Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/180/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210679
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109BratislavaIČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo
na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 278,44 eur z titulu nemajetkovej

ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 500400087 dlžníkom Q. B., exekučné konanie bolo
vedené pod sp. zn. EX 15095/2010. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel
obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti
predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.
02. 2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenie tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac

ako 151 dní). Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a
primeľ porušovateľa k vydaniu rozhodnutia spísaním žiadosti o informáciu o stave konania, sťažnosti
a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní a spísal a podal sťažnosť na
prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. V danom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy
SR. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávnehoúradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: Poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to vo výške 70 eur (správa pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40 eur (udržiavanie a správa
informačnéhosystému),15eur(administratívnespracovanietextovurgenciíadresovanýchexekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné

atelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontroloustavukonanianaexekučnomsúde).Celkovo
vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125
eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody
je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by

bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej z
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Zároveň sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

vo výške 278,44 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala

u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná

situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa
primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu
278,44 eur za viac ako 151 dní. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej
doktríny Ústavného súdu SR, teda 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac. Navrhovateľ

ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však odporca
na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená sp.zn. 4C/180/2012.

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ z rovnakých skutkových dôvodov

uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 584,55 eur
z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 500400234 dlžníkom Q. Q. exekučné konaniebolo vedené pod sp. zn. EX 8518/2011. Exekučný súd rozhodol o žiadosti poverenia na vykonanie
exekúcieaždňa18.04.2012,atorozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepoverenia.Krozhodnutiu
o poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 317 dní). Veci bola

pridelená sp.zn. 4C/178/2012.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/178/2012-19 zo dňa 27. 02. 2013 spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 4C/178/2012 a 4C/180/2012, s
tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 4C/180/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Poukázalnanedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ neuviedol spisové značky
príslušných exekučných konaní, relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, dátumy,

kedy navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti
preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ
sám. Preto odporca si dovoľuje konajúcemu súdu navrhnúť aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.
s. p.. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide
o uvádzané prieťahy v konaní. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní navrhovateľ síce uvádza

kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie avšak formu „žiadostí o informácie o stave konania“ nie je
možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabránení tvrdených prieťahov a ich
účinnému odstráneniu. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 03. 05. 2011 č.k. III. ÚS
69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že

všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody bola doručená odporcovi 23. 04. 2012, vzhľadom k tomu, že už dňa 27. 09. 2012 bola
okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,

pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené

konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. V zmysle

uznesení Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 3MCdo/11/2010
a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp.zn. 5Cdo291/2010 vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu stranu z Rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky Rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej Rozhodcovskej zmluvy. Z judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS
16/2002 vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnostiresp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Odporca nepovažuje
za preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o materiálnu škodu
vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy, s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Požadovať
paušálne sumy za navrhovateľom uvádzané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany
navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom

na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia
nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur, ktorá musí byť priznaná za
každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a
nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje

spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“ nebol zo strany navrhovateľa preukázaný, ani to, akým spôsobom uvedená

situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. V ďalšom poukázal odporca na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri formovaní záveru o potrebe priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka zohľadniť.
S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže

uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadnou škodou.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/180/2012-56 zo dňa 19. 04. 2013 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Žiline 6Co/276/2013-78 zo dňa 31. 07. 2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania
z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď dospel k záveru, že kolízia pojednávaní právneho zástupcu
navrhovateľa s iným pojednávaním nie je dôvodom pre odročenie pojednávania aký má na mysli
ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd pritom prihliadol na zásadu hospodárnosti konania a právo
účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu 7Er/1414/2010 a 10Er/1127/2011, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 7Er/1414/2010 mal súd za preukázané, že dňa 09. 12.
2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému Q. B., O.
J. Q., T.. X. Q. XXXX/XXX, pre vymoženie sumy 420 eur s príslušenstvom, priznanej oprávnenému

vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava č. SR 06238/10 zo dňa 26. 07. 2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť 06. 09. 2010. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 20. 12. 2010
vyzvaltunajšísúdStályrozhodcovskýsúdBratislavanapredloženiekompletnéhorozhodcovskéhospisu
SR 06238/10 a doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 26. 07. 2010
povinnému, ktorý listom zo dňa 29. 12. 2010 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie písomností

o 30 dní. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7Er/1414/2010-18 zo dňa 07. 02. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 15. 04. 2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Z obsahu pripojeného spisu 10Er/1127/2011 mal súd za preukázané, že dňa 05. 08. 2011 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému Q. Q., O. J. O. XX, pre
vymoženie sumy 1.291,20 eur s príslušenstvom, priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom
Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava č. SR 01908/11 zo dňa 07. 04. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 26. 04. 2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 17. 08. 2011 vyzval tunajší
súd Stály rozhodcovský súd Bratislava na predloženie kompletného rozhodcovského spisu SR 01908/11

a doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 07. 04. 2011 povinnému.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10Er/1127/2011-12 zo dňa 22. 03. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. 04. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 2 x 125 eur a
nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 278,44 eur + 584,55 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 25. 02. 2011, resp. 18. 04. 2012, teda po uplynutí zákonnom stanovenej doby (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti udelenia poverenia. Vyššie citované
ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo

vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok účinný od 01. 06. 2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonnom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie

Exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z. z. s
účinnosťou od 01. 06. 2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci 7Er/1414/2010,
EX 15095/2010 bola podaná pred 01. 06. 2011, konkrétne dňa 09. 12. 2010, z dikcie citovaného
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní
od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Tunajší súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 7Er/1414/2010-18 zo dňa 07. 02. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 15. 04. 2011. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod 10Er/1127/2011, EX
8518/11 bola žiadosť o udelenie poverenia na vydania exekúcie podaná po 01. 06. 2011, konkrétne dňa

05. 08. 2011 a zamietnutá uznesením zo dňa 22. 03. 2012. Z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnompo01.06.2011vyplýva,že15dňoválehotanavydaniepoverenia
exekútorovi, aby vykonal exekúciu, nemusí byť dodržaná, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 1
písm. c) a d) Exekučného poriadku t.j. notárska zápisnica resp. vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, rozhodcovského súdu a zmieru nimi schváleného. Súd je totiž povinný objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda v prípadoch, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok súdneho dvora EÚ (Asturcom C40/08) nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a
povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/11/2010). Už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný
súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi
zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011). Na

základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných
prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/2002 samotné
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu

najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti
vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Súd vzhľadom na navrhovateľom vymedzené skutkové dôvody nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú. V takom

prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.