Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/105/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208042
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113208042.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred samosudkyňou
JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO 264 29 705 Česká republika, zastúpená advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 81109 Bratislava, IČO 36 864 421, proti
žalovanej H. E., bytom W.. T. XXXX/X, W., o zaplatenie zmenkovej sumy 321 eur s prísl. a zmenkovej
odmeny 1,07 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie zmenkovej sumy 321 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,07 eur sa z
a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený Návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky na príslušnom
tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nar. č. 861/2007). Žalobca sa
uvedeným návrhom domáha voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 321 eur s 0,25% úrokom denne
od 8.3.2011 do zaplatenia a so 6% úrokom ročne od 23.5.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1,07 eur a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 18.5.2010 na zmenkovú sumu 321 eur, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 8.3.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná doposiaľ zaplatila na zmenkovú
sumu 0 Eur a na úroky 0 eur. Preto žiada podaným návrhom zaviazať žalovanú na zaplatenie celej
zmenkovej sumy 321 eur, vyššie uvedeného príslušenstva, zmenkovej odmeny 1,07 eur a náhradu trov
konania.
Súdny poplatok vo výške 19 eur žalobca uhradil na výzvu súdu dňa 2.5.2013.
V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD sp.zn. C-419/2011 z
14.3.2013, rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10 a pod) v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu
konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní bol súd
povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom
konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent
- spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v prospech ktorého bola žalovanou zmenka vystavená a ktorý
predmetnú zmenku od žalovanej prijal, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských
úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná
banka Slovenska) ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto súd vyzval žalobcu
na doloženie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb realizovaných

dlžníkom. Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu nepredložil žiadnu zo žiadaných listín, súd si ex offo
pripojil exekučný spis tun. súdu sp.zn. 60Er/1314/2012, v ktorom sa nachádza kópia zmluvy o úvere č.
308100228 uzatvorenej so žalovanou.
Žalovaná na žalobcom uplatnenú pohľadávku doposiaľ žiadnym spôsobom nereagovala.
V zmyle čl. 3 Nar. č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobca má sídlo v Českej republike,
teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach (tzv. Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko..
Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a) Nar.
Č. 861/2007okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
Keďže podľa čl. 19 Nar. č. 861/2007 sa predmetné konanie riadi slovenským procesným právom, žalobca
podal svoj návrh na miestne príslušnom súde podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).
Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor,
určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Vzhľadom k tomu, že na záväzky vyplývajúce
zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Rím. I. (čl. 1 bod 2 písm. d/ Nariadenia Rím I.), súd určil
rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca so žalovanou
zvolili rozhodujúce právo) zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len ZMPSP) tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaná pri
uzatváraní zmluvy o úvere- uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení
zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali iný
ako slovenský právny poriadok).
Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nar. č. 861/2007 je dané konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaná
netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol
na základe predložených listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obchodného registra, plnomocenstvom, vlastnou
zmenkou vystavenou žalovanou dňa 18.5.2010, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.6.2013,
zmluvou o úvere č. 308100228 a všeobecných podmienok poskytnutia a zistil tento skutkový stav:
Dňa 18.5.2010 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 308100228,
podľa ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 200 Eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzala), ktorý sa
zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok 85 eur (podľa bodu 12 VPPU predstavuje tretina poplatku dohodnutý
úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou), teda spolu sa zaviazala vrátiť 285 eur (143%) v 3 mesačných
splátkach po 95 eur počnúc dňom 20.6.2010. V bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(ďalej len VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky
vystavila v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku
vyplývajúceho z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite podľa bodu 4 VPPU a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle
bodu 4 VPPU.
Zo zmenky vystavenej žalovanou H. E., označená na zmenke identifikačným číslom 37 133 977, v
Trenčíne dňa 18.5.2010 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bez protestu, súd zistil, že na zmenke
je vyznačená zmenková suma 321 eur (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy), zmenkový
úrok 0,25% denne od 8.3.2011, splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, splatná pri
predložení (vistazmenka) s doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Na zmenke
sa nachádza číslo zmluvy 308100228. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky
boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.
Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení slovenského hmotného práva, Občianskeho
zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon (ďalej len ZZŠ), Obchodného zákonníka.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
(ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/,l/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
Podľa § 1 ods. 2 písm. f/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote
nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa ustanovenia čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20),sročnosti (§§ 33 až 37),platení (§§ 38 až 42),postihu pre neplatenie (§§
43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo
sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.
Podľa § 34 ods. 1,2 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do
jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť. Vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na
platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
Podľa § 5 ods. 1,2,3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa § 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti.
Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky, pôvodne vystavenej vo
forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere č. 308100228 (číslo zmluvy
sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 18.5.2010, v ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi čiastku
285 eur v 3 mesačných splátkach po 95 eur. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva,
na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky.
Podľa názoru súdu v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy predvídané v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ s.r.o. (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a to napriek tomu,
že dlžník bol v zmluve označený aj ako podnikateľ a veriteľ v takejto zmluve zaznačil kolónku účelu
úveru - na výkon podnikania. Súd má v danom prípade pochybnosť o skutočnom účele poskytnutého
úveru z toho dôvodu, že v dnešnej dobe nie je výnimkou, ale skôr pravidlom osôb poskytujúcich
úvery/pôžičky, presviedčať, navádzať alebo inak pôsobiť na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa
ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval
ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý (čo je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5.
2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie
možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky,
čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa,
každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi), aby tak vylúčili aplikáciu zákona
o spotrebiteľských úveroch na ten-ktorý prípad. Takisto sú zmluvy uvedeného veriteľa súdu známe
z úradnej činnosti (a to desiatky zmlúv), pričom doposiaľ sa súd nestretol s tým, že by pri fyzickej
osobe, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, bol označený iný účel ako účel na podnikanie (a každá
takáto fyzická osoba je zároveň v zmluve označená i ako podnikateľ), čo v každom prípade vzbudzuje
pochybnosť o tom, na aký skutočný účel bol v danom prípade úver poskytnutý. Vzhľadom k tomu,
že ide len o všeobecný údaj, ktorý vôbec neposkytuje odpoveď na to, aký súvis má uzavretie zmluvy

s podnikateľskou činnosťou tejto osoby (na aké konkrétne podnikateľské účely majú byť poskytnuté
financie použité), žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
podnikania a že dlžník pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci podnikateľskej činnosti (viď uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 23.2.2010, sp.zn. 10CoE/5/2010-46). Keďže účel vyznačený v zmluve (na
výkon podnikania) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na
súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V tejto súvislosti
súd poukazuje aj nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4CoE/206/2012 zo dňa
28.6.2013, v ktorom odvolací súd (kde ako oprávnený vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. a
povinný fyzická osoba - podnikateľ, ktorý je v danom konaní žalovaným, kde v zmluve o úvere bol v
kolónke účel úveru vyznačený účel na podnikanie) okrem iného uvádza: Účel poskytnutých peňažných
prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V tejto súvislosti
súd takisto dáva do pozornosti aj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I.ÚS 1930/11 z 10.1.2012, v ktorom
vyslovil: „Porušení práva na spravedlivý proces představuje taková interpretace ustanovení na ochranu
spotřebitele, a to i ve vztazích podřízených režimu obch. zákonníku, která vede k odmítnutí jejich aplikace
na vztahy, v nichž vystupuje fyzická osoba, jež má podnikatelské oprávnění, avšak v těchto vztazích se
jjako podnikatel nechová“.
V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko sa zmluvou vyžaduje od dlžníka splatiť úver
v 3 mesačných splátkach (§ 1 ods. 2 písm. f/ zák. č. 258/2001 Z.z., za účinnosti ktorého bola predmetná
zmluva uzatvorená a teda ktorý vylučuje pôsobnosť tohto zákona na takúto zmluvu).
Súd je taktiež názoru, že v danom prípade sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497 OBZ, keďže
zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom dlžníkovi fakticky odovzdané
a prevzaté pri podpise zmluvy (teda sa jedná o zmluvu o pôžičke). Preto zámer zosnovateľa zmluvy
uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim „absolútneho obchodu“
podľa § 261 ods. 3 OBZ je vedený úmyslom, aby sa nemohli uplatniť nijaké ustanovenia chrániace
spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom
zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M
Cdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka (v danom prípade čl. 14 VPPU).
Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy
súd zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 85 eur (z ktorého podľa bodu 12. VPPU predstavuje
úrok 1/3 poplatku, t.j. 28,33 eur a zvyšné 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou
administratívou, t.j. 56,67 eur),teda zaviazala sa vrátiť 143% poskytnutej sumy.
Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru,
že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch
(zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech
veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a
vyváženosť práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva
obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných výškach a samé
práva a výhody veriteľa. Poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a administratívne
náklady s tým spojené, ktoré v danom prípade tvoria 28% z celkového objemu poskytnutého úveru súd
považuje za neprimerane vysoký s ohľadom na to, že ide o zmluvu, ktorá pozostáva len z jedného listu, v
ktorom sa do predtlačených rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce sa identifikácie dlžníka, výška úveru s
poplatkom a dĺžka splácania+suma splátok) a nie je zrejmé, že by s uzatvorením a spracovaním zmluvy
o jednom liste boli spojené tak vysoké administratívne náklady. Vzhľadom na nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy ako aj na neprimerane vysoký
poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom
a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen

obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane
vysoký zisk) . Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z
toho dôvodu nemohlo žalobcovi, resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej
úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 VPPU, z čoho logicky
vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo),
nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007).
Súd je takisto toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu,
že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 14 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatná.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu spojenú s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ OZ, nakoľko
zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť niesť dôkazné
bremeno na spotrebiteľa (vidˇ čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa domáhať
akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.2.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky
uvedenou vo VPPU zmlúv o úvere remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že táto dohoda
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Obč. zák., ktorá stavia
spotrebiteľa (žalovaného) do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda je súčasťou VPPU, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej
sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky.
Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola
táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval jednoznačne za
bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v
spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Súd zároveň poukazuje, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáha
voči žalovanej, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo stav, že žalovaná by na svoj
úver poskytnutý vo výške 200 eur bola povinná zaplatiť nielen neprimerane vysokú zmenkovú sumu
321 eur (161%) ale naviac pri úroku 0,25% denne z tejto sumy by sa jej dlh každým rokom neúmerne
navyšoval o 91,25% tejto sumy (bez ohľadu na ostatné príslušenstvo). Vydanie takéhoto absolútne
nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým
súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým
princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to
nielen v prípadoch, kde vystupuje spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé.
Úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013,
sp.zn. IV. ÚS 1241/12, v ktorom vyslovil: „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia
sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne
viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel
zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ
v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a
formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných
zásad“). Súd takisto poukazuje i na nález Ústavného súdu ČR I US 199/11, v ktorom o.i. ku kritériu zjavnej
nespravodlivosti uvádza, že považuje za neakceptovatelné, aby se prípadnej súdnej ochrany dostávalo
subjektom, ktoré evidentne poškodzujú práva svojich klientov. Ustanovenia zmlúv alebo zmluvných
podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne slabšej strane ich modifikáciu,
v sebe skýtajú možnost vyvolania nepriaznivých následkov na strane klienta, kedy nebude dotknutá iba
jeho sféra právna, ale hlavne sféra osobná. Postupy, kedy klientom sú vnucované zmluvné ujednania v
podobe zabezpečenia blankozmenkou (v danom príp. čl. 14 VPPU), zmluvnou pokutou vo výške 30%
alebo 45% dlžnej čiastky za omeškanie s platbou splátok či zmluvnou pokutou vo výške 5-násobku
dlžnj čiastky za hrubé porušenie zmluvy alebo podmienok, je nutné považovať za neprijateľné ( v danom
prípade je napr. podľa čl.6 VPPU určená fixná zmluvná pokuta vo výške 312 eur bez ohľadu na to, že
výška poskytnutého úveru je 200 eur) a uvedené ujednania označiť za neplatné pre jednoznačný rozpor s

dobrými mravmi. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že klient takého subjektu zmluvu podpísal a
to dokonca ani v situácii, keby v zmluvných podmienkach bolo obsiahnuté ujednanie, že klientovi sa takto
stanovenej zmluvnej pokuty alebo zabezpečenia blankozmenkou nejaví za neprimerané či odporujúce
dobrým mravom. Bežný klient úverovej spoločnosti totiž nemôže v prípade krátkodobého úveru dopredu
očakávať, ba ani predpokladať, že celková splatená čiastka bude niekoľkonásobne prevyšovať požičanú
sumu. Tento predpoklad nemožno ani spravodlivo požadovať. Z týchto dôvodov by na ochranu týchto
veriteľov nemala byť poskytovaná súdna ochrana a to ani v exekučnom konaní, pretože ochrana takto
nadobudnutých práv stojí celkom mimo účel civilního procesu, resp. mimo základný hodnotový rámec
práva jako normativního systému.

Súd ďalej poukazuje na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom. Podľa čl. I
§ 48 ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ mal oprávnený zo
zmenky na mysli úrokovú doložku podľa čl. I § 5 ZZŠ, (ktorá je u vistazmeniek možná), muselo by to
byť zo zmenky jednoznačne zrejmé, keďže zmenka ako cenný papier je prísne formálna a teda nemôže
pripúšťať rôzne dohady/úvahy o tom, čo sa má daným údajom na zmenke na mysli. Preto ak uvedený
úrok označil ako „zmenkový úrok“ , jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého výška je
v rozpore so zákonom.

Pokiaľ by súd akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5,
musel by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok
počítať ani dokedy (pričom v žalobe žiada priznať tieto úroky do zaplatenia). Aj keď v zmenkovom zákone
nie je výslovne uvedené dokedy je možné požadovať úroky vyplývajúce zo zmenky, výkladom ust. čl.
I § 48 ZZŠ možno dôjsť k záveru, že úroky uvedené na zmenke (podľa čl. I § 5) je možné požadovať
iba do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy pôvodný zmenkový záväzok je
nahradený záväzkom postižným, potom je možné požadovať už zmenkové úroky uvedené v čl. I § 48
v zákonnej výške. Prijatím opačného názoru, teda že po splatnosti zmenky možno požadovať úroky
uvedené na zmenkovej listine ako aj zmenkové úroky, by zmenky obsahujúce úrokovú doložku boli zcela
bezdôvodne privilegované oproti ostatným zmenkám, pretože by oprávnený zo zmenky mohol žiadať
viac, než umožňuje ust. čl. I § 48 ( vidˇ Rozsudok Vrchního soudu v Olomouci sp.zn. 4Cmo 214/2002).
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe žalobcu
nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o trovy konania, je nutné konštatovať, že žalovaná by mala podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p. právo na účelne vynaložené trovy konania. Tieto jej však priznané neboli, nakoľko právo na ich
náhradu neuplatnila ani žiadne nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,
§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)