Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112207337
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112207337.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľky: U. nar.XX.XX.XXXX, bytom L. práv. zast.: JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom, so
sídlom Ul. J. Reka 13, Žilina, proti odporcovi: H. nar.XX.XX.XXXX, bytom F., o zaplatenie 2.485,53 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomnou žalobou, ktorá došla na súd dňa 23.02.2012 domáhala, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 2.485,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto
sumy od podania žaloby.

Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2006 v letnom období došlo medzi ňou a odporcom k uzavretiu ústnej
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej požičala navrhovateľka odporcovi sumu 75.000 Sk teda sumu
2.489,54 Eur. Bolo to za účelom, že odporca chcel zakúpiť pre svojho syna auto. Termín splatnosti nebol
dohodnutý, nakoľko v tom čase žili spolu v družskom pomere, ich vzťahy boli v tom čase usporiadané
preto bolo dohodnuté, že až keď bude mať asi tak nejako, že potom peniaze vráti. Keďže peniaze
nevracal navrhovateľka iniciovala snahu o mimosúdnu dohodu, avšak odporca začal účelovo tvrdiť, že
sa nejednalo o pôžičku, ale o dar.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu na pojednávaní pred súdom

nariadenom na deň XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka zotrvala na žalobe v celom rozsahu, nad rámec jej písomného vyhotovenie iné tvrdenia
či nové skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej neuvádzala.

Na priamu otázku súdu, kto mal byť prítomný pri tvrdenom odovzdávaní peňažnej pôžičky z jej strany
odporcovi, navrhovateľka uviedla, že prítomní mali byť iba ona a odporca (č.l.65).

Odporca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, uvádzal, že nikdy si od navrhovateľky žiadne
peniaze nepožičal, už vôbec nie na kúpu vozidla pre svojho syna ako sa uvádza v žalobe. V tejto
súvislosti uviedol tiež, že jeho syn si zakúpil auto sám, takisto on má dve osobné motorové vozidla,

finančne je zabezpečený, poberá výsluhový dôchodok ako bývalý policajt, má príjmy aj z ďalšej činnosti,
pretože naďalej po odchode z policajného zboru pracuje. Ďalej odporca tvrdil, že naopak, pravdou je,
že on poskytol navrhovateľke sumu 50.000 Sk, z ktorej sumy zakúpila jeho synovi bundu v hodnote
5.000 Sk a zvyšok sumy si ponechala a opakovane popieral existenciu akejkoľvek peňažnej pôžičky odnavrhovateľky. Žalobu považoval za podanú účelovo, nakoľko už spolu nežijú a vníma ju ako „ prieky“
zo strany navrhovateľky za to, že odmietol s ňou uzavrieť manželstvo.

Obaja účastníci zhodne uvádzali i to, navrhovateľka v súvislosti s tvrdenou pôžičkou podala aj trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu vydierania, ktoré však bolo odmietnuté.

Na skutkové tvrdenia účastníkov konania a zistený skutkový stav aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia :

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b)

druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

Zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou, teda nemusí mať písomnú formu, ale na strane druhej
je reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom
dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.5 Cdo 55/98).

V prejednávanej veci navrhovateľka tvrdila, že medzi ňou a odporcom mala byť uzatvorená ústna zmluva
o pôžičke.

V konaní tak navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v letnom
období roku 2006 reálne odovzdala odporcovi žalovanú sumu, či už bezhotovostným spôsobom na účet
odporcu alebo odovzdaním peňazí odporcovi krátkou cestou.

Navrhovateľka však v konaní nijakým relevantným dôkazom odovzdanie peňazí odporcovi či už
bezhotovostne alebo v hotovosti nepreukázala, a ani nenavrhla žiadne právne relevantné dôkazy na
preukázanie svojho tvrdenia o existencii ústnej zmluvy o pôžičke a reálnom odovzdaní peňazí.

Nepreukázala teda, že medzi ňou a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Preto súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľkou navrhované dôkazy, a to výsluch dcéry navrhovateľky a jej kamarátky, súd nevykonal,
nakoľko sama navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pri tvrdenom odovzdaní
peňazí mala byť prítomná iba ona a odporca. Navrhované osoby tak nemôžu mať priamu vedomosť o
uzavretítejtozmluvyaoreálnomodovzdanípeňazí,nemôžutakichsvedeckévýpovedebyťrelevantným
dôkazným prostriedkom, nakoľko svedok je osoba, ktorá vlastnými zmyslami vnímala skutočnosti

rozhodujúce pre rozsudok, teda tieto videla alebo počula priamo, nie sprostredkovane.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazoval na to, že odporca mal v rámci trestného konania
meniť svoje výpovede ohľadne nejakých peňažných súm, tieto argumenty súd považoval za právne
bezvýznamné, nakoľko v prejednávanej veci navrhovateľka nepreukázala existenciu konkrétnej zmluvy
o pôžičke, ani čas jej uzavretia a ani reálnu dohodu o odovzdaní žalovanej sumy odporcovi, ako

podstatné náležitostí zmluvy o pôžičke, pri absencii ktorých zmluva o pôžičke platne nevznikne.

Odporca mal vo veci plný úspech, mal by tak v zmysle ust. § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
právo na náhradu trov konania, žiadne trovy mu však nevznikli ani si žiadne neuplatnil a preto mu súd
ich náhradu priznať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).