenie zdravia, ktoré vzniklo v súvislosti s úrazom zo dňa 27.7.2005. Tento posudok

neobsahuje žiadnu pracovnú rekomandáciu. Z posudkov zo dňa 30.11.2007 a 17.7.2009 bolo zistené, že
navrhovateľka je naďalej uznaná za invalidnú v nezmenenom rozsahu, neschopná vykonávať akékoľvek
sústavné zamestnanie.

Z potvrdenia zo dňa 14.10.2005 bolo zistené, že navrhovateľka bola zamestnaná u zamestnávateľa

K.-G.-K., K. a jej čistý príjem za obdobie od 1.1.2005 do 30.6.2005 bol 33 774,- Sk. Od
28.11.2011 navrhovateľka pracuje ako predavačka s pracovným časom 30 hodín týždenne. Pracovná
zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky pracuje v novinovom
stánku, pričom jej pomáha pridelený asistent. Ide o chránenú dielňu. Jej príjem je 240 eur mesačne v
hrubom.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec S.. Z. S. v písomne podanom
znaleckom posudku konštatoval, že navrhovateľka pri dopravnej nehode dňa 27.7.2005 utrpela
zlomeninu pravej píšťaly v oblasti kolenného kĺbu. V súčasnosti u navrhovateľky pretrvávajú najmä
bolesti, deformita, obmedzenie hybnosti a opuchanie pravej nohy a členkového kĺbu. Pozdĺžna klenba

nohy je spadnutá a päta je vo vybočenom postavení. Noha nie je schopná dlhšej chôdze. Musí používať
vychádzkovú palicu alebo francúzsku barlu. Náhrada kolenného kĺbu podstatne zmiernila bolesti,
napravila vybočenie kolena, ale zostalo stredne ťažké obmedzenie hybnosti kolena a ľahká voľnosť
väzov na vnútornej strane kolena. Navrhovateľka trpí ponámahovými bolesťami, ktorých intenzita závisí
na počasí, dĺžke chôdze, použití obuvi. Podľa záverov znalca za trvalý následok úrazu zo dňa 27.7.2005

možno považovať endoprotézu kolenného kĺbu. Koleno má 95 stupňový rozsah pohybu a je ľahko
nestabilné na vnútornej strane. Na pravom členku je obmedzená hybnosť, táto však bola obmedzená
aj predtým v dôsledku detskej mozgovej obrny. Na pravej nohe je stredne obmedzený pohyb, najmä
pronácia a supinácia. Noha je tiež opuchnutá, má poklesnutú pozdĺžnu klenbu a šikmé vybočenie päty.
Pred úrazom bola noha čiastočne ochrnutá, ale postavenie kostí bolo iné. Obmedzenia navrhovateľky na

pravej nohe považoval za obvyklé pri takomto úraze. Na rozdiel od obmedzení pravej nohy, ktoré vznikli
v dôsledku kombinácie KRBS, vnútrokĺbovej zlomeniny pätovej kosti a obrny na pravej dolnej končatine.

Znaleckonštatoval,ženavrhovateľkaprednehodoutrpelaosteoporózou,ktorápredstavovalalenmierne
zvýšenierizikazlomenín.Totoochorenienemalopodstatnývplyvnavznikzlomenín.Navrhovateľkamala

od ranného detstva detskú mozgovú obrnu s postihnutím pravej časti tela. Mala slabšiu pravú hornú a
dolnú končatinu. V dôsledku uvedeného bola po nehode mobilná len na invalidnom vozíku a nezvládala
chôdzu s dvoma barlami.

Pokiaľ ide predúrazový stav navrhovateľky, mala skolioticky vybočený chrbticu a zošikmenú panvu. Bola

po zlomenine krčka pravej ramennej kosti a zlomenine dolného konca ľavého predlaktia a ľavého členka.
Mala oslabenú svalovú silu a jemnú motoriku na pravej ruke a skrátenú pravú dolnú končatinu. Pravú
nohu mala zdeformovanú, pri chôdzi napádala na túto nohu, ale chodila bez palice či inej opory. Brala
lieky pre bolesti chrbtice.V písomnom vyhotovení znaleckého posudku znalec ohodnotil aj bolestné, ktoré vzniklo v súvislosti s
operačným zákrokom vykonaným v roku 2009 a na 180 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia

na 695 bodov.

Z výsluchu znalca pred súdom bolo vyplynulo, že sa nemôže jednoznačne vyjadriť k obmedzeniam
navrhovateľky pred úrazom, keď detská mozgová obrna má širokospektrálne následky, ktoré sa
prejavujú rôzne. Po úraze je jej noha určite bolestivejšia, s tendenciou opúchať. Dá sa predpokladať,

že po úraze nie je schopná dlhšej chôdze, dlhodobo, celodenne stáť. Musí byť opatrná pri chôdzi do
schodov. Pokiaľ ide o bežné činnosti, ako varenie, pranie, žehlenie, tak je schopná ich zvládnuť. Pri
žehlení by mohla mať problémy len kvôli slabšej pravej ruke (v dôsledku detskej mozgovej obrny),
ale navrhovateľka je ľaváčka. Z ďalšieho výsluchu znalca vyplynulo, že k ustáleniu zdravotného stavu
navrhovateľky došlo po ukončení rehabilitácii po operačnom zákroku vykonanom v roku 2009. Dňa
20.4.2010 navrhovateľka absolvovala kontrolu a v tomto čase bol jej zdravotný stav už ustálený.

Uvedené zistenie nebolo zo strany účastníkov rozporované.

Zo vzájomnej korešpondencie medzi navrhovateľkou a odporcom 2) bolo zistené, že odporca 2)
navrhovateľku opakovane vyzýval na predloženie dokladov za účelom likvidácie poistnej udalosti. List
zo dňa 4.10.2006 okrem takejto výzvy obsahuje aj oznámenie, že poisťovateľ škodcu odporcu 2) zatiaľ

nepoveril vybavením jej nárokov. Právny zástupca odporcu 1) vo svojom liste zo dňa 23.10.2006 uviedol,
že poistná udalosť bola nahlásená u odporcu 2) a v danej veci je potrebné komunikovať priamo s touto
poisťovňou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 15a ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem
členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho
likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť. Likvidačný zástupca
vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený

vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti
likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa. Likvidačný zástupca je oprávnený vo
vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a
musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má
poškodený trvalý pobyt alebo sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je výška náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2009 za jeden bod 14,46 eur.

Zodpovednosť za škodu možno považovať za nepriaznivý právny následok predvídaný sankčnou
zložkou právnej normy a postihujúci toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Tento nepriaznivý
právny následok spočíva v tom, že porušiteľovi primárnej právnej povinnosti vzniká následná
zodpovednostná právna povinnosť, ktorú doposiaľ nemal a ktorá je zameraná na reparáciu, prípadne
reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú

porušenie právnej povinnosti, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody.

Občiansky zákonník rozlišuje škodu na veci, na majetku a zdraví. Pri odškodnení ujmy spôsobenej
na zdraví upravuje zákon celý súbor jednotlivých práv, a to tak na náhradu majetkovej, ako aj

nemajetkovej ujmy. Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradou za bolesť sa
odškodňuje nemajetková ujma.

Bolestným sa odškodňujú bolesti, ktoré poškodený vytrpel pri úraze, pri liečení a pri odstraňovaní
dôsledkov úrazu.

Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa rozumie odškodnenie za nepriaznivé dôsledky
poškodenia zdravia pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb. Tieto nepriaznivé dôsledky musia pritom trvalo alebo výrazne sťažiť možnosť spoločenského
uplatnenia poškodeného. Náhrada potom vyjadruje predovšetkým stratu či obmedzenia dovtedajších

schopností poškodeného uplatniť sa v tých formách spoločenského života, ktoré slúžia rozvoju jeho
osobnosti. Rozhodnutie o výške sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza z porovnania schopností
a možností poškodeného vzhľadom k jeho zdravotnému stavu pred a po zranení. Musí byť preto
založené na porovnaní aktivít a spôsobe života poškodeného pred poškodením zdravia so stavom, ktorý
nastal v dôsledku poškodenia.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné vzniká
v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze považovať za ustálený. Až vtedy je totiž
možné posúdiť, aké má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľné nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb

alebopreplneniejehospoločenskýchúloh.Rovnakoažpoustálenízdravotnéhostavujemožnépristúpiť
kjehobodovémuohodnoteniu.Sťaženiespoločenskéhouplatneniatedavznikávdobe,keďsazdravotný
stav poškodeného po liečení natoľko ustálil, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jehouplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a keď je možné na základe skutkových okolností, ktoré má
lekár k dispozícii, objektívne previesť jeho hodnotenie.

Na základe posúdenia výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z.z. a zák. č. 381/2001 Z.z. dospel súd k záveru, že
návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne.

V trestnom konaní bolo ustálené a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 27.7.2005 viedol odporca

1) ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Audi 6, MPZ „I“, D. CV XXXSR a na križovatke v
F., pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde protijazdiacemu osobnému motorovému vozidlu
zn. VAZ XXXX, D. IL XXXAI, ktoré riadila navrhovateľka. Došlo ku zrážke vozidiel a navrhovateľka
utrpela zranenie, zlomeninu pravej päty a pravého kolena. Odporca 1) bol v trestnom konaní uznaný
za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví a bol odsúdený. Súčasne bol zaviazaný zaplatiť
navrhovateľke škodu vo výške 72 795,- Sk, t.j. 2 416,35 eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že

uvedená suma predstavovala bolestné a bola odporcom 1) riadne uhradená. Z výsledkov v trestnom
konaní nariadeného znaleckého dokazovania, návrhu poškodenej (navrhovateľky) súd ustálil, že v
trestnom konaní bolo navrhovateľke priznané bolestné za 230 bodov.

Bolo teda bezpochyby preukázané, že navrhovateľka utrpela dňa 27.7.2005 pri dopravnej nehode

poškodenie zdravia. Túto nehodu spôsobil odporca 1) ako vodič osobného motorového vozidla, ktorý
bol za toto svoje konanie aj trestne stíhaný a právoplatne uznaný vinným. Odporca 1) tak zodpovedá
za škodu na zdraví, ktorú navrhovateľka utrpela v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
zavinene porušil svoje právne povinnosti a v príčinnej súvislosti s týmto porušením navrhovateľke vznikla
škoda na zdraví.

Pokiaľ ide o škodu na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka sa pri takejto škode jednorazovo
odškodňujú bolesti poškodeného, teda bolestné a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Aká je
podstata týchto nárokov, akým spôsobom a podľa akých zásad sa vypočítavajú a ostatné podmienky ich
priznania a poskytovania upravuje zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 uvedeného zákona sa náhrada bolestného poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a náhradou za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňujú preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre

životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh. Aj z uvedeného je zrejmé, že nárok na bolestné a nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia sú samostatné čiastkové nároky, a preto musia byť všetky
podmienky ich poskytnutia skúmané osobitne pri bolestnom a osobitne pri sťažení spoločenského
uplatnenia.

Čo sa týka výšky samotných náhrad za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, tieto sa poskytujú
na základe posúdenia zdravotného stavu poškodeného, ktoré vykoná ošetrujúci lekár. Tento vo svojom
posudku vykoná bodové ohodnotenie bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia a zákon č.
437/2004 Z.z. stanovuje, že výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou za jeden bod.

V danom prípade vykonal prvé posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky MUDr. G. v trestnom
konaní, a to v znaleckom posudku zo dňa 31.8.2005. Tento ohodnotil bolestné celkovým počtom bodov
230. Toto bolestné bolo navrhovateľke zo strany odporcu 1) uhradené. Uvedená skutočnosť nie je medzi
účastníkmi sporná. Navrhovateľka však žiadala vyplatiť aj bolestné za operačný zákrok, ktorý bol podľa

výsledkov znaleckého dokazovania nariadeného v tomto konaní, preukázateľne vykonaný v súvislosti
s poškodením jej zdravia, ktoré utrpela dňa 27.7.2005. Bodové ohodnotenie tohto poškodenia zdravia
vykonal tak MUDr. N. posudkom zo dňa 26.1.2010 (na 150 bodov), ako aj znalec ustanovený v tomto
konaní (na 180 bodov).

V zmysle ust. 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z., ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,
hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa
však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového
hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.V danej veci je strata dolnej končatiny ohodnotená na 260 bodov, to je teda maximálna suma bodov,
ktorú možno navrhovateľke priznať titulom bolestného za zákroky, ktoré boli vykonané na jej pravej
dolnej končatine. Keďže v trestnom konaní jej už bolo prisúdené bolestné za 230 bodov, za implantáciu

endoprotézy na pravej nohe jej možno priznať len 30 bodov. Hodnota bodu sa určuje za kalendárny rok,
ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť. K ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľky došlo v roku 2010, a preto navrhovateľke patrí náhrada za bolesť určená z hodnoty
bodu za rok 2009 v sume 14,46 eur. Súd teda v časti bolestného priznal navrhovateľke náhradu 433,80
eur (30 bodov x 14,46 eur).

Navrhovateľka taktiež žiadala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá prvotne vychádzala
z bodového ohodnotenia vykonaného lekárskym posudkom MUDr. N. zo dňa
26.1.2010. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania navrhovateľka rozšírila svoj návrh o položky,
ktoré v pôvodnom lekársku posudku neboli zahrnuté. Takto žiadala základnú náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia za 725 bodov. Keďže z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že k

ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky došlo až v apríli 2010, až v tomto období jej teda de facto
vznikol aj nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takto navrhovateľke patrí
náhrada, ktorá vychádza z hodnoty bodu za rok 2009 v sume 14,46 eur.

Návrh navrhovateľky je v tejto časti daný jednak určením jednotlivých položiek, ako aj ich bodovým

ohodnotením pri určitej hodnote jedného bodu. Navrhovateľka pri uplatnení tohto nároku pri jednotlivých
položkách vychádzala z rôznych hodnôt bodu. Súd je pri rozhodovaní o tejto náhrade takýmto jej
vyčíslením viazaný a nie je oprávnený jej prisúdiť viac (teda aj vyššiu hodnotu bodu) ako žiadala. Pri
svojom nároku, ktorý vychádzal z posudku MUDr. N., žiadala uhradiť 390 bodov a vychádzala z hodnoty
bodu 280,- Sk. Následne pri rozdiele položiek 195b a 192c, t.j. 30 bodoch, vychádzala z hodnoty bodu

14,46 eur a pri rozdiele položiek 396a a 369b, t.j. 50 bodoch, z hodnoty bodu 9,96 eur. Pri 255 bodoch
za položky 414, 427, 432a bola hodnota jedného bodu 14,46 eur.

Ako bolo uvedené vyššie, súd má za to, že vzhľadom na dobu ustálenia zdravotného stavu
navrhovateľky, na ktorú je viazaný vznik nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,

navrhovateľke patrí pri celom uplatnenom nároku suma, ktorá sa odvíja od hodnoty bodu za rok 2009 vo
výške 14,46 eur. Keďže je však súd viazaný návrhom navrhovateľky a tento nemôže prekročiť, v tej časti
nároku, kde si uplatňovala nižšiu sumu za jeden bod, jej priznal takto určenú hodnotu bodu, a naopak
v tej časti, kde žiadala vyššiu hodnotu, jej priznal hodnotu bodu 14,46 eur. Takto navrhovateľke patrí za
uplatnených 725 bodov náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 8 243,87

eur (390 bodov x 280,- Sk, 30 bodov x 14,46 eur, 50 bodov x 9,96 eur, 255 bodov x 14,46 eur).

Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zák. č. 437/2004 Z.z., ktoré tiež navrhovateľka v návrhu požadovala, môže súd takéto zvýšenie priznať
len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Zvýšenie prichádza do úvahy, ak v konkrétnom prípade nie

je možné následky ujmy na zdraví vyjadriť len základným odškodnením. Je však potrebné zdôrazniť,
že už v základnej výmere náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je obsiahnutá náhrada za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre ďalší život poškodeného a za objektívne
obmedzenie jeho doterajších možností pre uplatnenie v živote a spoločnosti. Zvýšenie náhrady preto
predpokladá existenciu ďalších okolností, ktoré sú dané najmä v prípadoch, keď spoločenské, kultúrne,

športové a iné zapojenie poškodeného bolo na vyššej úrovni a po poškodení jeho zdravia je ďalšie
pokračovanie v týchto činnostiach výrazne sťažené, prípadne vylúčené. Výrazné zvýšenie (50 %)
prichádza do úvahy v prípadoch, keď následky poškodenia zdravia poškodeného takmer vyradili z
doterajšieho spôsobu života a jeho predpoklady spoločenského uplatnenia sú takmer stratené.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola už pred úrazom
uznaná za čiastočne invalidnú s 50 % mierou poklesu pracovnej činnosti, z dôvodu následkov detskej
mozgovej obrny, bola v sledovaní a liečbe u neurológa. Mala skolioticky vybočenú chrbticu a zošikmenú
panvu, oslabenú svalovú silu a jemnú motoriku na pravej ruke. Pravú nohu mala zdeformovanú, pri
chôdzi napádala na pravú nohu, nepotrebovala však oporu. Taktiež trpela osteoporózou, ktorá u nej

iba mierne zvyšovala riziko zlomenín. Podľa posudku Sociálnej poisťovne vypracovaného za účelom
posúdenia miery poklesu jej pracovnej schopnosti, už pred úrazom bola vylúčená z vykonávania
povolania, pri ktorom by musela dlhodobo stáť. Bolo jej odporučené vykonávanie administratívnychprác. Navrhovateľka pred poškodením zdravia v dôsledku predmetnej dopravnej nehody pracovala ako
čašníčka.

Po úraze bola uznaná za invalidnú s 80 % mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa
výsledkov znaleckého dokazovania nedokáže dlhodobo stáť, na pravej nohe je obmedzený pohyb,
najmä pronácia a supinácia. Pravá noha jej opúcha. Bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím s potrebou osobnej asistencie. Z tohto dôvodu jej bol priznaný príspevok na osobného
asistenta, ktorý jej denne pomáha pri vykonávaní bežných činností. V súčasnosti pracuje v chránenej

dielni, kde jej opäť pomáha osobný asistent. Podľa súdneho znalca je schopná sama vykonávať bežné
domáce práce za predpokladu, že ich bude vykonávať v sede alebo ak ich bude vykonávať v stoji, bude
si robiť prestávky.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka pred poškodením svojho zdravia viedla
normálny život ako iní ľudia v jej veku a nevykonávala nejakú mimoriadnu aktivitu v niektorej z oblastí

spoločenského života. Sama navrhovateľka uviedla, že príležitostne chodila do kina, divadla, čo v
podstate môže aj v súčasnosti. Iné aktivity neoznačila. Už v čase pred úrazom boli jej aktivity a
vykonávanie bežných úkonov determinové jej zdravotným postihnutím, následkami detskej mozgovej
obrny. Je zrejmé a v konaní to bolo preukázané, že poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľka utrpela,
zanechalo trvalé následky, ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre jej životné úkony, pre uspokojovanie

jej životných a spoločenských potrieb. Tieto trvalé následky sú však v značnej miere odškodnené
základnou sadzbou bodového ohodnotenia a samy osebe nezakladajú podmienky na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia v požadovanej výške 50 %.

Na druhej strane však súd prihliadol na to, že v čase pred úrazom bola miera poklesu pracovnej

schopnosti navrhovateľky 50 % a po úraze až 80 %. Zakiaľ čo pred poškodením zdravia v dôsledku
dopravnej nehody navrhovateľka bola schopná riadne sa zaradiť do pracovného procesu, v súčasnosti
vykonáva zamestnanie len s pomocou osobného asistenta. Okrem toho súd prihliadal aj na skutočnosť,
že podľa záverov znaleckého dokazovania nie sú obmedzenia navrhovateľky na pravej nohe obvyklé.
TietonásledkyvzniklivdôsledkukombinácieKRBS,vnútrokĺbovejzlomeninyaobrny.Hlavnýmdôvodom

týchto obmedzení je pritom KRBS, ktoré vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, keďže tento bol
jeho vyvolávajúcim faktorom. Uvedené skutočnosti súd považuje za okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré odôvodňujú mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20 %.
Uvedenou mierou zvýšenia základnej náhrady súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľka bola už
pred úrazom obmedzená v spoločenskom uplatnení v dôsledku následkov detskej mozgovej obrny, a

v zásade jej bolo odporúčané vykonávať administratívne práce, a nie také zamestnania, pri ktorých sa
dlhodobo stojí.

Takto má súd za to, že navrhovateľke patrí náhrada za bolestné v sume 433,80 eur, náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 8 243,87 eur a mimoriadne zvýšenie základnej náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 1 648,77 eur. (20 % zo sumy 8 243,87 eur.)

Na zaplatenie tejto sumy bol zaviazaný odporca 1), ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil škodu
na zdraví navrhovateľky.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov bola upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., v

znení účinnom k 15.2.2012, tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a k 4.6.2013 tak,
že päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Splatnosť nároku na náhradu škody nie je v Občianskom zákonníku priamo stanovená. Škodca je preto
povinný plniť náhradu škody až na výzvu poškodeného. Ak by na výzvu poškodeného škodca škodu
nenahradil, dostal by sa so splnením svojho dlhu do omeškania a poškodenému by vznikol ďalší nárok,

nárok na úroky z omeškania z nezaplatenej náhrady škody.

Navrhovateľka vyzvala odporcu 1) na zaplatenie vzniknutej škody opakovane pred začatím návrhu, ako
aj počas konania. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k ustáleniu jej zdravotného stavu,
ktorý je jedným zo základných predpokladov pre vznik nároku poškodeného na náhradu bolestného a

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, došlo až v roku 2010. Z tohto pohľadu bol aj návrh
navrhovateľky, ktorý bol súdu doručený dňa 28.2.2007, podaný predčasne. Z rovnakého dôvodu boli aj
výzvy na plnenie, ktorými navrhovateľka odporcu 1) vyzývala k plneniu pred touto dobou neúčinné. Súd
má za to, že prvýkrát po ustálení zdravotného stavu navrhovateľka odporcu 1) riadne a preukázateľne
vyzvala na plnenie na pojednávaní konanom dňa 14.2.2012, keď sumarizovala svoje uplatnené nároky.
Týmto ho vyzvala na zaplatenie bolestného za operačný zákrok vykonaný v roku 2009 a časti základnej

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3 624,77 eur (390 bodov x 280,- Sk).
Na zaplatenie zostatku tejto náhrady navrhovateľka odporcu 1) vyzvala na pojednávaní konanom dňa
3.6.2013, keď požiadala o rozšírenie návrhu o ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Keďže odporca 1) napriek kvalifikovaným výzvam navrhovateľky zo dňa 14.2.2012 a 3.6.2013 náhradu

škody nezaplatil, dostal sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania a navrhovateľke vzniklo
právo požadovať od neho v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj úrok z omeškania.
S poukazom na vyššie uvedené sa odporca 1) v časti priznaného bolestného v sume 433,80 eur a
časti základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3 624,77 eur (390 bodov x
280 Sk) dostal do omeškania deň nasledujúci po výzve uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa

14.2.2012. V časti zostatku základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 619,10
eur (8 243,87 eur - 3 624,77 eur) potom deň nasledujúci po výzve uskutočnenej na pojednávaní
konanom dňa 3.6.2013. Navrhovateľka však žiadala v zmysle zmeny návrhu pripustenej uznesením č.k.
16C/35/2007-222 zo dňa 15.11.2012 úrok z omeškania len zo sumy 5 437,16 eur a
týmto je súd pri rozhodovaní viazaný. Z uvedeného dôvodu jej bol priznaný úrok z omeškania zo sumy

3 624 eur od 15.2.2010 a potom zo sumy 1 378,59 eur (návrhom uplatnený nárok zo sumy 5 437,16
eur - priznaných 3 624 eur).

Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 517 a vyhl. č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu
omeškania s plnením dlhu. Takto navrhovateľke prináleží pri omeškaní s plnením dlhu splatným dňa

15.2.2012 úroková sadzba vo výške 9 % p.a. a dlhu splatnom dňa 4.6.2013 vo výške 5,5 % p.a.. Keďže
však navrhovateľka žiadala úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a., súd nemohol jej návrh prekročiť a v
časti dlžného plnenia splatného dňa 15.2.2012 jej priznal úrok z omeškania v požadovanej výške.

Voči odporcovi 2) bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Navrhovateľka odvodzovala pasívnu vecnú

legitimáciu odporcu 2) zo skutočnosti, že je poisťovateľom škodcu. Uvedenú skutočnosť však žiadnym
spôsobom nepreukázala a na preukázanie tejto skutočnosti ani nenavrhla doplniť dokazovanie. Odporca
2) namietal, že v skutočnosti je poisťovateľom zahraničná poisťovňa a on vo veci koná len na základe
poverenia tejto poisťovne ako likvidačný zástupca. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že motorové
vozidlo, ktorým bola spôsobená poistná udalosť, malo medzinárodné evidenčné číslo. Na uvedené

odporca 2) poukázal taktiež v liste navrhovateľke zo dňa 4.10.2006, v ktorom jej oznámil, že doposiaľ
nebol poisťovateľom škodcu na vybavenie poistnej udalosti poverený. Ako už bolo uvedené vyššie,
bolo vecou navrhovateľky, aby súdu buď preukázala alebo navrhla vykonať dôkazy na preukázanie
skutočnosti, že odporca 2) je poisťovateľom škodcu a teda môže voči nemu uplatniť priamo nárok na
plnenie. Pochybnosť o jeho vecnej pasívnej legitimácii pritom mohla mať už na základe oznámenia

samotného odporcu 2) zo dňa 4.10.2006. Keďže sa tak nestalo, súd návrh voči odporcovi 2) v celom
rozsahu zamietol. Súd sa pritom nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že bez ohľadu na to, kto je
poisťovateľom škodcu, jej vzniká priamy nárok na uplatnenie svojho práva aj voči odporcovi 2) ako
likvidačnému zástupcovi. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 381/2001 Z.z. nie je možné takýto priamy
nárok dovodiť. Naopak z ust. § 15a tohto zákona vyplýva, že likvidačný zástupca nekoná vo svojom

mene, ale v mene poisťovateľa a na jeho účet, zastupuje ho v celom rozsahu, čím nie je dotknutý
priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi a škodcovi. Súčasne súd poukazuje na to, že postavenie
likvidačného zástupcu je iné ako postavenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.Pri posudzovaní uplatneného nároku navrhovateľky sa musel súd vysporiadať aj so vznesenou
námietkou premlčania. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto sa ňu zodpovedá.

Pre výkon práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí subjektívna premlčacia doba. Pre
začiatok plynutia behu tejto dvojročnej lehoty je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode
(nie o protiprávnom úkone a zodpovednom subjekte). Vtedy sú splnené predpoklady pre dôvodné
podanie žalobného návrhu na náhradu škody. Pri posudzovaní, kedy sa poškodený dozvedel o škode,
je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (R 38/75). Dozvedieť sa

o škode znamená, že poškodený vedel o majetkovej, príp. nemajetkovej ujme určitého rozsahu, druhu,
ktorý je možné objektívne vyčísliť v peniazoch. Jedným z predpokladov pre riadne a úplné vyčíslenie
nemajetkovej ujmy je ustálenie zdravotného stavu poškodeného.

V danej veci podľa záveru súdom ustanoveného znalca, došlo k ustáleniu zdravotného stavu
navrhovateľky v apríli 2010, keď bola ukončená jej rehabilitácia po operačnom zákroku vykonanom

počas hospitalizácie v období od 6.5.2009 - 17.5.2009. Uvedený záver nebol účastníkmi namietaný. Po
tomto období bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v zmysle zák. č. 437/2004
Z.z.lenustanovenýmznalcomMUDr.S..Ažpodanímtohtoznaleckéhoposudku,ktorýbolnavrhovateľke
doručený dňa 23.4.2013, mala navrhovateľka skutočne vedomosť o tom, aká škoda na zdraví jej vznikla.
Týmto momentom sa dozvedela o celom rozsahu škody (vrátane tých položiek, ktoré neboli ohodnotené

v predchádzajúcich lekárskych posudkoch, ktoré mala k dispozícii). Vzhľadom na uvedené boli nároky
uplatnené v pôvodne podanom návrhu na začatie konania, doručenom súdu dňa 28.2.2007 (náhrada
za základné sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3 624,78 eur a jej mimoriadne zvýšenie), ako aj
nároky, ktoré si navrhovateľka uplatnila na pojednávaní konanom dňa 14.2.2012 (bolestné za operačný
zákrok vykonaný v roku 2009) a 3.6.2013 (rozšírenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia o položky, o ktorých získala vedomosť až znaleckým posudkom, ktorý jej bol doručený dňa
23.4.2013), uplatnené včas. Z uvedených dôvodov súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.