Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112243115
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:1112243115.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa: Fond

na podporu vzdelávania, so sídlom Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47245531, zast. AENEA Legal
s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35951125 proti odporkyni: P.. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. N. XXX, Q., zast. JUDr. Pavlom Baďom, advokátom, Advokátska kancelária K. Salvu 1985/5,
034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie sumy 6 827,15 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 827,15 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 827,15 eur od 14.12.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava 1 dňa 21.12.2012 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť mu sumu vo výške 6 827,15
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 827,15 eur od 14.12.2012 do
zaplatenia istiny. Navrhovateľ uviedol, že je právnickou osobou zriadenou osobitným z.č. 200/1997
Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, ktorej činnosťou je poskytovanie pôžičiek študentom VŠ. Podľa
výpisu z OR je štatutárnym orgánom fondu od 1.5.2012 S.. S. E.. Odporkyňa bola v období rokov 2010

-2012 členom rady fondu. Členstvo v rade fondu je čestné, člen rady fondu nemôže byť zamestnancom
fondu, z tejto charakteristiky funkcie člena rady fondu vyplýva, že ak tento člen vykonáva činnosť
pre fond nie je oprávnený prijať odmenu za jej výkon, napriek tomu s poukazom na z.č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce navrhovateľ ako zamestnávateľ konajúci prostredníctvom bývalého štatutárneho
orgánu a odporkyňa ako zamestnanec uzatvorili nasledovné dohody o vykonaní práce: dňa 11.3.2010
dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo rozpracovanie uznesenia vlády SR č. 734 zo dňa
14.10.2009 na podmienky fondu na zasadnutie konané dňa 16.3.2010, odmena vo výške 165,43 eur,

dňa 19.4.2010 dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej bola príprava návrhu na úpravu sadzobníka
poplatkov a náhrad od 1.7.2010 a podklady poskytovania pôžičiek pre školský rok 2010/2011 na
zasadnutie konané dňa 22.4.2010, odmena vo výške 165,43 eur, dňa 14.6.2010 dohoda o vykonaní
práce, predmetom ktorej bola príprava návrhu na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami
rady fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov v období od
15.6.2010 do 29.6.2010, odmena vo výške 3 000 eur, dňa 20.10.2010 dohoda o vykonaní práce,
predmetom ktorej bola príprava analýzy posúdenia žiadosti o pôžičku v akademickom roku 2010/2011

so zameraním na príslušné školy a študentov študujúcich na zahraničnej VŠ s aspektom zvýšenia
pôžičky do dvojnásobku zákonnej výšky vzhľadom na výšku školného, odmena vo výške 165,43
eur, dňa 15.12.2010, predmetom ktorej bola príprava návrhu na poskytovanie pôžičky v súvislosti s
pripravovaným spoplatnením VŠ vzdelávania v ČR a zvýšenia školného v Anglicku, odmena vo výške165,43 eur, dňa 17.12.2010 dohoda o vykonaní práce, predmetom ktorej bola príprava zhodnotenia
kritérií priznávania pôžičiek uvedených v zákone o novele súvisiacich zákonov v období od 20.12.2010
do 31.12.2010, odmena vo výške 3 000 eur, napokon dohoda vo vykonaní o práce, na základe ktorej

odmena bola vo výške 165,43 eur vyplatená dňa 29.4.2011. Na základe dohôd boli teda navrhovateľom
v prospech odporkyne poukázané finančné prostriedky v celkovej výške 6 827,15 eur. Z obsahu
dohôd vyplýva, že každé plnenie, ktoré odporkyňa fondu na ich základe poskytla jednoznačne súvisí
s pôsobením odporkyne v rade fondu resp. záležitosťami patriacimi do pôsobnosti rady fondu (§4
písm. b) zákona). Odporkyňa však nebola oprávnená od navrhovateľa za tieto plnenia prijať odmenu,

nakoľko výkon jej funkcie v rade fondu bol čestný. Zmluvné strany dohody uzatvárali za iným účelom
ako je uvedené v ich predmete. Dohoda o vykonaní práce je osobitný druh zmluvy, ktorou sa zakladá
pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Navrhovateľ ako zamestnávateľ a
odporkyňa ako zamestnanec, zároveň člen rady fondu boli oprávnení uzatvoriť dohodu o vykonaní práce
v zmysle Zákonníka práce, dohody boli uzatvorené v rozpore s § 3 ods. 8 zákona, výslovne odporujú
jeho zneniu, preto sú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Finančné

prostriedky boli navrhovateľom odporkyni poukázané z titulu uzatvorených dohôd a preto finančné
prostriedky boli navrhovateľom odporkyni vyplatené na základe absolútne neplatného právneho úkonu
a teda odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila a je povinná vrátiť prijaté plnenie
navrhovateľovi. Navrhovateľ nemá voči odporkyni povinnosť vrátiť jej plnenia, ktoré poskytla na základe
dohôd, nakoľko z charakteru týchto plnení vyplýva, že boli realizované v rámci výkonu funkcie člena

rady fondu. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 3 ods. 8, § 5 ods. 4 písm. b) z.č. 200/1997 Z.z.,
§ 1 ods. 5, § 226 Zákonníka práce, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ ďalej uviedol, že listom zo dňa 4.12.2012 vyzval
odporkyňu, aby finančné prostriedky fondu vrátila v lehote 3 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala dňa
10.12.2012, avšak finančné prostriedky fondu nevrátila a dostala sa do omeškania s vrátením týchto

prostriedkov navrhovateľovi ku dňu 14.12.2012, základná úroková sadzba k 14.12.2012 je 0,75% ročne
a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 6
827,15 eur od 14.12.2012 do zaplatenia istiny.

Okresný súd Bratislava 1 postúpil túto právnu vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti podľa ustanovenia §

105 ods. 1 OSP tunajšiemu súdu, keďže navrhovateľ vystupuje na tunajšom súde v rôznych právoplatne
neskončených veciach opätovne ako navrhovateľ.

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.4.2013 oznámil súdu, že podľa § 23 ods. 1 z.č.
396/2012 Z.z. o fonde na podporu vzdelávania sa študentský pôžičkový fond zrušil a podľa § 23 ods. 2

tohto zákona jeho právnym nástupcom sa stal od 1.1.2013 fond na podporu vzdelávania s poukazom na
ustanovenie § 107 ods. 4 OSP požiadal navrhovateľ o pokračovanie v predmetnom konaní s právnickou
osobou fond na podporu vzdelávania so sídlom Panenská 29, 811 03 Bratislava, IČO: 47245531.

Tunajší súd vydal dňa 15.5.2013 pod č.k. 5Ro/43/2013-55 platobný rozkaz v zmysle návrhu

navrhovateľa.

Dňa 7.6.2013 doručila odporkyňa cestou svojho PZ odpor proti platobnému rozkazu t.j. v zákonnej lehote
spolu s odôvodnením vo veci samej a preto súd s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 2 OSP zrušil
sa vydaný platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadil v tejto právnej veci pojednávanie. Odporkyňa

uviedla, že z ustanovenia § 3 os. 8 z.č. 200/1997 Z.z. nevyplýva, či člen rady fondu môže alebo nemôže
byť zamestnancom fondu resp., či má zakázané alebo dovolené v konkrétnom prípade uzatvoriť s
fondom dohodu o vykonaní práce, naviac, ak pracovná úloha vymedzená v dohode o vykonaní práce
nesúvisí s činnosťou alebo funkciou člena rady fondu. Ďalej poukázala na ustanovenie § 8 ods. 1 štatútu
študentského pôžičkového fondu z novembra 2007, v zmysle ktorého rada fondu vykonáva správu fondu

a riadi jeho činnosť, čím je koncipovaná činnosť rady fondu ako najvyššieho orgánu fondu - vykonávať
správu fondu a riadiť jeho činnosť. Ďalej poukázala na § 8 ods. 14 štatútu študentského pôžičkového
fondu kde je upravená pôsobnosť rady fondu, ktorú vykonávajú a zabezpečujú jeho členovia. Z obsahu
dohôd o vykonaní práce - vymedzenej pracovnej úlohy z ničoho nevyplýva žiadny súvis z výkonu činnosti
odporkyne ako člena rady fondu a pracovnej činnosti požadovanej naviac navrhovateľom od odporkyne

na základe dohôd o vykonaní práce. Tvrdenie navrhovateľa, že z charakteristiky funkcie člena rady
fondu vyplýva, že ak tento člen vykonáva činnosť pre fond, nie je oprávnený prijať odmenu za jej
výkon je zavádzajúce. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že odporkyňa ako člen rady fondu povedala a
prijímala odmenu resp. odmeny za výkon člena rady fondu. Zavádzajúce je tiež tvrdenie navrhovateľa,že z obsahu dohôd vyplýva, že každé plnenie, ktoré odporkyňa fondu na základe dohôd poskytla,
jednoznačne súvisí s pôsobením odporkyne v rade fondu resp. záležitosťami patriacimi do pôsobnosti
rady fondu. Ďalej poukázala, že pracovnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol

v súlade s § 226 Zákonníka práce, má charakter dohody o vykonaní práce, v § 226 sú ustanovené
podmienky uzatvorenia a náležitosti dohody o vykonaní práce pod sankciou jej neplatnosti stanovuje
zákon len absenciu písomnej formy. Predmetné dohody o vykonaní práce boli uzatvorené v písomnej
forme. Z ich obsahuje je zrejmé, že majú všetky náležitosti stanovené zákonom. K ich uzatváraniu
dochádzalo vždy z podnetu a na návrh navrhovateľa, nie odporkyne. Navrhovateľ vždy sám tieto dohody

pripravoval a to predovšetkým s vymedzením pracovnej úlohy, jej časovým rozsahom a odmenou za
pracovnú úlohu. Ani jedna z pracovných úloh nemala žiadnu súvislosť s činnosťou a pôsobnosťou
člena rady fondu, čo plne vyvracia dôvodnosť podania návrhu v danej veci, keď sa navrhovateľ
dožaduje vrátenia vyplatených peňažných prostriedkov za práce vykonávané odporkyňou z podnetu,
pre potreby a s plným vedomím navrhovateľa. Navrhovateľ pôsobí proti jednej zo základných zásad
Zákonníka práce obsiahnutej v článku 3, kde právo zamestnanca na strane jednej korešponduje s

povinnosťou zamestnávateľa na strane druhej, tak, že zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú
prácu a zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a tak ďalej, taktiež poukázal na
ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce,
v zmysle ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť

nespôsobil sám. Jedná sa o pracovnoprávnu ochranu zamestnanca, v danom prípade zamestnanec
konal v dobrej vôli pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce na základe potreby zamestnávateľa na
vykonanie zadanej práce a tiež jeho ponuky na dohodu o vykonaní práce. Neplatnosť dohody o vykonaní
práce si teda odporkyňa nemohla spôsobiť ani nespôsobila sama. Navrhovateľ toto svoje tvrdenie
ničím nepreukazuje. V prípadoch, ak by aj bol pracovnoprávny vzťah z akéhokoľvek iného dôvodu

sporný resp. neplatný sa konkrétne vykonanie práce posudzuje ako tzv. faktický pracovný pomer s
právom zamestnanca na odmenu za vykonanú prácu. V danom prípade odporkyni na základe každej
vykonanejpráceprenavrhovateľavznikloprávonadohodnutúodmenučonemôžebyťposudzovanéako
bezdôvodné obohatenie odporkyne na úkor navrhovateľa, preto návrh je v celom rozsahu nedôvodný.
Ak by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou vzniesla odporkyňa voči nároku navrhovateľa v zmysle

§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súvislosti s tvrdením navrhovateľa o absolútne neplatnom
právnom úkone námietku premlčania na všetky navrhovateľom uplatnené nároky z dohôd o vykonaní
práce uzatvorených v období od 11.3.2010 do 17.12.2010. Navrhovateľ sa pri jeho tvrdení o absolútne
neplatnom právnom úkone mohol o ňom dozvedieť v okamihu samotného uzatvárania dohôd o vykonaní
práce a to pri prvej dohode dňa 11.3.2010 a pri poslednej dňa 17.12.2010, navrhovateľ podal svoj návrh

dňa 21.12.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Na základe uvedeného odporkyňa žiadala návrh
zamietnuť v celom rozsahu ako podaný bez právneho dôvodu.

V priebehu tohto konania ďalej PZ navrhovateľa sa vyjadril nasledovne: Z výročnej správy fondu za rok
2011 vyplýva, že vtedajší minister školstva, vedy, výskumu a športu SR na základe upozornenia Výboru

Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež odmietol vziať na vedomie výročnú správu za rok
2010 a žiadal preveriť podozrenia z vykonaných pochybení. Z tejto správy tiež vyplýva, že na základe
pracovnoprávneho vzťahu sa osoby, ktoré mali dohliadať na fungovanie fondu dostali do podriadenej
pozície voči riaditeľovi fondu, čo je neprípustné. V opačnom prípade by sa účel rady fondu resp. dozornej
radyfondumíňalsvojmucieľu.Vdanomprípadevzhľadomnazneniezákonaoštudentskompôžičkovom

fonde žiadny pracovnoprávny vzťah vôbec ani nevznikol. Ak by tento zákon nezakazoval kumuláciu
vykonávania funkcie členy rady fondu resp. člena dozornej rady fondu a pracovnoprávneho vzťahu,
bol by potom fond týmto stavom ohrozený. Vtedajšie vedenie fondu pri najlepšom vedomí dospelo k
určitému výkladu zákona o študentskom pôžičkovom fonde avšak nesprávnemu. Bezodkladne potom
ako Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR resp. Národná rada SR, resp. fond rozpor so

zákonom zistili, začali vykonávať všetky potrebné opatrenia smerujúce k vyriešeniu situácie tak, aby
nový stav bol v súlade so zákonom. O týchto skutočnostiach sa fond reálne dozvedel v roku 2011
a preto je zrejmé, že nárok fondu uplatnený voči odporkyni v predmetnom konaní premlčaný nie je.
Vznesenú námietku premlčania považuje za bezdôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že fond sa začal
celou situáciou zaoberať až v nadväznosti na vypracovanú výročnú správu fondu za rok 2011, keď

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR na základe upozornenia Výboru NRSR pre vzdelávanie,
vedu, mládež odmietol vziať na vedomie výročnú správu za rok 2010 a žiadal preveriť podozrenia z
vykonaných pochybení. Navrhovateľ sa o bezdôvodnom obohatení odporkyne dozvedel od svojho PZ
s ohľadom na ním vypracované právne stanovisko, subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa5.10.2011, poukázal na judikatúru Najvyšší súd SR R1/1979, v zmysle ktorej vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom kto ho získal musí byť skutočná a nie
predpokladaná, pričom nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným

zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti.Subjektívnapremlčaciadobapriprávenavydanieplneniazneplatnejzmluvyzačínaplynúť
ododňa,kedypostihnutýzistilneplatnosťzmluvy.Podstatousubjektívnejpremlčacejdobyjeskutočnosť,
že začína plynúť od momentu, v ktorom sa subjekt reálne dozvie o bezdôvodnom obohatení na jeho
úkor a nie od momentu, v ktorom sa subjekt o bezdôvodnom obohatení teoreticky mohol dozvedieť.

Subjektívna premlčacia doba nezačala plynúť v rovnakom momente ako premlčacia doba objektívna. Ak
by sa navrhovateľ o bezdôvodnom obohatení odporkyne skutočne dozvedel až po uplynutí objektívnej
premlčacej doby, bolo by možné nárok navrhovateľa považovať za premlčaný, k tomu však nedošlo.
Poukázal na znenie § 107 Občianskeho zákonníka, konkrétne dátum začatia plynutia subjektívnej
aj objektívnej premlčacej doby. Poukázal tiež na rozhodnutie sp.zn. 3ÚS 158/1999 a NS ČR 26Cdo
1161/2003, reálne sa odporkyňa bezdôvodne obohatila až vypracovaním stanoviska PZ navrhovateľa

t.j. dňa 5.10.2011 a od uvedeného dňa plynie subjektívna premlčacia doba, pričom objektívna začala
plynúť uzavretím dohôd o vykonaní práce resp. vyplatením odmien. Objektívna premlčacia doba určite
neuplynula, keďže prvá dohoda o vykonaní práce bola uzatvorená dňa 11.3.2010. Ďalej uviedol, že v
zákone o študentskom pôžičkovom fonde je uvedené príklad čo patrí do pôsobnosti rady fondu, úkony
na základe dohôd o vykonaní práce v zákone uvedené nie sú, ale ide o činnosti súvisiace s výkonom

funkcie člena rady fondu, ktorú odporkyňa zastávala. Ako však jednoznačne stanovuje, že člen rady
fondu nesmie byť jeho zamestnancom. Keby aj odporkyňa vykonávala pre navrhovateľa upratovacie
práce na základe dohody o vykonaní práce, táto dohoda by bola absolútne neplatná. Ďalej uviedol,
že v čase, kedy sa tieto dohody uzatvárali, bolo stanovisko auditora, že takéto dohody sú v súlade
so zákonom. Následne Výbor Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež upozornil vtedajšieho

ministra školstva na pochybenia a odmietol vziať na vedomie výročnú správu fondu za rok 2010. Na
základe toho vznikli pochybnosti, fond sa obrátil na ich advokátsku kanceláriu a bol vypracovaný právny
rozbor. Fond nevedel o tom, že tieto dohody sú v rozpore so zákonom, hoci spoločnosť AENEA Legal
s.r.o. bola právnym zástupcom fondu aj v predmetnom období, nikdy sa na nich s takouto požiadavkou
posúdenia platnosti dohôd neobrátili, patria do interných záležitostí navrhovateľa. K trestnému konaniu

uviedol, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, toto trestné konanie resp.
jeho výsledok nemá žiadny vplyv na civilné konanie proti odporkyni, ktorá v tomto trestnom konaní
vypovedala ako svedkyňa. Skutočnosť, či došlo, alebo nedošlo k naplneniu niektorej zo skutkových
podstát trestného činu neznamená, že odporkyňa sa v zmysle Občianskeho zákonníka bezdôvodne
neobohatila na úkor navrhovateľa. Ďalej uviedol, že odporkyňa bola najskôr menovaná do funkcie člena

rady fondu, ktorej výkon je čestný, až následne uzatvorila tieto dohody o vykonaní práce. Tieto dohody
sú neplatné a preto sa nemožno domáhať ochrany v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce, odporkyňa
vedela, že ako členka rady fondu sa do pozície zamestnanca nemôže v zmysle zákona dostať. Mala
vedieť, nakoľko bola členkou rady fondu, že uzavretie dohody o vykonaní práce je v rozpore so zákonom
o študentskom pôžičkovom fonde, jedná sa o neplatnosť právneho úkonu, odporkyňa nikdy nebola

zamestnancom, na neplatnosť sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nemôže poberať
ochranu Zákonníka práce, ktorá sa poskytuje zamestnancom. Poukázal na ustanovenie § 4 Zákona
o študentskom pôžičkovom fonde, ktorý upravuje pôsobnosť rady fondu demonštratívnym spôsobom.
Pôsobnosť rady fondu nespočíva len v tom, čo je uvedené v tomto ustanovení, akýkoľvek výkon činnosti
odporkyne pre navrhovateľa uvedený v dohode o vykonaní práce spadali pod výkon funkcie člena

rady fondu, teda obsah dohôd resp. výkony obsiahnuté v týchto dohodách mali byť vykonávané v
rámci výkonu funkcie člena rady fondu. K námietke odporkyne vyplatenej odmeny brutto uviedol, že
táto predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia a daň z príjmu fyzickej osoby predstavuje výdavok
odporkyne, ktorý navrhovateľ preddavkovo musel platiť za odporkyňu v súvislosti s uzatvorením týchto
dohôd.

Právny zástupca odporkyne v priebehu konania uvádzal nasledovné vyjadrenia: Peňažné prostriedky,
ktoré mala získať odporkyňa na úkor navrhovateľa titulom platenia odmien z dohôd o vykonaní práce sú
uvedenébezodvedeniadane,t.z.nárokvovýške6827,15eurnezodpovedásumevyplatenejodporkyni,
keďže táto dostala túto sumu zníženú o daň. Ďalej poukázal na § 3 z.č. 200/1997 o študentskom

pôžičkovom fonde, v zmysle ktorého členstvo a funkcia v rade fondu sú čestné s tým, že dohody
uzatváral svojprávny subjekt, ktorý bol vytvorený na základe zákona a podľa zákona a boli uzatvorené
tak, že navrhovateľ poveril konkrétnych študentov, ktorí boli kloptovaní do rady fondu, aby vykonali
konkrétnu prácu. V každej dohode bola pre každého člena rady určená konkrétna úloha, osobitnepre odporkyňu, z čoho vyplýva, že to absolútne nesúviselo s členstvom a s funkciou v rade fondu.
Odporkyňavykonávalanejakúinúčinnosťnazákladeinéhovzťahu,nazákladektoréhodostalaodmenu.
Ponuky vždy prišli zo strany študentského pôžičkového fondu, ona dohodu prijala. Došlo k vyhotoveniu

v písomnej forme. Namietol, že dohody sú neplatné. Namietol, že o absolútnej neplatnosti dohôd sa
mohol dozvedieť, keď boli uzatvárané a nie zo stanoviska právneho zástupcu. Subjektívna premlčacia
doba uplynula u všetkých dohôd o vykonaní práce s výnimkou poslednej a to uzavretej dňa 20.4.2011,
kde nevznášajú námietku premlčania, majú za to, že jedná sa o platne uzavretú dohodu o vykonaní
práce, na základe ktorej odporkyňa vykonala dohodnutú prácu a preto jej patrí odmena. Mala presne

svoj vymedzený predmet, ktorý nesúvisí s členstvom a funkciou v rade fondu. Uviedol, že pripojený
trestný spis považujú za jeden z kľúčových dôkazov, nakoľko orgány činné v trestnom konaní zistili, že
nedošlo k žiadnemu nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami, ktorých súčasťou bolo aj vyplácanie
odmien. Je tam uvedené, že bol vykonávaný audit, ktorý doposiaľ nebol nikým napadnutý. Vyplácanie
odmien nebolo v rozpore so zákonom o študentskom pôžičkovom fonde, ktorý mal finančné zdroje aj na
vyplácanie takýchto odmien v nadväznosti na uzavreté dohody o vykonaní práce, opätovne poukázal na

ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce, t.z., v prípade, ak by aj došlo k neplatnosti dohody o vykonaní
práce, nemôže to byť na ujmu zamestnanca, ktorý túto neplatnosť nemohol spôsobiť a ani nespôsobil
sám. Študentský pôžičkový fond bol právnickou osobou, mal štatutárneho zástupcu, ktorým bol riaditeľ
fondu, konal navonok aj dovnútra vo všetkých veciach, ktoré sú mu zverené zákonom. Predovšetkým
riaditeľ fondu mal vedieť o neplatnosti dohody. Dohody boli podporené príslušným auditom, ktorý

nezistil nijaké pochybenia. Zo strany odporkyne pre fond bola fakticky vykonaná činnosť pre potreby
fondu na žiadosť fondu a mimo rámec činnosti člena rady fondu. Práca s týmto členstvom v ničom
nesúvisela. Poukázal na ustanovenie bodu 6 uzavretých dohôd o vykonaní práce, v zmysle ktorých
zamestnávateľ uhradí zamestnancovi cestovné náhrady, teda zamestnávateľ mal plnú vedomosť o
všetkých pracovnoprávnych nárokoch odporkyne. V zmysle bodu 5 uzatvorených dohôd o vykonaní

práce tam uvedené povinnosti zamestnanca sa opierajú len o ustanovenia Zákonníka práce. Z týchto
dohôd nevyplýva, že by neplatnosť zavinila odporkyňa, ani, že odporkyňa je členom rady fondu.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.7.2013 uviedla, že bola zvolená do študentskej
rady vysokých škôl na základ čoho bola menovaná do študentského pôžičkového fondu člena rady

fondu. Mali pravidelné zasadnutia, prerokovávali výročné správy aj rôznu inú činnosť, riešili problémy,
ktoré vznikli s pôžičkami, so správou fondu, tiež tam spadala propagácia fondu na ekonomickej
univerzite, kde študovala, čo je práca mimo pôsobnosti člena rady fondu. Fond nemal dostatočnú
kapacitu ľudí, potreboval riešiť iné akútne problémy a preto požiadal členov rady fondu o vykonanie
konkrétnych úloh, ktoré boli mimo funkcie člena. Mala za povinnosť úlohu v zmysle uzavretej dohody si

splniť a za to jej prislúcha odmena. Činnosť v rade fondu vykonávala 2 roky od 1.8.2009 do 31.7.2011,
za túto dobu nedostávala za svoje členstvo v rade fondu a za výkon tejto funkcie odmenu, tieto činnosti
vykonávala bezplatne. Fond zasadal 4 krát ročne, mimo zasadnutí fondu boli vykonávané iné činnosti
na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce, na základe ktorých jej bola vyplácaná odmena. Na
zasadnutia rady fondu sa pripravovala, materiály, ktoré jej fond posielal si študovala a potom to riešili

na zasadnutí rady fondu.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Z výpisu z
Obchodnéhoregistrafondunapodporuvzdelávaniavyplynulo,žebolzriadenýz.č.396/2012Z.z.ofonde
na podporu vzdelávania účinným k 1.1.2013, pričom od 1.1.2013 je právnym nástupcom študentského

pôžičkového fondu a pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov. Súd sa predovšetkým oboznámil s
jednotlivýmidohodamiovykonanípráceuzavretýmivzmysle§226Zákonníkaprácemedzištudentským
pôžičkovým fondom a odporkyňou dňa 11.3.2010 (predmet: na zasadnutí dňa 16.3.2010 rozpracuje
uznesenie Vlády SR č. 734 zo dňa 14.10.2009 na podmienky študentského pôžičkového fondu,
odmena 165,43 eur brutto), dňa 19.4.2010 (predmet prípravy na zasadnutie dňa 22.4.2010, návrhy

na úpravu sadzobníka poplatkov a náhrad od 1.7.2010 a poklady poskytovania pôžičiek pre školský
rok 2010/2011, odmena vo výške 165,43 eur brutto), dňa 14.6.2010 (predmet v období od 15.6.2010
do 29.6.2010 prípravy návrhy na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami rady fondu a
dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov, odmena vo výške 3 000
eur brutto), dňa 20.10.2010 (predmet: prípravy na zasadnutie dňa 22.10.2010, analýzu posúdenia

žiadosti o pôžičku v akademickom roku 2010/2011 so zameraním na príslušné školy a študentov
študujúcich na zahraničnej VŠ s aspektom zvýšenia pôžičky do dvojnásobku zákonnej výšky vzhľadom
na výšku školného, odmena vo výške 165,43 eur brutto), dňa 15.12.2010 (predmet: prípravy na
zasadnutie dňa 17.12.2010, návrhy na poskytnutie pôžičky v súvislosti s pripravovaným spoplatnenímvysokoškolského vzdelávania v ČR a zvýšenia školného v Anglicku, odmena vo výške 165,43 eur
brutto), dňa 17.12.2010 (predmet: prípravy v období od 20.12.2010 do 31.12.2010 zhodnotenie kritérií
priznávania pôžičiek uvedených v zákone o novele súvisiacich zákonov, odmena vo výške 3 000 eur),

dňa 20.4.2011 (predmet: prípravy na zasadnutie dňa 29.4.2011 alternatívny návrh poskytovania pôžičiek
v akademickom roku 2011/2012 v nadväznosti na zmeny vo vysokom školstve publikované v médiách,
odmena vo výške 165,43 eur brutto). Ďalej súd sa oboznámil s účtovnými dokladmi študentského
pôžičkového fondu preukazujúcimi úhradu odmien odporkyni na základe uzavretých dohôd o vykonaní
práce. Študentský pôžičkový fond listom zo dňa 4.12.2012 vyzval odporkyňu vrátiť fondu neoprávnene

vyplatené finančné prostriedky v celkovej sume 8 658,01 eur v lehote 3 dní od obdržania výzvy, túto
zásielku prevzala odporkyňa 10.12.2012, ako vyplynulo z priloženej doručenky. Súd sa oboznámil so
štatútom študentského pôžičkového fondu z novembra 2007, z ktorého vyplynulo, že orgánmi fondu
sú rada fondu, riaditeľ fondu a dozorná rada fondu (§7 ods. 1 písm. a)b)c) ), ďalej z neho vyplynulo,
že členstvo a funkcie v rade fondu a dozornej rade sú čestné (§7 ods. 2 veta tretia) zamestnanci
fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady fondu (§7 ods. 3) najvyšším orgánom fondu je

rada fondu, rada fondu vykonáva správu fondu a riadi jeho činnosť (§8 ods. 1) do pôsobnosti rady
fondu patrí najmä rozhodovať po dohode s ministrom o poskytovaní prostriedkov fondu na pôžičky do
výšky voľných finančných zdrojov fondu pre jednotlivé fakulty alebo VŠ, ktoré sa nečlení na fakulty, pre
študentov študujúcich v zahraničných VŠ. Ďalej vyhlasuje okrem zákonného termínu podávania žiadosti
o pôžičku k 15.6. kalendárneho roka ďalšie termíny možného podania týchto žiadostí a podmienky pre

priznanie pôžičiek v príslušnom akademickom roku, schvaľuje štatút fondu a rokovací poriadok rady
fondu, schvaľuje rozpočet fondu, schvaľuje ročnú účtovnú závierku fondu overenú auditorom, schvaľuje
výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu overenú auditorom, ktorá sa predkladá Národnej rade
SR,ministroviaštudentskejradeVŠ,vymenúvaaodvolávariaditeľafonduaurčujejehomzdu,schvaľuje
a upravuje manipulačné poplatky a náhrady vychádzajúce z obchodných a ekonomických podmienok

fondu v tzv. sadzobníku poplatkov a náhrad (§14 písm. a)-h)). Súd sa tiež oboznámil s výročnou správou
o činnosti a hospodárení študentského pôžičkového fondu vrátane účtovej závierky za rok 2010, ktorá
obsahovala aj správu nezávislého auditora zo dňa 11.3.2011, podľa názoru ktorého účtovná závierka
vyjadruje objektívne vo všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu organizácie študentský
pôžičkový fond Bratislava k 31.12.2010 a výsledky jej hospodárenia a peňažné toky za obdobie, ktoré

sa uskutočnilo k uvedenému dátumu je v súlade so slovenským zákonom o účtovníctve. Ďalej súd sa
oboznámil so zápisnicou z 15. schôdze Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
zo dňa 16.6.2011 ako aj výpisom z tejto zápisnice, z ktorej súd zistil, že výbor prerokoval predloženú
výročnú správu o činnosti a hospodárení študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky
za rok 2010, keď otázky výboru smerovali najmä k výške nákladov súvisiacich s prevádzkou fondu, k

správe pohľadávok, k zhodnocovaniu voľných finančných prostriedkov, k vlastníctvu budovy i pozemku
vo vlastníctve fondu. Následne výbor neprijal platné uznesenie, ktorým by vzal na vedomie výročnú
správu o činnosti a hospodárení študentského pôžičkového fondu za rok 2010 a následne žiadal preveriť
podozrenia z vykonaných pochybení, pre ktoré nevzal na vedomie túto správu. Z kópie uznesení zo
zasadnutia rady fondu zo dňa 14.9.2011 vyplynulo, že rada fondu prijala uznesenie RF č. 19/1409 2011,

v zmysle ktorého bolo uložené riaditeľovi fondu vyžiadať od právnika fondu stanovisko, či s členom rady
a dozornej rady môže fond uzatvárať dohodu o vykonaní práce vrátene vyjadrenia, či je uzatváranie
takýchto dohôd v súlade s § 5 ods. 4 Zákona o študentskom pôžičkovom fonde. Napokon súd sa
oboznámil s memorandom vypracovaným právnym zástupcom študentského pôžičkového fondu zo dňa
5.10.2011, predmetom ktorého bola práve problematika uzatvárania dohôd o vykonaní práce členom

rady fondu a členom dozornej rady so študentským pôžičkovým fondom a ich súlad s ustanovením § 5
ods. 4 z.č. 200/1997 Z.z., pričom tento dospel k záveru, že dohoda o vykonaní práce uzatvorená členom
rady fondu a členom dozornej rady nie je v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 Zákona o študentskom
pôžičkovom fonde. Súd sa tiež oboznámil s oznámením ORPZ Bratislava 1 odbor kriminálnej polície,
oddelenie ekonomickej kriminality ČVS: ORP-33/OEK-B1-2012, z ktorého vyplynulo, že uznesením zo

dňa 30.5.2012 bolo začaté trestné stíhanie vo veci podozrenia z trestného činu porušovanie povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ku ktorému skutku malo dôjsť,
tak, že v dobe od 28.4.2005 do 1.8.2011 za presne nezistených okolností došlo k nehospodárnemu
spravovaniu finančných prostriedkov štátu tým, že v rozpore so zákonom č. 200/1997 o študentskom
pôžičkovom fonde, ktorý ustanovuje v § 3 ods. 8, že členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné, v

§ 6 ods. 7 členstvo v dozornej rade je čestné a v § 5 ods. 4, že zamestnanci fondu nesmú byť
členmi rady fondu a dozornej rady a so štatútom študentského pôžičkového fondu boli z prostriedkov
tohto fondu neoprávnene vyplácané členom rady fondu a dozornej rady fondu finančné prostriedky
ako odmena za rôznu činnosť pre fond ako aj za vypracovanie materiálov na zadané témy, ktoré malislúžiť na skvalitnenie činnosti fondu, pričom pre tento účel boli podpísané dohody o vykonaní práce,
v rámci ktorých sú členovia rady fondu a dozornej rady fondu uvádzaní ako zamestnanci, čím bola
fondu spôsobená škoda vo výške 232 468,04 eur. Členkou rady fondu okrem iných bola tiež odporkyňa

od 1.8.2009 do 31.7.2011. Odporkyňa ako svedkyňa v trestnom konaní uviedla, že bola menovaná
študentskou radou VŠ SR za členku tohto fondu, pracovala pre tento fond v rade, ale aj mimo rady,
stretávali sa aj mimo zasadania rady, aby riešili rôzne problémy. V rámci tohto jej bola na základe
dohody o vykonaní práce za činnosť vykonávanú nad rámec členstva v rade vyplatená odmena. Na
týchto stretnutiach sa riešili rôzne problémy, ktoré neboli v kompetencii rady, ale boli v prospech fondu

ako takého a predovšetkým v prospech študentov, ktorých v tom čase zastupovala. Jeho fungovanie
bolo pre nich podstatné, nebolo to zadarmo, nebolo to v rozpore so zákonom, nebolo to nijakým
spôsobom utajované. Hospodárenie fondu každoročne spracovával nezávislý auditor, ktorý taktiež
nezistil nelegálnosť takéhoto postupu a súčasne parlamentný výbor schvaľoval správu o hospodárení
fondu. Uznesením zo dňa 31.5.2013 bolo trestné stíhanie zastavené. Proti tomuto uzneseniu oprávnené
vedenie fondu na podporu vzdelávania podalo v zákonnej lehote opravný prostriedok, táto sťažnosť však

bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 1 zo dňa 14.8.2013 zamietnutá, pretože
nie je dôvodná. Z odôvodnenia uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplynulo, že vyšetrovateľ
dospel k záveru, že zo z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde vyplýva, že členstvo
v rade predmetného fondu a dozornej rade bolo síce čestné, avšak z neho nevyplýva, že by za
uvedené členstvo nemohli byť poskytnuté z prostriedkov fondu určených na správu fondu odmeny

týmto členom. Nástup na funkciu je bez nároku na odmenu, ale toto nevylučuje, prípadné následne
odmenenie. Mal za to, že podarilo sa preukázať, že činnosť na základe dohôd o vykonaní práce bola
nad rámec rozhodovania v rade fondu a dozornej rade fondu a nie je dôvod na to, aby odmena nebola
vyplatená. Ďalej nepodarila sa zistiť príčinná súvislosť medzi zákazom byť zamestnancom fondu a
škodou, ktorá mala daným konaním spôsobená. Vzhľadom k tomu, že predmetné práce boli skutočne

vykonané a boli vykonané nad rámec rozhodovacích právomocí jednotlivých rád podľa jeho názoru
zákaz v zmysle § 5 zákona, podľa ktorého zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej
rady sa týka predovšetkým funkcie riaditeľa fondu a pravdepodobne stálych pracovníkov fondu, teda
vyšetrovateľ konštatoval, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty citovaného trestného činu
ani priestupku, či iného správneho deliktu. Takisto nie je dôvod na prejednanie v disciplinárnom konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 1 ods. 1,2 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, zriaďuje sa Študentský
pôžičkový fond (ďalej len "fond") ako neštátny účelový fond na poskytovanie pôžičiek študentom

vysokých škôl.Fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Zapisuje sa do obchodného registra.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a)b)c) z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, orgánmi fondu sú:a)
rada fondu, b) riaditeľ fondu, c) dozorná rada.

Podľa § 3 ods. 1,2 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, najvyšším orgánom fondu je
rada fondu. Rada fondu vykonáva správu fondu a riadi jeho činnosť. Rada fondu má sedem členov, z
ktorýcha) štyroch vymenúva a odvoláva minister školstva Slovenskej
republiky (ďalej len "minister"),b) troch vymenúva a odvoláva Študentská rada vysokých škôl.

Podľa § 3 ods. 8 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, členstvo a funkcie v rade fondu
sú čestné.

Podľa § 5 ods. 4 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, riaditeľ fondu je zamestnancom
fondu. Zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady.

Podľa § 4 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde, do pôsobnosti rady fondu patrí najmäa)
rozhodovať po dohode s ministrom školstva o poskytnutí prostriedkov fondu na pôžičky pre študentov
na vysokých školách, prípadne aj pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej
republike v postavení zahraničného Slováka 1) (§ 8 ods. 1).b) schvaľovať štatút fondu a rokovací

poriadok rady fondu,c) schvaľovať rozpočet fondu, d) schvaľovať ročnú účtovnú závierku fondu overenú
audítorom, 1)e) schvaľovať výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za predchádzajúci rok,
ktorá sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky, ministrovi a Študentskej rade vysokých škôl, f)
vymenovať a odvolať riaditeľa fondu a určovať jeho mzdu podľa osobitných predpisov. 2)Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

V tomto konaní navrhovateľ voči odporkyni sa domáha v časti istiny zaplatenia sumy 4 827,15 eur titulom

bezdôvodného obohatenia, nakoľko tieto peňažné prostriedky boli navrhovateľom odporkyni vyplatené
na základe absolútne neplatných právnych úkonov - dohôd o vykonaní práce a teda odporkyňa je
povinná vrátiť mu prijaté plnenie, pričom plnenie odporkyne bolo realizované v rámci výkonu funkcie
člena rady fondu a teda navrhovateľ nemá voči odporkyni povinnosť vrátiť jej plnenia odporkyňou
poskytnuté na základe týchto dohôd.

Odporkyňa vzniesla v tomto konaní námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatňovaného titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu vyplatených odmien na základe dohôd o vykonaní práce
uzatvorených dňa 11.3.2010, 19.4.2010, 14.6.2010, 20.10.2010, 15.12.2010 a 17.12.2010 s poukazom
na ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď tvrdila, že navrhovateľ sa mohol o absolútne

neplatnom právnom úkone dozvedieť v okamihu samotného uzatvárania dohôd o vykonaní práce a to
pri prvej dohode dňa 11.3.2010 a pri poslednej dňa 17.12.2010, pokiaľ navrhovateľ podal návrh dňa
21.12.2012, bolo to už po uplynutí premlčacej doby. Súd sa s takýmto posúdením na začiatku plynutia
premlčacej doby nestotožnil.

Z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre začiatok subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment,
keď sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získalmusí byť teda skutočná a nie iba predpokladaná, pretože, len, ak oprávnený vie o tom, že na jeho
úkor sa niekto bezdôvodne obohatil, môže uplatniť svoje právo t.j. požadovať vydanie dôvodného
obohatenia a nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným

zavinením, teda, či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti. Pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby, správne postupujú súdy vtedy,
ak za začiatok jej plynutia považujú deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy (napr., keď revízne
orgány vytkli organizácii neplatnosť uzavretej zmluvy) ako vyplynulo zo správy o zhodnotení úrovne
rozhodovania súdov SSR vo veciach a zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech. Podľa § 451

a nasledujúcich Občianskeho zákonníka prejednanej a schválenej občianskoprávnym kolégiom na SSR
z 21.12.1978 sp.zn. CPJ37/78, R1/1979. Rovnaký záver vyplýva tiež z rozsudku NSČR z 20.10.2004
sp.zn. 33ODO 83/2004, podľa ktorého pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny okamih, keď sa oprávnený dozvie
také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde a pod touto vedomosťou sa
rozumie znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné

obohatenie. Za začiatok takejto subjektívnej vedomosti judikatúra považuje aj okamih upozornenia
účastníka zmluvy na jej neplatnosť revíznymi orgánmi. V tomto prípade výročná správa o činnosti a
hospodárení študentského pôžičkového fondu vrátane účtovnej závierky za rok 2010 bola predložená
Výboru NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (v zmysle ustanovenia § 4 písm. e) z.č. 200/1997
Z.z. patrí do pôsobnosti rady fondu schvaľovanie výročnej správy o hospodárení a činnosti fondu za

predchádzajúci rok, ktorá sa následne predkladá NRSR, ministrovi a študentskej rade vysokých škôl).
Súčasťou tejto výročnej správy bola aj správa nezávislého auditora zo dňa 11.3.2011, podľa ktorej
výsledky hospodárenia fondu a peňažné toky za obdobie roku 2010 sú v súlade so slovenským zákonom
o účtovníctve. Rada fondu zo samotnej výročnej správy o činnosti a hospodárení fondu ani z účtovej
závierky za rok 2010, ani zo správy nezávislého auditora nezistila skutočnosť, že dohody o vykonaní

práce sú absolútne neplatné právne úkony. Následne predmetnú výročnú správu prerokoval Výbor
NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 16.6.2011, bod 10 programu, keď otázky poslancov
smerovali najmä k výške nákladov súvisiacich s prevádzkou fondu, k mzdovým prostriedkom určeným
prezamestnancovfondustým,ževýborneprijalplatnéuznesenie,ktorýmbyvzalnavedomiepredmetnú
výročnú správu, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov

výboru ako vyplynulo z výpisu zo zápisnice z tejto schôdze výboru. Podľa názoru súdu v tomto štádiu
rada fondu takisto nezistila absolútnu neplatnosť uzavretých dohôd o vykonaní práce s tým, že zo
strany Výboru NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport neprijatím platného uznesenia bol prejavený
nesúhlas s postupom fondu v tejto otázke, kde jednalo sa o otázku odbornú a bola daná nevyhnutná
potreba právneho posúdenia súladu uzavretých dohôd o vykonaní práce medzi fondom a členmi rady

fondu a členmi dozornej rady s ustanovením § 5 ods. 4 z.č. 200/1997 Z.z. Fond sa obrátil na PZ so
žiadosťou o stanovisko v tejto otázke, čo vyplynulo z uznesenia rady fondu č. 19/1409 2011 zo dňa
14.9.2011. Dňa 5.10.2011 PZ fondu, spoločnosť AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06
Bratislava, IČO: 35951125 vypracovala memorandum k problematike uzatvárania dohôd o vykonaní
práce členom rady fondu a členom dozornej rady a ich súlad s ustanovením § 5 ods. 4 z.č. 200/1997 Z.z.,

ktorý dospel k záveru, že dohoda o vykonaní práce uzatvorená členom rady fondu a členom dozornej
rady s fondom nie je v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 zákona o študentskom pôžičkovom fonde. Podľa
názoru súdu zo skutkových okolností tohto prípadu je zrejmé, že navrhovateľ sa dozvedel o okolnostiach
rozhodujúcich pre uplatnenie jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. o absolútnej
neplatnosti uzavretých dohôd o vykonaní práce skutočne až na základe memoranda jeho PZ zo dňa

5.10.2011, keď súd zdôrazňuje, že z hľadiska časového jedná sa o následnosť postupu jednotlivých
skutočností, ktoré predchádzali vypracovaniu tohto memoranda a nejedná sa o svojvoľné rozhodnutie
fondu. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že subjektívna premlčacia doba u všetkých dohôd o vykonaní
práce uzavretých medzi navrhovateľom a odporkyňou začala plynúť dňa 5.10.2011 a uplynula dňa
5.10.2013. Keďže návrh na začatie konania podal navrhovateľ na OS Bratislava 1 dňa 21.12.2012, súd

dospel k záveru, že sa tak stalo pred uplynutím premlčacej doby a teda námietka premlčania vznesená
odporkyňou je nedôvodná, právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nie je.

Z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva všeobecná zásada, že ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ustanovení § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka sú ustanovené 4 formy bezdôvodného obohatenia a jednou z nich je
celkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. V
danom prípade navrhovateľ uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe
absolútne neplatných dohôd o vykonaní práce uzatvorených medzi študentským pôžičkovým fondoma odporkyňou, ide o pracovnoprávny vzťah upravený v ustanovení § 226 z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce, keď tvrdil, že tieto dohody sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 3 ods. 8 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom

pôžičkovom fonde, ktorý ustanovuje, že členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné. Predovšetkým v tejto
súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak tento zákon
v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia
Občianskehozákonníka.Vprvejčastizákonníkaprácepodnázvomvšeobecnéustanoveniajeupravená
problematika právnych úkonov a ich neplatnosti v ustanovení § 15,16,17. Vzhľadom na znenie týchto

ustanovení je potrebné na posúdenie platnosti predmetného právneho úkonu uzavretej dohody o
vykonaní práce aplikovať ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v uvedených ustanoveniach
Zákonníka práce nie je obsiahnutá iná právna úprava v tejto otázke. Predovšetkým súd zistil, že
odporkyňa bola členkou rady fondu v období od 1.8.2009 do 31.7.2011 a bola menovaná do tejto
funkcie študentskou radou vysokých škôl v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 písm. b) z.č. 200/1997 Z.z..
Citovaný zákon v ustanovení § 3 ods. 8 ustanovuje, že členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné. V

tejto súvislosti je potrebné poukázať, že v zmysle § 3 ods. 1 citovaného zákona rada fondu je najvyšším
orgánom fondu, vykonáva správu fondu a riadi jeho činnosť. Pojem čestná funkcia súd vykladá tak, že
ustanovenie do tejto funkcie resp. jej zastávanie predstavuje pre danú osobu česť, teda aj pri plnení
povinností z nej vyplývajúcich sa možno spoliehať na česť osoby vykonávajúcej túto funkciu, pričom
jedná sa o funkciu, ktorá nie je honorovaná, t.z. nemožno očakávať od nej žiaden finančný profit, žiaden

príjem. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na výkon funkcie člena rady fondu, v tomto prípade,
teda výkon akejkoľvek činnosti odporkyňou patriacej do pôsobnosti rady fondu ako najvyššieho orgánu
fondu, ktorý vykonáva správu fondu a riadi jeho činnosť je bezodplatný. V tejto súvislosti súd zameral
svoje skúmanie na predmet jednotlivých dohôd o vykonaní práce, t.z., či dohodnuté činnosti, ktoré na
základe dohôd o vykonaní práce sa zaviazala vykonávať odporkyňa, spadajú do pôsobnosti rady fondu.

Súd poukazuje na ustanovenie § 4 citovaného zákona, kde je upravená demonštratívnym spôsobom
pôsobnosť rady fondu, predovšetkým tam patrí rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov fondu na pôžičky
pre študentov na VŠ, prípadne aj pre študentov, ktorí študujú na VŠ v SR v postavení zahraničného
Slováka, schvaľovať dokumenty fondu a to štatút fondu, rokovací poriadok rady fondu, rozpočet fondu,
ročnú účtovnú závierku fondu overenú auditorom, výročnú správu o hospodárení a činnosti fondu za

predchádzajúci rok, vymenovanie a odvolanie riaditeľa fondu a určovanie jeho mzdy. Podľa štatútu
študentského pôžičkového fondu účinného od novembra 2007, z § 8 ods. 14 ďalej patrí do pôsobnosti
rady fondu poskytovanie prostriedkov fondu na pôžičky aj pre študentov študujúcich na zahraničných VŠ
a okrem toho do pôsobnosti rady fondu patrí tiež schvaľovanie a upravovanie manipulačných poplatkov
a náhrad vychádzajúcich z obchodných a ekonomických podmienok fondu v tzv. sadzobníku poplatkov a

náhrad. V nadväznosti na takto upravenú pôsobnosť rady fondu, súd konštatuje, že predmet jednotlivých
dohôd o vykonaní práce súvisí s pôsobnosťou rady fondu, keďže sa dotýka problematiky úprav
sadzobníka poplatkov a náhrad poskytovania pôžičiek, štatútu fondu, posudzovania žiadostí o pôžičku
so zameraním na príslušné školy a študentov študujúcich na zahraničnej VŠ s aspektom zvýšenia
pôžičky vzhľadom na výšku školného, poskytnutia pôžičky v súvislosti s pripravovaným spoplatnením

vysokoškolského vzdelávania v ČR a zvýšením školného v Anglicku, zhodnotenie kritérií priznávania
pôžičiek, poskytovania pôžičiek v nadväznosti na zmeny vo vysokom školstve publikované v médiách.
Rozhodovanie vo všetkých týchto otázkach nepochybne patrí práve do pôsobnosti rady fondu vzhľadom
na zákonom resp. štatútom fondu vymedzenú pôsobnosť rady fondu. Podľa názoru súdu je nepochybné,
že každý člen rady fondu, aby mohol zodpovedne plniť svoju funkciu, a to rozhodovať na zasadnutiach

rady fondu, potrebuje nevyhnutne pripraviť sa na tieto zasadnutia. Je potrebné štúdium dokumentov,
vypracovanie rôznych návrhov dokumentov, vypracovanie rozborov, podkladov pre rozhodnutie. Aj táto
činnosť však podľa názoru súdu spadá pod výkon funkcie člena rady fondu, je jej neoddeliteľnou
súčasťou, pričom z citovaného zákona nevyplýva iná právna úprava. Z tohto dôvodu ani za tieto
činnosti nemá člen rady fondu nárok na odmenu, teda vyplatenie akejkoľvek odmeny členovi rady fondu

v súvislosti s výkonom jeho funkcie člena rady fondu neprichádza do úvahy práve s poukazom na
ustanovenie § 3 ods. 8 citovaného zákona. Pokiaľ teda došlo k vyplateniu odmien na základe dohôd
o vykonaní práce uzavretých medzi študentským pôžičkovým fondom a odporkyňou, išlo o neplatné
právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením zákona, konkrétne § 3
ods. 8 z.č. 200/1997 Z.z. o študentskom pôžičkovom fonde. Okrem toho citovaný zákon v ustanovení § 5

ods. 4 upravuje výslovný zákaz v znení, že zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej
rady, keďže je neprijateľné napríklad, aby člen rady fondu, ktorý rozhoduje v otázke vymenovania
a odvolania riaditeľa fondu, určovania jeho mzdy, bol vo vzťahu podriadenosti k riaditeľovi fondu na
základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, čo sa stalo v tomto prípade, nakoľko odporkyňa,ktorá bola členkou rady fondu od 1.8.2009 do 31.7.2011 bola súčasne aj zamestnankyňou fondu na
základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce. V kontexte tohto ustanovenia citovaného zákona je
zrejmý účel zákonného ustanovenia § 3 ods. 8, t.z. zabezpečiť nezávislosť funkcie člena rady fondu pri

jeho rozhodovaní bez akýchkoľvek vzťahov resp. väzieb, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov,
t.j. zabezpečiť riadne fungovanie rady fondu, plnenie všetkých činností patriacich do pôsobnosti rady
fondu. S poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, v tomto prípade vyplýva povinnosť
odporkyne vrátiť navrhovateľovi vyplatené odmeny na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce

v celkovej sume 6 827,15 eur, pričom plnenie, ktoré poskytla odporkyňa navrhovateľovi na základe
neplatných dohôd o vykonaní práce nie je dôvodné navrhovateľom vrátiť, keďže toto plnenie vykonávala
odporkyňa v rámci výkonu svojej funkcie člena rady fondu ako vyplýva z porovnania pôsobnosti rady
fondu ustanovenej v zákone a v štatúte fondu so znením uzatvorených dohôd o vykonaní práce. Súd mal
v konaní preukázané platobnými dokladmi navrhovateľa vyplatenie odmien na základe uzatvorených
dohôd o vykonaní práce netto.

Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrhu
vyhovel a to jednak čo do istiny a tiež aj čo do príslušenstva t.j. úroku z omeškania, ktorý bol
uplatňovaný zo sumy istiny počnúc dňom 14.12.2012 do zaplatenia, nakoľko odporkyňa tým, že
predmetnú sumu navrhovateľovi nezaplatila v lehote 3 dní od doručenia výzvy navrhovateľa, t.j. dňa

10.12.2012 (doručenka č.l. 48), dostala sa dňom nasledujúcim t.j. dňom 14.12.2012 do omeškania s
plnením svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Pokiaľ odporkyňa namietala uplatňovanú sumu vo výške 6 827,15 eur, že je uplatňovaná suma na

základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce brutto s tým, že jej bola zaplatená len odmena netto,
t.j. krátená o daň z príjmu FO a teda v tejto časti rozdielu nárok je neoprávnený, súd sa s týmto
tvrdením odporkyne nestotožnil, keďže študentský pôžičkový fond na základe uzavretých dohôd o
vykonaní práce z absolútne neplatných právnych úkonov uhradil odporkyni odmenu netto + uhradil za
odporkyňu preddavkovo daň z príjmu FO čo je nepochybne povinnosťou odporkyne, teda navrhovateľ v

tomto konaní sa opodstatnene domáha vrátenia sumy odmien brutto, keďže odporkyňa sa bezdôvodne
obohatila v rozsahu 6 827,15 eur. Súd dodáva k odôvodneniu bezdôvodného obohatenia v súvislosti s
odvedením dane z príjmu FO preddavkovo navrhovateľom za odporkyňu, že ide o formu bezdôvodného
obohatenia upravenú v ustanovení § 454 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodne sa
obohatil aj ten za koho sa plnilo čo podľa práva mal plniť sám. Ďalej k námietke odporkyne s poukazom

na ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce, že neplatnosť dohôd o vykonaní práce jej nemôže byť
na ujmu, keďže neplatnosť týchto úkonov sama nespôsobila, súd má za to, že odporkyňa si neplatnosť
právneho úkonu spôsobila sama, keďže mala vedomosť, že členstvo a funkcie v rade fondu sú čestné
a že za výkon tejto funkcie jej nepatrí odmena, napriek tomu však uzatvorila s fondom dohodu o
vykonaní práce, kde predmetom boli činnosti patriace do pôsobnosti rady fondu. Teda aplikácia tohto

ustanovenia zákona tu neprichádza do úvahy. Poukazovanie odporkyne na splnenie všetkých náležitostí
uzavretých dohôd o vykonaní práce v zmysle § 226 Zákonníka práce je právne irelevantné. Takisto
pokiaľ odporkyňa poukazovala na závery trestného konania, kde vyšetrovanie sa viedlo na ORPZ
v Bratislave 1, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality pod ČVS: ORP-33/OEK-
B1-2012 a kde trestné stíhanie začaté za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku

podľa § 237 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona bolo zastavené, súd konštatuje, že z odôvodnenia
rozhodnutia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V tomto civilnom konaní
však súd prejednával a rozhodoval vec uplatneného nároku navrhovateľa voči odporkyni na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia OSP, v zmysle ktorého
súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, takéto rozhodnutie
však vydané nebolo.

Súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

nakoľko ide o väčší počet úkonov právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorý bol vo veci úspešný, pričom
vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo súdu doručené navrhovateľom elektronicky dnešného dňa až
o 12:03 hodine a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).