Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/223/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210905
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.9.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo
na zaplatenie sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 eur z titulu nemajetkovej

ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 5580138 dlžníkom G. Z., exekučné konanie bolo
vedené pod sp. zn. EX 1274/2012. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní podal podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom očakával,
že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite a teda,
že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonnom stanovenej lehote, napriek

tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným
poriadkom, resp. Občianskym súdnym poriadkom, sa tak nestalo. V exekučnom konaní vedenom
podľa ustanovenia § 44 ods.7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 a podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v
ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného
súdu zo dňa 1.10.2010 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,ktorú vyčíslil nasledovne: poškodenému vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom, a to vo výške 70 eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému), 40 eur (udržiavanie a správa informačného systému),
50 eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom), 15 eur (administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde). Celkove vynaložil poškodený vo veci správa a vymáhania
svoje pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 175 eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný
súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal
zákonnom stanovenú dobu. Náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 eur sa domáhajú,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané

ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom nastalo riziko insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako

spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj
naďalšiedôvodynapodporusvojejžiadostionáhradunemajetkovejujmy,atoneexistenciaakéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako

aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu

v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva
na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má
právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. V ďalšom poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovaniasumu165,96eur.Poškodenýuskutočnilvýpočetnárokualikvotnýmpomerom55,32Eurza
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej
doktríny Ústavného súdu SR, teda 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.
V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 96 dní. Navrhovateľ ďalej poukázal, že

v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,dopodaniažalobyvšakodporcanažiadosťpozitívne
nereagoval. Veci bola pridelená sp.zn. 4C/223/2012.

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.9.2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na

zaplatenie sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 5370497 dlžníkom C. F., exekučné konanie bolo vedené pod sp.zn. EX 144/2007.
Veci bola pridelená sp.zn. 4C/235/2012.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/235/2012-22 zo dňa 27.02.2013 spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 4C/235/2012 a 4C/223/2012, s
tým, že konanie sa bude viesť pod sp.zn. 4C/223/2012.Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 8.3.2013 žiadal návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Poukázalnanedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak
v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradného

postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky
odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu
(rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 211/2012, sp.zn. IV.ÚS 366/2012, sp.zn. IV.ÚS 374/2012).
Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi

okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález z 5.5.2011 III. ÚS
69/2011-25 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto

právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody bola doručená odporcovi 23.4.2012, vzhľadom k tomu, že už dňa 27.9.2012 bola
okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že navrhovateľ nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty,
ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR
adresoval navrhovateľovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

výzvy na doplnenie žiadosti, napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušný
podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení

ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a
to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným

predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto
žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z

ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Odporca pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnom
stanovenej 30. dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30. dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa tak, aby v tejto lehote

rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Navrhovateľovi však nič nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy, a to podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z.z.. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnom stanovenú lehotu a lehotu, v ktorej sa

rozhodlo,nečinnosťnavrhovateľainevyhnutnosťvykonaťpred,resp.súčasnesrozhodnutímiinéúkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň odporca poukazuje
aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa ktorého pôvodný súdny exekútor
vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora,

resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v
súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny
exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na
zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom
kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä kritéria, ako sú zložitosť

veci, správanie účastníka a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto
boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Odporca nepovažuje za preukázanú
existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175
eur a náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza

skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy
navrhovateľom uvádzané všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade
by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa.
Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie
predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ nepreukázal jednak vznik, a ani výšku škody. Pokiaľ
sa domáha nahradenia majetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,88 eur za rok prieťahov (suma, ktorú

v niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR), navrhovateľ poukázal na viacero nálezov Ústavného
súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 30 Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej

osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“ nebolo zo strany navrhovateľa preukázaný ani to, akým spôsobom
uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. V ďalšom poukázal odporca
na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri formovaní záveru opotrebuje priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka

zohľadniť. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskejaktivitenavrhovateľa.Taktiežodporcapoukázalnaneexistenciupríčinnejsúvislostimedzi
nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

OkresnýsúdLiptovskýMikulášuznesenímč.k.4C/223/2012-63zodňa19.4.2013vspojenísuznesením
Krajského súdu v Žiline 9Co/274/2013-84 zo dňa 27.6.2013 návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zamietol.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Súd konal a rozhodol napriek žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania
z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania. Súd vyššie uvedeným uznesením právoplatne návrh
navrhovateľa na prerušenie konania zamietol a rovnako súd zamietol opakovaný návrh navrhovateľa

na prerušenie konania odôvodnený rovnakými skutkovými dôvodmi. Súd pritom prihliadol na zásadu
hospodárnosti konania a právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej
lehote.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom

pripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.3Er/849/2006a8Er/110/2007,pričomzistilaustálilnasledovný
skutkový a právny stav:Z obsahu pripojeného spisu 3Er/849/2006 mal súd za preukázané, že dňa 20.11.2006 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Martina Kráľa, Exekútorský úrad so sídlom Dolný Kubín,
Radlinského 47 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného Pohotovosť s.r.o.,

Bratislava proti povinnému G.C. Z., L. P. XX, pre vymoženie 9.500 Sk s príslušenstvom na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 0766/06 zo dňa 21.6.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.7.2006. Tunajší súd dňa 30.11.2006 vydal pod číslom 5505*007792 poverenie pre
súdneho exekútora Mgr. Martina Kráľa na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie. Dňa 20.9.2010 bol
tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Tunajší súd výzvou zo

dňa 4.10.2010 vyzval súdneho exekútora Mgr. Martina Kráľa na predloženie exekútorského spisu EX
707/2006 a špecifikáciu trov exekúcie. Súdny exekútor Mgr. Martin Kráľ podaním doručeným 18.10.2010
požiadal o predĺženie lehoty a špecifikáciu trov exekúcie doručil tunajšiemu súdu až dňa 24.11.2010.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 3Er/849/2006-22 zo dňa 21.12.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť27.1.2011návrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoravyhovelavykonanímvyššie
uvedenej exekúcie namiesto pôvodného povereného súdneho exekútora poveril JUDr. Rudolfa Krutého.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 8Er/110/2007 mal súd za preukázané, že dňa 27.2.2007
bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanskej, Exekútorský úrad
sosídlomPovažskáBystrica,Nám.A.Hlinku36/9,oudeleniepoverenianavykonanieexekúcienanávrh
oprávneného Pohotovosť s.r.o., Bratislava proti povinnému C. F., L. Z. H., L. XXXX/XX, pre vymoženie

sumy 6.775 Sk s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR
3261/06 zo dňa 14.8.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.8.2006. Tunajší súd vydal dňa 15.3.2007
poverenieč.5505*008188presúdnuexekútorkuJUDr.MáriuKrasňanovúnavykonanievyššieuvedenej
exekúcie. Dňa 21.11.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 22.12.2010 vyzval súdnu exekútorku JUDr.

Máriu Krasňanovú na predloženie exekútorského spisu EX 144/2007 a na špecifikáciu trov exekúcie,
ktorá odpoveď bola urgovaná dňa 7.2.2011. Dňa 24.2.2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdnej
exekútorky na zastavenie exekúcie a zároveň vyjadrenie sa k návrhu na zmenu exekútora. Okresný
súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k 8Er/110/2007-23 zo dňa 29.3.2012, ktoré doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť, exekúciu zastavil.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.1a) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Vprejednávanejvecisi navrhovateľuplatnilnáhradumajetkovejškody2x175euranemajetkovúujmuv
peniazoch vo výške 165,96 eur + 885,12 eur a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konanív zákonnom stanovenej lehote. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho
úradného postupu, nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov
v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom
stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 3Er/849/2006 mal súd za preukázané, že návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 20.9.2010 bez uvedenia

spisovej značky exekučného súdu, o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd rozhodol po tom,
čo doterajším súdnym exekútorom bol súdu doručený exekútorský spis a špecifikácia trov exekúcie
a to uznesením zo dňa 21.12.2010. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8Er/110/2007
bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora dňa 21.11.2010.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 24.2.2011 doterajší súdny exekútor navrhol exekučné konanie
zastaviť. Doposiaľ vo veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. V zmysle právnej úpravy, v prípade

podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, preto podľa názoru súdu, v súvislosti s nerozhodnutím
súdu v zákonnej lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, ani nemateriálnej ujmy
navrhovateľovi.

Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných prieťahov v súčinnosti
s doterajším súdnym exekútorom. Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu
prieťahov v predmetnom exekučnom konaní), rovnako nemal za preukázaný vznik škody, t.j. základné
predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z

uvedeného dôvodu súd potom žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania uplatnil, avšak nevyčíslil
ich do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývajú.

V takom prípade súd nie je podľa § 151 ods. 2 O.s.p. viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov