Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10T/68/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808010141
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8808010141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou v trestnej veci obžalovaného

H. L. na hlavnom pojednávaní dňa 05. septembra 2013 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e

Obžalovaného H. L., nar. XX.X.XXXX vo Vranove nad Topľou, bytom
F. č. XX, okr. Vranov nad Topľou,

spod obžaloby Okresného prokurátora vo Vranove nad Topľou pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že

dňa 29.11.2007 asi o 14:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. S. s prevozným evidenčným
číslom Y.-H. po miestnej komunikácií na ul. P.R.É. vo Vranove nad Topľou, smerom k obchodnému domu

L. a pri vchádzaní do križovatky, v úmysle prejsť vozovku kolmo na ul. S.R.Ú., nedal prednosť v jazde
osobnému motorovému vozidlu autoškoly zn. Š. O., ev. č. Y.-XXX C., ktoré viedol žiak autoškoly R. O.,
idúcemu po hlavnej ceste od železničného priecestia na ul. G.R.T. P. do centra mesta, v dôsledku čoho
motorové vozidlo vedené obvineným narazilo do ľavej časti motorového vozidla autoškoly, pričom pri
zrážke inštruktor autoškoly O. Š., nar. XX.X.XXXX vo Vranove nad Topľou, bytom ul. H. č. XXXX/XX,
Vranov nad Topľou, sediaci na prednom sedadle vedľa vodiča, utrpel otras miechy, podvrtnutie krčnej
chrbtice a pomliaždenie čela s dobou liečenia v trvaní najmenej 3 mesiacov,

pretože skutok nie je trestným činom

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného O. Š., nar. XX.X.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale
bytom Vranov nad Topľou, H. č. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske
súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor vo Vranove nad Topľou podal dňa 19.3.2008 obžalobu na H. L. pre skutok, ktorý
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému H. L. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. L., poškodeného O. Š.,
splnomocnenca právneho nástupcu poškodenej Slovenskej autoškoly a.s. H. H., H.. E.. R., P., R. O.,
H. H., H. H., prečítaným svedeckých výpovedí svedkov H. G., H. G., opakovaným výsluchom znalcov

MUDr. Z. a MUDr. R., znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovné.

Obžalovaný H. L. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 29.11.2007 mal na predmetnej križovatke
zámer prejsť z ul. P. doľava na ulicu G. P.. Poprel oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní, že mal
záujem ísť na ulicu S. s tým, že policajt ho presvedčil, že mal takýto záujem, on však nie je Y.. Od

železničného priecestia na odbočovacom pruhu doľava stál dlhý rad áut smerom od priecestia. Vodič
prvého motorového vozidla zn. O. O. na uvedenej ceste mu dával rukou znamenie, aby vstúpil do
križovatky. Domnieval sa, že vodič tohto vozidla ho púšťa z toho dôvodu, že nejde žiadne vozidlo.
Pozrel sa na ľavo aj na pravo, vodič vozidla zn. O. O., mu ukazoval, že môže ísť a z toho dôvodu
vstúpil do križovatky so zaradeným rýchlostným stupňom 1. Pozrel sa aj na cestu smerujúcu od
železničného priecestia na ulicu G. P. a nevidel, že by tam išlo nejaké motorové vozidlo. Zdôraznil,

že ide o problematickú križovatku a pokiaľ v dopravnej špičke vodiča vychádzajúceho z P. ulice nikto
nepustí na križovatku, nemá šancu z tejto ulice vyjsť. Keď sa nachádzal už v jazdnom pruhu na ulici
G. P., smerom od železničného priecestia do mesta, vtedy sa vyrútilo motorové vozidlo autoškoly a s
týmto vozidlom sa zrazil. K zrážke došlo jeho pravou prednou stranou vozidla a vozidlo autoškoly zn. Š.
O. narazilo svojou ľavou časťou blatníka a predných dverí. Vyjadril sa, že vozidlo autoškoly išlo väčšou

rýchlosťou, ako uvádzala posádka autoškoly. Po dopravnej nehode vystúpil z auta, opýtal sa vodiča
autoškoly ako aj spolujazdca, či im niečo je. Spolujazdec, t. j. poškodený O. Š. pozrel na neho, pozrel
na auto a povedal mu, že mu nič nie je. Poškodený Š. sa hýbal, otočil sa hlavou, najprv na neho a
potom pred seba na auto. Roztiahol ruky a uviedol, že stalo. Po určitej dobe na miesto nehody prišiel
aj svedok Mgr. R.. Na jeho otázku mu vodič ako aj poškodený Š. povedali, že im nič nie je, potom

však poškodený povedal, že mu tŕpnu ruky. Na tŕpnutie rúk sa sťažoval poškodený svedkovi Mgr. R.
C.si s odstupom 5 minút. Vypovedal aj k okolnostiam vykonania jeho dychovej skúšky ako aj k svojmu
ošetreniu, ktoré bolo vykonané spoločne s ošetrením poškodeného Š.C.. Poškodený Š. mal pri ošetrení
zdvihnúť telefón, pričom on upozornil poškodeného, že spomínal, že nemôže hýbať rukami. Vyjadril sa,
že má podozrenie, že vodič ako aj inštruktor autoškoly, t. j. poškodený mali požité alkoholické nápoje a z

tohto dôvodu nevenovali dostatočnú pozornosť jazde v cestnej premávke, pričom išli väčšou rýchlosťou,
ako sami uviedli. Vypovedal, že pôvodne bol ako vodič vozidla autoškoly označený poškodený Š., avšak
po overení tejto skutočnosti u poškodeného v nemocnici, poškodený príslušníkom polície oznámil, že
vodičom autoškoly bol O. z Č.. Poukázal na čas vykonania fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody
a na čas vykonania dychových skúšok. Vyjadril, sa že, svedok H. mal jeho terajšej manželke ako aj

matke povedať, aby si na poškodeného Š. dávali pozor, aby dopravnú nehodu nezneužil, keďže už
predtým bol liečený na pohybové ústrojenstvo. Vyjadril sa, že po jeho príchode k vozidlu autoškola,
poškodený na neho otočil hlavu.

Poškodený O. Š. uviedol na hlavnom pojednávaní, že po prechode cez železničné priecestie rýchlosťou

okolo 30 km/h chcel pôvodne odbočiť doľava, smerom k autobusovej a železničnej stanici, avšak z
dôvodu, že tento odbočovací pruh bol plný, išiel rovno do mesta. Na križovatke z ľavej strany do nich
narazilo motorové vozidlo. Pred jazdou nepožíval alkoholické nápoje a ani u vodiča R. O. nebadal požitie
alkoholických nápojov. V čase zrážky sa ich vozidlo pohybovalo rýchlosť 30-40 km/h a mali zaradený
asi tretí rýchlostný stupeň. V dôsledku nárazu svojim telom išiel smerom doľava nad vodiča a narazil

hlavou do rámu nad vodičom po jeho ľavej strane. Po návrate tela naspäť na sedadlo náhle ochrnul,
keďže nemohol ničím hýbať. Prítomnému príslušníkovi polície ako aj záchrannej službe hovoril, že je
ochrnutý a záchranná služba ho naložila do sanitky a odviezla do nemocnice. V pôvodnej výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedol, že nemal nikdy žiadne problémy s chrbticou. Vykonaná dychová skúška
dvoma príslušníkmi polície v uniforme bola s negatívnym výsledkom. Vysvetlil, že opätovne sa mohol

hýbať vtedy, keď mu v motorovom vozidle nadvihli hlavu a nasadili mu korzet, čiže mohol hýbať rukami
a nohami. Cítil zároveň strašnú bolesť v krčnej chrbtici. Obžalovaný L. spoločne so svojou matkou
sa mu prišiel ospravedlniť, že ho oslepilo slnko, avšak nezaujímal ho jeho zdravotný stav. Vyjadril sa
aj k tomu, že na 7. deň od dopravnej nehody mu bolo oznámené, že jeho zdravotný stav je vážny.
Lekárka mu oznámila, že môže dôjsť k pretnutiu miechy v časti krčnej chrbtice a môže dôjsť eventuálne

aj k jeho smrti. Po prevoze do nemocnice v Košiciach, mu lekár MUDr. F. oznámil, že má opuch
krčnej chrbtice a z toho dôvodu ho bude operovať. Vyjadril sa aj k priebehu svojej hospitalizácie. V
súvislosti s kúpeľnými liečbami uviedol, že vtedajší zamestnávateľ mu poskytoval poukazy na kúpeľnú
liečbu, ktoré absolvoval v rámci dovolenky na svoju rekreáciu. Lekári mu pri vystavovaní poukazov nakúpeľnú liečbu udávali, že trpí napríklad koxatrózou, na základe ktorej mohol potom absolvovať kúpeľnú
liečbu. V prepúšťacích správach potom lekári skonštatovali, že došlo k zlepšeniu jeho zdravotného
stavu. Po zmene podmienok poskytovania kúpeľnej liečby, keďže ich absolvovanie je už v súčasnosti

na rozhodnutí príslušnej zdravotnej poisťovne, sa ďalších kúpeľných liečení už nezúčastnil.

Z výpovede svedka H.. E. R. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v čase dopravnej nehody sa vracal
zo služobnej porady KR PZ v smere od Prešova do centra mesta. Všimol si dopravnú nehodu, pri ktorej
osobné motorové vozidlo zn. Š. O. bolo v jazdnom pruhu od železničného priecestia do centra mesta

a modré osobné motorové vozidlo zn. Š. S. bolo pri tomto vozidlo, pričom vzájomne sa dotýkala pravá
prednáčasťvozidlazn.Š.S.aľaváčasťvozidlazn.Š.O..Vyjadrilsa,žefotodokumentáciazprípravného
konania presne zachytáva postavenie vozidiel po dopravnej nehode po jeho príchode. Vodič autoškoly
bol po jeho príchode šokovaný a zľaknutý. Spolujazdec, t. j. poškodený Š. sedel na sedadle vpredu na
pravej strane, jajkal a hovoril, že mu tŕpnu ruky a nohy. Poškodený sedel celý čas až do príchodu Rýchlej
zdravotnej pomoci. Poškodenému povedal, aby radšej sedel a vyčkal príchod lekára. Obžalovaný L.

mu na mieste dopravnej nehody povedal, že keď vychádzal, videl slnko a nevidel prichádzajúce auto,
pričom niekto mu dal prednosť a kýval mu, aby vstúpil do križovatky. Vyjadril sa, že necítil známky
požitia alkoholických nápojov u posádky vozidla autoškoly a necítil požitie alkoholu ani u obžalovaného.
Videl ako privolaná Rýchla zdravotná pomoc nasadzovala golier poškodenému Š.C., ktorý sedel bez
pohnutia. Počas premiestňovania poškodeného do sanitky odchádzal preč z miesta dopravnej nehody.

Vyjadril sa, že poškodený Š.C. pravdepodobne otočil hlavou, keď sedel vo vozidle, avšak nehýbal rukami
ani nohami a nevylúčil zároveň, že by poškodený hlavou aj otočil.

Podľa svedeckej výpovede svedka P. na hlavnom pojednávaní po príchode na križovatku videl stáť dve
motorové vozidlá v smere od železničného priecestia do centra a to vozidlo autoškoly zn. Š. svetlej farby,

ktoré malo pri ľavom prednom kolese vtlačené prednou časťou vozidla zn. Š. S.. Na mieste nehody boli aj
svedkovia G. a G.. Vykonali dychovú skúšku u obžalovaného L., pričom u poškodeného nevykonali túto
skúšku z dôvodu, že bol na ošetrenie. Požiadal svedka G.U., aby s ním išiel na chirurgiu za poškodeným
Š.. V nemocnici bola vykonaná dychová skúška s poškodeným Š. s negatívnym výsledkom, pri ktorej bol
okrem neho prítomný svedok G. a na vedľajšej posteli ležiaci spolupacient. Pri spisovaní zápisnice a pri

jej kontrole obžalovaným mu tento oznámil, že vodičom autoškoly nebol poškodený Š., ako si pôvodne
myslel, ale že vodičom bol iný človek. Na základe telefonického rozhovoru s riaditeľom polície, svedkom
H.. R. zistil, že vodičom autoškoly bol občan z Č., ktorý bol privezený na políciu a bola s ním vykonaná
dychová skúška. Po zistení, že u poškodeného ide o úraz ťažší, nad 42 dní práceneschopnosti, spis
postúpil Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ za účelom vykonania vyšetrovania.

Svedkyňa C. M., splnomocnenkyňa poškodenej spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko,
s.r.o., v prípravnom konaní uviedla, že poškodená spoločnosť je vlastníkom osobného motorového
vozidla zn. Š. S. s prevozným EČ Y.-H., ktorej držiteľom je obžalovaný na základe zmluvy o finančnom
leasingu č. XXXXXX, o čom predložila kópiu zmluvy. Vlastníkom uvedeného vozidla je poškodená

spoločnosť a držiteľom tohto vozidla bol obžalovaný L.. Na vozidle vznikla škoda vo výške 65.000,- Sk.
Nárok na náhradu škody z dôvodu poškodenia predmetného motorového vozidla v držbe obžalovaného
si však neuplatnila.

Svedok H. G. v prípravnom konaní vypovedal, že spozorovali pri výkone hliadkovej služby dopravnú

nehodu pri obchodnom dome L. na križovatke ciest ulice P. a G. P. medzi dvoma motorovými vozidlami
zn. Š. S. tmavomodrej farby a zn. Š. O. - autoškola, sivej metalízy. Z postavenia vozidiel bolo zrejmé, že
vodič vozidla zn. Š. S. nedal prednosť vozidlu zn. Š.S. O. jazdiacemu po hlavnej ceste sprava, pričom
vozidlozn.Š.S.naraziloprednoupravoučasťoudovozidlaautoškolyŠ.O.atodojehoľavejbočnejčasti
v oblasti ľavého blatníka a ľavých dverí vodiča. Predmetnú nehodu nevidel priamo, ale na miesto došiel

po nej. Rýchla zdravotná pomoc poskytovala prvú pomoc spolujazdcovi sediacemu vo vozidle zn. Š. O..
Vodič vozidla zn. Š. S., t. j. obžalovaný mu na vyzvanie predložil doklady potrebné k vedeniu a premávke
motorového vozidla. Privolaná hliadka dopravného inšpektorátu PZ Vranov n/T. vykonala u vodiča zn. Š.
S., t. j. obžalovaného dychovú skúšku s negatívnym výsledkom. Dychovú skúšku nebolo možné vykonať
u poškodeného, ktorý sa nenachádzal na mieste dopravnej nehody, keďže bol na ošetrení. Vyjadril sa,

že doklady obžalovaného odovzdal príslušníkovi dopravného inšpektorátu, svedkovi H. G..

Svedok H. G. v prípravnom konaní uviedol, že po príchode na miesto dopravnej nehody vyzval
obžalovaného L. k dychovej skúške, ktorá bola s negatívnym výsledkom. Medzitým záchranná službaodviezla poškodeného Š. a z dôvodu, že obžalovaný bol vo veľkom strese, tohto tiež osobne odviezol
na pohotovosť. Dychovú skúšku u poškodeného Š. vykonával so svedkom P. po zadokumentovaní
dopravnej nehody na chirurgickom oddelení rovnako s negatívnym výsledkom Pri tejto dychovej skúške

bol prítomný on, svedok P., manželka poškodeného Š. a spolupacient na izbe. Vyjadril sa, že pán sediaci
vedľa obžalovaného na lavičke na chirurgickom oddelení mal záujem vidieť výsledok dychovej skúšky
poškodeného.

Svedok R. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň mal jazdu s inštruktorom Š.. Pred

železničným priecestím nezbadal nič zvláštne, až do nich naraz niekto narazil. Vodičom vozidla, ktoré
do nich narazilo, bol obžalovaný. Po zrážke on ani inštruktor z vozidla nevystúpili. Poškodený Š. sa
nemohol hýbať a on nemohol otvoriť dvere na svojej strane. Skutočnosť, že sa nemôže poškodený
hýbať nohami a rukami, mu hovoril samotný poškodený. Poškodený si pri náraze buchol hlavu niekde
v prednej časti vozidla.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dopravnej nehody sa nezúčastnil a na miesto nehody
sa dostavil v čase nakladania poškodeného do sanitky. Nemal vedomosť o tom, že by poškodený Š.C.
mal nejaké zdravotné problémy, keďže v čase dopravnej nehody mal platný inštruktorský preukaz.
Poškodený mu predložil potvrdenie lekára o jeho zdravotnej spôsobilosti vykonávať prácu inštruktora.
Po príchode na miesto dopravnej nehody ukľudňoval obžalovaného. Stretol sa s matkou obžalovaného a

jeho priateľkou pred políciou a rozprávali sa o postupe nasledujúcom po nehode. Týmto osobám uviedol,
že by malo ísť o priestupok, že vodičský preukaz sa vráti obžalovanému a nejde o nič vážne. V súvislosti
so zdravotným stavom poškodeného sa pred matkou obžalovaného a priateľkou obžalovaného vyjadril
len v tom zmysle, že to bude dobré.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po príchode na miesto nehody videl, ako
poškodeného Š. nakladajú do sanitky. Nepočul, čo rozprával poškodený Š., ani vodič autoškoly z
dôvodu, že sa nachádzal vo väčšej vzdialenosti od vozidla autoškoly. Vyjadril sa, že v uvedenom čase
mal dobré vzťahy s obžalovaným aj s poškodeným a z tohto dôvodu sa bol pozrieť do nemocnice
na zdravotný stav poškodeného. Pred nemocnicou sa stretol s manželkou poškodeného ako aj s

príslušníkmi polície, ktorí mu oznámili, že poškodený Š. nemal požité alkoholické nápoje. Poprel, že by
videl, ako poškodený Š. stál a opieral sa o vozidlo autoškoly a túto vedomosť mal len z počutia a z tohto
dôvodu to uviedol pri svojej výpovedi v prípravnom konaní.

Znalec MUDr. Z. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj pri svojej výpovedi na

hlavnom pojednávaní. V prvotnej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal, že otras miechy je
funkčnou poruchou a ide o krátkodobú záležitosť, trvajúcu niekoľko minút či niekoľko sekúnd. Na
jej diagnostikovanie stačí, ak pacient uvedie, že si nepamätá okolnosti nehody. Vyjadril sa, že je
možné, aby pri ňom poškodený hýbal hlavou a dokonca aj rukami. Na diagnostikovanie otrasu miechy
postačí tvrdenie pacienta, že mu tŕpnu ruky alebo nohy, pričom toto poranenie nie možné vidieť.

S časovým odstupom môže pacient hýbať hlavou, rukami aj nohami. Vyjadril sa, že otras miechy si
vyžaduje liečenie v trvaní 3 mesiacov a podvrtnutie krčnej chrbtice v trvaní 3 týždňov. Podvrtnutie krčnej
chrbtice nie je možné vidieť na magnetickej rezonancii ani na snímke RTG. Podvrtnutie krčnej chrbtice
predstavuje funkčný problém kĺbov a prejavuje sa bolesťami v oblasti krčnej chrbtice a bolesťami ramien.
Pomliaždenie čela u poškodeného nastalo nárazom, pričom išlo o ľahké poranenie s dobou liečenia 7-10

dní. Dospel k záveru, že toto poranenie bolo spôsobené pohybom pravdepodobne doprava, smerom k
prednému stĺpiku motorového vozidla. V prípade väčšej nárazovej rýchlosti by bol narazený aj hrudník.
Vyjadril sa, že vážnosť následkov nastala u poškodeného z toho dôvodu, že u poškodeného išlo o
poškodenú chrbticu vo väčšom rozsahu s maximom v oblasti 3.-5. krčného stavca. Takáto chrbtica je
pritomnáchylnáapostačímenšiaintenzitanásilia.Priklonilsaksvojmuzáveruznaleckéhodokazovania,

v súvislosti s tvrdením poškodeného, že ho hodilo na stranu vodiča a že hlavu si udrel do hornej časti
ľavých vodičových dverí a vzápätí ho hodilo späť na jeho sedadlo, keďže je ťažké si predstaviť, že
by po náraze do ľavej časti vozidla vymrštilo spolujazdca na stranu vodiča. Vyjadril sa, že nehoda
bola vyvolávajúcim momentom pre spustenie celého zvýraznenia degeneratívneho procesu, keďže
poškodený mu nepovedal, že by pred dopravnou nehodou mal nejaké zdravotné ťažkosti. Opätovne

uviedol, že otras miechy určí lekár podľa udania pacienta, keďže prístroje nie sú schopné to zachytiť,
len niektoré magnetické a neurologické vyšetrenia. Pripustil, že tŕpnutie rúk a nôh sa dá simulovať.
Podvrhnutie krčnej chrbtice určil na základe mechanizmu úrazu a na základe toho, že poškodený mal
obmedzenú pohyblivosť krčnej chrbtice, čo zistil z lekárskych správ.Pri opätovnom výsluchu za účelom odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami zotrval na
záveroch svojho znaleckého dokazovania, že poškodený utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, otras miechy

a pomliaždenie v oblasti hlavy s tým, že zotrval aj na dobe liečenia týchto poranení. Uviedol, že otras
miechyakofunkčnáporuchamiechysaprejavujeneurologickýmipríznakmivpodobeochrnutiarúkanôh
atŕpnutímkončatín.Vyjadrilsa,ževeľakrátpopríchodedonemocniceneurológnenájdežiadnepríznaky
otrasu miechy u pacienta. Z uvedeného dôvodu sa otras miechy určuje len na základe subjektívnych
údajov pacienta alebo účastníkov úrazového mechanizmu. Otras miechy vzniká najčastejšie pri

extrémnom pohybe hlavou či inou reflexívnom pohybe hlavou. V prípade zdravého človeka nemusí
vyvolať žiadne dôsledky, avšak pri poškodenej chrbtici miecha narazí na poškodené platničky či výrastky
stavcov a to spôsobí otras miechy. Neurologické príznaky sa prejavujú len v prípade ťažkých prípadov
otrasov miechy. Z tohto dôvodu pri určení diagnózy otrasu miechy vychádzal zo spisovej dokumentácie
a to predovšetkým od údajov poškodeného a vodiča vozidla autoškoly. Opakovane vypovedal, že otras
miechy nemôže vzniknúť ako sólo ochorenie, tento otras sa môže prejavovať ochrnutím a v prípade

menšieho otrasu len tŕpnutím končatín a nie ochrnutím. Nevyjadril sa, či príznakom otrasu miechy je
aj bolestivosť krku. Uviedol, že tŕpnutie končatín môže zapríčiniť vysoký či nízky tlak, pričom príznakmi
vysokého krvného tlaku je aj bolestivosť hlavy, závraty a celková slabosť. Uviedol, že pri vypracovaní
prvého znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie prinesenej mu poškodeným, v ktorej
nenašiel údaje o kúpeľnej liečbe poškodeného. Poškodený pred dopravnou nehodou trpel na 2.-3.

stupeň koxatrózy. Pri vypracovaní doplnku znaleckého posudku zašiel za obvodnou lekárkou, ktorá
mu poskytla celú zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Vyslovil sa, že poškodený si do predmetnej
dopravnej nehody vystačil z vlastnou liečbou a liečbou naordinovanou obvodnou lekárkou. Poškodený
mal poškodenú krčnú chrbticu, ale klinické prejavy boli interminentné. Príčinou operácie poškodeného
na neurochirurgickej klinike bolo zhoršenie degeneratívneho ochorenia krčnej chrbtice úrazom pri

dopravnej nehode. Degeneratívne ochorenie poškodeného mohlo v budúcnosti pokročiť do tej miery,
že by poškodený absolvoval operáciu aj bez úrazu. Predmetný úraz pri dopravnej nehode však spustil
celý proces. Degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice bolo zistené po dopravnej nehode na magnetickej
rezonancii a prejavovalo sa aj klinicky, keďže poškodený chodil na kúpeľnú liečbu. Vyjadril sa k údajom
znalca MUDr. R., že k podvrtnutiu krčnej chrbtice dochádza pri väčších nárazových rýchlostiach,

najmenej 40-50 km/h a pri bočných nárazoch. Vyjadril sa, že pri vypracovaní znaleckého posudku sa
nezameral na predúrazový stav poškodeného.

Znalec MUDr. R. ustanovený v konaní pred súdom rovnako odkázal pri svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní na svoj znalecký posudok. V pôvodnej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalec

MUDr. Z. ustanovený v prípravnom konaní nemal kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodeného.
Vyjadril sa, že v danom prípade nedošlo k vymršteniu tela poškodeného, ale došlo len k nakloneniu jeho
tela, čo spôsobilo kontakt hlavy poškodeného s interiérom vozidla. Zo zápisov o kúpeľnej liečbe vyplýva,
že poškodený mal vážne zdravotné problémy spočívajúce vo výraznej bolesti v oblasti krčnej chrbtice a
tieto sa prejavovali obmedzením pohyblivosti jednak krčnej chrbtice ako aj hrudnej a driekovej chrbtice.

Uvedené kúpeľné liečby boli dominantné pre posúdenie zdravotného stavu poškodeného z minulosti.
V súvislosti s poranením čelovej oblasti poškodeného sa vyjadril, že išlo o povrchovú odreninu, ktorá
vznikla šuchnutím sa o niektorú časť interiéru ako je napríklad prístrojová doska. Poškodený už v roku
1989 trpel na vážne degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice. Magnetická rezonancia u poškodeného
potvrdila, že chronické zmeny sú staré a veľmi závažné a to z toho dôvodu, že štruktúry chrbtice

utláčali miechu o 40 %. Pri náhlom zúžení miechy už o 10 % dochádza k vážnym neurologickým
poruchám v zmysle ochrnutia. Pri postupnom dlhodobom zúžení miechy sa táto prispôsobuje, čo
potvrdila aj magnetická rezonancia. Na základe objektívnych lekárskych vyšetrení počas hospitalizácie
poškodeného na chirurgickom oddelení, dospel k záveru, že poškodený neutrpel v inkriminovaný
deň podvrtnutie krčnej chrbtice. Vyjadril sa, že samotné tŕpnutie tela neznamená poranenie miechy.

Typickými príznakmi otrasu miechy je len hoci čiastočne ochrnutie horných alebo dolných končatín,
výrazná bolestivosť krku a poruchy pohyblivosti krčnej chrbtice, pričom tieto príznaky u poškodeného
vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie neboli. Pohyblivosť krku bola dobrá. Magnetická rezonancia
vykonaná dňa 3.12.2007 vylúčila akútne úrazové zmeny v oblasti krčnej chrbtice a miechy poškodeného.
Operácia poškodeného nebola indikovaná kvôli akútnym úrazovým zmenám v oblasti miechy a krčnej

chrbtice.

Pri odstraňovaní rozporov so znaleckým posudkom znalca MUDr. Z. tento znalec vypovedal, že otras
miechy predstavuje stratu funkcie miechy na obdobie minút až hodín. Základnými príznakmi tohtoporanenia je vznik parézy ( ochrnutia ) končatín až plégie ( úplnej straty ) akejkoľvek funkcie končatín,
strata kontroly nad zvieračmi, teda pacienti sa väčšinou pomočia a pokadia. Ani jeden z týchto príznakov
nebol u poškodeného diagnostikovaný. Opieral sa o zdravotnú dokumentáciu vyhotovenú Rýchlou

zdravotnou službou, chirurgickým oddelením ako aj samotnými údajmi poškodeného. Samotný pocit
tŕpnutia nôh a rúk môže mať rôznu príčinu, napríklad emočný stres či vysoký krvný tlak. Na základe
neexistencieobjektívnychpríznakovpretovylúčilvznikotrasumiechyupoškodeného.Podvrtnutiekrčnej
chrbtice predstavuje akékoľvek podvrtnutie, pričom v závislosti od tohto podvrhnutia, je to tento stav
bolestivý až extrémne bolestivý. Podvrtnutie krčnej chrbtice sa určuje na základe mechanizmu vzniku

úrazu a na základe objektívnych príznakov. Opierajúc sa o správy lekárov zo dňa 29.11.2007 MUDr. B.
( o 15:45 hod.), MUDr. P. ( 16:43 hod.) a správy lekára MUDr. L. zo dňa 2.12.2007 o 09:59 hod.) sa u
poškodeného nenašiel žiadny objektívny príznak podvrtnutia krčnej chrbtice. Mechanizmom podvrtnutia
krčnej chrbtice sú najčastejšie pády na hlavu a dopravné nehody s väčšou nárazovou rýchlosťou.
Podvrhnutie krčnej chrbtice nastáva pri mechanizme zvanom tzv. prasknutie bičom, teda prudkým
náklonom hlavou dopredu a následne dozadu alebo opačne. Na základe fotodokumentácie a popisu

tejto fotodokumentácie nešlo v danom prípade o čelnú zrážku vozidiel, nešlo o čelný náraz vozidla s
poškodeným do pevnej prekážky ani nešlo o typický bočný náraz jedného vozidla do druhého, ale išlo o
súbežnýstretdvochvozidielvúrovniprednýchblatníkov.Vyjadrilsa,žemagnetickárezonanciabymohla
určiť mierny opuch miechy. Vyjadril sa aj k degeneratívnemu ochoreniu krčnej chrbtice u poškodeného
v súvislosti s utrpením poranením v podobe podvrtnutia krčnej chrbtice. Vypovedal aj ohľadne možnej

simulácie poranení poškodeným.

Znalecký posudok MUDr. Y. predložený obhajobou obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní
prečítaný ako listinný dôkaz. V tomto znaleckom posudku znalec skonštatoval, že pri predmetnej
dopravnej nehode došlo k manifestácií príznakov degeneratívne zmenenej krčnej chrbtice a miechy

a je potrebné striktne oddeliť poškodenie, ktoré vzniklo pri predmetnej dopravnej nehode - ľahké
pomliaždenie ľavej čelovotemennej oblasti a samotné degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice,
ktoré sú objektívne nespochybniteľné. Zo žiadneho odborného nálezu nevyplýva žiadna objektívna
príčinná súvislosť medzi predmetnou dopravnou nehodou, pri nej vzniknutom úraze ( pomliaždenie
ľavej čelovotemennej oblasti hlavy s odreneninou ) na jednej strane a na druhej strane objektívne

nepodloženými diagnózami (podvrtnutie krčnej chrbtice a otras miechy ) a nutnosťou operačného
riešenia degeneratívne zmenenej krčnej chrbtice a miechy - vyklenutia dvoch medzistavcových
platničiek, neboli potvrdené žiadne objektívne zmeny, ktoré by jednoznačne potvrdili úrazovú genézu
týchto nálezov. V samotnom znaleckom posudku znalec uviedol, že operácia poškodeného v
podobe odstránenia dvoch degeneratívne zmenených krčných medzistavcových platničiek, ich náhrada

protézouaznehybneniepríslušnéhoúsekudlahou,nemážiadnupriamupríčinnúsúvislosťspredmetnou
dopravnou nehodou. Poškodený trpí degeneratívnym ochorením krčnej chrbtice - osteochondrózou.
Uvedené ochorenie môže byť nejaký čas bezpríznakové a pri jej splanutí je často pozitívna anamnéza
úrazu krčnej chrbtice. Úraz však v tomto prípade spôsobil len manifestáciu príznakov, nie samotné
poškodenie krčnej chrbtice. Zdôraznil, že neexistuje žiadny objektívny dôkaz o spojení predmetnej

dopravnej nehody s nálezom na krčnej chrbtici poškodeného. Utrpené poranenie poškodeného pri
dopravnej nehode v podobe ľahkého pomliaždenia ľavej čelovotemennej oblasti si vyžaduje dobu
liečenia ako aj dobu práceneschopnosti v trvaní 6 dní, počas ktorej však vôbec nie je ovplyvnený obvyklý
spôsob života poškodeného. V súvislosti so závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Z. sa vyjadril,
že nesúhlasí s jeho diagnózami v podobe podvrtnutia krčnej chrbtice a otrasu miechy, keďže na tieto

diagnózy neexistuje žiadny objektívny dôkaz.

Vo veci bol oboznámený záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody,
plánik dopravnej nehody, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, ako aj záznamy z vykonanej
dychovej skúšky všetkých účastníkov dopravnej nehody.

Po doplnení dokazovania na základe pokynov odvolacieho súdu súd vo veci vypočul znalcov MUDr. Z.
a MUDr. R., ktorým umožnil vzájomne reagovať na ich argumenty.

Znalec MUDr. Z. sa vyjadril na hlavnom pojednávaní, že otras miechy diagnostikoval na základe

subjektívnych ťažkostí uvedených v dokumentácii o úraze poškodeného. Otras miechy je prechodná
porucha, ktorá má pomerne rýchly návrt funkcií. Otras miechy sa diagnostikuje na základe subjektívnych
príznakov a tiež objektívnych príznakov, ak sú v čase vyšetrenia prítomné. Takýmito príznakmi sú
čo sa týka motoriky, čiastočné ochrnutie až úplné ochrnutie horných aj dolných končatín, poruchycitlivosti v podobe brnenia, pocitu mravčenia až po úplnú stratu citlivosti v končatinách. Medzi príznaky
patria aj strata kontroly nad zvieračmi. Ani jeden z týchto príznakov nebol prítomný u poškodeného v
čase vyšetrenia lekárom v nemocnici ani bezprostredne po úraze a ani po dlhšom časovom odstupe.

Toto poranenie teda diagnostikoval na základe subjektívnych príznakov uvádzanými poškodeným, t.j.,
že nehýbal rukami a nohami a pociťoval brnenie v končatinách. V súvislosti s bolestivosťou krku sa
vyjadril, že to je príznak poškodenia krčnej chrbtice a lekársky termín „ šija oponuje“ znamená, že sa
nejedná o zápalové ochorenie v oblasti miechy alebo o krvácanie do centrálneho nervového systému.
V prípade, pokiaľ by poškodený trpel výraznou bolestivosťou v krku príslušný lekár by do lekárskeho

potvrdenia napísal, že je obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice a takisto by uviedol fázu v ktorej sa
táto bolestivosť nachádza od počiatočnej fázy do terminálnej fázy. V súvislosti s kúpeľnými liečbami
poškodeného sa vyjadril, že otras miechy nemal žiadnu príčinnú súvislosť s vyšetrením pri kúpeľnej
liečbe v roku 1989, keďže vtedy išlo o prejav degeneratívneho ochorenia krčnej chrbtice vo forme
krčno-ramenného syndrómu. Poškodený Š. dva roky pred úrazom nemal žiadne ťažkosti a v roku 2005,
teda ešte dva roky pred dopravnou nehodou, bol v kľudovom režime. Dopravná nehoda bola jedinou

príčinou, ktorá navodila zhoršenie zdravotného stavu poškodeného. Uviedol, že tŕpnutie prstov je aj
príznakom interných ochorení ako napr. vysokého krvného tlaku. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť, či
tŕpnutie končatín, jednej hornej končatiny je príznakom otrasu miechy, ale myslí si, že toto tŕpnutie
bolo príznakom zhoršenia degeneratívneho stavu, ku ktorému došlo pri podvrtnutí krčnej chrbtice.
Otras miechy sa podľa jeho vyjadrenia prejavuje neurologickými príznakmi, ktoré sa objavia v priebehu

niekoľkých minút až hodín.

Znalec R. uviedol, že vyšetrenie šije sa vykonáva pri akomkoľvek poranení krčnej chrbtice. Lekársky
termín „šija oponuje“ znamená, že nie je možný voľný pohyb v oblasti krčnej chrbtice. Pokiaľ bolo teda
v lekárskej správe uvedené, že „ šija neoponuje“, pacient mohol ohnúť krčnú chrbticu tak, že bradou sa

mohol dotknúť prednej časti hrudníka. Otras miechy je globálnou poruchou miechy v mieste postihnutia,
ktoré vzniká v celom priereze miechy. Keďže ide o globálnu poruchu miechy týka sa celej miechy
a nemôže pacient mať ochrnutie len jednej strany, ale musí dôjsť k symetrickému postihnutiu oboch
strán miechy. V krčnej chrbtici sa nachádzajú aj nervové vlákna pre zásobovanie dolných končatín a
teda príznaky otrasu miechy sa musia vyskytovať aj na horných aj na dolných končatinách. Tŕpnutie

v dlani jednej ruky uvádzané poškodeným predstavuje jednostranný príznak a z uvedeného dôvodu
nemôžeme hovoriť o globálnej poruche miechy. V prípade otrasu miechy nastávajú výrazné ťažkosti a
nielen tŕpnutie končatín, pričom pri otrase miechy dochádza prinajmenšom k ochrnutiu. V praxi a ani v
odbornej literatúre sa nestretol s tým, aby pacient trpiaci otrasom miechy mal len tŕpnutie či mravčenie
v končatinách. Nestretol sa s tým, aby sa diagnóza otrasu miechy stanovila len na základe tŕpnutia

končatín a už vôbec nie asymetrického, t.j. len na základe mravčenia v jednej ruke. Pri ochrnutí končatín
dochádza k strate citlivosti v končatinách a k poruche pohyblivosti končatín, pričom tieto skutočnosti
sa objektivizujú konkrétnymi lekárskymi vyšetreniami. Uvedený znalec poukázal na odlišné zdravotné
ťažkosti uvádzané poškodeným, jednak rýchlej zdravotnej pomoci a jednotlivým lekárom vyšetrujúcim
ho bezprostredne po úraze. V spise sa nachádza asi päť lekárskych záznamov bezprostredne po úraze,

v ktorých poškodený uvádza iné príznaky. Pokiaľ pacient tvrdí, že bol ochrnutý tri sekundy a pritom nie
sú žiadne neurologické príznaky, nie je možné stanoviť diagnózu otrasu miechy. Pokiaľ by sa pacient
pomočil alebo pokadil, mohlo by sa zohľadniť, že došlo k otrasu miechy. Poškodený Š. pritom do štyroch
minút od dopravnej nehody a teda do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci bol už v poriadku.

Podvrtnutie krčnej chrbtice podľa znalca MUDr. Z. vyvoláva bolesť v oblasti krku, svalovú kontraktúru,
obmedzenie pohybu, lokálny prichrbticový opuch až krvný výron do oblasti medzistavcových kĺbov ale
aj iné lokálne príznaky vzťahujúce sa na anatomické poškodenie krčnej chrbtice. Za najdôležitejšie
považoval neurologické vyšetrenie poškodeného po prijatí, kedy uviedol bolesť v krku, tŕpnutie oboch
končatín a pichanie v ruke pri ohnutí. Uviedol, že v predmetnej veci došlo pri dopravnej nehode k

posunutiu celého tela a k nárazu hlavy na prednú časť interiéru a v tom momente došlo k záklonu hlavy
a k následnému poškodeniu krčnej chrbtice. Častejšie uvedené poranenie krčnej chrbtice nastáva v
prípade iba pohybu tela a krčnej chrbtice, pokiaľ je pacient pripútaný bezpečnostným pásom.

Znalec MUDr. R. sa v súvislosti s týmto poranením vyjadril, že môže nastať aj vtedy, keď pacient

nie je pripútaný bezpečnostným pásom a dochádza po náraze k pohybu celého tela a to väčšinou
pri vyšších rýchlostiach, približne 50 km/hod a vyššie. Poukázal na to, že k tomuto poraneniu mohlo
dôjsť pri bočných nárazoch vozidiel, pričom v predmetnej veci nenastala čelná zrážka vozidiel a ani
bočná, ale išlo iba o súbežný stret oboch vozidiel na úrovni predných blatníkov vozidiel. Vzhľadom nafotodokumentáciu dopravnej nehody, výpovede jednotlivých účastníkov dopravnej nehody v kombinácií
s klinickým vyšetrením poškodeného Š. nedospel k záveru, žeby poškodený utrpel podvrtnutie krčnej
chrbtice. Len v prípade, pokiaľ by došlo k výraznému poraneniu hlavy by bolo možné uvažovať o

tom, že náraz bol intenzívny a spôsobil by vážne poškodenie kožného krytu na hlave a mohol by
spôsobiť podvrtnutie krčnej chrbtice. Malé poranenie hlavy aké utrpel poškodený Š. v čelovo - temennej
oblasti, povrchová odrenina, ktorej liečbu stanovil na obdobie štyroch dní, by nemohlo spôsobiť vznik
takého vážneho poranenia ako je podvrtnutie krčnej chrbtice. Z uvedeného dôvodu nemal podklad u
poškodeného Š. na určenie diagnózy podvrhnutia krčnej chrbtice. Poukázal na to, že uvedené poranenie

je úrazové a degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice je chorobný stav chronický. Z magnetickej
rezonancie nezistil úrazové procesy v oblasti krčnej chrbtice, ale magnetickou rezonanciou sa určilo, že
krčná chrbtica poškodeného Š. E.e chronicky dlhodobo zmenená degeneratívnymi zmenami. Totožne
ako v doplnku svojho znaleckého posudku sa vyjadril, že magnetická rezonancia vie zachytiť len väčšie
zakrvácanie a drobné zakrvácanie pri podvrtnutí krčnej chrbtice zachytí len v prvých hodinách, dňoch po
úraze, do týždňa. Vyjadril sa, že pri vyhodnotení magnetickej rezonancie nevidel zakrvácanie do disku

C 4 tak, ako to opisuje MUDr. C..

Znalec MUDr. Z. sa vyjadril, že sa nedá jednoznačne rozlíšiť na základe príznakov, či išlo o podvrtnutie
krčnej chrbtice alebo o prejav vzplanutia degeneratívneho ochorenia u poškodeného Š.. Obidva
ochorenia sa prejavujú bolestivosťou, obmedzením pohybu, bolestivosťou s následným vyžarovaním do

horných končatín alebo len do jednej končatiny, podľa toho, kde sa nachádza degeneratívne poškodenie
z anatomického hľadiska. U poškodeného Š. L.ola zistená obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice pri
druhom neurologickom vyšetrení a aj prvom neurologickom vyšetrení bol konštatovaný cervikálno -
brachiálny syndróm. Keďže poškodený Š. pred predmetným úrazom neuvádzal žiadne ťažkosti s krčnou
chrbticouaaninebolikdispozíciížiadnevyšetreniaupraktickéholekára,ktorébytentostavpotvrdzovali,

došlo úrazom k aktivácií degeneratívnych zmien, čiže úraz bol jedinou príčinou aktivácie týchto zmien.
Vyjadril sa, že priemernú dĺžku liečby otrasu miechy určuje vyhláška Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 56/1979 Zb.z. a totožne aj vyhláška č. 55/79 Zb.z. a to v trvaní troch mesiacov. Uviedol,
že dĺžku liečby otrasu miechy u poškodeného Š. v trvaní troch mesiacov určil aj s prihliadnutím na
celkový zdravotný stav poškodeného a teda, že poškodený Š. bol operovaný. Totožne ako znalec MUD.

R. nezistil zakrvácanie do disku C4. Vyjadril sa, že pokiaľ by nastalo vážne zakrvácanie, magnetická
rezonancia by to mohla odhaliť a že počas tridsaťročnej praxe sa so zakrvácaním do medzistavca
platničky nestretol.

Znalec MUDr. R. v doplnku znaleckého posudku uviedol, že osobné vyšetrenie poškodeného nemalo

vplyv na súdno-znalecké posúdenie jeho poranenia z inkriminovaného dňa a k podobnému záveru by
dospel aj pri prípadnom vyšetrení poškodeného v čase vypracovania znaleckého posudku č. 89/2009.
Odborná konzultantka MUDr. H. Š. ako lekárka MRI pracoviska v P. pri podrobnom popise magnetickej
rezozonancie krčnej chrbtice poškodeného dňa 3.12.2007 nenašla žiadne známky čerstvého poranenia
v oblasti krčnej chrbtice a nenašla ani žiadne známky krvácania do medzistavcovej platničky C4 ako

ani do iných platničiek. V oblasti krčnej chrbtici boli potvrdené výrazné degeneratívne zmeny v oblasti
celej krčnej chrbtice so známkami myelopátie, t.j. štrukturálnej zmeny miechy, ktorá mohla vzniknúť
len na základe chronicky sa vyvíjajúcich zmien v oblasti krčnej chrbtice poškodeného. Uviedol, že
cievne zásobovanie platničky je insuficientné už v období okolo 20-roku života. Medzistavcové platničky
majú vo vyššom veku takmer nulové cievne zásobovanie, takže vznik zakrvácania do platničiek, ktoré

nemajú cievne zásobovanie je nemožné. Tento záver bližšie vysvetlil na hlavnom pojednávaní tak,
že medzistavcová platnička C4 nemá cievne zásobovanie a teda nemohlo dôjsť k prasknutiu cievy a
následne ani k zakrvácaniu tejto platničky.

Obaja znalci zhodne konštatovali, že otras miechy a podvrtnutie krčnej chrbtice sa neoperuje.

Poškodený Š. sa vyjadril, že keď narazil hlavou, tak pocítil ochrnutie oboch končatín ako horných tak
aj dolných. Keď prišla rýchla zdravotná služba tak lekár mu nadvihol hlavu a vtedy začal cítiť končatiny
a pocítil v nich mravčenie. Uviedol, že nevie sa vyjadriť ako dlho trvalo ochrnutie jeho končatín, avšak v
lekárskej správe rýchlej zdravotnej pomoci mal byť uvedený čas príchodu tejto pomoci a teda v čase,
keď mu nasadili korzet už mohol hýbať rukami aj nohami. V súvislosti so svojimi rozdielnymi vyjadreniami

pred jednotlivými lekármi sa vyjadril, že týmto lekárom uvádzal také pocity, akými trpel v tom ktorom čase
lekárskeho vyšetrenia. Vyjadril sa, že kúpeľné liečby absolvoval z dôvodu oddychu a chodil tam zdravý.
Nikomu z ošetrujúcich lekárov neuviedol, že by absolvoval kúpeľné liečby. Vyjadril sa aj k tvrdeniam
obžalovaného L. C. C. R. H.. R.. Uviedol, že po náraze vozidla obžalovaného L. do jeho vozidla sapohyboval dopredu, teda smerom k miestu nárazu vozidla obžalovaného. V súvislosti s tvrdením svedka
O., že ho hodilo na jeho stranu vpredu, pričom on vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa svojím
telom pohyboval smerom doľava na vodiča a narazil hlavou do rámu nad vodičom po jeho ľavej strane

sa vyjadril, že svedok O. klame. Poškodený si aj na hlavnom pojednávaní písomne uplatnil nárok na
náhradu škody v celkovej sume 23.845,47 eur pozostávajúci z bolestného v sume 3.020,34 eur, sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 20.000,- eur, náhradu za stratu na zárobku v sume 146,05 eur a
náhrady nákladov spojených s liečením v sume 679,08 eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, nemal súd
za preukázané, že skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov upravených v
Trestnom zákona.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 29.11.2007 v čase približne okolo 14.30
hod. obžalovaný H. L. svojim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda S. Y.ychádzajúc z ul. P. ako

vedľajšej na ulicu hlavnú a to na ulicu G. hrdinov nedal prednosť v jazde vozidlu Autoškoly zn. Š. O.
jazdiacej smerom od železničného priecestia pokračujúc ďalej po Ul. G. P., teda jazdiacemu po ulici
hlavnej. V dôsledku porušenia uvedenej povinnosti obžalovaného ako vodiča vozidla vychádzajúceho
z vedľajšej ulice dať prednosť vozidlu nachádzajúcemu sa na ulici hlavnej narazilo osobné motorové
vozidlo obžalovaného L. do vozidla autoškoly riadeného žiakom autoškoly R. O., ktorého spolujazdcom

bol inštruktor autoškoly, poškodený O. Š.. Nedanie prednosti v jazde vodičovi vozidla na hlavnej
ulici je dôležitou povinnosťou, keďže porušenie tejto povinnosti má za danej situácie za následok
nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie či majetok a takýmto porušením tejto povinnosti
môže aj dôjsť k takémuto následku. Ustanovenie zákona o cestnej premávke týkajúce sa jazdy cez
križovatku ( § 19 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov o premávke na pozemných

komunikáciách ) určuje, že vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou
ako vedľajšia cesta je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenom
dopravnou značkou ako hlavná cesta. Pravidlá prednosti v jazde ustanovujú dôležité pravidlá, bez
ktorých by nebola možná bezpečná a plynulá premávka vozidiel, keďže ich porušením by dochádzalo
k bezprostrednému nebezpečenstvu zrážky vozidiel. Nedanie prednosti v jazde vodičovi motorového

vozidla nachádzajúceho sa na hlavnej ulici je teda porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi
zákonom.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zákona alebo podľa
§ 158 Tr. zákona sa okrem porušenia dôležitej povinnosti uloženej zákonom vyžaduje, aby takýmto

konaním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví ( § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ) alebo
ublíženie na zdraví ( § 158 Tr. zákona ). Medzi porušením dôležitej povinnosti a následkom v podobe
utrpeného poranenia však musí byť príčinná súvislosť. Podľa znaleckého posudku Dr. Z. vypracovaného
v prípravnom konaní, poškodený O. Š. utrpel otras miechy, podvrhnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie
čela. Dobu liečenia poškodeného pri otrase miechy určil na obdobie 3 mesiacov a celkovú dobu jeho

liečenia a práceneschopnosti ustálil, z dôvodu pooperačného doliečenia po operácii krčných platničiek,
na obdobie 3 - 5 mesiacov. Vyjadril sa, že utrpené zranenia poškodeného obmedzovali v obvyklom
spôsobeživotapočasobdobia2mesiacov.Privypracovanípôvodnéhoznaleckéhoposudku,akouviedol
aj pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, vychádzal predovšetkým zo zdravotnej dokumentácie
prinesenej mu poškodeným Š.. V čase vypracovania pôvodného znaleckého posudku nemal tento

znalec vedomosť o predchádzajúcich absolvovaných kúpeľných liečbach poškodeným z dôvodu jeho
zdravotných ťažkostí v oblasti chrbtice. Zo strany obhajoby bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Y.,
ktorý vylúčil, že by u poškodeného Š. nastal aj otras miechy ako aj podvrhnutie krčnej chrbtice. Znalec
MUDr. Y. ako jediné zranenie majúce príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou označil len pomliaždenie
ľavej čelovo - temennej oblasti, pričom na ostatné poranenia uvádzané znalcom MUDr. Z.S. v znaleckom

posudku neexistoval podľa jeho názoru žiaden odborný objektívny dôkaz. Vo veci bol v konaní pred
súdomustanovenýďalšíznalecMUDr.R..Uvedenýznalecakojedinéporaneniespôsobenépredmetnou
dopravnou nehodou označil pomliaždenie hlavy v čelovo - temennej oblasti vľavo veľmi ľahkého stupňa.
Ostatné diagnózy skonštatované u poškodeného znalcom MUDr. Z. nemali podľa jeho presvedčenia
objektívny ani racionálny podklad a nemali priamu príčinnú súvislosť s predmetnou dopravnou nehodou.

Všetci uvedení znalci, ako prvý znalec MUDr. Z., u poškodeného Š. zistili, že v čase pred dopravnou
nehodou trpel na degeneratívne ochorenie krčnej chrbtice ako aj na koxatrózu II. - III. stupňa. V súvislosti
s uvedenou diagnózou ako aj z dôvodu opotrebovania driekovej a krčnej chrbtice absolvoval poškodenýO. Š. kúpeľnú liečbu. Znalec MUDr. Z. rovnako ako znalec MUDr. R. skonštatoval, vychádzajúc zo
zdravotnej dokumentácie poškodeného, že poškodený sa podrobil viacerým kúpeľným liečbam pre
bolestivý krčno-ramenný syndróm, pričom poškodený bol ošetrovaný svojou všeobecnou lekárkou aj

dňa 19.5.2007, teda v období predchádzajúcom dopravnej nehode, pre bolestivý chrbticový syndróm v
krížovo - driekovej oblasti. Poškodený O. Š. sa vyjadril, že v jeho prípade neboli medicínsky indikované
kúpeľné liečby a že tie absolvoval len z dôvodu poskytovania poukazov na kúpeľnú liečbu jeho vtedajším
zamestnávateľom. V tejto súvislosti treba uviesť, že viacerí lekári vypracovávali návrh na kúpeľnú liečbu
poškodeného a rovnako v prepúšťacích správach vyhotovovaných viacerými lekármi boli skonštatované

zlepšenia v oblasti chrbtice poškodeného. Znalec MUDr. Z. sa rovnako vyjadril, že do doby dopravnej
nehody si poškodený vystačil s vlastnou liečbou bolestí chrbtice, prípadne s liečbou naordinovanou
obvodnou lekárkou.

Rozporymedzizávermiuvedenýchznalcovnastalivotázkediagnostikovaniaporaneniavpodobeotrasu
miechy u poškodeného. Znalec MUDr. Z. sa opätovne na viacerých hlavných pojednávaniach vyjadril,

že otras miechy ako prechodná porucha miechy sa diagnostikuje na základe subjektívnych príznakov
ako aj objektívnych príznakov prítomných v čase vyšetrenia. Objektívnymi príznakmi otrasu miechy sú
úplné alebo čiastočné ochrnutie horných ako aj dolných končatín, poruchy citlivosti v podobe brnenia,
mravčeniaažpoúplnústratucitlivostivkončatináchakoajstratakontrolynadzvieračmi.ZnalecMUDr.Z.
sa pritom vyjadril, že žiaden z uvedených objektívnych príznakov nebol objektivizovaný u poškodeného

lekárskymi vyšetreniami vykonanými bezprostredne po predmetnom úraze ani v dlhšom časovom slede.
Znalec MUDr. Z. opätovne poukázal na skutočnosť, že uvedené poranenie poškodeného Š. určil na
základe subjektívnych údajov poškodeného a na hlavnom pojednávaní dňa 1.6.2011 sa pritom vyjadril,
že túto diagnózu určil na základe údajov poškodeného Š. ako aj vodiča vozidla autoškoly, teda svedka
O.. Poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia poškodeného, tento nehýbal rukami a nohami a

pociťoval brnenie v končatinách. Potvrdil skutočnosť, že tŕpnutie prstov horných končatín mohlo byť
príznakom aj iného ochorenie napr. interného ochorenia ako je vysoký krvný tlak ako aj prejavom
psychického stavu či emočného vypätia. Uviedol, že sa nedá jednoznačne určiť či tŕpnutie len jednej
hornej končatiny je príznakom otrasu miechy, ale podľa jeho názoru uvedený príznak bol prejavom
zhoršenia degeneratívneho stavu, ku ktorému došlo pri podvrhnutí krčnej chrbtice.

Znalec MUDr. R. aj po osobnom vyšetrení poškodeného, ktorého podľa jeho názoru vplyv na
súdnoznalecké prisúdenie poranení poškodeného nemalo, sa v súvislosti s uvedeným zranením
poškodeného vyjadril, že otras miechy je globálnou poruchou miechy prejavujúcou sa v celom priereze
miechy, aj keď nie v celej dĺžke miechy. Z uvedeného teda vyplýva, že otras miechy predstavuje

symetrické postihnutie oboch strán miechy. Príznaky otrasu miechy sa tak musia prejavovať na horných
aj dolných končatinách. Poškodený Š. pritom pri podrobení sa lekárskym vyšetreniam uvádzal viaceré
príznaky. Znalec MUDr. R. ešte v predchádzajúcom súdnom konaní skonštatoval, že pri otrase miechy
nastáva strata funkcie miechy na obdobie minút až hodín. V zmysle predloženej odbornej literatúry
základnými príznakmi tohto poranenia je vznik parézy končatín ( ochrnutia ) až plégie ( úplnej straty

akejkoľvek funkcie končatín). Zároveň pri uvedenej dočasnej strate funkcie miechy sa stráca kontrola
nad zvieračmi a teda pacienti sa pomočia či pokadia. U poškodeného Š. pritom neboli zaznamenané
takéto neurologické symptómy. Samotné tŕpnutie končatín uvádzané poškodeným podľa znalca MUD.
R. neodôvodňuje diagnostikovanie otrasu miechy, keďže uvedené zdravotné ťažkosti môžu mať rôznu
príčinu. Poškodený sa pritom už v minulosti liečil opakovane na ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice,

ktorých súčasťou bolo aj tŕpnutie horných končatín ( Lekárska správa z kúpeľnej liečby poškodeného
Š. v Sklených Tepliciach zo dňa 29.3.2000 - príloha č. 24 str. 56 znaleckého posudku MUDr. R.
- čl. 358 ).Uvedené poranenie sa pritom podľa odbornej literatúry diagnostikuje obtiažne a to na
základe predovšetkým MRI snímok či CT vyšetreniami. Uvedené vyšetrenia u poškodeného takisto
nepreukázali, že by u poškodeného nastali neurologické príznaky toho zranenia. Rovnako subjektívne

ťažkosti uvádzané poškodeným bezprostredne po úraze dostatočne nepreukázali, že by bolo možné
diagnostikovať toto poranenie u poškodeného. Poškodený sa pritom bezprostredne privolanej rýchlej
zdravotnej služby sťažoval na tŕpnutie horných ako aj dolných končatín ( Záznam rýchlej lekárskej
služby - príloha č. 2, str. 32 znaleckého posudku MUDr. R., čl. 334 ), pri ošetrení na chirurgickej
ambulancie Vranovskej nemocnice uviedol, že si údajne 5 minút nič necítil ( Správa Chirurgickej

ambulancie zo dňa 29.11.2007 - príloha č. 4, str. 34 znaleckého posudku MUDr. R., Č.. 336 ) a
následne pri ďalšom vyšetrení na tejto ambulancie MUDr. P. opätovne uvádzal tŕpnutie v oboch horných
končatinách ( správa Chirurgického oddelenia Vranovskej nemocnice n.o. - príloha č. 5 , str. č. 35
znaleckého posudku MUDr. R., čl. 337 ). Je pritom nesporné, že poškodený ani ošetrujúcim lekáromani pri svojom výsluchu v prípravnom konaní či na hlavnom pojednávaní neuvádzal, že pred dopravnou
nehodou mal minimálne nejaké problémy s krčnou chrbticou ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie
týkajúcej sa absolvovaných kúpeľných liečení ale aj zo správ jeho obvodnej lekárky. Znalec MUDr.

R. pri odstraňovaní rozporov znaleckého dokazovania so znalcom MUDr. Z. na ďalšom hlavnom
pojednávaní dňa 17.6.2013 ešte poukázal na skutočnosť, že pri otrase miechy nastávajú výrazné
ťažkostivpodobeprinajmenšomochrnutiakončatín.Pacientitrpiaciuvedenýmporanenímnemôžutrpieť
len tŕpnutím či mravčením v končatinách. Pri otrase miechy nastáva paréza ( ochrnutie ) končatín, ktorá
v krátkom čase ustúpi a funkcia končatín sa vráti do normálneho stavu. Ochrnutie končatín sa pritom

prejavuje stratou citlivosti v končatinách ako aj poruchou pohyblivosti končatín, pričom uvedené príznaky
sa diagnostikujú lekárskymi vyšetreniami. Pocit mravčenia či tŕpnutia končatín sa pritom nedá určiť
lekárskymi vyšetreniami, ale na základe údajov pacienta. Uvedený znalec zdôraznil, že otras miechy
sa prejavuje neurologickými príznakmi, ktoré sa objavia v priebehu niekoľkých minút až hodín, pričom
poškodený Š. bol v priebehu štyroch minút do príchodu Rýchlej zdravotnej pomoci v poriadku, pričom
tento uvádzal len tŕpnutie ľavej strany tela.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda znalec MUDr. R. zotrval na svojom závere, že poškodený
Š.C. pri predmetnej dopravnej nehode neutrpel poranenie v podobe otrasu miechy. Totožne znalec
MUDr. Z. trval na svojom závere znaleckého dokazovania, že poškodený Š. utrpel otras miechy. Súd pri
vyhodnotení takýchto rozporných záveroch znalcov za vierohodnejší považoval záver znalca MUDr. R.,

keďže znalec MUDr. Z. sa opätovne vyjadril, že svoj záver o otrase miechy utrpeným poškodeným Š.
vyvodil na základe subjektívnych údajov samotného poškodeného, pričom tvrdil, že takýto záver nemal
podložený objektívnymi lekárskymi nálezmi.

Podvrhnutie krčnej chrbtice, ktoré za zranenie v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou

označil znalec H.. Z., sa diagnostikuje podľa vyjadrení oboch znalcov na základe mechanizmu vzniku
tohto úrazu a objektívnymi príznakmi. Obaja znalci totožne uviedli, že medzi takéto príznaky tohto
poranenia patria bolestivosť v oblasti krku, svalová kontraktúra, obmedzený pohyb, lokálny prichrbticový
opuch až krvný výron do oblasti medzistavcových kĺbov či iné lokálne príznaky vzťahujúce sa na
anatomické poškodenie krčnej chrbtice. Znalec MUDr. Z. sa pritom vyjadril, že uvedenú diagnózu u

poškodeného stanovil na základe odreniny na čele ako aj na základe údajov samotného poškodeného.
Vyjadril sa, že práve pacienti trpiaci degeneratívnym ochorením krčnej chrbtice aj pri nie veľkej intenzite
násilia môžu utrpieť podvrhnutie krčnej chrbtice. Klinickými príznakmi tohto poranenia je predovšetkým
bolestivosť krčnej chrbtice, pričom bolesť môže vyžarovať do ramien, prejavuje sa takisto tŕpnutím
horných končatín, predovšetkým v oblasti ramien a obmedzenou pohyblivosťou v oblasti krku. Toto

poranenie sa pritom podľa jeho vyjadrení nedá diagnostikovať na základe magnetickej rezonancie. Za
smerodajné uvedený znalec považoval neurologické vyšetrenie poškodeného pri prijatí do nemocnice,
keď tento poškodený udával bolesť v krku, tŕpnutie oboch končatín ako aj pichanie v ruke pri ohnutí
Uvedený znalec v súvislosti so skutočnosťou, že poškodený trpel už pred predmetnou dopravnou
nehodou degeneratívnym ochorením chrbtice sa vyjadril, že ako podvrhnutie krčnej chrbtice tak aj

uvedené chronické ochorenie sa prejavuje bolestivosťou, obmedzenou pohyblivosťou, bolesťou s
následným vyžarovaním do horných končatín ako aj len do jednej končatiny, podľa toho kde sa nachádza
degeneratívne ochorenie z anatomického hľadiska. Znalec MUDr. Z. sa pritom jednoznačne nevyjadril,
či príznaky, ktorými trpel poškodený po predmetnej dopravnej nehode boli prejavom degeneratívneho
ochorenia chrbtice alebo podvrhnutia krčnej chrbtice, ale uviedol len, že pred predmetným úrazom

poškodený Š.C. neuvádzal žiadne ťažkosti súvisiace s krčnou chrbticou a tento poškodený ani nebol
v tejto súvislosti podrobený lekárskemu vyšetreniu v súvislosti s krčnou chrbticou, na základe čoho
dospel k záveru, že úrazom po dopravnej nehode došlo k aktivácii degeneratívnych zmien na krčnej
chrbtici poškodeného. Znalec MUDr. Z. sa vyslovil, že práve ľudia s degeneratívnymi ochoreniami
krčnej chrbtice môžu utrpieť podvrhnutie krčnej chrbtice aj pri nižšej intenzite násilia. V súvislosti s

týmto konštatovaním však znalec MUDr. R. uviedol, že žiaden z ošetrujúcich lekárov nediagnostikoval
u poškodeného objektívny príznak podvrhnutia krčnej chrbtice.

Poškodený sa bezprostredne po dopravnej nehode sťažoval na bolesti krčnej chrbtice, avšak treba
poukázať na skutočnosť, že poškodený sa už v minulosti opakovane liečil na bolesti chrbta a zároveň

aj absolvoval kúpeľné liečby. Zo zdravotnej dokumentácie poškodeného totiž vyplýva, že sa dlhodobo
liečil na zdravotné ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice, pričom súčasťou jeho zdravotných ťažkostí bolo
obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice, bolestivosť v oblasti krčnej chrbtice, napnutie svalstva v okolí
krčnej chrbtice, tŕpnutie a bolesti v oblasti horných končatín.Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že uvedený znalec opakovane neodpovedal na otázku súdu, či
poškodený Š. trpel bolesťami v oblasti krku po predmetnej dopravnej nehode, pričom neuviedol, na

základe čoho diagnostikoval u poškodeného podvrhnutie krčnej chrbtice. Vyjadril sa, že túto diagnózu
určil na základe chirurgického vyšetrenia poškodeného v deň dopravnej nehody o 15.31 hod., podľa
ktorého šija poškodeného mala mierne obmedzenú pohyblivosť pre bolesť.

Znalec MUDr. R. v súvislosti s uvedeným poranením poškodeného opätovne uvádzal, že na ňom

nebol zistený žiadny objektívny príznak na diagnostikovanie uvedeného poranenia. Podľa lekárskej
správy MUDr. B. z uvedeného dňa v čase po uplynutí jednej hodiny a 15 minút po dopravnej
nehode, chrbtica poškodeného bola bez palpačnej bolestivosti, hybnosť normálna, bez spazmu a šiju
mal voľnú, neoponovala. Neurologickým vyšetrením totožne neboli podľa jeho názoru zistené žiadne
známky akútneho poranenia v oblasti krčnej chrbtice. Ďalšími lekárskymi vyšetreniami poškodeného
vykonanými dňa 2.12.2007, dňa 4.12.2007 ako aj dňa 6.12.2007 neboli zistené žiadne objektívne

príznaky umožňujúce diagnostikovať u poškodeného podvrhnutie krčnej chrbtice. Zároveň uvedený
znalec MUDr. R., čo potvrdil aj znalec H.. Z. sa vyjadril, že podvrhnutie krčnej chrbtice nastáva pri
neprimeranom pohybe v oblasti krčnej chrbtice, čo vzniká najčastejšie pri pádoch na hlavu ako aj pri
dopravných nehodách s väčšou nárazovou rýchlosťou. Pri predmetnej dopravnej nehode poškodený
Š. nebol vymrštený. Počas dopravnej nehody došlo k nakloneniu tela a hlavy dopredu a vľavo.

Vzápätí poškodený musel čelovo temennou oblasťou, vrchom čela naraziť o pevnú prekážku, o časť
interiéru vozidla alebo prípadne aj o hlavu spolujazdca. Vzhľadom na to, že išlo o povrchovú odreninu
predpokladal, že toto zranenie vzniklo šuchnutím sa poranenej oblasti o niektorú časť interiéru vozidla
ako napríklad o prístrojovú dosku. Sila uvedeného nárazu bola pritom malá. Intenzita sily, ktorá pôsobila
včasezrážkynatelopoškodenéhotakbolaveľmimaláapodľaznalostízosúdneholekárstvanedosiahla

intenzitu na vznik vážnejšieho poranenia. Poranenie krčnej chrbtice v zmysle jej podvrhnutia by nastalo,
pokiaľ by priamy náraz vozidiel, v ktorom sedel poškodený do pevnej prekážky ďaleko presahoval
rýchlosť 10 km/ h. V prípade predmetnej dopravnej nehody uvedené poranenie mohlo vzniknúť v prípade
pohybu hlavy poškodeného pripomínajúcom prasknutie bičom, teda musel by nastať prudký náklon
hlavou dopredu a následne dozadu alebo opačne. V predmetnej veci by takéto poranenie krčnej chrbtice

mohlo vzniknúť pri náraze vozidla s poškodeným do pevnej prekážky, nárazom vozidla obžalovaného
zozadu do vozidla poškodeného či priamym nárazom prednou časťou vozidla obžalovaného do boku
vozidla poškodeného. Z predloženej fotodokumentácie pritom vyplýva, že v danom prípade išlo o
súbežný stret dvoch vozidiel obžalovaného a poškodeného na úrovni predných blatníkov týchto vozidiel
pri nižšej nárazovej rýchlosti a teda nenastala čelná zrážka vozidiel. Znalec MUDr. R. okrem iného

poukázal aj na skutočnosť, že len v prípade, pokiaľ by nastalo výrazné poranenie hlavy poškodeného,
teda pokiaľ by nastal intenzívny náraz, došlo by k výraznému poškodeniu kožného krytu na hlave
poškodeného a mohlo by nastať podvrhnutie krčnej chrbtice.

Poranenie hlavy poškodeného v čelo - temennej oblasti vyžadujúce si liečbu v trvaní štyroch dní by

nemohlo podľa názoru znalca MUDr. R.N. spôsobiť vznik závažného poranenia v podobe podvrhnutia
krčnej chrbtice. Magnetická rezonancia u poškodeného tak neumožnila diagnostikovať uvedené
poranenie, ale na základe nej bola stanovené, že chrbtica poškodeného bola dlhodobo zmenená
degeneratívnymi zmenami. Zároveň uvedený znalec poukázal na skutočnosť, že jedným z lekárskych
vyšetrení vykonávaných pri akýkoľvek poraneniach krčnej chrbtice je vyšetrenie šije. Pokiaľ sa v

lekárskych správach uvádza že „ šija oponuje „ to znamená, že nie je možný voľný pohyb v oblasti
krčnejchrbtice.Pokiaľvlekárskejsprávepoškodenéhozodňa29.11.2007o16.43hod.zneurologického
vyšetreniasauvádza,že„šijaneoponuje“znamenáto,žebolmožnývoľnýpohybvoblastikrčnejchrbtice
poškodeného. Totožne pri ďalších lekárskych vyšetreniach poškodeného Š. nebolo zistené vyšetreniami
šije, že by táto oponovala, teda že by bola obmedzená pohyblivosť v oblasti krčnej chrbtice.

Poškodeným opísaný spôsob pohybu jeho tela bezprostredne po náraze motorového vozidla
obžalovaného do ich osobného motorového vozidla pritom spochybnili obaja vo veci vypočutí znalci.
Poškodený opísal, že po náraze do ich vozidla ho hodilo na stranu vodiča vozidla, hlavou sa udrel
do hornej časti ľavých vodičových dverí vozidla a vzápätí ho opätovne hodilo naspäť na jeho sedadlo,

sedadlo spolujazdca. Znalec MUDr. Z. vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že u poškodeného
došlo k náhlemu pohybu tela smerom dopredu s nárazom hlavy na pevnú prekážku, pričom došlo k
extrémnemu pohybu hlavou, krčnej chrbtice smerom dopredu a následne dozadu s nárazom miechy
o vyklenuté medzistavcové platničky. Na hlavnom pojednávaní sa v súvislosti s opisom pohybupoškodeného samotným poškodeným obaja znalci vyjadrili, že je ťažké si predstaviť, aby po náraze do
ľavej časti vozidla vymrštilo spolujazdca na stanu vodiča vozidla. Znalec MUDr. R. rovnako poprel, že
by u poškodeného mohol nastať takýto mechanizmus pohybu tela a to vzhľadom na zadokumentovanie

dopravnej nehody. K takémuto pohybu spolujazdca ako uviedol poškodený by muselo dôjsť pri veľkej
nárazovej rýchlosti približne okolo 57 km/ h priamo do bočných dverí vozidla. Vyjadril sa, že si nevie
predstaviť, ako by mohlo objem jedného človeka minúť objem druhého dospelého človeka na sedadle
vodiča. Takáto nárazová rýchlosť pri náraze poškodeného do pevnej prekážky hlavou by viedla k vzniku
pohmoždenia v mieste nárazu prinajmenšom stredne ťažného stupňa a malo by to za následok aj vznik

tržnozmliaždenej rany ako aj zlomeniny lebky.

V prípade diagnózy podvrhnutia krčenej chrbtice tak teda obaja znalci MUDr. Z. ako aj MUDr. R.
zotrvali, pri umožnení obom vzájomne reagovať na svoje vyjadrenia, na svojich záveroch znaleckého
dokazovania. Súd opätovne vyhodnotil za vierohodnejšie závery znalca MUDr. R., ktorý svoje vyjadrenie
o nemožnosti diagnostikovania podvrhnutia krčnej chrbtice u poškodeného oprel o mechanizmus vzniku

tohto poranenia ako aj objektívnymi príznakmi, ktoré u poškodeného nebolo zistené po dopravnej
nehode.

Pri posudzovaní znaleckého dokazovania oboch znalcov súd prihliadol aj na skutočnosť, že znalec H.. Z.
nemal vedomosť, že vyhláška Ministerstva financií č.55/1979 Zb. z. ako aj vyhláška Ministerstva financií

č.56/1979Zb.z.boliplatnéaúčinnélendo01.11.1991dôvodiac,ženesledujepríslušnéprávnepredpisy
upravujúce túto problematiku. Vyjadril sa, že doba liečby otrasu miechy aj v čase úrazu poškodeného z
medicínskeho hľadiska je totožná ako v čase prijatia citovaných vyhlášok. Nemal vedomosť, že by bola
prijatá iná vyhláška upravujúca dobu liečby otrasu miechy. Nemožno neprihliadnuť pritom na skutočnosť,
že uvedený znalec nevedel hodnoverne vysvetliť, z akého dôvodu uvedené poranenie vyžaduje liečbu

v trvaní troch mesiacoch, pokiaľ podľa jeho vyjadrenia ako aj podľa zabezpečenej odbornej literatúry
príznaky tohto poranenia miechy odoznejú v priebehu niekoľkých hodín či minút. Takúto dĺžku liečby tak
znalec určil s prihliadnutím na celkový zdravotný stav poškodeného ako aj skutočnosť, že poškodený
Š.C. bol operovaný.

Znalec H.. R. pritom vo vypracovanom doplnku znaleckého posudku hodnoverne zodpovedal otázku
týkajúcu sa diagnostikovania čerstvého zakrvácania do disku C 4 diagnostikované H.. V. C. u
poškodeného. Po pribratí odbornej konzultantky, lekárky MRI pracoviska v Humennom, znalec v doplnku
svojho znaleckého posudku ako aj na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že medzistavcové platničky majú
vo vyššom veku nulové cievne zásobovania, takže vznik zakrvácania do platničky, ktorá nemá cievne

zásobovanie nie je možné. Keďže ani medzistavcová platnička C 4 nemá cievne zásobovanie, nemohlo
dôjsť k prasknutiu cievy a následne k zakrvácaniu tejto platničky.

Súd vzhľadom na takto doplnené dokazovanie za vierohodnejšie posúdil znalecké dokazovanie znalca
H.. R. a z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že u poškodeného nenastalo zranenie v podobe otrasu

miechy a ani podvrhnutie krčnej chrbtice tak ako ich diagnostikoval znalec H.. Z..

Vykonaním dokazovaním tak bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal. Nebola
však bez akýkoľvek pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením dôležitej povinnosti
uloženej zákonom o premávke na cestných komunikáciách č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších

predpisov obžalovaným a následkom trestného činu v podobe poranení poškodeného Š., ktoré by
mali charakter buď ublíženia na zdraví vyžadujúceho si lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie
s obmedzením obvyklého spôsobu života v rozsahu prekračujúceho obdobie 7 dní či v podobe ťažkej
ujmy na zdraví. Z uvedeného dôvodu teda neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157, resp. § 158 Tr. zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd obžalovaného H. L. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod
obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Od doby dopravnej nehody dňa 29.11.2007
uplynula doba dlhšia ako 2 roky, teda v zmysle ust. § 20 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. z. v znení
neskorších predpisov zanikla zodpovednosť za priestupok a z tohto dôvodu nebolo možné predmetný

skutok postúpiť príslušnému orgánu na prejedanie priestupku.

Poškodený Š. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného a
straty na zárobku. Splnomocnenec poškodeného na prvom hlavnom pojednávaní si na základe výzvysúdu podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku v mene neprítomného poškodeného uplatnil nárok na náhradu
škody pozostávajúci zo straty na zárobku vo výške 4.400,Sk/ 146,05 eur. Vyjadril sa, že náhradu za
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia si poškodený uplatní cestou poisťovne. Z uvedeného

dôvodu navrhol, aby súd nerozhodol o priznaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, resp.
navrhol, aby súd poškodeného s týmito nárokmi odkázal na občiansko - súdne konanie. Poškodený
Š. si však na neskoršom hlavnom pojednávaní ako aj osobitným písomným podaním uplatnil nárok na
náhradu škody celkovo v sume 23.845,47 eur pozostávajúci z náhrady bolestného vo výške 3.020,34
eur ( 90.990,85 Sk ), sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 20.000,00 eur a náhradu za stratu

na zárobku vo výške 146,05 eur ako aj náhrady nákladov spojených s liečením, teda celkovo vo výške
23.845,47 eur. Pretože obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd v zmysle ust. § 288 ods. 3 Tr.
poriadku obligatórne odkázal poškodeného Š. s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko - súdne
konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodené Volkswagen finančné služby
Slovensko s.r.o., ako aj právny nástupca poškodených Slovenských autoškôl a.s., vedúci odštepného
závodu Autoškoly Y. X. V., svedok H. si neuplatnili nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek

výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.