Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. september 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/132/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210011292

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7210011292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovanej F. L. pre
prečin podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 4. septembra
2013 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

F. L., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., B. E. M. X,

j e v i n n á , ž e

v Košiciach, na ul. V. G.. XX v mesiaci september 2007 prevzala od poškodeného W. K. sumu 300.000,-
Sk (9.958,17 €) za účelom vysporiadania záväzkov voči spoločnosti M.. J., spol. s r.o. k bytu na ul. V. č.
XX v N., zapísaného na LV č. XXXXX, pričom si tieto finančné prostriedky prisvojila a použila pre svoju
potrebu, čím poškodenému W. K. spôsobila škodu vo výške 9.958,17 €,

t e d a

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l a

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť spôsobenú majetkovú
škodu poškodenému W. K., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom N., V. 3, prechodne bytom N., V. XX vo
výške 9.958,17 € (deväťtisícdeväťstopäťdesiatosem eur a sedemnásť centov).

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaná F. L. je tunajším súdom trestne stíhaná na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Košice II zo dňa 4.10.2010 sp. zn. 1Pv 440/2010 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak, ako je to

popísané v skutkovej vete obžaloby, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, poškodeného, svedkov,
prečítaním listín obsiahnutých v spise a nakoľko mal za to, že zhromaždené a vykonané dôkazy
slúžia ako podklad pre spravodlivé rozhodnutie, vyhodnotil ich podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či dôkazy obstaral sám, či tak urobili orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a
následne rozhodol tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná F. L. v štádiu prípravného konania nevypovedala. Na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je
nevinná zo spáchania skutku kladeného jej za vinu a následne uviedla, že byt na V. XX v N., ktorý v roku

2004 prepísala jej matka W. K. na jej brata - poškodeného W. K., poškodený založil v prospech T. banky,
od ktorej zobral hypotekárny úver vo výške 600.000,- Sk. Úver mal prečerpať na rozbehnutie podnikania,
ale podnikať ani len neplánoval, odišiel do Grécka a úver nesplácal. T. banka predala pohľadávku
súkromnej spoločnosti M., spol. s r.o. so sídlom v B.. V roku 2007 sa od kamarátky pracujúcej na katastri
dozvedela,ženauvedenombytejeplomba,informovalaotommatku,porozprávalasasosvojimbratom,

ktorý všetko priznal a dohodla si stretnutie s konateľom M., spol. s r.o.. V tom čase žil poškodený v
spoločnej domácnosti s W. G., od ktorej si požičal 300.000,- Sk a peniaze jej v septembri 2007 doniesol
do práce, aby vyplatila časť dlhu v prospech M., spol. s r.o.. Obžalovaná potvrdila, že 300.000,- Sk
od W. K. prevzala na tento účel za prítomnosti W. G., svojej matky W. K. a mohla byť prítomná aj jej
kolegyňa W. T.. Poškodený ju splnomocnil k úkonom súvisiacim s vybavovaním záležitostí ohľadom

predmetného bytu a ona sa s úmyslom zachrániť matke byt ujala vybavovania. S kolegyňou W. T. a
svojimznámymvycestovaladoPiešťan,rokovalaskonateľom M.spol.sr.o.,ktorýjejpovedal,žejejbrat,
teda poškodený W. K., s nimi nekomunikoval, nepreberal si zásielky a preto byt, ktorého bol vlastníkom,
bol už pripravený do dražby. V tom čase bol dlh 1.080.000,- Sk a veriteľ požadoval splatenie celého
dlhu naraz, odmietli od nej prevziať 300.000,- Sk, ktoré mala pri sebe. Požiadala o odklad zaplatenia

dlhu na 3 mesiace s tým, že na vyrovnanie dlhu si vybaví úver. 300.000,- Sk poškodenému nevrátila,
lebo je nezodpovedný a W. G. taktiež nemohla peniaze vrátiť, nakoľko jej povedali, že peniaze boli
použité na iný účel - úplatok, preto ich uschovala v práci v trezore. Nepodarilo sa jej vybaviť úver vo O.,
preto opäť vycestovala do Piešťan, vysvetlila tam svoju situáciu a dohodla odklad na ďalšie tri mesiace.
Ohľadom úveru ďalej jednala s Tatrabankou, a.s., ktorá si vyžadovala jej bonitu za polrok, v súvislosti

s tým sa musela zamestnať vo vlastnej firme, platiť odvody, avšak nakoniec jej úver poskytnutý nebol.
HypotekárnyúversajejnepodarilozískaťanicezČSOB,ažnakoniecjejstýmpomoholjejznámyIng.W.
J., ktorému ČSOB poskytla hypotekárny úver a na byt na V. XX v Košiciach, ktorý menovaný nadobudol
do vlastníctva 9.12.2008 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s W. K., zriadila banka záložné právo.
Predtým sa ale musel vyplatiť celý dlh v prospech M., spol. s r.o., kde sa jej dohodou podarilo znížiť ho na

1.000.000,- Sk a tento dlh vyplatila z peňazí, ktoré si požičala. Na podporu svojich tvrdení predložila súdu
prehlásenie M.,spol.sr.o.zodňa7.2.2010supozornenímnapisárskuchybuvdátume,keďsprávnemal
byť uvedený rok 2011, a príjmový pokladničný doklad zo dňa 23.6.2008 na sumu 1.000.000,- Sk. Až po
vyplatení dlhu spoločnosti M., spol. s r.o. bol byt právne voľný a ČSOB poskytla W. J. hypotekárny úver.
Obžalovaná tiež poukázala na nekalé praktiky spoločnosti M., spol. s r.o., kvôli ktorým bola spoločnosť

v tom čase rozsiahle medializovaná, okrem iného aj v denníku SME dňa 21.3.2010.

Poškodený W. K. v štádiu prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní rovnako uvádzal, že byt na
V. XX v Košiciach nadobudol na základe kúpno - predajnej zmluvy, ktorú uzavrel so svojou matkou
W. K., aby získal hypotekárny úver na prefinancovanie nákladov spojených s rekonštrukciou tohto bytu.

Úver prečerpal vo výške 590.000,- Sk, asi rok ho OTP banke splácal, neskôr mal finančné problémy a
banka pohľadávku vo výške 700.000,- Sk odpredala spoločnosti M., spol. s r.o. so sídlom v Piešťanoch.
Keď sa o tom dozvedela jeho matka, spanikárila, so žiadosťou o pomoc oslovila členov rodiny, vrátane
jeho sestry - obžalovanej F. L.. V tom čase už mal od M., spol. s r.o. informáciu, že je potrebné uhradiť
jednorazovú splátku 50.000,- Sk a na zvyšok dlhu môže byť dohodnutý splátkový kalendár. Obžalovaná

takisto zisťovala podmienky vysporiadania dlhu a oznámila im, že M., spol. s r.o. žiada jednorázovo
vložiť 300.000,- Sk. V tom čase mu už matka nedôverovala, trvala na tom, aby sa situácia riešila
čím skôr a spôsobom o ktorom hovorila obžalovaná. Od vtedajšej priateľky W. G. si požičal 300.000,-
Sk, ktorú za jej prítomnosti odovzdal obžalovanej v záložni na V. G. XX v Košiciach v období medzi20. až 30. septembrom 2007. Pri odovzdávaní peňazí bola prítomná aj jeho matka W. K. a kolegyňa
obžalovanej W. T.. Dňa 14.9.2007 obžalovanú písomne splnomocnil, aby v jeho mene vykonávala všetky
právne úkony vo veci vysporiadania pohľadávok voči OTP banke, voči M., spol. s r.o., ako aj vo veci

riešenia majetkového vzťahu k predmetnému bytu, v tej súvislosti ju splnomocnil na uzatváranie zmlúv,
dohôd, prijímanie a poskytovanie plnení a na všetky ostatné právne úkony súvisiace s vecou. Plná moc
bola udelená na neurčitú dobu, spísaná bola na návrh obžalovanej na notárskom úrade JUDr. B.. S
obžalovanou sa dohodol tak, že ona v Piešťanoch odovzdá 300.000,- Sk a dohodne splátkový kalendár.
Následne sa dozvedel, že obžalovaná 300.000,- Sk neuhradila, v M., spol. s r.o. vybavila odklad na

pol roka, v súvislosti s čím sa dlh navýšil na sumu okolo 1.100.000,- Sk a hrozila exekúcia bytu. Na
vyplatenie dlhu voči M. spol. s r.o. poskytol obžalovanej celú sumu L. L., ktorý určitý čas figuroval ako
majiteľ bytu, nakoľko chcel zábezpeku na svoju pôžičku, následne sa byt previedol na W. J., ktorý získal
hypotekárny úver vo výške 1.950.000,- Sk. J. si neuplatňuje vlastnícke práva k bytu má záujem na tom,
aby sa úver splácal a za pomoc ktorú poskytol formou vybavenia úveru žiadal od obžalovanej 100.000,-
Sk. Neskôr sa J. vyjadril tak, že ak by bol vedel, že poškodený poskytol obžalovanej 300.000,- Sk na

vyplatenie časti dlhu, nebol by sa vo veci angažoval. Obžalovaná odmietla ponuku poškodeného, že s
ňou pôjde do Piešťan a tam zložia požadovaných 300.000,- Sk. Keď následne žiadal on aj jeho matka
od obžalovanej doklad o zaplatení 300.000,- Sk, obžalovaná sa vyhovárala, zavádzala ich, avšak stále
tvrdila, že 300.000,- Sk v M. vyplatila. Keď sa v januári 2009 sa dozvedeli, že obžalovaná sumu 300.000,-
Sk v Piešťanoch nezložila, s W. G. obžalovanú navštívili v záložni, kde ona stále trvala na svojom,

uvádzala že 300.000,- Sk v Piešťanoch zložila, neskôr sa im už len smiala do tváre. Úver, ktorý prečerpal
W. J. splácajú spolu s matkou v mesačných splátkach vo výške 470,00 €. Okrem toho spláca matka
niekoľko pôžičiek za obžalovanú. Poškodený si uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu majetkovej
škody vo výške 9.958,17 €.

Poškodený opätovne vypovedal na hlavnom pojednávaní 3.10.2012, kde svoje predchádzajúce
výpovede doplnil keď uviedol, že na úver, ktorý pre obžalovanú zobral W. J. vo výške 1.890.000,- Sk,
zaplatila jeho matka v splátkach okolo 20.000,00 €. So splácaním jej pomáha on aj jeho brat K., ktorý žije
s matkou v spoločnej domácnosti v predmetnom byte na V. XX v Košiciach. Počas trvania vzťahu s W. G.
nadobudli spoločný majetok, ktorý jej po rozpade vzťahu nechal a ohľadom sumy 300.000,- Sk, ktorú si

od nej požičal, sa dohodli tak, že keď peniaze vysúdi, dá jej z toho polovicu. Postup a spôsob vybavenia
záležitosti s M., spol. s r.o. navrhla obžalovaná, až následne ju on splnomocnil. Plnomocenstvo doposiaľ
nevypovedal z dôvodu, že už dávno nie je vlastníkom bytu. Keď sa dozvedel, že obžalovaná zobrala
hypotekárny úver cez W. J., povedal jej, že z celkovej sumy úveru on splatí 400.000,- Sk, keďže jeho dlh,
v čase keď ju splnomocnil na vybavenie záležitosti, činil 700.000,- Sk a 300.000,- Sk jej už odovzdal.

Obžalovanátrvalanatom,žeúverzaplatianapolovicu,onstýmnesúhlasil.Napriektomuosobneprispel
na vyplatenie prvých dvoch splátok hypotekárneho úveru sumou 15.000,- Sk, ktorú odovzdal osobne k
rukám obžalovanej s tým, aby peniaze dala J.. Keď sa dozvedel, že obžalovaná finančné prostriedky
neodovzdala a nechala si ich pre seba, viackrát k jej rukám na splátku úveru neprispel. Uvedené môže
potvrdiť bývalý manžel obžalovanej W. L., od ktorého sa dozvedel, že obžalovaná 15.000,- Sk J. nedala.

Svedkyňa W. G. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzala, že niekedy v lete
v roku 2007 jej vtedajší priateľ W. K. spomínal, že potrebuje zohnať 300.000,- Sk, potvrdila to aj jeho
matkaW.K.stým,žesajednáovysporiadanienejakýchrodinnýchzáležitostí,ktorébližšiekonkretizovať
nechceli a že peniaze treba odovzdať F. L.. Chcela pomôcť rodine svojho priateľa, ako samoživiteľka

rodiny, matka dvoch maloletých detí by pôžičku od banky nezískala, preto oslovila majiteľa firmy v
ktorej pracovala a ten jej požičal sumu 300.000,- Sk. V prítomnosti W. K., W. K. a bývalej kolegyne
obžalovanej, vtedy jej dobrej kamarátky W. T., osobne odovzdala k rukám obžalovanej v záložni na V.
G. v Košiciach sumu 300.000,- Sk, bolo to koncom septembra 2007. Obžalovaná si peniaze prepočítala
a uviedla, že ich vráti, keď vybaví čo treba. Asi po dvoch mesiacoch žiadala obžalovanú o vrátenie

pôžičky, oslovila ju niekoľkokrát cez sms, osobne ju navštívila, kde obžalovaná sľúbila vrátenie peňazí,
termín odkladala, až následne sa jej smiala do tváre. Preto dňa 19.5.2009 podala na obžalovanú trestné
oznámenie, ktoré však bolo uznesením OO PZ Košice - Nad Jazerom zo dňa 19.6.2009 odmietnuté.
Obžalovaná jej povedala, že sa bude snažiť peniaze vrátiť do jedného mesiaca, aj poškodený a jeho
matka ju ubezpečovali, že peniaze bude mať späť. Až s odstupom času sa dozvedela, že v súvislosti

s nesplácaním úveru zo strany poškodeného banka predala pohľadávku spoločnosti S.O.S. financ
Piešťany, kde obžalovaná mala vybaviť vyrovnanie pohľadávky a na ten účel potrebovala spomínaných
300.000,- Sk.Svedkyňa W. K. v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti bola majiteľkou
bytu na V. XX v Košiciach, neskôr byt kúpno-predajnou zmluvou previedla na syna W. K., ktorý za
účelom získania finančných prostriedkov na rekonštrukciu bytu tento založil v OTP banke a prečerpal

hypotekárny úver vo výške 600.000,- Sk. Z toho 300.000,- Sk použil na rekonštrukciu bytu a zvyšné
peniaze investoval do podnikania. Úver mal splácať po dobu 10 rokov mesačnými splátkami vo výške
5.000,- Sk. Vypomáhala mu so splácaním, neskôr sa situácia skomplikovala, podnikanie mu nešlo
a nedokázal úver splácať. Nezdôveril sa jej, o probléme sa dozvedela od svojej dcéry F. L., ktorá
jej povedala, že poškodený úver nesplácal, banka odstúpila pohľadávku spoločnosti M., spol. s

r.o. v Piešťanoch. Dcéra sa ponúkla, že záležitosť dá do poriadku. V tom čase bol dlh vo výške
700.000,- Sk. Syn W. naštrbil jej dôveru, preto súhlasila s návrhom obžalovanej, poškodený jej udelil
plnomocenstvo, čím bol takpovediac od prípadu odstavený. Obžalovaná jej povedala, že spoločnosti M.
treba jednorázovo uhradiť 300.000,- Sk, že túto sumu potrebuje do Piešťan odniesť. V tom čase sa W. K.
priatelilsW.G.,ktorámupeniazezohnalaaonichodovzdalzajejprítomnosti,prítomnostiW.G.aW.T.v
pobočke záložne na V. G.. XX v Košiciach do rúk obžalovanej. Obžalovaná jej oznámila, že vycestuje do

Piešťana300.000,-Sktamodovzdá,ponávrateichskontaktuje,dáimpotvrdenieozaplateníasplátkový
kalendár, ktorý mala dojednať. V priebehu niekoľkých dní ju obžalovaná telefonicky kontaktovala a
oznámila jej, že bola v Piešťanoch, že peniaze tam nechala v depozite a že vybaví pôžičku, resp. tzv.
preklenovací úver na vyplatenie zvyšku dlhu. Obžalovaná sa snažila získať úver vo viacerých bankách,
avšak márne, nakoľko nemala čistý register ohľadom pôžičiek. Desať mesiacov sa ťahalo kým našla

niekoho, kto vyplatil dlh v S.., ktorý za ten čas sa navýšil na sumu 1.300.000,- Sk. Navýšenie dlhu
zdôvodňovala obžalovaná tým, že narástli úroky, svedkyni to bolo divné, ale obžalovaná ju tak ako
aj inokedy vedela zmanipulovať. Už v tom čase W. K. pochyboval o tom, že obžalovaná odovzdala
300.000,-SkvPiešťanoch,nakoľkokeďvolaldoM.nejakápanimupovedala,žejepotrebnévložiťaspoň
100.000,- Sk, aby neprišli o byt. Neskôr síce došlo k úhrade dlhu v M., spol. s r.o., kde na vyrovnanie

požičal obžalovanej 1.300.000,- Sk L., ktorému vrátil peniaze W. J. a od neho vie, že za požičanie sumy
1.300.000,-SkmalL.odmenu100.000,-Sk.W.J.získalpeniazezúveru.Dňa15.4.2008jejJ.predstavila
v predmetnom byte obžalovaná, priviedla tam aj znalca na ocenenie nehnuteľnosti a uviedla, že J. im so
záležitosťou pomôže. J. skutočne získal od banky úver vo výške 1.900.000,- Sk. Neskôr jej povedal, že
obžalovaná mu zatajila, že prevzala 300.000,- Sk na čiastočné vysporiadanie dlhu. Zo sumy 1.900.000,-

Sk išlo 1.300.000,- Sk na vrátenie dlhu L. a rozdiel medzi 1.900.000,- Sk a 1.300.000,- Sk, teda sumu
600.000,- Sk si ponechala obžalovaná. Na splácaní tohto úveru sa však nepodieľa, doposiaľ ho spláca
svedkyňa. Poškodený požadoval od obžalovanej doklad o tom, že v prospech M., spol. s r.o. vložila
300.000,- Sk, ktoré jej odovzdal. Vedela o tom aj od samotnej obžalovanej, ktorá jej povedala niečo
v tom zmysle že čo teraz vlastne poškodený od nej chce. Obžalovaná ju vždy dokázala zmanipulovať,

vedela, že ako matka je schopná pre ňu urobiť všetko. Viedla nákladný a hýrivý spôsob života, na ktorý
potrebovala veľa peňazí, aby ich získala, zneužila okrem iných aj vlastnú matku. Svedkyňa napríklad
v júni 2008 na žiadosť obžalovanej zobrala od spoločnosti GE Money pôžičku 40.000,- Sk, peniaze
odovzdala obžalovanej, ktorá mala pôžičku splácať. Na získanie tejto pôžičky jej obžalovaná vystavila
potvrdenie že je zamestnaná v jej záložni a potvrdila jej aj výšku príjmu. Svedkyňa vedela, že ide o

podvod, ale pre dcéru by bola urobila čokoľvek. Poškodená pôžičku nespláca. Takisto v roku 2004 na
žiadosť obžalovanej bola ona a R. V., toho času žijúci v zahraničí, ručiť na pôžičku, ktorú pre obžalovanú
zobral syn svedkyne V. vo výške 100.000,- Sk. Pôžička sa nespláca a v tej súvislosti má svedkyňa
exekúciu na dôchodok. V roku 2002 ju napríklad obžalovaná nahovorila, aby jej na splátky zobrala
automatickú práčku s tým, že splátky bude uhrádzať ona. Svedkyňa to vyriešila cez Home Credit,

obžalovaná vyplatila asi polovicu splátok, na základe čoho svedkyni poslali ako spoľahlivej zákazníčke
tzv. Yes Kartu, ktorej limit 20.000,- Sk bez vedomia svedkyne prečerpala obžalovaná, dlh nesplácala a v
súčasnosti má svedkyňa kvôli tomu ďalšiu exekúciu. Ďalej v decembri roku 2008 na žiadosť obžalovanej
zobrala z Poštovej banky pôžičku vo výške 30.000,- Sk, z toho 3.000,- Sk si nechala a 27.000,- Sk
odovzdala obžalovanej s tým, že obžalovaná bude pôžičku splácať, doteraz sa tak nestalo. Na žiadosť

obžalovanej v roku 2005 vzala z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. úver vo výške 150.000,- Sk. Obžalovaná
pozháňala potvrdenia o nákupe stavebného materiálu v hodnote 140.000,- Sk, avšak splátky úveru
nespláca, dlh narastá. Takto potrebuje svedkyňa na úverové splátky celkovo asi 1.000,00 € mesačne.
Jediným jej príjmom je dôchodok vo výške 350,00 € mesačne, nie je teda schopná splátky uhrádzať.

Svedkyňa W. T. v prípravnom konania ja na hlavnom pojednávaní uviedla, že od obžalovanej mala
vedomosť o tom, že W. K. nesplácal hypotekárny úver a pohľadávku banky odkúpila piešťanská
spoločnosť M.. Obžalovaná jej tiež povedala, že musí rodine pomôcť a že jej matka s bratom donesú
300.000,- Sk, ktoré ony odnesú do Piešťan. W. K. si mal na to požičať od svojej priateľky W. G.. V tomčase s obžalovanou podnikala so spoločnosťou L. s.r.o., avšak nebola v miestnosti, kde obžalovaná
prevzala sumu 300.000,- Sk. Dozvedela sa o tom od samotnej obžalovanej, aj od pani K. s tým, že
W. K. si peniaze požičal od W. G.. Následne niesli sumu 300.000,- Sk do Piešťan, pri prvej ceste s

nimi bol W.. Ona osobne sa nezúčastnila jednaní, avšak obžalovaná jej v aute povedala, že vec je
vybavená. Ona si to vysvetlila tak, že sumu 300.000,- Sk vo firme vyplatila. Náklady na cestu uhradila
W. obžalovaná. Následne boli v Piešťanoch s W. J., nevie kto znášal náklady spojené s touto cestou,
avšak J. s kolegom tam mali aj svoje povinnosti. Ani vtedy nebola prítomná pri tom, keď obžalovaná
komunikovala s konateľom, resp. povereným pracovníkom. Pri prvej ceste jej obžalovaná výslovne

povedala, že peniaze má so sebou, že ich tam nesie ako zálohu aby byt neprepadol. Prevádzka záložne
na V. G. v Košiciach bola vybavená trezorom, mala k nemu prístup aj svedkyňa. V tomto trezore bola
uložená suma 300.000,- Sk, ktorú obžalovaná prevzala od poškodeného, o čom ju informovala samotná
obžalovaná. Peniaze tam boli uložené niekoľko dní a to dovtedy, kým boli v Piešťanoch, následne už
peniaze v trezore nevidela. S obžalovanou sa rozišli v zlom, skončilo spoločné podnikanie, prevádzky sa
museli zatvoriť. Obžalovaná totižto vyrobila vo firme veľké dlhy, peniaze míňala na nákladné oblečenie

a večierky. Zneužila aj svedkyňu, keď v roku 2007 ju nahovorila, aby zobrala pôžičku od spoločnosti GE
Money vo výške 120.000,- Sk alebo 150.000,- Sk, ktoré obžalovaná použila na vyplatenie odvodov a
na vyplatenie dlhov firmy, pôžičku obžalovaná nesplácala. Taktiež od tety svedkyne W. O. si požičala
v roku 2007 sumu 300.000,- Sk na dobu dvoch rokov, peniaze nevrátila, O. bola úspešná v civilnom
konaní, napriek tomu jej obžalovaná doposiaľ požičané peniaze nevrátila. V spoločnosti L. s.r.o. boli s

obžalovanou spoločníčkami s podielom 50 % plus 50%, za spoločnosť konali obidve. Svedkyňa
vniesla do firmy na rozbehnutie podnikania 1.600.000,- Sk, z ktorých kúpili tri záložne, zaplatili odstupné
aj za tovar, ktorý bol založený. Obžalovaná jej sľúbila, že v prípade, ak by sa im v podnikaní nedarilo,
vyplatila by polovicu zo sumy 1.600.000,- Sk ona. Peniaze získali formou úveru rodičia svedkyne, založili
dom a v súčasnosti úver splácajú 19 rokov mesačnými splátkami po 350,00 € mesačne.

Na návrh prokurátora bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok R. X., konateľ spoločnosti M., spol.
s r.o., ktorý potvrdil, že spoločnosť kúpila balík nesplatených úverov od OTP banky, medzi ktorými
bol aj úver W. K.. Opakovane menovaného bezvýsledne kontaktovali. Následne oslovila spoločnosť
obžalovaná s tým, že má záujem dlh vyplatiť. Za spoločnosť riešil tento konkrétny prípad O. V., avšak aj

on sa s obžalovanou osobne stretol dvakrát. Najprv im bolo ponúknuté čiastkové plnenie, ktoré odmietli,
žiadali vyplatiť dlh naraz, inak by byt šiel do dražby. Komunikácia prebehla cez telefón aj osobne, svedok
nevedel, či z osobných rokovaní boli vyhotovené záznamy. S obžalovanou jednali na základe plnej moci,
ktorá podľa svedka spĺňala všetky náležitosti. Svedok nevedel či v spoločnosti je
vedená hitória predmetnej pohľadávky, avšak konečnú sumu dlhu určite vypočítal V.. Potvrdil, že bol

prítomný keď obžalovaná odovzdala v sídle ich spoločnosti, v kancelárii, peniaze na vyrovnanie celého
dlhu, k výške sa už vyjadriť nevedel, ale prítomní okrem neho a obžalovanej boli aj V. a ešte jeden
pán, s ktorým prišla obžalovaná. Potvrdil tiež, že skôr im obžalovaná ponúkla určitý obnos na čiastočné
zníženie dlhu, k výške ktorého sa už vyjadriť nevedel. Poškodený neponúkol čiastočné plnenie vo výške
300.000,- Sk a neprejavil ochotu splatiť zvyšok v splátkach. Nevedel o tom, že obžalovaná mala prevziať

od poškodeného 300.000,- Sk na čiastočné splatenie dlhu.

Aj svedok O. V., ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý na návrh obžalovanej, potvrdil, že M., spol. s
r.o. odkúpila pohľadávku dlžníka W. K. od OTP banky. Následne písomne požiadali dlžníka o vyplatenie
dlhu, nakoľko úver bol vyhlásený splatným. Dlžník sa telefonicky informoval a bolo mu vysvetlené, že

ak nechce, aby byt išiel na dražbu, je povinný uhradiť dlžnú čiastku. S odstupom času navštívila ich
spoločnosť na základe plnej moci obžalovaná a s ňou riešili akým spôsobom sa dlh vyplatí. Dohodli sa,
že úver sa vyplatí naraz, mal sa vykryť hypotekárnym úverom, dohodli čas a sumu. Svedok si spomínal,
že im bola ponúknutá nejaká čiastková splátka, kde svedok vysvetlil, že pre prípad, ak by následne nebol
doplatený zvyšok, aj tak by šiel byt do dražby a majiteľ by bol ešte vo väčšej strate. Osobne jednal vždy

len s obžalovanou, poškodený len telefonicky kontaktoval spoločnosť, ale svedok s ním nerozprával.
Nakoniec obžalovaná priniesla peniaze v takej výške, na ktorej sa dohodli. Svedok si nevedel spomenúť,
či obžalovaná požiadala o splátkový kalendár, avšak aj v prípade ak by tomu tak bolo, nepovolili by
splátky. S obžalovanou sa stretol minimálne trikrát, pri prvom stretnutí bol s obžalovanou jeden pán a
pri ďalšom rokovaní druhý pán. Svedok nevedel aká bola výška pohľadávky v čase, keď ich oslovila

obžalovaná a nevedel to ani dodatočne oznámiť, nakoľko v M., spol. s r.o. už nepracuje. Konečná suma
však bola 1.000.000,- Sk, bola dohodnutá ústne, resp. mohol byť napísaný dodatok k zmluve o úvere.
Sumu 1.000.000,- Sk odovzdala obžalovaná v pokladni firmy, kde peniaze prevzala pokladníčka za jehoprítomnosti, v miestnosti bolo ďalších asi sedem osôb. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či prítomný
bol aj X., pán ktorý s obžalovanou prišiel však pri vyplácaní peňazí nebol.

Takisto na návrh obžalovanej bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok O. W., ktorý obžalovanú
pozná niekoľko rokov a na jej žiadosť s ňou vycestoval do Piešťan, kde obžalovaná riešila otázku
bytu jej matky. Zúčastnil sa prvého rokovania v jednej súkromnej firme, kde konateľ im povedal, že
niekoľkokrát bol v Košiciach, avšak nevedel sa spojiť s W. K., že ich firma prevzala balík pohľadávok a
že predmetný byt tvorí súčasť týchto pohľadávok. Dlh mal byť vo výške 1.100.000,- Sk alebo 1.200.000,-

Sk. Obžalovaná mala plnú moc od brata, ktorého v tejto veci zastupovala. Konateľovi tej spoločnosti
preukázali, že obžalovaná má 300.000,- Sk a chceli peniaze zložiť ako zálohu, alebo prvú splátku dlhu s
tým, že zvyšok dlhu bude vyplatený z úveru, ktorý si obžalovaná vybavuje. Konateľ s takýmto postupom
nesúhlasil,odôvodniltotým,žebolvKošiciach,žebytjenadobrommiesteažehovediapredaťzalepšiu
cenu. Obžalovaná konateľa prosila, aby byt nedali do dražby, že má záujem na tom, aby sa zachránil
pre matku, v tom byte vyrastala. Zápis z tohto stretnutia sa určite nerobil. Neskôr sa od obžalovanej

dozvedel, že byt zachránila, že matka v ňom býva a že spoločne splácajú dlh. Tiež od obžalovanej vedel,
že úver jej pomohol vybaviť J.. Na rokovaní v Piešťanoch s nimi bola aj Martina, spoločníčka a kolegyňa
obžalovanej. O sume 300.000,- Sk, ktorú chcela obžalovaná vyplatiť v Piešťanoch, mu neskôr povedala,
že ich má v robote v trezore. Svedok sa s určitosťou nevedel vyjadriť k tomu, kto uhrádzal náklady
spojené s cestou do Piešťan, pohonné hmoty tankoval on. Zdôraznil, že sumu 300.000,- Sk nechceli od

obžalovanej v Piešťanoch prijať, a konateľ to uzavrel tak, že byt sa nepredá, že počkajú, kým obžalovaná
zoženie peniaze. Aj keď nebol splnomocnený, zapojil sa aj on do rokovania a tiež prosil konateľa aby
počkali, že peniaze sa zoženú. Obžalovaná sa bála ľudí z M. až na mieste pochopil z akého dôvodu.
Svedok pozná obžalovanú ako osobu, ktorá skôr pomáhala ľuďom, požičiavala im peniaze, aj matke a
bratom, čo vydedukoval z telefonických rozhovorov, pri ktorých bol prítomný.

Na návrh poškodeného bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok R.. L. L., ktorý potvrdil, že s
poškodeným uzavrel kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol byt na V. XX v Košiciach. Ohľadom kúpy
bytu s poškodeným nejednal a poškodený nebol ani fyzicky prítomný v čase keď on podpisoval kúpnu
zmluvu, k nemu sa dostala už v čase, keď bola poškodeným podpísaná a jeho podpis bol overený u

notára. Ku kúpe bytu došlo na základe toho, že jeho partnera V.. S. N. kontaktovala známa so žiadosťou
o pomoc pre jej priateľku - obžalovanú, ktorá potrebovala požičať sumu 1.300.000,- Sk na vyplatenie
dlhu voči nebankovke. Pre odstup čase si už na podrobnosti nepamätal, ale potvrdil, že buď on alebo
V.. N. dal 1.300.000,- Sk Rácovej a na zabezpečenie pohľadávky bola s poškodeným uzavretá kúpna
zmluva na byt. Ako vlastník bytu figuroval tri až štyri týždne, následne byt predal W. J. za tú istú cenu, za

akú ho kúpil, nevedel aká kúpna cena bola v zmluvách uvedená. J. mu povedal, že L. je nepriechodná
pre získanie úveru od banky, preto jej urobí kamarátsku službu a úver zoberie na seba a posunie ho
K.. Za zloženie finančnej hotovosti v prospech obžalovanej nezískal a ani nepožadoval žiadnu odmenu,
rozčúlilo ho to, keď mu K. pri stretnutí ohľadom nedoplatkov na byte niečo také povedal.

Takisto na návrh poškodeného bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok R.. W. J., ktorý potvrdil, že
spolu s obžalovanou sa v dvoch prípadoch zúčastnil obchodných rokovaní v M., spol. s r.o.. Pri druhom
stretnutí odovzdala obžalovaná finančné prostriedky vo výške okolo 1.200.000,- Sk na vyplatenie dlhu
voči tejto spoločnosti, pričom peniaze požičal obžalovanej L.. Nemal vedomosť o tom, že poškodený dal
obžalovanejsumu300.000,-Sknavyplateniečastidlhu,obžalovanámuotomnepovedala,ažnásledne,

asi pol roka potom, ako bol dlh vyrovnaný, sa o tom dozvedel od poškodeného. Už pri prvom rokovaní
bol stav taký, že byt mal ísť do dražby, v M., spol. s r.o. sa nechceli dohodnúť na splátkach. Obžalovaná
ho žiadala o pomoc pri získaní úveru od banky, z ktorého by vyplatila dlh voči nebankovej spoločnosti.
Úver pre obžalovanú v banke neprešiel, preto si požičala od L. 1.200.000,- Sk a spolu s ním šla do
Piešťan dlh vyplatiť. Na základe dohody s obžalovanou a L. začal podnikať kroky pre získanie úveru na

svoje meno s tým, že obžalovaná pristúpi k splácaniu tohto úveru. ČSOB mu poskytla úver vo výške
1.890.000,- Sk, pričom ako zábezpeka na tento úver poslúžil byt, ktorý kúpil od L. L.. Mesačné úverové
splátky činili 15.000,- Sk, ktoré v priebehu asi pol roka splácala obžalovaná. Potom prehlásila, že úver
ďalej splácať nebude, lebo sa nedohodli s bratom a matkou. Aj keď najprv tvrdila, že pristúpi k dlhu,
neskôr odmietla pristúpenie podpísať. V tom čase sa dozvedel, že poškodený odovzdal obžalovanej

300.000,- Sk na vyplatenie dlhu v M., spol. s r.o.. Banka vyplatila z úveru sumu 1.800.000,- Sk na účet
W. L. a on vyplatil rozdiel medzi sumou 1.800.000,- a 1.200.000,- Sk, teda 600.000,- Sk obžalovanej a
to so súhlasom L.. Z úveru, ktorý mu poskytla ČSOB, mu zostalo na účte 90.000,- Sk, na takejto provízii
za pomoc sa s obžalovanou dohodol. Aj tieto peniaze od neho neskôr pýtala, avšak vysvetlil jej, že ichpotrebuje na opravu auta, ktoré sa mu pokazilo počas jazdy s obžalovanou do Piešťan. Neskôr s pani
K. uvažovali o tom, že byt na V. XX sa predá, vyplatí sa úver v ČSOB, avšak nakoniec sa menovaná a
poškodený dohodli tak, že úver budú splácať. Robili tak do septembra 2012, následne sa úver nesplácal

a s pani K. sa dohodli, že byt sa predá. Po čase ho však K. so záujemcami o kúpu do bytu nevpustila.
Svedok sa nevedel vyjadriť k pôvodu finančných prostriedkov, ktoré vo forme šiestich úverových splátok
uhradila obžalovaná. Potvrdil, že bol osobne prítomný, keď obžalovaná odovzdala sumu 1.200.000,- Sk
v M., spol. s r.o. a bol aj pri tom, keď obžalovaná prevzala tento finančný obnos od L.. Nevedel, či M.
vystavila pre obžalovanú doklad o prevzatí sumy 1.200.000,- Sk. Svedok zdôraznil, že v prípade, ak

by bol mal vedomosť o tom, že poškodený poskytol obžalovanej sumu 300.000,- Sk na splatenie časti
dlhu, určite by nebol pristúpil k pomoci pre obžalovanú formou získania úveru. Tvrdil síce, že v M., spol.
s r.o. odovzdala obžalovaná 1.200.000,- Sk, nakoľko túto sumu prevzala od L., avšak v Piešťanoch
neprepočítaval peniaze a ani nevidel pokladničný doklad. Celou záležitosťou bol morálne poškodený,
najmä v banke tým, že sa úver riadne nespláca a predpokladá aj finančnú stratu v prípade predaja
predmetného bytu.

Nakoniec súd predvolal na hlavné pojednávanie svedka V.. S. N., ktorý uviedol, že W. J. mu predstavil
obžalovanú s tým, že potrebujú pomoc v zmysle pôžičky 1.300.000,- Sk, ktorú sumu potrebuje
obžalovanávyplatiťvPiešťanoch,abysauvoľnilnejakýbyt.Obžalovanejpožičalsumuokolo1.300.000,-
Sk, ona to potvrdila podpisom na príjmovom pokladničnom doklade. Nepamätal si, či zmluva o pôžičke

bola uzavretá ústnou alebo písomnou formou, určite neboli dohodnuté úroky, nakoľko v tomto prípade
išlo len o výpomoc. Po vybavení úveru mu obžalovaná všetky peniaze vrátila, odvtedy ju nevidel.
Poškodeného nepozná. Pozná L. L. a od neho vedel, že mal kúpiť nejaký byt v súvislosti s dlhom na
ňom, iné k veci uviesť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil listinné dôkazy:
Plnomocenstvo, ktorým dňa 14.9.2007 splnomocnil poškodený W. K. obžalovanú F. L., aby v jeho mene
vykonala všetky právne úkony vo veci vysporiadania pohľadávok voči OTP banka Slovensko, a.s., ako
aj voči M., spol. s r.o. so sídlom v Piešťanoch, ako aj vo veci riešenia majetkového vzťahu k bytu
zapísanému v katastri nehnuteľností katastrálne územie Košice IV. na liste vlastníctve č. 12916 na ulici

V.. XX v Košiciach, ďalej aby prijímala písomnosti, uzatvárala zmluvy a dohody a vykonala aj ostatné
právne úkony, ktoré v súvislosti s vecami uvedenými v plnej moci bude potrebné vykonať. Plná moc bola
udelená na dobu neurčitú.

Výpis z katastra nehnuteľností, Správy katastra Košice zo dňa 11.12.2008 z ktorého vyplýva, že na liste

vlastníctva č. XXXXX bol k uvedenému dátumu ako výlučný vlastník bytu č. 16 nachádzajúceho sa
na siedmom poschodí obytného domu v okrese Košice IV. obci Košice - I. V., katastrálne územie V. na
ulici V. XX, zapísaný L. L., ktorý vlastnícke práva nadobudol na základe zmluvy zapísanej pod číslom
O. dňa 9.12.2008.

Ide o zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorú L. L. uzavrel ako kupujúci s predávajúcim
W. K. dňa 18.6.2008 na predmetný byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Podľa článku V zmluvy mala byť nehnuteľnosť
predaná za sumu 1.800.000,- Sk.

Súčasťou spisového materiálu je aj Zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavreli 1.7.2008
predávajúci L. L. s kupujúcim R.. W. J., predmetom ktorej bol prevod predmetnej nehnuteľnosti.

L. L. a R.. W. J. sa písomne 21.5.2013 dohodli, že dlh na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu č.
16naV.ulicič.XX vKošiciach,ktorýk30.4.2013činil1.264,71€,uhradísprávcovibytovéhodomuR..W.

J.; aj s týmto prehlásením, resp. dohodou o vysporiadaní dlhu súd na hlavnom pojednávaní oboznámil.

Splnomocnením zo dňa 26.5.2009 L. L. splnomocnil W. K. k preberaniu pošty týkajúcej sa k bytu na
V.. XX v Košiciach.

Obchodná spoločnosť M. spol. s r.o. so sídlom I. M. XX, Piešťany je zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Trnava, z výpisu ktorého na uvedenú spoločnosť okrem iného vyplýva, že od 8.8.2002
je jediným konateľom spoločnosti R. X., ktorý je zároveň jediným spoločníkom.Za citovanú spoločnosť dal konateľ R. X. dňa 7.2.2010 prehlásenie, že F. L. vyplatila v dohodnutom
termíne a v plnej výške 1.000.000,- Sk dňa 23.6.2008 dlh W. K. vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom
úvere 028/500104HU zo dňa 21.6.2004, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti zapísanej na

LV č. XXXXX pre katastrálne územie V., ako byt č. 16 na 7. poschodí, vchod XX v bytovom dome.

Aj podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.6.2008 M., spol. s r.o. prevzala od F. L. na úver
č. 028/500104HU sumu 1.000.000,- Sk.

Podľa písomnej správy zo dňa 28.8.2013 M., spol. s r.o. neeviduje písomný dodatok k úverovej zmluve
č. 028/500104HU zo dňa 21.6.2004, ani písomný záznam z rokovaní ktoré s F. L. prebehli v rokoch
2007 a 2008.

Nekalé praktiky v podnikaní obchodnej spoločnosti M., spol. s r.o. obžalovaná preukázala predložením
článkov uverejnených v denníku SME a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

9 Cb/115/2008, ktorým rozhodol súd vo veci neplatnosti zmluvy o úvere, v ktorej na strane odporcu
figurovala M., spol. s r.o..

Potvrdenie o zamestnaní a príjme vystavila 30.5.2005 obžalovaná, ktorá v tom čase podnikala na
základe živnosti, ako zamestnávateľ pre W. K., ako zamestnankyňu a žiadateľku o stavebný úver. Podľa

potvrdenia mala byť W. K. zamestnaná u zamestnávateľa F. L. - Záložňa od 1.9.2003 s čistým mesačným
príjmom za posledných 12 mesiacov vo výške 195.060,- Sk. Kvázi zamestnávateľ vystavil aj prehľad
čistéhomesačnéhozárobkupodľajednotlivýchmesiacovzaobdobiejún2004ažmáj2005zamestnanca
W. K. a prehľad za obdobie apríl 2004 až marec 2005.

Nakoľko sa obžalovaná k svojim osobným pomerom odmietla v prípravnom konaní aj na hlavnom
pojednávaní vyjadriť, k jej osobe vykonal súd dokazovanie len prečítaním listín - správy o povesti a
odpisu registra trestov.
Správu o povesti obžalovanej vypracovala Mestská časť Košice - Z. 18.8.2010, je stručná, má evidenčný
charakter, nakoľko o majetkových a rodinných pomeroch obžalovanej mestskej časti nie je nič známe,

priestupkové konanie voči nej vedené nebolo.

Odpis registra trestov preukazuje, že obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola.

V predmetnom trestnom konaní teda súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie tými dôkaznými

prostriedkami, ktoré vyššie podrobne popísal. Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a
dokazovanie bolo vykonané s cieľom zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Súd podotýka, že v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou sa venoval objasňovaniu okolností
svedčiacich proti obžalovanej, ako aj tých okolností, ktoré svedčia v jej prospech a v oboch smeroch
vykonal dôkazy, tak aby mu umožnili spravodlivo rozhodnúť. Všetky vykonané dôkazy súd následne

vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu a to jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či išlo o dôkazy, ktoré obstarali orgány
činné v trestnom konaní, obžalovaná, poškodený alebo tie, ktoré obstaral súd sám. Obhajca navrhol
vykonať dokazovanie aj konfrontáciou medzi obžalovanou a svedkyňou W. T. a medzi svedkami O. W.
a W. T. vzhľadom na určité rozpory v ich výpovediach a splnomocnenec poškodeného navrhol doplniť

dokazovanie o listiny, ktorými by sa preukázala služobná cesta svedka O. W.. Súd odmietol tieto návrhy
na vykonanie dokazovania nakoľko mal za to, že by nepriniesli žiadne nové svetlo do prípadu a trestné
stíhanie by sa zabezpečením a vykonaním týchto dôkazov len zbytočne predĺžilo. Vykonané dôkazy
súd vyhodnotil v zmysle kritérií uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku tak, ako to vyššie naznačil.
Dôkazy poskytli súdu podklad pre vyslovenie záveru, že žalovaný skutok sa stal ako aj k tomu, že

skutok spáchala obžalovaná F. L., keď v Košiciach na V. G.. XX v mesiaci september 2007 prevzala od
svojho brata W. K. sumu 300.000,- Sk za účelom vysporiadania záväzkov voči M., spol. s r.o. k bytu na
ulici V.. XX v Košiciach, ktorého v tom čase on bol vlastníkom, avšak finančné prostriedky si prisvojila
a použila pre svoju potrebu. Obžalovaná svojim úmyselným konaním spôsobila W. K.kodu vo výške
9.958,17 € a nakoľko ide o škodu väčšiu, naplnila tak svojim konaním po stránke objektívnej i stránke

subjektívne všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona. Subjektívnu stránku u obžalovanej, teda jej zavinenie, súd hodnotí vo forme vedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona.Samotná obžalovaná potvrdila, že niekedy v septembri 2007 skutočne prevzala od svojho brata W.
K. v záložni, ktorú prevádzkovala na V. G.. XX v Košiciach, sumu 300.000,- Sk, ktorú v súlade s
plnomocenstvom, ktoré jej poškodený udelil dňa 14.9.2007, použila na vysporiadanie pohľadávky voči

nebankovej spoločnosti M., spol. s r.o. so sídlom v Piešťanoch a zároveň poprela, že by si tieto finančné
prostriedky prisvojila a použila ich pre svoju potrebu, takýto úmysel nemala v čase, keď finančné
prostriedky prevzala a nevznikol ani neskôr. Odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 300.000,-
Sk potvrdil v rámci svojej výpovede aj poškodený W. K., ktorý tak ako aj obžalovaná objasnil za akých
okolností vznikol a z čoho pramenil jeho dlh voči M., spol. s r.o.. Peniaze prevzala obžalovaná v

prítomnosti W. G., vtedajšej priateľky poškodeného, ktorá v podstate peniaze požičala W. K., aj keď boli
odovzdané k rukám obžalovanej, v tom čase nemala vedomosť o účele ich použitia. Prítomná bola aj
svedkyňa W. K., matka obžalovanej a poškodeného, čo sama potvrdila a v záložni sa nachádzala aj
vtedajšia spoločníčka obžalovanej a druhá konateľka spoločnosti L. s.r.o. W. T., ktorá však na vlastné
oči nevidela ako obžalovaná prevzala sumu 300.000,- Sk, ale neskôr jej o tom povedala samotná
obžalovaná. Podľa svedkyne W. K., ako aj podľa poškodeného bola to práve obžalovaná, ktorá žiadala

od poškodeného takúto sumu keď tvrdila, že v rámci telefonického rozhovoru so zástupcom M., spol.
s r.o. jej bolo povedané, aby vyplatila aspoň prvú splátku vo výške 300.000,- Sk tým, že na zvyšok
dlhu bude dojednaný splátkový kalendár. Práve na základe uvedeného si poškodený zaobstaral od
svojej partnerky spomenutý finančný obnos. Ďalšími dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaná skutočne
minimálne trikrát bola na jednaniach v sídle M., spol. s r.o. v Piešťanoch, svedkovia T. a W. zároveň

potvrdili, že na prvé jednanie niesla so sebou 300.000,- Sk, ktoré však nepoužila na čiastočné splnenie
záväzku, čo vyplynulo z výpovede obžalovanej, výpovedí svedkov X. a V., ktorí zhodne uviedli, že
odmietli návrh obžalovanej na takéto riešenie vysporiadania pohľadávky, ako aj z výpovede W., ktorý bol
účastný prvého osobného jednania. Naopak, svedkyňa T., ktorá s obžalovanou a W. bola v Piešťanoch
uviedla, že po skončení jednania jej obžalovaná povedala, že vec je vybavená, čo si ona vysvetlila tak,

že obžalovaná odovzdala sumu 300.000,- Sk ako prvú splátku dlhu, nakoľko za týmto účelom vykonali
cestu do Piešťan. Podľa obžalovanej po návrate z Piešťan sumu 300.000,- Sk uložila do trezoru v záložni
a v súlade s požiadavkou veriteľa na jednorazové splnenie záväzku podnikla všetky kroky smerujúce k
tomu, aby získala úver a z neho uhradila dlh. Svedkovia W. K. a W. K. však v rámci svojich výpovedí v
prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdili, že obžalovaná ich ubezpečovala o tom,

že 300.000,- Sk v Piešťanoch veriteľovi vyplatila, avšak poškodenému aj napriek jeho opakovaným
žiadostiam neukázala a neodovzdala pokladničný doklad o ktorom tvrdila, že ním disponuje. Uvedené
vzbudilo pochybnosti na strane poškodeného, ktoré boli umocnené prijatím informácie od veriteľa v
súvislosti s výškou pohľadávky. V čase, keď poškodený poskytol obžalovanej sumu 300.000,- Sk, bol
dlh voči veriteľovi 700.000,- Sk. Svedkyňa T. vypovedala, že hotovosť 300.000,- Sk skutočne bola

uložená v trezore v záložni, avšak len dovtedy, ako odišli na prvé jednanie do Piešťan, neskôr už v
trezore takýto obnos uložený nebol, do trezoru mala prístup a využívala ho každý deň keď bola v práci.
Skutočnosť, že obžalovaná zavádzala poškodeného a W. K. v tom, že peniaze použila na čiastočné
vysporiadaniezáväzku,akoajskutočnosť,žeodisponovanístýmitoprostriedkamineinformovalaosoby,
na ktoré sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri získaní finančných prostriedkov na vysporiadanie dlhu,

súd považuje za také konanie, ktoré jednoznačne preukazuje úmysel obžalovanej prisvojiť si cudzie
finančné prostriedky, ktoré jej boli zverené na konkrétny účel.

Ďalšími dôkaznými prostriedkami, najmä výpoveďami svedkov R.. L. L., R.. W. J. a V.. S. N., avšak
aj výpoveďou samotnej obžalovanej i poškodeného sa preukázalo akým spôsobom si obžalovaná

zabezpečila finančné prostriedky na vyrovnanie dlhu, avšak preukázalo sa i to, aké dôsledky to so
sebou prinieslo. Za účelom získania finančných prostriedkov boli vlastnícke práva k predmetnému bytu
z poškodeného prevedené najprv na L. L., ktorý za pomoci Kolcúna požičal obžalovanej 1.300.000,- Sk,
z ktorých bol dlh vyplatený, neskôr na R.. W. J., ktorý od ČSOB získal úver vo výške 1.890.000,- Sk a
na zabezpečenie záväzku voči banke založil predmetný byt. Svedok J. potvrdil, že v jeho prítomnosti

vyplatila obžalovaná veriteľovi 1.200.000,- Sk na vysporiadanie dlhu, použijúc finančné prostriedky
získané od L. L., ktorému boli refundované zo spomínaného úveru. Obžalovanej neskôr odovzdal aj
zvyšných 600.000,- Sk a z úveru 1.890.000,- Sk mu zostalo len 90.000,- Sk. Tvrdenie svedka W. J. a v
konečnom dôsledku ani tvrdenie obžalovanej nekorešponduje s listinnými materiálmi podľa ktorých M.
spol. s r.o. mala od obžalovanej prevziať len 1.000.000,- Sk dňa 23.6.2008 a v tejto súvislosti poukazuje

súd na to, že veriteľ si neviedol históriu pohľadávky, ktorú evidoval voči poškodenému, nedisponuje
ani materiálmi, ktorými by preukázal ako bola vypočítaná konečná výška dlhu, nemá ani písomné
záznamy z rokovaní s obžalovanou a kompetentné osoby, ktoré boli vypočuté ako svedkovia na hlavnom
pojednávaní, sa bližšie k týmto otázkam vyjadriť nevedeli, odôvodňujúc to časovým odstupom.Výpoveďami svedkov J., L. a N. bolo jednoznačne preukázané, aké finančné prostriedky použila
obžalovaná na vysporiadanie pohľadávky, keď v tom čase ani jeden z menovaných nemali vedomosť o

tom, že poškodený poskytol obžalovanej sumu 300.000,- Sk. Z úveru, ktorý zobral J. obžalovaná ešte
získala 600.000,- Sk, preto podľa svedka súhlasila s tým, že pristúpi k dlhu, čo neskôr odmietla. Vyplatila
síce v mene dlžníka J. 6 splátok hypotekárneho úveru, avšak z výpovedí poškodeného i svedkyne W. K.
vyplynulo, že na tieto splátky jej prispeli. Následne, do septembra 2012, splácala za finančnej výpomoci
synov predmetný úver W. K.. Menovaná predmetný byt doposiaľ užíva, aj keď vlastníkom bytu je v

súčasnosti R.. W. J., ktorý po dohode s W. K. začal podnikať kroky smerujúce k odpredaniu predmetného
bytu a následnému vysporiadaniu záväzku voči banke titulom nesplateného úveru aj voči správcovskej
spoločnosti.

Obžalovaná,akotobolojednoznačnepreukázanévykonanýmdokazovaním,sadopustilatrestnéhočinu
sprenevery, keď finančné prostriedky poškodeného nepoužila na dohodnutý účel, ani mu ich nevrátila

a so zverenými peniazmi naložila doteraz nezisteným spôsobom. Zo subjektívnej stránky si trestný čin
sprenevery vyžaduje úmysel, ktorý podľa názoru súdu vznikol u obžalovanej po tom, ako obnos neprijal
veriteľ na čiastočné vysporiadanie záväzku poškodeného. Škodu, ktorú obžalovaná svojim konaním
poškodenému W. K. spôsobila je škodou väčšou v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona,
čo je kvalifikačným momentom pre posúdenie trestného činu ako prečinu sprenevery podľa § 213 ods.

1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Pri rozhodnutie o treste súd považoval za potrebné zistiť osobné pomery F. L., avšak obžalovaná na
hlavnom pojednávaní využila svojho zákonného práva a k osobe nevypovedala. Súd vychádzal teda
len z dostupných listinných materiálov a to z odpisu registra trestov ktorým mal za preukázané, že

obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná, správy o povesti, ktorá hodnotí obžalovanú len evidenčne s
výnimkouinformácie,žeobžalovanánebolatamojšoumestskoučasťouriešenávpriestupkovomkonaní.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa súd riadil základnými zásadami pre ukladanie sankcií
zakotvenými v § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona keď mal na zreteli, aby trest najmä vytvoril podmienky

na prevýchovu obžalovanej k tomu, aby v ďalšom viedla riadny život, avšak aby zároveň zabezpečil
ochranuspoločnostipredpáchateľomasúčasneabyboldostatočným vyjadrenímmorálnehoodsúdenia
obžalovanej. Pri rozhodovaní o treste zároveň mal na zreteli to, aby trest postihol iba obžalovanú
a aby mal čo najmenší vplyv na jej rodinu. Zároveň však musel prihliadnuť na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovanej a je pomery ako aj na možnosť nápravy.

V neposlednom rade skúmal, či na strane obžalovanej sú okolnosti, ktoré by jej poľahčovali, resp.
priťažovali a za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona vyhodnotil to, že pred
spáchaním skutku viedla obžalovaná riadny život, nebola súdne trestaná. Priťažujúcu okolnosť súd na
strane obžalovanej nezistil, preto postupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd vychádzal z ustanovenia osobitnej časti

Trestného zákona a to konkrétne z ustanovenia § 213 ods. 2, ktorý pre posudzovaný trestný čin
ustanovuje len trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od jedného do piatich rokov. V súdenom
prípade súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, nakoľko druh trestu i jeho výšku považoval
za primeraný a spravodlivý. S prihliadnutím na doterajší život obžalovanej, okolnosti prípadu i osobu
obžalovanej možno podľa názoru súdu dôvodne predpokladať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti

a nápravu obžalovanej výkon odňatia slobody nie je nevyhnutý, preto povolil odklad výkonu a zároveň
určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov, ktorá je vo vzťahu k výške uloženého trestu odňatia slobody
primeraná.

NakoniecsúdrozhodolonárokupoškodenéhoW.K.nanáhradumajetkovejškody,ktorýsiuplatnilriadne
a včas, t.j. do skončenia prípravného konania, kedy škodu aj vyčíslil sumou 9.958,17 €, zodpovedajúcou
300.000,- Sk. Nárok poškodeného je dôvodný, preto ho priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia na Okresný súd Košice II.