Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207741
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8512207741.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobkyne Z. M., nar.

X.XX.XXXX, bytom M. L. č. XXX, pr. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14,
Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2,
Košice04071,IČO:31690904,pr.zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.DanielBlyšťan,s.r.o.,Užhorodská
21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452
vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/2147/2012 zo dňa 19.1.2012.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 718,40 eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Ľudová 14, Košice, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2012 domáhala, aby súd zrušil rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2147/2012 zo dňa 19.01.2012.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 28.06.2007 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy doručenou žalovanému dňa 16.7.2007 predmetnú poistnú zmluvu

písomne vypovedala. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 25.7.2007 jej žalovaný oznámil, že k
zániku poistnej zmluvy došlo dňa 25.7.2007. Následne si žalovaný návrhom na zaplatenie 165,19 eur
zo dňa 02.01.2012 uplatnil na Arbitrážnom súde v Košiciach osobitnú pohľadávku vo výške 165,19 eur
s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej
zmluvy. Rozsudkom uvedeného rozhodcovského súdu zo dňa 19.1.2012 bolo žalobkyni uložené zaplatiť
žalovanému sumu 165,19 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur.

Rozhodcovský rozsudok navrhla zrušiť z dôvodu neprijateľnosti ustanovení týkajúcich sa rozhodcovskej
doložky upravenej v rámci všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), ktorá spôsobuje jej
neplatnosť, a to s poukazom na § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Zároveň vyslovila
názor, že v tomto prípade nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku s poukazom na
§ 53 ods. 2, 3 a 5 OZ. Okrem uvedených dôvodov sú podľa nej splnené ďalšie podmienky na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaní. Dojednaním rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne

ako spotrebiteľa, pretože pri jej absencie by si žalovaný musel uplatniť svoj nárok na súde podľa bydliska
žalobkyne, čo je pre žalobkyňu nepochybne výhodnejšie ako zúčastniť sa konania na rozhodcovskom
súde vzdialenom od bydliska žalobkyne okolo 100 km. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe. Žalobkyňa pritom nemala žiadnu možnosťvoľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve
a VPP absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese sporu absentuje ústavná
zásada „ústnosti“. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobkyňu ako spotrebiteľa

prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní oproti 15 dňom v konaní pred súdom),
ďalej preto, že na odpor sa prihliada len ako bol zaplatený súdny poplatok (v prípade súdneho konania to
neplatí, na odpor sa stále prihliada a súd poplatok vymáha), pre vysoké poplatky a finančnú nevýhodnosť
(žiadna možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov).
Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti doplniť záväzkový

vzťah a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala
protistrana. Spotrebiteľ okrem toho nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť výber rozhodcovského súdu,
nemôže na svoju obranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane a po vydaní rozhodcovského
rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie
rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2164/2010
zo dňa 1.11.2011 žiadala návrhu vyhovieť.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvom rade uviedol, že podaný návrh je bezdôvodný, vyslovil názor, že
konanie o zrušenie rozhodcovského konania nie je spotrebiteľským sporom, ale konaním o preskúmanie

zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40
ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., v ktorom všeobecnému súdu neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite
veci, ani svojou činnosťou nahrádzať alebo hodnotiť dokazovanie vykonané rozhodcovským súdom,
teda súd by mal vyzvať žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ žalobca súdny poplatok
nezaplatil je potrebné konanie zastaviť.

Ďalej namietal, že žalobkyňa mohla proti rozhodcovskému rozsudku podať odpor, čím by došlo k
zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného v skrátenom konaní a vo veci by prebiehalo ďalšie
konanie. Skutočnosť, či bol podaný odpor proti rozhodcovskému rozsudku považuje za právne
významnú, pretože v prípade podania odporu žalobkyňou je prednosť kompetencie rozhodcovského
súdu pred súdom všeobecným daná zo zákona a všeobecný súd by nemal založenú príslušnosť v

takomto spore konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania.

Ďalšou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,

bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, aby jej poistník venoval príslušnú pozornosť
a mal možnosť sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo nie. Táto je preto platná. Suma uplatnená na
rozhodcovskom súde zodpovedala nákladom vynaloženým na uzavretie poistnej zmluvy, predmetom
konania teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný
vyplatil sprostredkovateľovi poistenia. Existenciu tejto pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní

neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia. Príslušné ustanovenie VPP (časť XVII. ods.
7a) totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o jej podstate a výške bola žalobkyňa ako klient
upovedomený finančným agentom (vychádzajúc z podpísaného záznamu o požiadavkách a potrebách
klienta). Keďže táto pohľadávka je pohľadávkou odlišnou od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca,
oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke. Oznámenie o

bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik pohľadávky podľa časti
XVII. bod 7a VPP. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť.
K rozhodcovskému súdu poznamenal, že Arbitrážny súd v Košiciach je stálym rozhodcovským
súdom, ktorý je nezávislý od žalovaného a žalovaný nemá ani nemal zriadený rozhodcovský súd na
prejednávanie sporov v rozhodcovskom konaní.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila k námietkam žalovaného. K
námietke, že daný spor nie je spotrebiteľský poukázala na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 20Co
119/2011 z 13.9.2011, v ktorom KS ustálil, že spotrebiteľ je priamo zo zákona oslobodený od súdnych
poplatkov a je oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom

konaní, ktoré má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. K námietke žalovaného, že
súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá posudzovať meritum veci poukázala na znenie
§ 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. (zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia
všeobecne záväzných predpisov o ochrane spotrebiteľa) a vyslovila názor, že ak má súd posúdiťporušenie predpisov na ochranu spotrebiteľov, je nevyhnutné, aby posúdil predmet sporu, a to tak z
procesnoprávneho, ako aj hmotnoprávneho hľadiska.
K námietke žalovaného o individuálne dohodnutej rozhodcovskej doložke žalobkyňa uviedla, že postup

žalovaného (podpis osobitných ustanovení k VPP) bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale
zjavnú snahu žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov.
Takouto nekalosúťažnou praktikou sa snaží za každú cenu založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Nebolo možné rozhodcovskú doložku vylúčiť, pretože podľa pokynov žalovaného bolo potrebné pre
riadne uzavretie zmluvy podpísať VPP dvakrát. Žalobkyňa nemohla vedieť, čo žalovaný duplicitným

podpisom sleduje. Za individuálne dojednanú podmienku sa pritom nemôže považovať podmienka, ako
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K záznamu o požiadavkách a potrebách klienta ešte
uviedla, že tento absolútne nesvedčí o tom, že by bola osobitne poučená a upozornená na to, že sa
podpisom poistnej zmluvy a VPP zaväzuje riešiť všetky spory cestou rozhodcovského súdu, Z tohto
záznamu vyplýva iba možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd v prípade vzniku sporu, ale ani náznakom

tento záznam nenaznačuje a nesvedčí o poučení o rozhodcovskej doložke a jej prípadných následkoch.

Pojednávania sa žalovaný nezúčastnil jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, ktorý nežiadal
pojednávanie odročiť, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

Na pojednávaní tak právny zástupca žalobkyne, ako aj žalovaného trvali na svojich stanoviskách
uvedených vo svojich písomných vyjadreniach.

Právny zástupca žalovaného poukazoval na individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky, pričom
poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Prešove a NS SR sp. zn. 3Mcdo/14/2011 a 6Mcdo/9/2012.

Žalobkyňa vlastnoručne podpísala všeobecné poistné podmienky a teda aj rozhodcovskú doložku, teda
došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že ochrana ľahkovážnosti spotrebiteľa,
ktorý nepristupuje zodpovedne k uzatváraniu svojich právnych vzťahov alebo zmlúv, nepožíva právnu
ochranu a ie je možné na základe ústnych tvrdení po dlhšom časovom období spochybňovať písomne
upravené právne úkony.

Právny zástupca žalobkyne v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného poukázal na
rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ÚS/2164/2010, ktoré riešilo, aké podmienky má obsahovať rozhodcovská
doložka a aké požiadavky majú byť dodržané v konaní pred rozhodcovským súdom. Tieto v konaní pred
Arbitrážnym súdom dodržané neboli a postup žalovaného nie je možné posudzovať inak, ako nekalú

obchodnú praktiku. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nebola poučená o tom, že všeobecné poistné
podmienky obsahujú rozhodcovskú doložku.
Doložil súdu fotokópiu doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku žalobkyni, z ktorého vyplýva, že
rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 20.11.2012. Tiež poukázal na to, že boli porušené
ustanoveniazák.orozhodcovskomkonaníato§18ods.4,nakoľkotentozákonukladározhodcovskému

súdu najskôr doručiť žalobu odporcovi a potom rozsudok. V predmetnej veci však bol rozhodcovský
rozsudok aj žaloba doručené naraz.

Žalobkyňapoukázalanato,ževpriebehupoistenianebolainformovanáožiadnomročnomzúčtovaní,t.j.
o tom aký je stav poistenia. Neskôr poistku zrušila, o čom žalovanú písomne informovala a jej následne

bola doručená písomnosť o zániku poistenia . Až cca po 4 rokoch jej žalovaná písomne oznámila, že
má nedoplatok, ktorý žiadala od nej zaplatiť spolu s ďalšími súdnymi trovami. Nikto ju neinformoval o
rozhodcovskom konaní ani o tom, čo podpisuje vo všeobecných zmluvných podmienkach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, žalobkyne,

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa
28.6.2007, Všeobecnými poistnými podmienkami /ďalej len VPP/, dodatkom k VPP, oznámením o zániku
poistenia, návrhom na začatie konania o zaplatenie 165,19 eur, rozhodcovským rozsudkom sp. zn.
2C/2147/2012, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX,
rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu v Košiciach a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho

v návrhu opísala žalobkyňa s tým, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 20.11.2012.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (Obč. zák.) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou (toto ustanovenie bolo prevzaté do OZ s účinnosťou od 1.1.2008).

Podľa XV. časti bodu 1 VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky
z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s
výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a

jeho rokovaním poriadkom.

Podľa XV. časti bodu 2 VPP pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými

na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý,
spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí
byť bezúhonný. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní
na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút

i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho postupom podľa& § 12 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z. uverejneného v Obchodnom vestníku.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh
žalobkyne je dôvodný.

Účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, kde žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalovaný pri poskytovaní poistenia
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva,
že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy a tátomusí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

Vo VPP bola okrem iného upravená aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodoval a ktorej platnosť žalobkyňa namieta. Okrem podpisu žalobkyne na konci VPP podpísala
žalobkyňa aj osobitné zmluvné dojednania, v ktorých v bode 2 je vopred naformulovaný súhlas
zmluvných strán s riešením sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle časti XV. VPP.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z

pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak
udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom
vrátane princípu dobrých mravov a rešpektovania ochrany práv spotrebiteľov je plne opodstatnená. Súd
zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste.

Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo
najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú

podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona, prípadne
aj na inú podmienku, ktorú spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v intenzite upravenej v cit. § 53 ods. 1 OZ. Smernica 93/13 odporúčajúcim
spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky

v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovskú doložku upravená v znení, ako je uvedené vyššie, súd považuje za neprijateľnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to z nasledovných dôvodov.

Rozhodcovská doložka je upravená vo VPP a to v ich XV. Časti - Rozhodcovské konanie pričom v
súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Obč. zák., všeobecné podmienky poistenia (poistné podmienky)
tvoria súčasť poistnej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia poistné podmienky sú záväzne a sú obligátornou
súčasťou poistnej zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na
rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2 bude podľa potreby vytvorený

od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou, teda žalovaným, pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ sama poisťovňa nezriadi stály rozhodcovský súd. Poisťovňa pritom
má vydať štatút rozhodcovského súdu. Takýto spôsob zloženia, resp. určenia rozhodcovského súdu,
tento je podľa názoru súdu ukážkovým príkladom neprijateľnej podmienky, keďže by malo ísť o súd

vytvorený žalovaným ako dodávateľom, resp. osobou poverenou žalovaným, teda vyvstávala by tu veľká
pochybnosť o objektívnosti takéhoto súdu. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani
nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému
s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať
požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné

svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní,
ale podľa rozhodcovskej doložky nevie ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich má
uplatniť.Na neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky podľa názoru súdu nič nemení to, že v konečnom
dôsledku si žalovaný uplatnil svoje nároky na rozhodcovskom súde, ktorý už je zriadený, teda
nezriaďoval ho sám, resp. nepoveril niekoho na jeho zriadenie, pretože už skutočnosť, že podmienka je

objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa postačuje na to, aby bola neprijateľná. V opačnom prípade
by bolo dosť ťažké, ak nie priam nemožné dosiahnuť
cieľ sledovaný aj smernicou 93/13/EHS, teda zabezpečiť, aby spotrebitelia neboli viazaní neprijateľnými
podmienkami, keďže by bolo ich možné obísť podobne, ako to v tomto prípade urobil žalovaný a obranou
takisto ním použitou, že rozhodcovský súd, ktorý nakoniec reálne konal, je nezávislý od žalovaného.

Neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a názoru, že jej cieľom je hlavne dosiahnutie rozhodnutia, ktoré by
mohlo byť exekučným titulom, bez toho, aby sa vecou zaoberal všeobecný súd, nasvedčuje aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu a sadzobník poplatkov. Aj keď uvedený postup nie je právne významný
pre posúdenie rozhodcovskej doložky (túto súd považuje za neprijateľnú z vyššie uvedených dôvodov),
súd ju na dokreslenie uvádza.

Žaloba a rozsudok sa síce doručujú do vlastných rúk protistrane (§ 5 bod 3 rokovacieho poriadku), ale
tieto je možné považovať za doručené aj keď si protistrana zásielku nevyzdvihne v odbernej lehote,
pričom v zmysle § 24 bod 2 rokovacieho poriadku v skrátených konaniach (teda bez ústneho prejednania
žaloby) sa rozhoduje v sporoch, ak predmetom je peňažná pohľadávky nepresahujúca 66 500 eur,

pričom aj takýto rozsudok spolu so žalobou je možné doručiť aj tzv. náhradných doručením, teda o tomto
sa ani účastník nemusí dozvedieť. Pri spotrebiteľských nárokoch je možné žiadať ústne prejednanie
sporu, ak predmet konania presahuje 300 eur, ale takáto žiadosť je spoplatňovaná (§ 29b rokovacieho
poriadku). Od tohto poplatku (36 eur v zmysle sadzobníka poplatkov - príloha č. 2 rokovacieho poriadku
bod 1) spotrebiteľ nie je oslobodený, podobne ako od poplatku za preskúmanie námietky nedostatku

právomoci (§ 29b bod 2 rok. poriadku), ktorý predstavuje 360 eur (príloha č. 2 bod 4 sadzobníka
poplatkov). Za návrh na oslobodenie od poplatkov je pritom žiadateľ povinný uhradiť poplatok vo výške
36 eur (príloha č. 2 bod 3 sadzobníka poplatkov). Z poučenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
za podaný odpor je potrebné uhradiť poplatok vo výške 72 eur, ktorého zaplatenie je podmienkou
prihliadania na odpor. Odpor je pritom potrebné podať v lehote 5 dní. Trovy priznané rozhodcovským

súdom dosahujú sumu 276 eur.

Spotrebiteľ je v konaniach, v ktorých uplatňuje alebo bráni svoje práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkov, teda v súdnom konaní neplatí žiadne poplatky. Ak sa v súdnom konaní vydá rozhodnutie v

skrátenom konaní (čiže platobný rozkaz), nie je možné ho doručiť tzv. fikciou doručenia, teda považovať
žalobu a platobný rozkaz za doručený, aj keď si ho protistrana neprevzala v odbernej lehote. odpor proti
platobnému rozkazu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu (ide o ochranu 2.
strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že
voči nej prebieha nejaké konanie). V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho,

aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. V prípade, ak by predmetom konania pred všeobecným
súdom bola suma uplatnená v rozhodcovskom konaní, náhrada trov úspešnému účastníkovi by činila
necelých 70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci vo výške 51,78 eur bez DPH).

Takýto postup rozhodcovského súdu a podmienky uplatnenie určitých úkonov takisto značne sťažuje
postavenie spotrebiteľa, ak by rozhodcovskú doložku súd považoval za prijateľnú (čo už vzhľadom na
vyššie uvedené nepovažuje). Aj tento postup zvoleného rozhodcovského súdu nasvedčuje tomu, čo
bolo skutočným cieľom dojednania rozhodcovskej doložky. Aj rozhodcovské konanie, ktoré by bolo
založené skutočnou dohodou zmluvných strán o rozhodcovskej doložke musí v prípade spotrebiteľských

zmlúv a sporov z nich vyplývajúcich dosahovať štandardy minimálne na úrovni, aké sú zaručené podľa
Občianskehosúdnehoporiadkuasúvisiacichpredpisov(napr.oslobodenieodsúdnychpoplatkovapod.)

Hlavnou námietkou žalovaného v priebehu konania bola skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
osobitne dojednaná, preto je platná. Z celého znenia uvedenej námietky oprávneného vyplýva, že

žalovaný poukazuje a vychádza zo znenia § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného od 1.1.2008, ktoré upravuje,
že nejde o neprijateľnú podmienku, ak je individuálne dojednaná. V prvom rade súd považuje za
potrebné uviesť, že poistná zmluva bola uzavretá v roku 2007, kedy ešte uvedené ustanovenie § 53
ods. 1 Obč. zák. neplatilo, preto súd aplikoval ustanovenia Obč. zák. účinné v čase uzavretia zmluvy,teda posudzoval rozhodcovskú doložku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák., či nejde o ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8

ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ak by aj na tento prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie účinné od 01.01.2008, potom by bolo
potrebné prihliadať aj na § 53 ods. 2 Obč. zák. účinného od 1.1.2008, podľa ktorého za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Po zohľadnení tohto ustanovenia súd

dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Je
totiž zrejmé z celého znenia VPP, že aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na
akceptovanie rozhodcovskej doložky upravenej v časti XV. VPP, túto doložku nemohla žalobkyňa
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednania, podobne ako celé VPP sú písané malým,
husto písaným textom, ktoré sťažujú ich čítanie. Žalovaný sa bránil, že žalobkyňa si mohla vybrať,

či osobitné dojednania podpíše. Na konci VPP je malý rámček na podpis pre klienta, hneď za tým sú
osobitné dojednania k poistnej zmluve a následne sú uvedené dva väčšie rámčeky, jeden na podpis pre
klienta a jeden pre zamestnanca poisťovňu, resp. sprostredkovateľa poistenia. Uvedené usporiadanie
rámčekov na podpis navodzuje dojem, že ten hlavný či dôležitejší podpis na konci VPP je až ten za
osobitnými dojednaniami, keďže až za týmto nasleduje rámčeky pre podpisy oboch zmluvných strán.

Aj toto nasvedčuje (podobne ako mnoho žalôb podaných aj na tunajšom súde s rovnakým skutkovým
podkladom), že tvrdenia žalobkyne o tom, že podľa pokynov sprostredkovateľa poistnej zmluvy treba
VPP podpísať dvakrát, pričom klient nie je skutočne oboznámený, čo vlastne podpisuje, sú pravdivé.

Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom

Smernice Rady 93/13/EHS /na ktoré poukazoval aj právny zástupca žalovanej/ o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhovaná vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežneformulovanouštandardnouzmluvou(č.3ods.2). Vtomtoprípadebolarozhodcovskádoložka
navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré

boli do všeobecných obchodných podmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe
konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej zmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo
individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy,
neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o docielenie stavu,

ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článok 5 a násl.

K tomu súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je dôvodom jej

uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania!. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa klamlivý
dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a že je v
záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom konaní mu
(ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na obranu proti
uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom. Rozdiely

medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom už boli popísané vyššie.

Na uvedené skutočnosti súd poukázal na zdôraznenie toho, že podľa znenia rozhodcovskej doložky
je dôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť“, avšak v konečnom dôsledku je účelom
rozhodcovského konania zjednodušenie prístupu žalobcu k rýchlemu vydaniu exekučného titulu na úkor

spotrebiteľa eliminovaním jeho práva brániť sa proti uplatňovanému nároku, pričom spotrebiteľ o týchto
skutočnostiach (vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky) nemohol mať vedomosť.Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť
záver, že z neho vyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke a jej prípadných
následkoch, ako to tvrdil žalovaný. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím

poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je
možné využiť rozhodcovské konanie na riešenie sporov (kým podľa VPP už nejde o možnosť, ale de
facto povinnosť).

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa právomoci súdu na konanie v zmysle § 106 ods. 1, resp.

ods. 3 O.s.p., k tejto súd poznamenáva, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že žalobkyňa odpor
proti rozhodcovskému rozsudku nepodala, teda rozhodcovský súd nemá o čom rozhodovať v riadnom
konaní, pričom v danom prípade nejde o situáciu, že sa rieši vec sama a súd zistí, že by mal spor
rozhodovať rozhodcovský súd (ako to upravuje § 106 ods. 1 O.s.p.), resp. že vo veci samej už začal
konať rozhodcovský súd, ale ide o konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré má stále
právomoc všeobecný súd.

K odkazom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení a to na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/14/201
súd len poznamenáva, že ani jeden z nich sa netýka žalovaného, pričom v prvom z týchto rozhodnutí
bola iná situácia (rozhodcovskú doložku mal možnosť spotrebiteľ v lehote 30 dní od podpisu zmluvy
vylúčiť a rozhodnutia nižších súdov boli zrušené, teda nie je zrejmé, ako nakoniec bolo rozhodnuté).

Súdu je pritom z úradnej činnosti tak svojej, ako aj iných súdov známe, že vo väčšine prípadov súdy v
exekučných konaniach, kde ako oprávnený vystupuje žalovaný a žiada vymáhať dlžnú sumu na základe
rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s tou, ktorú
súd posudzoval v tomto prípade, poskytujú ochranu povinným, ktorí v pôvodnom konaní boli v pozícii

spotrebiteľa, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mnohé z týchto rozhodnutí boli potvrdené
aj dovolacím súdmi a aj NS SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. Rozhodcovský súd preto nemohol
rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal
žalovaného ako neúspešného účastníka nahradiť žalobkyni trovy konania.

Tieto trovy si právny zástupca žalobkyne uplatnil vo výške 718,40 eur, ktoré pozostávajúc z odmeny
za 6 úkonov právnej pomoci : 1. príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo
dňa 7.12.2012 + 7,63 eur(RP), 2. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.12.2013 + 7,63
eur(RP), 3. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.4.2013 + 7,63 eur(RP), 4. účasť na

pojednávaní 5.6.2013 + 7,81 eur(RP), 5. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.6.2013
+ 7,81 eur(RP), 6. účasť na pojednávaní 10.9.2013 + 7,81 eur(RP), spolu - 398,64 eur.
Hotové výdavky : strata času za účasť na pojednávaní 5.6.2013 (§17 ods. 1 vyhlášky); 1 hod. 45 min.
cesta Košice - Stará Ľubovňa, 1 hod. 45 min. cesta Stará Ľubovňa - Košice, (za každú začatú polhodinu)
8x13,01eur;Stratačasuzaúčasťnapojednávaní10.9.2013(§17ods.1vyhlášky);1hod.45min.cesta

Košice - Stará Ľubovňa, 1 hod. 45 min. cesta Stará Ľubovňa - Košice, (za každú začatú polhodinu) 8 x
13,01 eur; spolu 208,16 eur. Cestovné; PHM + paušálna náhrada podľa prílohy; Cesta na pojednávanie
z Košíc do Starej Ľubovne a späť 5.6.2013 a 10.9.2013 motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobcu
spolu 111,60 eur. Celkom teda trovy práv. zastúpenia žalobkyne vo výške 718,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.