Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210861
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210861.3

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 770 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 5030101 dlžníkom W. V., exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX
3867/2010. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec

ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 09. 07. 2010, a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 14 mesiacov). V danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach

priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: Poškodenému
vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo
medzidoručenímžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciearozhodnutímonej,atovovýške

70 eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému), 40 eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15 eur (administratívne spracovanietextov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde). Celkovo vynaložil poškodený vo veci správa a vymáhania svoje

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125 eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
by dodržal zákonnom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými

ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej z administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza
z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.
Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 770 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k

vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj

naďalšiedôvodynapodporusvojejžiadostionáhradunemajetkovejujmy,atoneexistenciaakéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v

spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na

súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na
rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania sumu 770 eur za celých 14 mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe
aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku =
55 eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 421 dní. Navrhovateľ
ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou

požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však odporca
na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená sp.zn. 4C/214/2012.

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ z rovnakých skutkových dôvodov
uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 715 eur z

titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4780093 dlžníkom J. H. M., exekučné konanie
bolo vedené pod sp. zn. EX 6130/2010. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 07. 07. 2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak

došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 13 mesiacov). Veci bola pridelená
sp.zn. 4C/148/2012.Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/148/2012-21 zo dňa 27. 02. 2013 spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 4C/148/2012 a 4C/214/2012, s
tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 4C/214/2012.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 08. 03. 2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Poukázalnanedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak

v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky

nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 03. 05. 2011 č.k.
III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody bola doručená odporcovi 23. 04. 2012, vzhľadom k tomu, že už dňa 27. 09. 2012 bola
okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju

v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä kritéria, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným
súdom SR. Odporca nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy, s poukazom na § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom uvádzané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody

zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy,
keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur, ktorá musí byťpriznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“ nebol zo strany navrhovateľa preukázaný, ani to, akým spôsobom

uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. V ďalšom poukázal odporca
naustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka,keďpriformovanízáveruopotrebepriznanienáhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka zohľadniť.
S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite navrhovateľa. Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadnou škodou.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/214/2012-55 zo dňa 10. 04. 2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline 5Co/262/2013-78 zo dňa 22. 07. 2013 návrh navrhovateľa na

prerušenie konania zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, keď dospel k záveru, že kolízia pojednávaní právneho zástupcu
navrhovateľa s iným pojednávaním nie je dôvodom pre odročenie pojednávania aký má na mysli
ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd pritom prihliadol na zásadu hospodárnosti konania a právo
účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu 6Er/467/2010 a 7Er/692/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 6Er/467/2010 mal súd za preukázané, že dňa 10. 05. 2010

bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlomPribinova25,Bratislava,protipovinnémuW.V.,A.R.V.,Š.XXX/XX,pre
vymoženie sumy 914 eur s príslušenstvom, priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu Bratislava č. SR 22168/09 zo dňa 18. 01. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

01. 03. 2010. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 24. 05. 2010 vyzval Stály rozhodcovský súd
Bratislava na predloženie rozhodcovského spisu SR 22168/09. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 09.
07. 2010 pod č. 5505*023655 vydal pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poverenie vykonanie
vyššie uvedenej exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 914 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 914 eur od 22. 08. 2009 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6 % ročne

zo sumy 914 eur od 05. 11. 2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 229,58 eur a trovy
exekúcie. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 6Er/467/2010-16 zo dňa 30. 11. 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 04. 03. 2011 exekúciu zastavil.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 7Er/692/2010 mal súd za preukázané, že dňa 23. 06. 2010

bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o, Bratislava, proti povinnému J. H. M., A.
R. V., N. F.. P. B. XXXX/XX, pre vymoženie sumy 720 eur s príslušenstvom priznanej oprávnenému
vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp.zn. SR 17456/09 zo dňa 10. 12.
2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. 03. 2010. Dňa 07. 07. 2010 vydal súd pod č. 5505*023607

poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 720
eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 720 eur od 09. 06. 2009 do zaplatenia, zákonný
úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 720 eur od 24. 08. 2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúcehokonania 218,04 eur a trovy exekúcie. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7Er/692/2010-14
zo dňa 15. 11. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 01. 2011, exekúciu zastavil.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 2 x 125 eur a

nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 770 eur + 715 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
až dňa 09. 07. 2010, resp. 07. 07. 2010, teda po uplynutí zákonnom stanovenej doby (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného
postupu, nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,

najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradnýmpostupomjeajopomenutieurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonnomstanovenejlehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok účinný od 01. 06. 2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonnom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie

Exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s
účinnosťou od 01. 06. 2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred 01.

06. 2011, konkrétne dňa 10. 05. 2010, resp. 23. 06. 2010 z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. V predmetnej exekučnej veci vedenej pred súdnymexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 6130/10, 7Er/692/2010 bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená tunajšiemu súdu dňa 23. 06. 2010,
pričom súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie dňa 07. 07. 2010, teda v zákonnej lehote. Preto

pokiaľ navrhovateľ svoju žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že poverenie nebolo vydané v
zákonnej lehote, toto tvrdenie sa nepreukázalo ako pravdivé. V sporovom konaní je súd návrhom
ako aj skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe viazaný. V predmetnej exekučnej veci vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 3867/10, 6Er/467/2010 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená tunajšiemu súdu dňa 10.

05. 2010, pričom súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie dňa 09. 07. 2010, po tom, čo exekučný
súd požiadal Stály rozhodcovský súd Bratislava o predloženie rozhodcovského spisu SR 22168/09.
V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3Mcdo/11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj
bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/105/2011).

Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez

zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/2002
samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských

zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu
zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci
vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd.Vzhľadomktomu,žesúdnemalzapreukázanýnesprávnyúradnýpostup(existenciu
prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú.
V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.