Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/237/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611203525
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611203525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkýň: 1/ Mgr. P. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. C., ul. Z. XXX a 2/ prof. Ing. M. C., CSc., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., ul. O.
XX, obidve zastúpené splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom
U. O., ul. H. č. X proti žalovanému: Dušan Laurinc - OPTIMA, s miestom podnikania Liptovský Hrádok,
ul. Komenského č. 486/3, IČO: 40 452 611, o žalobe žalobkýň na zaplatenie sumy 1.535,19 eura s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytových
priestorov, určenie platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a o zaplatenie 43.104,21 eur, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. februára 2013 č.k.
10C/144/2011-261, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ 1.151,39 eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 311,17 eura od 16. 01. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 373,43 eura od 16. 02. 2011 do zaplatenia, zo sumy 373,43 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia
a zo sumy 93,35 eura od 16. 04. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti, ktorým žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni 2/ 383,79 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

103,73 eura od 16. 01. 2011 do zaplatenia, zo sumy 124,47 eura od 16. 02. 2011 do zaplatenia, zo sumy
124,47 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia a zo sumy 31,12 eura od 16. 04. 2011 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a trovách konania

p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ zamietol, zostáva rozsudok
okresného súdu n e d o t k n u t ý .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 20. 02. 2013 č.k. 10C/144/2011-261 žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni 1/ 1.151,39 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
311,17 eura od 16. 01. 2011 do zaplatenia, zo sumy 373,43 eura od 16. 02. 2011 do zaplatenia, zo

sumy 373,43 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia a zo sumy 93,35 eura od 16. 04. 2011 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 2/ 383,79 eura, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 103,73 eura od 16. 01. 2011 do zaplatenia, zo
sumy 124,47 eura od 16. 02. 2011 do zaplatenia, zo sumy 124,47 eura od 16. 03. 2011 do zaplatenia
a zo sumy 31,12 eura od 16. 04. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnejčasti súd žalobu žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ zamietol. Vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Zároveň
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Súd vychádzajúc z ustanovení § 3 ods. 1, ods. 3 prvá veta, § 5 ods. 1, ods. 3, § 8 zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o nájme
a podnájme nebytových priestorov“), § 40 ods. 2, § 139 ods. 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 578, § 570 ods. 1, § 667 ods. 1,

ods. 2, § 675 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) žalobe žalobkýň 1/ a 2/ čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku rozsudku mal
preukázanú jej dôvodnosť.

V prvom rade konštatoval, že žalobkyne 1/ a 2/ ako podielové spoluvlastníčky stavby súpisné číslo
314 postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 433/1, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území U. C., zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, a to žalobkyňa 1/ v

spoluvlastníckom podiele 3-iny a žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiele 1-ina, uzatvorili dňa 26. 03.
2008sožalovanýmakonájomcomzmluvuonájmenebytovýchpriestorov,nachádzajúcichsavuvedenej
stavbe, pozostávajúcich z 1 obchodnej miestnosti, 1 rozrábkovej miestnosti, šatne a WC, o celkovej
výmere 67 m2. Účastníci si dojednali v zmluve povinnosť žalovaného platiť za užívanie predmetných
nebytových priestorov nájomné vo výške 180.000,- Sk ročne, splatné v mesačných splátkach, a to

žalobkyni 1/ vo výške 11.250,- Sk a žalobkyni 2/ vo výške 3.750,- Sk. Uvedené skutočnosti neboli
medzi účastníkmi sporné. Napriek tomu, že žalobkyňa 1/ uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme
uvedených nebytových priestorov aj dňa 01. 03. 2003, žalovaný platnosť nájomnej zmluvy zo dňa
26. 03. 2008 nespochybnil, naopak, vzájomnou žalobou sa domáhal určenia jej platnosti. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že k zániku záväzkov z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003

došlo dohodou podľa § 570 Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníci uvedenej nájomnej zmluvy sa
dohodli na uzavretí novej nájomnej zmluvy dňa 26. 03. 2008, ktorou bol nahradený záväzok z pôvodnej
nájomnej zmluvy. Z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008 vyplynulo,
že záväzok z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 zanikol v celom rozsahu. Nájomný vzťah medzi
účastníkmi konania bol ukončený výpoveďou zo dňa 15. 02. 2011, ktorá bola žalovanému doručená

dňa 01. 03. 2011. Výpovedná doba začala plynúť, v zmysle čl. VI. ods. 2 písm. a/ zmluvy, dňa 01.
04. 2011 a uplynula dňa 30. 04. 2011. Pokiaľ žalovaný poukazoval na neplatnosť výpovede z dôvodu
jej učinenia len žalobkyňou 1/, súd nemal preukázanú dôvodnosť uvedenej argumentácie. Podanie
výpovede z nájmu nebytových priestorov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, je potrebné podľa
súdu posudzovať podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ide o hospodárenie so spoločnou

vecou, o ktorom rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Žalobkyňa 1/
teda bola oprávnená ako väčšinová spoluvlastníčka vypovedať nájom z nebytových priestorov. Navyše,
žalobkyňa 2/ splnomocnila žalobkyňu 1/ dňa 25. 03. 2011 na vykonanie všetkých úkonov súvisiacich
s ukončením nájomného vzťahu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný od januára 2011 svoju
povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, neplnil a neplatil nájomné dojednané v

zmluve. Nakoľko žalovaný prenajaté nebytové priestory vypratal dňa 11. 04. 2011, uplatnili si žalobkyne
nájomné len do uvedeného dňa. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že nájomné bolo aj pre rok 2011
dojednané vo výške 332 eur mesačne, súd uvedenú skutočnosť preukázanú nemal. Výška nájomného
bola menená dodatkami zo dňa 13. 10. 2009, 22. 01. 2010 a 07. 06. 2010, a to vždy na konkrétne, vopred
dojednané obdobie, od 01. 10. 2009 do 31. 12. 2009, od 01. 01. 2010 do 30. 04. 2001 a od 01. 07. 2010

do 31. 12. 2010. Žalovaný nepreukázal, že v období roku 2011 mal platiť žalobkyniam nájomné v inej
výške, ako dojednané v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008. Zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008 bola uzatvorená v písomnej forme, ktorú vyžaduje aj zákonné
ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Akákoľvek zmena uvedenej
zmluvytedamuselabyť,vzmysle§40ods.2Občianskehozákonníka,vykonanápísomne.Súdpísomné

dojednanie zmluvných strán o výške nájomného v sume 332 eur, ani v inej výške ako určovala zmluva
o nájme nebytových priestorov, pre obdobie od 01. 01. 2011, preukázané nemal. V tejto súvislosti ani
dôvodnosť argumentácie žalovaného, že podľa dodatku zo dňa 07. 06. 2010 k zvýšeniu nájomného
oproti nájomnému dojednanému v dodatku mohlo dôjsť až po zlepšení situácie a dohode oboch strán,
V dodatku k nájomnej zmluve bolo výslovne dojednané dočasné zníženie nájomného po presne určenú

dobu od 01. 07. 2010 do 31. 12. 2010. Po uplynutí uvedenej doby teda prislúchalo žalobkyniam nájomné
vo výške dojednanej v zmluve o nájme nebytových priestorov. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenieH. P. v prehlásení zo dňa 25. 05. 2011, že bola svedkom dohody medzi žalovaným a žalobkyňou 1/ o
výške nájomného na rok 2011 v sume 332 eur mesačne, keďže zmena zmluvy musela byť vykonaná v
písomnej forme. Súd preto priznal žalobkyni 1/ právo na zaplatenie nájomného vo výške 1.151,39 eura,

a to za mesiac január 2011 vo výške 311,17 eura (nakoľko žalovaný nájomné za január 2011 uhradil
čiastočne vo výške 83,01 eura, zostalo neuhradené nájomné vo výške 414,90 eura, z čoho 3-inový
podiel žalobkyne 1/ predstavuje 311,18 eura, pričom súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného
nároku), za mesiac február 2011 vo výške 373,43 eura (3-iny z dojednaného nájomného vo výške 497,91
eura), za mesiac marec 2011 vo výške 373,43 eura (3-iny z dojednaného nájomného vo výške 497,91

eura) a za mesiac apríl 2011 vo výške 93,35 eura ( pomerná časť nájomného za 11 dní mesiaca apríl
by predstavovala 182,57 eura, z toho 3-inový podiel žalobkyne 1/ činí 136,93 eura, pričom súd nemohol
rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku). Žalobkyni 2/ súd priznal právo na zaplatenie nájomného vo
výške 383,79 eura, a to za mesiac január 2011 vo výške 103,73 eura (po zohľadnení čiastočnej úhrady
žalovaného vo výške 83,01 eura vo výške podielu 1-ina), za mesiac február 2011 vo výške 124,47 eura
(podiel vo veľkosti 1-iny by predstavoval 124,48 eura mesačne, pričom súd nemohol rozhodnúť nad

rámec uplatneného nároku), za mesiac marec 2011 vo výške 124,47 eura (podiel vo veľkosti 1-iny by
predstavoval 124,48 eura mesačne, pričom súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku)
a za mesiac apríl 2011 vo výške 31,12 eura (pomerná časť nájomného za 11 dní mesiaca apríl by
predstavovala 182,57 eura, z čoho 1-inový podiel žalobkyne 2/ činí 45,64 eura, pričom súd nemohol
rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku).

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, súd priznal
žalobkyniam aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, vo výške úroku z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov, t. j. 9 % ročne (a to aj vo vzťahu k nájomnému splatnému dňa 15. 04.
2011, kedy už bola výška úrokov z omeškania 9,25 % ročne, keďže nemohol rozhodnúť nad rámec
uplatneného nároku), vždy od 16. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, keďže splatnosť nájomného v

zmysle čl. III. zmluvy bola dojednaná do 15. dňa príslušného mesiaca, a to vždy zo sumy nezaplateného
nájomného v príslušných kalendárnych mesiacoch. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením nájomného za mesiac január 2011 dňa 16. 01. 2011, za mesiac február 2011 dňa 16. 02.
2011, za mesiac marec 2011 dňa 16. 03. 2011 a za mesiac apríl 2011 dňa 16. 04. 2011, súd žalobu v
zostávajúcej časti, t. j. pokiaľ ide o počiatok platenia úrokov z omeškania, zamietol, keďže žalobkyne si

uplatnili úrok z omeškania z jednotlivých súm nezaplateného nájomného od 16. 01. 2010, 16. 02. 2010,
16. 03. 2010 a 16. 04. 2010.

Súd vzájomnú žalobu, podanú žalovaným proti žalobkyniam 1/ a 2/, v celom rozsahu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť.

Žalovaný sa vzájomnou žalobou v časti výrokov 1. a 2. domáhal určenia, že zmluva o nájme nebytových

priestorov, uzavretá dňa 01. 03. 2003, je neplatná a zmluva o nájme nebytových priestorov, uzavretá
dňa 26. 03. 2008, je platná. Určovacou žalobou sa žalobca, v súlade s ustanovením § 80 písm.
c/ O. s. p., domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom podmienkou
na úspech žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení právneho vzťahu alebo práva je pritom daný vtedy, keď bez

uvedeného určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby bez takéhoto určenia bolo jeho právne
postavenie neisté. Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak v prípade vyhovenia žalobe je
takéto rozhodnutie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v dôsledku čoho súd jeho vzájomnú žalobu v časti
požadovaného určenia neplatnosti a platnosti nájomných zmlúv zamietol. Žalovaný naliehavý právny

záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že žalobkyňa 2/ by ho mohla kedykoľvek napadnúť, že
zmluva nebola platne uzavretá. Naliehavý právny záujem vo vzťah k nájomnej zmluve uzavretej dňa
26. 03. 2008 odôvodnil tým, že ak je platná prvá zmluva, nemôže byť platná druhá zmluva. Žalovaný
teda netvrdil, ani nepreukázal, že bez ním navrhovaného určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo
jeho právne postavenie neisté. V prípade vyhovenia ním navrhovaného určovacieho výroku by nedošlo

k eliminovaniu stavu ohrozenia jeho práva, či odstráneniu neistoty v právnom stave. Navyše, žalobkyne
sami svoje právo odvodzujú od nájomnej zmluvy uzavretej dňa 26. 03. 2008, teda platnosť uvedenej
nájomnej zmluvy žiaden z účastníkov nespochybnil.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol aj v časti uplatneného nároku na vrátenie zaplateného
nájomného za obdobie od 01. 04. 2003 do 26. 03. 2008 vo výške 29.874,60 eura, keďže nemal

preukázanú jej dôvodnosť. Žalovaný si uvedený nárok uplatnil z dôvodu, že v prípade neplatnostinájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 by nebolo možné považovať zaplatené nájomné za odôvodnený
daňový výdavok. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť si súd prejudiciálne (predbežne) vyhodnotil platnosť
nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení

so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielu. Pojmom
hospodárenie so spoločnou vecou sa pritom rozumejú všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej
stránky celej spoločnej veci, na vykonávanie ktorej nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov.
Pojmom hospodárenia so spoločnou vecou sa teda rozumie aj spôsob užívania veci, t. j. či a za akých
podmienok bude vec prenajatá. O uvedenej skutočnosti rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podielov

a menšinoví spoluvlastníci sa musia podriadiť tomuto rozhodnutiu. Väčšinový spoluvlastník je teda
oprávnený rozhodnúť o užívaní spoločnej veci spôsobom a za podmienok, ktoré považuje za vhodné.
Nakoľko žalobkyňa 1/ ako väčšinová spoluvlastníčka prenajatých nebytových priestorov uzatvorila so
žalovaným dňa 01. 03. 2003 nájomnú zmluvu, pričom sa jednalo o úkon spadajúci pod hospodárenie
so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý žalobkyňa 1/ bola ako
väčšinová spoluvlastníčka oprávnená, bola uvedená nájomná zmluva uzatvorená platne. Žalovanému

preto neprislúchalo právo na vrátenie nájomného zaplateného na základe uvedenej nájomnej zmluvy,
ktorého platenie si v nájomnej zmluve so žalobkyňou 1/ dojednal.

Súd zamietol vzájomnú žalobu žalovaného aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov vo
výške 3.008,79 eura, ktoré v prenajatých nebytových priestoroch vynaložil, nakoľko nemal preukázanú
dôvodnosť uvedeného nároku. Právny zástupca žalobkýň vzniesol vo vzťahu k uvedenému nároku

námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a
vyplynulo to aj z vykonaných listinných dôkazov, že všetky náklady vynaložené žalovaným na úpravu
prenajatých nebytových priestorov boli vynaložené v roku 2003, t. j. ešte za účinnosti nájomnej zmluvy
z 01. 03. 2003. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže nájomca požadovať úhradu nákladov
spojených so zmenou prenajatej veci len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. V prípade, ak

na uvedenú zmenu dal prenajímateľ súhlas, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže požadovať
nájomca len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, a to po skončení nájmu. Súd mal
z vykonaného dokazovania preukázané, že nájomný vzťah medzi účastníkmi, založený nájomnou
zmluvou zo dňa 01. 03. 2003, počas ktorého žalovaný vynaložil náklady na zmenu prenajatej veci,
bol ukončený dňom predchádzajúcim účinnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26.

03. 2008, t. j. 31. 03. 2008. Žalovaný si mohol uplatniť prípadné nároky vyplývajúce z vykonanej
investície v prenajatých nebytových priestoroch vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, plynúcej
od skončenia nájmu. Keďže žalovaný si nárok počas premlčacej doby neuplatnil a žalobkyne vzniesli
námietku premlčania, nebolo možné premlčaný nárok žalovanému priznať. V tejto súvislosti súd už
len okrajom poznamenal, že v konaní žalovaný nepreukázal súhlas žalobkýň ako prenajímateliek s

vykonaním investície do prenajatých priestorov. Žalobkyňa 1/ udelenie akéhokoľvek súhlasu, a to tak v
písomnej, ako aj v ústnej forme, poprela. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa 1/ mu udelila písomný
súhlas na vykonanie investície do prenajatých priestorov, pričom, podľa čl. 5.1 nájomnej zmluvy zo
dňa 01. 03. 2003, bol oprávnený vykonať iné ako drobné vnútorné úpravy len po predchádzajúcom
písomnom súhlase prenajímateľa. Bez významu boli preto aj tvrdenia M. S. a M. Z. v predložených

prehláseniach o udelení ústneho súhlasu na zmenu prenajatej veci žalobkyňou 1/. Navyše, v prípade, že
sa prenajímateľ nezaviazal na úhradu nákladov súvisiacich so zmenou prenajatej veci, môže nájomca
požadovať po skončení nájmu len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci, ktorú
nemožno stotožňovať so sumou, ktorú nájomca za zmeny skutočne vynaložil.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol v časti uplatneného nároku na náhradu škody, spôsobenej

neoprávnenýmuplatňovanímDPHaznemožnenímodpočtuDPHvcelkovejvýške6.507eur(zaobdobie
od 26. 03. 2008 do 31. 12. 2010 vo výške 1.657,50 eura a za obdobie od 01. 03. 2003 do 26. 3. 2008 vo
výške 4.849,50 eura), keďže žalovaný nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Na vznik vzťahu zo
zodpovednosti za škodu je nevyhnutné splnenie všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu v zmysle
§ 420 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V konaní súd nemal preukázaný
vznik škody na strane žalovaného, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalobkyňami. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 03. 2003 bolo nájomné dojednané
vo výške 180.000,- Sk ročne. V zmluve nie je neuvedené, že by žalobkyňa 1/ bola platkyňou DPH, ani
že by si uplatňovala k dojednanej výške nájomného aj DPH. V konaní bolo preukázané, že žalobkyne

nie sú platiteľkami DPH, preto si k dojednanému nájomnému DPH uplatniť nemohli a žalovaný ani
nepreukázal, že by sa žalobkyne počas trvania nájomného vzťahu tak z prvej nájomnej zmluvy akoaj z druhej nájomnej zmluvy správali ako platiteľky DPH. Žalovaný nepreukázal škodu, teda ujmu v
jeho majetkovej sfére, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalobkýň. Nájomné v
nájomnej zmluve zo dňa 26. 03. 2008 bolo dojednané v rovnakej sume ako v predchádzajúcej nájomnej

zmluve, preto nebol na strane žalovaného daný dôvod domnievať sa, že výška nájomného bola, na
rozdiel od predchádzajúcej nájomnej zmluvy, dojednaná s DPH. Navyše, podľa § 38 ods. 3 zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je nájom nehnuteľnosti alebo jej
časti od dane z pridanej hodnoty oslobodený.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol aj v časti uplatneného nároku na vrátenie preddavkov za

vodné a stočné vo výške 80 eur za obdobie od 18. 09. 2010 do 31. 01. 2011, náhrady za kúpnu cenu a
nákladovsúvisiacichsozamontovanímpodružnéhomeračavodyvovýške21,31euraacenyzaužívanie
podružného merača vody v období od 01. 03. 2011 do 31. 01. 2013 vo výške 10 eur mesačne, nakoľko
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Z predložených
listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa 1/ a žalovaný si dohodou zo dňa 21. 09. 2009
dojednali povinnosť žalovaného uhrádzať mesačné preddavky na vodné a stočné vo výške 16 eur, ktoré

mali byť zúčtované na základe vyúčtovacej faktúry jedenkrát ročne. V žalovanom období, t. j. od 18. 09.
2010 do 31. 01. 2011 síce žalovaný zaplatil zálohy v celkovej výške 63,20 eura (čo je dokonca menej
ako uplatnený nárok), avšak je nepochybné, že v predmetnom období vodu v prenajatých priestoroch
odoberal. Z vykonaných dôkazov síce bolo preukázané, že za obdobie od 18. 09. 2010 do 31. 01.
2011 žalobkyne žalovanému skutočnú spotrebu vody podľa faktúry od dodávateľa nevyúčtovali, avšak

žalovaný nepreukázal, v akej výške reálne mal povinnosť za odobratú vodu platiť, a teda v akej výške by
prijaté zálohy zo strany žalobkýň presahovali výšku skutočných nákladov. Taktiež žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno v časti uplatneného nároku na zaplatenie ceny za podružný merač vody a jeho
montáž, keďže nepredložil listinné dôkazy, preukazujúce výšku uvedených nákladov. Navyše, žalovaný
sám vo svojej výpovedi uviedol, že uvedený merač si nainštaloval v prenajatých priestoroch z vlastnej

vôle, až s dodatočným súhlasom prenajímateliek, pričom, vzhľadom na charakter uvedeného merača,
sa jednalo len o náklad spojený s obvyklou údržbou, ktorého výška nepresiahla sumu 30.000,- Sk, na
úhradu ktorej z vlastných prostriedkov sa žalovaný zaviazal v čl. V. ods. 2 nájomnej zmluvy. Žalovaný tiež
nepreukázal, že uvedený merač v prenajatých priestoroch doposiaľ umiestnený je, pričom žalobkyňa 1/
tvrdila, že žalovaný si pri odovzdaní nebytových priestorov merač zobral. Z uvedeného dôvodu preto

nebol dôvodný ani uplatnený nárok žalovaného na zaplatenie odplaty za užívanie merača v období
od 01. 03. 2011 do 31. 01. 2013, keďže neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobkyne v
uvedenom období predmetný merač skutočne užívali.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného ďalej zamietol v časti uplatneného nároku na ušlý zisk vo výške
3.079,26 eura, keďže žalovaný nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že nájomný vzťah medzi účastníkmi bol skončený výpoveďou zo dňa 15. 02.
2011, pričom výpovedná doba uplynula dňa 30. 04. 2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný
vypratal a odovzdal nebytové priestory žalobkyni 1/ dňa 11. 04. 2011, pričom už v zázname zo dňa 05.
04. 2011 prehlásil, že priestory odovzdá dňa 11. 04. 2011. V liste zo dňa 23. 03. 2010 žalovaný žalobkyni
1/ oznámil, že súhlasí s ukončením nájomnej zmluvy ku dňu 01. 04. 2011, s vyprázdnením priestorov do

15.04.2011,zapredpokladu,ženebudevyžadovaťvrátenieprenajatýchpriestorovdopôvodnéhostavu.
Účastnícisatedadojednalinavrátenínebytovýchpriestorovpreduplynutímvýpovednejdoby,žalobkyne
teda neporušili v tomto smere žiadnu právnu povinnosť, ako jednu z podmienok pre uplatnenie nároku
na náhradu ušlého zisku. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k odovzdaniu nebytových priestorov pred uplynutím
výpovednej doby došlo z dôvodov na strane žalobkýň, uvedené tvrdenia nepreukázal. Žalovaným

navrhovaná svedkyňa H. P. síce v prehlásení zo dňa 25. 05. 2011 uviedla, že bola svedkom toho, ako
žalobkyňa 1/ vyzývala žalovaného na opustenie prenajatých priestorov do 31. 03. 2011, s požiadavkou
dať priestory do pôvodného stavu, poukazujúc na možnosti pozastavenia elektrickej energie a vody,
čo aj učinila, žalovaný však v predmetných priestoroch zotrvať mohol až do skončenia výpovednej
doby. Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že žalobkyňa 1/ mu opakovane počas mesiaca marec 2011

pozastavovala dodávku elektrickej energie a vody, a najmä netvrdil a nepreukázal, kedy a v akej dĺžke
trvania k pozastaveniu dodávky energií malo dôjsť a kedy a v akom rozsahu v dôsledku uvedeného
konania musel predajňu prevádzkovanú v prenajatých priestoroch zatvoriť (dôsledkom čoho by mohla
byť strata na tržbe). Súd považoval za nadbytočné v tomto smere vykonávať dokazovanie výsluchom
svedkyne P., nakoľko svedkyňa v prehlásení uviedla, že došlo k zastaveniu dodávky elektrickej energie

a vody, avšak nešpecifikovala kedy a v akom rozsahu sa tak stalo, pričom uvedenú skutočnosť nevedel
špecifikovať ani sám žalovaný. Ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, spočívajúci v tom, ženedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré bolo možné, nebyť škodovej udalosti, odôvodnene
očakávaťvzhľadomnapravidelnýpriebehveci.Pristanovenívýškyušléhoziskusapodľasúduvychádza
z celkových predpokladaných príjmov znížených o predpokladané náklady. Výška ušlého zisku je daná

rozdielom medzi celkovým príjmom a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu. Žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k ušlému zisku na jeho strane došlo, že k nemu
došlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalobkýň a nepreukázal ani výšku ušlého
zisku. Listinné dôkazy, predložené žalovaným, a to výpisy z pokladne preukazujúce výšku tržieb v
predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku, nepreukazovali, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,

výšku ušlého zisku, keďže preukazovali len výšku možného príjmu žalovaného.

Taktiež súd žalobu zamietol v časti uplatneného nároku na zľavu z nájomného vo výške 413,26 eura.
Žalovaný odôvodnil uplatnený nárok poukázaním na § 8 a § 5 ods. 1 zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov, podľa ktorých boli žalobkyne povinné riadne sa starať o prenajaté priestory v
ich vlastníctve, čo však nerobili. Súd považoval za potrebné uviesť, že na právne vzťahy vyplývajúce
zo zmluvy o nájme nebytových priestorov sa podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

o nájomnej zmluve. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka, právo na odpustenie alebo na poskytnutie
zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu, pričom ak sa neuplatní
do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, zanikne. Ak teda
nájomca neuplatnil právo na odpustenie alebo zľavu z nájomného u prenajímateľa v zákonom určenej
lehote 6 mesiacov, právo zanikne, pričom sa jedná o preklúziu práva, teda súd k zániku práva musí

prihliadnuť z úradnej povinnosti a prekludované právo nemôže priznať. Na súdnom pojednávaní dňa
30. 01. 2013 žalovaný konkretizoval, že porušenie povinnosti uvedenej v § 5 ods. 1 zákona o nájme a
podnájme nebytových priestorov zo strany žalobkýň, na základe ktorého si uplatňuje zľavu z nájomného,
spočívalo v tom, že žalobkyne nevymenili vchodové dvere na prenajatých priestoroch, nevymenili bojler
a záchod. Iné porušenie povinnosti žalobkýň žalovaný netvrdil, ani nepreukázal. K výmene bojleru došlo

vroku2006akvýmenezáchodavroku2008.Žalovanýnetvrdil,aninepreukázal,žesiužalobkýňuplatnil
právo na zľavu z nájomného v dôsledku úhrady nákladov za uvedené zariadenie v zákonnej prekluzívnej
lehote. Keďže prípadné právo žalovaného na zľavu na nájomnom nebolo uplatnené u žalobkýň v
zákonnej lehote, právo zaniklo. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnené právo na zľavu na nájomnom z dôvodu
opravy vchodových dverí, žalovaný tvrdil, že o ich opravu žiadal každý rok pred zimou. Pokiaľ by aj súd

vychádzal z toho, že dvere boli vadné počas celej doby trvania nájmu, prekluzívna lehota na uplatnenie
zľavy na nájomnom by z uvedeného dôvodu začala plynúť najneskôr dňom odovzdania priestorov
žalovaným, teda žalovaný si nárok na zľavu z nájomného v zákonnej lehote neuplatnil, v dôsledku čoho
uvedenéprávozaniklo.Užlenokrajomsúduviedol,žepodľa§8zákonaonájmeapodnájmenebytových
priestorov, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného vtedy, ak môže nebytový priestor užívať

obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené
zákonom. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v dôsledku skutočnosti, že žalobkyne nevymenili dvere na
predajni, nezabezpečili nový bojler a záchod, mohol užívať prenajaté priestory len obmedzene. Nájomca
nebytových priestorov je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Súd mal za to,
že náklady súvisiace s výmenou bojlera a záchoda sú nákladmi spojenými s obvyklým udržiavaním

prenajatých priestorov, keď navyše žalobkyne odovzdali žalovanému nebytové priestory s funkčným
bojlerom, ktorý žalovaný aj do roku 2006 užíval a s funkčným záchodom, ktorý žalovaný užíval do roku
2008. Žalovaný si bojler po ukončení nájomného vzťahu z prenajatých priestorov zobral, čo vyplynulo
zo zápisnice zo dňa 11. 04. 2011.

Súd rozhodol, že ďalšie navrhnuté dôkazy žalovaným, a to výsluchom svedkov Z., P., S. a U., nevykoná,

majúc za to, doposiaľ zistený skutkový stav je dostatočný pre rozhodnutie vo veci a vykonávanie ďalších
dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Vsúladesustanovením§151ods.3O.s.p.sisúdvyhradilrozhodnutieotrováchkonanianasamostatné
rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo dôvodné preto, že
v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že súdne pojednávanie

bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle ust. § 156 ods. 2 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Vbode1/označenom„Uzavretienájomnejzmluvyzodňa01.03.2003“žalovanýpoukázalnanesprávne
právne posúdenie veci okresným súdom pri posúdení platnosti znenia nájomnej zmluvy uzavretej dňa01. 03. 2003 v zmysle jej bodu 3, písomným potvrdením žalobkyne 1/ a o jej platnosti, ako aj jej
využívaním na právne úkony žalobcom. V bode 2/ označenom „Uplatnenie nároku navrhovateľky v
II. rade“ vytýkal súdu nesprávne právne posúdil vec ohľadom uzavretia a platnosti zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008. V bode 3/ označenom „Uplatňovanie si zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008 navrhovateľom v I/ a II/ rade“ podľa žalovaného súd
nesprávne právne posúdil uplatnenie zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý v §
10 a § 15 ods. 1 v uvedených bodoch ustanovuje vzťahy medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahy
na základe uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008 s uplatnením si

základného práva žalovaného pri zmluve na dobu neurčitú - na výpovednú dobu. V bode 4/ označenom
„Nezákonné uplatňovanie si nároku prenajímateľa - nesprávne právne posúdenie veci Okresným súdom
v Liptovskom Mikuláši“ ohľadom nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 si podľa žalovaného žalobkyne
1/ a 2/ protiprávne a v rozpore so znením platnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 uplatňujú svoj finančný
nárok a súd nesprávne právne posúdil vec a nesprávne v rozpore s uvedenou zmluvou rozhodol o
oprávnenosti ich nároku, ako aj v rozpore so zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov a v

rozpore s Obchodným zákonníkom.

Pokiaľ ide o uplatňovanie si zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 03. 2008 žalobkyňami
1/ a 2/ súd nesprávne právne posúdil vec a/ v rozpore s platnou nájomnou zmluvou zo dňa 01. 03.
2003 pretože žalobca si proti zmluvne a protizákonne uplatňuje platnosť zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 26. 03. 2008 aj keď žalobkyňa 1/ neukončila písomne nájomnú zmluvu zo dňa 01.

03. 2003 aj keď priebežne vykonávala právne úkony formou dodatkov k nájomnej zmluve z dňa 01. 03.
2003 a dohody, aj keď písomne potvrdila platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 listom zo dňa
22. 01. 2010 teda po podpise zmluvy zo dňa 26. 03. 2008, b/ v rozpore s platnou nájomnou zmluvou
zo dňa 01. 03. 2003, v rozpore so zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov a v rozpore s
Obchodným zákonníkom, pretože neplatná zmluva zo dňa 26. 03. 2008 vo svojom znení neustanovuje

koniec nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 podpísaním zmluvy zo dňa 26. 03. 2008 pretože aj zákony o
nájme a podnájme nebytových priestorov a Obchodný zákonník neobsahujú ustanovenia tohto riešenia,
c/ v rozpore so zákonom č. 222/2004 o DPH pretože žalobca 1/ v neplatnej zmluve zo dňa 26. 03. 2008
si v článku III bode 1/ protizákonne uplatňuje výšku nájmu s DPH, takže nárok žalobcu je protiprávny
a neplatný, d/ v rozpore so znením neplatnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2008 pretože v článku IV. bode 2

tejto zmluvy je stanovené, že platby za vodné/stočné sa môžu vykonať len na základe faktúry podľa
príslušnej vodárenskej spoločnosti za príslušné obdobie. Žalobca nepredložil žalovanému ani súdu
faktúru za vodné/stočné a ani nevyčíslil skutočnú spotrebu v zmysle tejto faktúry za obdobie uvedené
v platobnom príkaze ako je to stanovené v zmluve, takže nárok žalobcu je neplatný, e/ v rozpore so
znením neplatnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2008 pretože v článku VI. bodu 2a tejto zmluvy je stanovená

jednomesačná výpovedná lehota, ktorá sa bude počítať od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jej
doručení, f/ v rozpore so znením neplanej zmluvy zo dňa 26. 03. 2008 pretože v článku VI. bodu 3
tejto zmluvy je stanovená povinnosť žalovaného odovzdať prenajímané nebytové priestory najneskôr
3. pracovný deň po uplynutí výpovednej doby to znamená do 04. 05. 2011. Na základe argumentov
v bodoch e/ a f/ žalobca porušil ustanovenia zmluvy, protiprávne podal výpoveď, protiprávne stanovil

dátum odovzdania prenajatých priestorov, protiprávne zabránil užívať prenajaté priestory žalovaným
a protiprávne žalovanému zabránil vstup pred ukončením zmluvného vzťahu, g/ v rozpore so znením
neplatnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2008 pretože v článku „Záverečné ustanovenie“ bodu 1 je stanovené,
že všetky právne úkony, zmeny a dodatky musia mať písomnú formu v členení u prenajímateľa ako
prenajímateľ 1/ a prenajímateľ 2/ spoločne. Žalobca listom zo dňa 15. 02. 2011 písomne skončil nájomný

vzťah s podpisom len prenajímateľa 1/ bez podpisu prenajímateľa 2/. Keďže táto neplatná zmluva zo
dňa 26. 03. 2008 nerieši možnosť uplatňovania právnych úkonov samostatne je akýkoľvek samostatný
právny úkon žalobcu neplatný.

S poukazom na vyššie uvedené bol žalobca názoru, že okresný súd na podklade dôkazov vykonaných
v konaní mal dostatočne preukázané o neoprávnenosti požiadavky žalobcu čo do výšky finančného

plnenia tak i v merite veci a rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom
na preukázané a zdokladované skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyne 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný konštatuje, že
prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci,
vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým

a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na
citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k žalobe žalobkýň 1/ a 2/ ako aj vzájomnému návrhu žalovaného, výsledky

vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Veľmi dôsledne sa zaoberal každým nárokom žalovaného uplatňovaným
v rámci vzájomného návrhu. Prijaté právne závery vyčerpávajúco vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku
okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd

dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2
O. s. p.)

Čo sa týka námietok žalovaného v odvolaní najmä ohľadom nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2003 ako i

uzavretiaaplatnostizmluvyonájmenebytovýchpriestorovzodňa26.03.2008anárokovznejplynúcich
odvolací súd poukazuje na to, že so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami v tomto smere sa náležitým
a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Taktiež aj
s právnym posúdením veci spočívajúcom v aplikácii zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov
a Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.
p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,

ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.