Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/148/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106213996
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6106213996.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobcu V A V invest, s.r.o., Malachitová 13, Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, v konaní zast. AK
Aequitas v.o.s., Na Troskách 26, Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému Mesto Banská
Bystrica, ČSA 26, Banská Bystrica, pre zaplatenie 623 655,65 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu Q. X. sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 18 910 000,-- Sk
(627 697,01 Eur) s príslušenstvom od žalovaného ako bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane
žalovaného došlo tým, že žalovaný vložil nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 85 ako

parc. č. 1606 o výmere 6075 m2 a parc. č. 1607 o výmere 35 m2 nachádzajúce sa v kat. území
P. P., ktoré boli pôvodne zahrnuté do parc. č. KN 3417/1 - zastavené plochy o výmere 42 884 m2
zapísanej na LV č. XXXX kat. územie P. P. a ktorých je vlastníkom právny predchodca žalobcu, ako
nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti MBB, a.s., ČSA 26, Banská Bystrica. K vloženiu
došlo na základe vyhlásenia vkladateľa V 117/2000 zo dňa 09. 02. 2000. Nehnuteľnosti boli vložené
ako nepeňažný vklad v hodnote 3 100,-- Sk/m2. Následne došlo k opakovaným nepeňažným vkladom
predmetných nehnuteľností a v súčasnosti sú včlenené do parcely č. KN 3417/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 41 403 m2 zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Banská Bystrica ako výlučné

vlastníctvo spoločnosti EUROPA SC a.s. Právny predchodca žalobcu predmetné parcely nadobudol
na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23. 09. 2005, č.k. 18C/74/92-243, ktorým bol žalovaný a
to Mesto Banská Bystrica zaviazaný vydať pozemnoknižné parcely č. 1606 vo zvyšku o výmere 6075
m2 a č. 1607 o výmere 35 m2 vedené v pozemnoknižnej vložke č. 85 kat. územie P. P. právnemu
predchodcovi žalobcu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2005. Žalovaný nie je zapísaný
ako vlastník predmetných parciel a teda ich vydať v zmysle rozsudku 18C/74/92-243 nemôže. Mesto
Banská Bystrica po písomných výzvach právneho predchodcu žalobcu navrhlo situáciu vysporiadať

formou zámeny pozemkov o výmere 6110 m2, čo bolo pre právneho predchodcu žalobcu neprijateľné.
Predmetné pozemky boli predané, investor za ne zaplatil a Mesto Banská Bystrica získalo či už priamo
alebo nepriamo ako akcionár spoločnosti MBB a.s. finančné prostriedky. Podľa geometrického plánu
zo dňa 04. 08. 2006 obchodné centrum Európa stojí na pozemkoch právneho predchodcu žalobcu o
výmere 1054 m2.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 10. 2006 uviedol, že parcely č. 1606
o výmere 6075 m2 a č. 1607 o výmere 35 m2 sú súčasťou parc. č. KN 3417/1 kat. územie P. P. o výmere42 884 m2, ktorá bola vytvorená v roku 1987 geometrickým plánom č. 243-261-426-87 a na tejto parcele
bola plánovaná výstavba športovej haly. Právny predchodca žalobcu požiadal o vydanie predmetných
parciel č. 1606 a 1607 v zmysle zákona o mimosúdnych rehabilitáciách č. 87/1991 žiadosťou zo dňa

23. 09. 1991 a jej doplnením zo dňa 26. 09. 1991. Na predmetné parcely č. 1607 a 1606 si zároveň
uplatnila reštitučný nárok aj R. P. a neskôr jej dedičia. Nárok rodiny P. Mesto Banská Bystrica sčasti
uspokojilo vydaním nehnuteľnosti a sčasti bola rodina P. odškodnená zo strany Ministerstva financií SR
peňažnou sumou za nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať a finančné odškodnenie im bolo vyplatené
aj za časť parcely č. 1606 o výmere 3868 m2. Podľa vyjadrenia žalovaného, Mesto Banská Bystrica

neporušilo ustanovenie § 9 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách vo vzťahu k právnemu
predchodcovi žalobcu aj napriek vkladu predmetných parciel do spoločnosti MBB a.s. vzhľadom k tomu,
že parcely boli vyriešené vo vzťahu k rodine P. a až rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
20C/80/1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/45/03 zo dňa 22. 05.
2003 bol vyslovený právny názor, že kúpna zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu Q. X. previedol
predmetné parcely na rodinu P. je neplatná.

Tunajšísúduznesenímzodňa12.02.2008podč.k.15C/148/2006-115vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 03. 2008, č.k. 14Co/64/2008-129 pripustil, aby z konania vystúpil
doterajší žalobca Q. X. a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca V A V invest, s.r.o., so sídlom
Malachitová 13, Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 a to z dôvodu postúpenia pohľadávky na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 10. 2006.

Súd z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 06. 05. 2010 zistil, že žalovaný namieta svoju pasívnu
legitimáciu z dôvodu, že u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože Mesto Banská
Bystrica neprijalo finančnú náhradu za prevod obchodnej spoločnosti CENTRUM BB s.r.o., ale finančnú
náhradu prijala spoločnosť MBB a.s., ktorá je zapísaná v obchodnom registri a vykonáva svoju činnosť
samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 15Co/6/2009-729 zo dňa 17. 06. 2009, z ktorého vyplýva, že
vlastníkmi nehnuteľností, na ktoré si uplatnil reštitučný nárok právny predchodca žalobcu Q. X. je rodina
P..

Súd z fotokópie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 06. 2009, č.k. 15Co/6/2009-729
zistil, že krajský súd rozhodoval o odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19. 11. 2002, č.k.

20C/80/92-368. V konaní 20C/80/92 bol žalobcom Q. X. a žalovanými okrem iných právni nástupcovia
R. P.. Q. X. v tomto konaní uplatňoval reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX kat. územie P. P.. Krajský súd návrh Q. X. na vydanie nehnuteľností zamietol a taktiež zamietol
jeho návrh o určenie neplatnosti Dohody o vydaní veci zo dňa 17. 10. 1991, ktorú uzavrelo Mesto Banská
Bystrica s právnymi nástupcami P.. Z predmetného rozsudku (str. 20) vyplýva, že Q. X. kúpno-predajnou

zmluvou zo dňa 06. 02. 1948 odpredal J. P. a jeho manželke okrem iného aj podiel k parcelám č. 1606
a 1607 zapísaných vo vložke č. 85. Odvolací súd dospel k záveru, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré
žiadal Q. X. vydať sa stal J. P. s manželkou (č.l. 236) a teda Q. X. uplatnil svoj nárok na vydanie veci
neoprávnene.

Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16. 06. 2010 zistil, že žalobca mení

právnu kvalifikáciu tak, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 623 655,65 Eur z titulu náhrady škody
a nie z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom ku škode došlo tým, že žalovaný vložil do základného
imania spoločnosti MBB a.s., ktorej najväčším akcionárom s podielom 99,5 % je žalovaný parcelu č.
3417/1 o výmere 42 884 m2 - zastavaná plocha vedenú na LV č. XXXX kat. územie P. P., pričom do tejto
parcely boli včlenené aj parcely č. 1606 a 1607 vedené v pozemnoknižnej vložke č. 85 kat. územie P. P.,

teda parcely, ktorej vydania sa úspešne domáhal Q. X. v konaní na tunajšom súde č.k. 18C/74/92 a na
vydanie ktorých bol zaviazaný žalovaný. Hodnota parcely č. 3417/1 o výmere 42 884 m2 bola stanovená
znaleckým posudkom č. 99152 Ing. arch. Zdenka Kasáča tak, že cena za 1 m2 predstavovala 3 075,--
Sk. Právny predchodca žalobcu Q. X. sa domáhal nároku na vydanie nehnuteľnosti žalobou podanou
na tunajšom súde v roku 1992 a k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam došlo zo

strany žalovaného v roku 2000. Žalovaný teda v čase, keď nehnuteľnosti prevádzal do vlastníctva iného
subjektu vedel, že je voči nemu vedené súdne konanie, v ktorom sa Q. X. voči nemu domáhal vydanianehnuteľnosti.Prevodomvlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamvčasepoúčinnostizákona
č. 87/1991 Zb., t.j. po 01. 04. 1991 porušil žalovaný ako osoba povinná v zmysle § 4 zákona č. 87/1991
Zb. právnu povinnosť uloženú mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. a v dôsledku porušenia

tejto povinnosti je zodpovedný za škodu, ktorú týmto konaním spôsobil právnemu predchodcovi žalobcu.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak zo zákona vznikol záväzkový vzťah, obsahom
ktorého je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosťou žalovaného škodu uhradiť. V
zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 O.z., škoda sa uhrádza zásadne v peniazoch, naturálna reštitúcia je
len náhradným spôsobom, keď na uvedenie do pôvodného stavu musia byť splnené dve kumulatívne

podmienky, ktorými sú požiadavka poškodeného a možnosť a účelnosť takéhoto plnenia. V tomto
prípade súhlas poškodeného s uvedením veci do pôvodného stavu nie je možný a rovnako ani uvedenie
do pôvodného stavu nie je možné. Súdna prax chápe škodu ako kategóriu občianskeho práva ako
ujmu, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí (R 55/1971).

Právny zástupca žalobcu zároveň zobral žalobu čiastočne späť a to pre zaplatenie sumy 4 041,36 Eur a
v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že je nepochybné, že žalovaný,
teda Mesto Banská Bystrica je pasívne legitimovaným subjektom, pretože Mesto Banská Bystrica svojím
konaním porušilo zákon č. 87/1991 Zb. a uloženú mu právnu povinnosť, za ktorú zodpovedá v zmysle
ustanovenia § 420 ods. 1 O.z. Žalovaný má teda povinnosť túto škodu žalobcovi podľa ustanovení §

442 ods. 1 a § 443 O.z. nahradiť. Právnu povinnosť porušil žalovaný, za toto porušenie zodpovedá
a u neho si žalobca uplatňuje i svoj nárok na náhradu škody, ktorú mu žalovaný svojím konaním
spôsobil, pretože každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Je teda
nepochybné, že žalovaný ako nositeľ hmotno-právnej povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu
svojím konaním spôsobil je pasívne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní. Čo sa týka

rozsudku 15Co/6/2009-729 právny zástupca žalobcu uviedol, že analýzou tohto rozsudku nepochybne
sa dospeje k záveru, že je potrebné ho od tohto súdneho konania oddeľovať, pretože sa ho aj napriek
tvrdeniam žalovaného vôbec netýka a s týmto konaním nesúvisí a teda nemôže mať vplyv ani na
výsledok tohto konania. Nehnuteľnosti sú v odôvodnení rozsudku 15Co/6/2009-729 spomenuté len
okrajovo a aj tu súd konštatuje priamo v odôvodnení tohto rozsudku, keď je na strane 14 uvedené, že

chybným postupom súdov bola posudzovaná nielen zmluva zo dňa 02. 02. 1948, ale aj zmluva zo dňa
06. 02. 1948, pričom táto sa stala predmetom dovolacej otázky, hoci s predmetom konania nesúvisí.
Nehnuteľnosti, ktorých vydania sa Q. X. domáhal v konaní 18C/74/1992, teda parcely č. 1606 a 1607 boli
predmetom zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 06. 02. 1948 a táto zmluva nebola predmetom
konania 20C/80/1992, ani následného dovolacieho konania. Z tohto dôvodu ani nehnuteľnosti nemôžu

s týmto konaním nijako súvisieť. V konaní 15C/148/2006 sa nerieši otázka určenia vlastníka, alebo
oprávnenosti nároku pôvodného žalobcu. Je tu právoplatný rozsudok, ktorý tieto právne otázky už
vyriešil. Predmetom tohto konania je iný nárok uplatňovaný žalobcom.

Súd z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 04. 03. 2011 zistil, že reštitučné nároky boli pôvodne
uplatnené dvomi skupinami osôb na tie isté nehnuteľnosti, ktoré tvrdili aj preukazovali svoje nároky

ako u žalovaného, tak aj u Okresného úradu a Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR v
zmysle zákona č. 87/1991 Zb., priznalo finančnú náhradu, čo oznámilo oprávneným osobám listom č.
22824/1998-72 zo dňa 11. 01. 1999. Osoby, ktoré si uplatňovali nároky v reštitučnom konaní boli pán X.
Q., nar. 08. 02. 1927, bytom T. X, P. a teda pôvodný žalobca v tomto konaní a potomkovia manželov P.
a to S.. F. Z., K. Y., R. X., H. J., R. P., K. P. D. Q. P.. Ministerstvo financií SR priznalo finančnú náhradu

za parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 85 ako parcela č. 1606 - pozemok o výmere 3868
m2, parcela č. 1608 - pozemok o výmere 100 m2, parcela č. 2491/2 - pivnica na Urpíne o výmere 185
m2 kat. územie Banská Bystrica. Ministerstvo financií SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedlo,
že uvedené nehnuteľnosti pôvodne vlastnícky patrili J. P. a R. P. a v rozhodnom období prešli na štát
znárodnením. Priznaná finančná náhrada bola potomkom manželov P. aj vyplatená. Z tohto vyplýva, že

Ministerstvo financií SR riešilo reštitučný nárok na parcely č. 1606, 1608 pod stavbami. Zvyšky parciel sa
nachádzalipodďalšoustavbouatostavbou:TerénneúpravyaparkoviskáB.Bystrica-Troskypovolenou
dňa 30. 10. 1989 Mestským národným výborom, odbor územného plánovania v zmysle stavebného
povolenia č. 404/89, ktorá bola realizovaná a na tejto bolo preinvestované 22,6 mil. Kčs. O tejto T.
P. O. N. S.. Z. D. Y. I. P.. Ing. Eva Furdová listom zo dňa 04. 08. 1992 adresovaného Okresnému

úradu v Banskej Bystrici opätovne žiadala prerokovať ich požiadavku na uplatnenie finančnej náhradya nárok bol uplatnený na parcely PKV č. 85 a to parcela č. 1606, 1607, 1608, 1609, 1624 a 2491/2 -
parcely zhodné v tomto konaní. Žalovaný tak preukazuje súdu, že nekonal v rozpore so zákonom č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, nakoľko v čase založenia obchodnej spoločnosti MBB a.s.

o reštitučných nárokoch na parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 85 ako parcela č. 1606, 1607
a ďalšie parcely bolo rozhodované a bola priznaná finančná náhrada potomkom rodiny P. a nakoľko sa
na týchto pozemkoch nachádzali stavby v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., ktoré nebolo možné
vydať in natura a za tieto patrí oprávnenej osobe finančná náhrada podľa § 13 zákona, pokiaľ jej vec
nebola vydaná. Ak bol priznaný reštitučný nárok P., žalovaný sa vystavuje riziku, že bude zaviazaný

plniť žalobcovi a plnenia sa budú domáhať aj P.. Ak bol priznaný nárok P., tak rozhodnutie v prospech
žalobcu by bolo nespravodlivé. Žalovaný zároveň uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu podľa
podaného návrhu. Žalovaný poukázal aj na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/199/2005,
v ktorom sa Q. X. domáhal neplatnosti vkladu nehnuteľnosti parcely č. KN 3417/1 do základného imania
spoločnosti MBB a.s. a do základného imania spoločnosti V A V group, s.r.o. pôvodné obchodné meno
CENTRUM BB s.r.o., ako aj vkladu nehnuteľnosti do základného imania spoločnosti EUROPA SC, a.s.

Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa. Žalovaný poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2010, č.k. 3Cdo/328/2009, ktorým rozhodoval o dovolaní proti
rozsudku tunajšieho súdu 20C/80/1992 a týmto rozsudkom Najvyšší súd SR zamietol dovolanie. V tomto
konaní riešil otázku postavenia oprávnených osôb, ktorými sa k tým istým nehnuteľnostiam cítili byť
vlastníkmi pán X. Q., tak aj potomkovia manželov P.. Súd dospel k záveru, že vlastníkom sporných

nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv sa stali J. P. s manželkou. V odôvodnení rozsudku je aj citácia
sporných parciel č. 1606 a 1607 zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 85. Na základe zistených
skutočností v konaní 20C/80/1992, ako aj na základe rozhodnutia o priznaní finančných náhrad v zmysle
zákona č. 87/1991 Zb. Ministerstvom financií SR za parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke 85,
parcela č. 1606 o výmere 3868 m2 s poukazom na predložené listinné dôkazy namietol žalovaný aktívnu

legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

Súd z fotokópie rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa 11. 01. 1999 (č.l. 272) zistil, že Ministerstvom
financií SR bola priznaná finančná náhrada podľa zákona č. 87/1991 Zb. za parcelu č. 1606 zapísanú
v pozemnoknižnej vložke 85 ako pozemok o výmere 3868 m2 a za ostatné parcely pre S.. F. Z., K. Y.,
R. X., H. J.Ú., R. P., K. P., Q. P. s konštatovaním, že nehnuteľnosti a teda aj parc. č. 1606 pôvodne

vlastnícky patrili J. P. a R.

P. a v rozhodnom období prešli na štát znárodnením. V rozhodnutí je zároveň konštatované, že vydanie
nehnuteľností nie je možné, nakoľko pozemky sú zastavané cestným telesom, inžinierskymi sieťami,
parkovacími a odstavnými plochami.

Súd z fotokópie oznámenia Mestského úradu Banská Bystrica zo dňa 02. 07. 1992 (č.l. 278) zistil,

že list bol adresovaný S.. F. Z. a mestský úrad jej oznamoval, že na požadovaných pozemkoch bola
realizovaná stavba inžinierske siete a spevnené parkovacie plochy a požadované pozemky sa vrátiť
nemôžu a Mestský úrad Banská Bystrica odporučil uplatniť si finančnú náhradu od okresného úradu.

Súd z písomnosti adresovanej Okresnému úradu Banská Bystrica S.. F. Z. zistil, že si uplatnila finančnú
náhradu za pozemky vedené v pozemnoknižnej vložke č. 85 a to okrem iného za parcelu č. 1606 o

výmere 6284 m2 a parcelu č. 1607 o výmere 35 m2.

Nárok o finančnú náhradu S.. F. Z. uplatnila aj voči Ministerstvu financií SR písomnosťou zo dňa 23.
07. 1993.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáha
zaplatenia sumy 623 655,65 Eur ako náhrady škody, ku ktorej došlo tým, že žalovaný porušil svoju

povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 87/1991 a to § 9 a zároveň povinnosť uloženú rozsudkom tunajšieho
súduč.k.18C/74/92-243.Nároknepovažujezapremlčanývzhľadomktomu,žerozsudok18C/74/92-243
nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2005 a až týmto dňom sa mohol žalobca dozvedieť o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá. Právny zástupca žalobcu nemá vedomosť o tom, že právny predchodca
žalobcu predložil správe katastra na zápis rozsudok 18C/74/92-243 zo dňa 23. 09. 2005. Uviedol, žežalovaný ku dňu 23. 09. 2005 už nebol vlastníkom parcely č. 1606 a 1607 a právny predchodca žalobcu
sa nemohol domáhať ani exekúcie. Právny zástupca žalobcu sa nevedel vyjadriť, či predmetné parcely
č.1606a1607súzastavanéobchodnýmcentromEurópaanedisponuježiadnymgeometrickýmplánom,

na základe ktorého by to bolo možné posúdiť. Opätovne právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný
jednoznačne a nepochybne porušil povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu
v konaní 18C/74/92-243. Túto povinnosť si nesplnil, hoci na jej splnenie je povinný a zaviazaný. Toto
rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a tvrdil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške
uplatnenéhonároku.Výškajeodôvodnenátým,akýmajetkovýprospechžalovanýzískalzpredajatýchto

pozemkov, resp. z obchodovania s nimi. Žiadal žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov
právneho zastúpenia.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava písomného
vyjadrenia doručeného na súd dňa 07. 03. 2011. Zároveň predložila fotokópiu Zápisnice z 11.
zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici konaného dňa 04. 11. 1999, na ktorom mestské
zastupiteľstvo rokovalo o založení spoločnosti MBB a.s. a pri rokovaní bol prítomný aj JUDr. Ján

Smetana, ktorý bol právnym zástupcom a teda zastupoval pôvodného reštituenta, p. X. a pri založení
tejto spoločnosti bol do akciovej spoločnosti vložený pozemok č. 3417/1 a JUDr. Smetana hlasoval
za založenie tejto spoločnosti, čo vyplýva z prezenčnej listiny, ako aj z výsledkov hlasovania. JUDr.
Smetana mal o založení spoločnosti vedomosť a ako člen dozornej rady mal vedomosť aj o činnosti tejto
spoločnosti. Už teda v roku 1999 právny zástupca pôvodného reštituenta mal vedomosť o tom, že mesto

disponuje pozemkami a ak žalobca opiera svoj nárok o náhradu škody spočívajúci v porušení§ 9 zákona
č.87/1991,taktakýtonárok,podľajejnázoru,neobstojí,pretožeotejtoškodesauždozvedelvroku1999
a lehotu uplynula 04. 11. 2001 a preto tvrdí, že nárok je premlčaný. Zároveň poukázala na tú skutočnosť,
že oprávnenými osobami k parcele č. 1606 a 1607 je rodina P., ktorá bola čiastočne uspokojená formou
finančnej náhrady, o čom predložili dôkaz dňa 07. 03. 2011 a po overení na Ministerstve financií SR

zistili, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha ďalšie konanie vo veci žalobcov a to potomkov rodiny
P. proti Ministerstvu financií o finančnú náhradu za parcely č. 1606 a 1607. Odvolanie voči rozsudku
18C/74/1992 nebolo zo strany mesta podaného z dôvodu, že od roku 1992 prebiehalo niekoľko konaní, v
ktorých sa riešila otázka oprávnenosti osôb v zmysle zákona č. 87/1991 voči tým istým nehnuteľnostiam
a to dvomi skupinami osôb. Trvala na vznesenej námietke premlčania, poukázala na tú skutočnosť, že

právny predchodca žalobcu mal vedomosť už v konaní 18C/74/1992 o tom, že predmetné parcely boli
vložené do parcely č. 3417/1 a v tomto konaní právny predchodca žalobcu žiadal aj správu katastra
aj o výpisy z listu vlastníctva. Listy vlastníctva boli predkladané právnym zástupcom pána X.. Právny
predchodcažalobcuodroku1999žiadnymspôsobomnežiadalžalovaného,abynedisponovalparcelami
a ani ho neupozornil, že nakladá v rozpore so zákonom a že by mu mohla z tohto titulu vzniknúť škoda.

Podľa jej názoru, aj tento nárok si mal uplatniť na súde inou žalobou, čo neurobil. Žalovaný nemôže
niesť zodpovednosť za nesprávne rozhodnutia súdov, ktoré sa v dnešnej dobe javia byť správnymi a
teda nemôžu zodpovedať za to, že súdy rozhodli v predchádzajúcich konaniach o tom, že oprávnenými
osobami sú P.. Podľa jej názoru nie sú splnené predpoklady vzniku škody zo strany žalovaného. Navrhla
žalobu zamietnuť.

Súd z fotokópie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23. 09. 2005, č.k. 18C/74/92-243 zistil, že v tomto
konaní bol žalobcom Q. X. zastúpený JUDr. Jánom Smetanom a žalovaným Mesto Banská Bystrica.
Tunajší súd zaviazal Mesto Banská Bystrica na vydanie pozemnoknižných parciel č. 1606 vo zvyšku
o výmere 6075 m2 a číslo 1607 o výmere 35 m2 vedených v pozemkovej knihe vo vložke č. 85 kat.
územie P.Á. P. žalobcovi.

Súd z fotokópie rozsudku č.k. 18C/74/92-243 zistil, že žalovaný nesúhlasil s vydaním predmetných
parciel z dôvodu, že tieto parcely spolu s ďalšími boli včlenené do parcely č. KN 4317/1 a zároveň
poukázal na to, že žalobca nie je oprávnenou osobou s poukazom na to, že zo strany Mesta Banská
Bystrica došlo k uzavretiu dohody o vydaní veci dňa 17. 10. 1991 registrovanej Štátnym notárstvom
v Banskej Bystrici pod č. R 6/96/1, kedy došlo k vydaniu časti nehnuteľnosti a to právnym nástupcom

manželov P. s tým, že zároveň týmto právnym nástupcom bola zo strany Ministerstva financií SR
priznaná finančná náhrada okrem iného i za časť parcely č. 1606. Finančná náhrada za parcelu č. 1607
nebola vyplatená a taktiež nebola vyplatená náhrada za zvyšok parcely 1606, nakoľko si oprávnené
osoby tento nárok neuplatnili predpísaným spôsobom.Súd z fotokópie rozsudku č.k. 18C/74/92-243 zistil, právny predchodca žalobcu, teda Q. X. v tomto
konaní sám požiadal o to, aby mu boli vydané parcely ako parcely pozemnoknižné s tým, že v budúcnosti
si dá tieto identifikovať a sám urobí potrebné kroky pre ich zavkladovanie do katastra nehnuteľností.

Súd z fotokópie nálezu Ústavného súdu SR 1.ÚS 244/2011-50 zo dňa 24. 08. 2011 zistil, že Ústavný
súd SR zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2010, č.k. 3Cdo/328/2009.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 11. 2011, č.k. 15C/148/2006-359 tak, že konanie
pre zaplatenie sumy 4 041,36 Eur s príslušenstvom zastavil. Zároveň vrátil žalobcovi zaplatený súdny
poplatok a návrh žalobcu vo zvyšku zamietol pre nesplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22. 08. 2012, č.k.

16Co/44/2012-391 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že vo zvyšnej
časti zostáva rozsudok nedotknutý. Zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu vyplýva, že úlohou
okresného súdu bude potrebné v prvom rade sa zaoberať uplatnenou námietkou premlčania a až v
prípade, ak táto nebude vyhodnotená ako dôvodná, zamerať svoje skúmanie na zisťovanie jednotlivých

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Tunajší súd vo veci doplnil dokazovanie o výsluch právneho zástupcu žalobcu, splnomocnenej
zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s vyjadrením žalobcu zo dňa 16. 10. 2012, s písomným
vyjadrením žalovaného zo dňa 23. 04. 2013, s fotokópiou splnomocnenia právneho predchodcu žalobcu
udeleného JUDr. Jánovi Smetanovi zo dňa 22. 03. 1991, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 05.

06. 2013, s písomným oznámením Správy katastra Banská Bystrica zo dňa 21. 06. 2013, s vyjadrením
žalobcu zo dňa 02. 08. 2013, s fotokópiou kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 06. 02. 1948, s fotokópiou
uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. SA 601/S zo dňa 11. 01. 2000, s fotokópiou Vyhlásenia Mesta Banská
Bystrica zo dňa 23. 11. 1999, s fotokópiou návrhu na začatie konania podaného Okresnému súdu
Bratislava I dňa 29. 12. 1999, sp. zn. 14C/144/99, s fotokópiou výmeru Povereníctva výživy z 15. 03.

1948azodňa31.03.1948,sfotokópiousituačnéhoplánuavýkazuplôchzodňa15.08.1948,svýpisom
obchodného registra spoločnosti EUROPA SC a.s. a VaV invest, s.r.o., obsahom spisu 18C/74/1992,
s obsahom spisu 19C/199/2005, s obsahom spisu Okresného úradu v Banskej Bystrici, katastrálny
odbor v Banskej Bystrici V 117/2000 a s obsahom spisu Správy katastra Banská Bystrica V 972/2002,
V 2262/2004, s obsahom spisu 19C/18/00.

Súd z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16. 10. 2012 zistil, že žalobca so vznesenou námietkou
premlčania nesúhlasí, pretože zo strany žalovaného sa nemôže jednať o kvalifikovane vznesenú
námietku premlčania v zmysle § 100 ods. 1 O.z., pretože súd nemôže veriteľovi premlčané právo priznať
len v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá a nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému
aspektu uplatneného nároku. Súd by nemal na námietku premlčania prihliadať, pretože vznesená

námietka premlčania nespĺňa zákonné náležitosti a námietku premlčania zo strany žalovaného možno
opäť pokladať len za všeobecné vyjadrenie, keďže vo vzťahu k zásadnej otázke, teda posúdeniu
okamihu, kedy sa žalobca právne relevantným spôsobom dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu
zodpovedá, nie je podložené ani jedným dôkazom. Sú to len účelové tvrdenia žalovaného, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz svedčiaci o tom, že pôvodný

žalobca sa o dispozícii žalovaného s nehnuteľnosťami naozaj dozvedel a žalovaným prezentované
skutočnosti sú len ničím nepodloženým tvrdením. Ak by nastala situácia, že pôvodný žalobca sa
dozvedel už v roku 1999 o tom, že žalovaný s jeho nehnuteľnosťami disponuje, neznamená to, že vedel
o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Toto sa dozvedel až dňa 14. 10. 2005 právoplatnosťou
rozsudku č.k. 18C/74/1992-243 z 23. 09. 2005. Súdna prax ustálila, že so stanovením začiatku plynutia

premlčanej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody nemožno stotožňovať okamih rozhodný pre
skutočnú vedomosť poškodeného o škode a o zodpovednom subjektu s okamihom, kedy sa o týchto
skutočnostiach dozvedela iná osoba ako poškodený, teda napr. advokát, ktorý poškodeného zastupoval
na základe plnej moci s poukazom na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 31. 05. 1993, sp. zn.
1Cz 32/92. Súd by sa nemal vznesenými námietkami premlčania tak, ako boli uplatnené žalovanýmzaoberať a v tomto súdnom konaní nárok uplatňovaný žalobou voči žalovanému nemožno pokladať
za premlčaný. Obidve premlčacie lehoty začali vo vzťahu k náhrade škody plynúť dňa 14. 10. 2005,
právoplatnosťou rozsudku č.k. 18C/74/1992-243 zo dňa 23. 09. 2005 a to jednak subjektívna premlčacia

doba, pretože týmto okamihom sa žalobca dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá a zároveň začala
rovnako plynúť i objektívna 3-ročná premlčacia doba, pretože okamih začatia plynutia premlčacej doby
nemožno stotožňovať výlučne s udalosťou, v dôsledku ktorej škoda vznikla, ale i so vznikom škody
samotnej. Rozsudkom č.k. 18C/74/1992-243 zo dňa 23. 09. 2005 bola žalovanému uložená povinnosť
vydať žalobcovi sporné nehnuteľnosti a okamihom rozhodnutia, že žalovaný má určitú právnu povinnosť,

teda povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosti bolo zrejmé, že žalobca má voči žalovanému právny
nárok. Žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil a svojím zavineným konaním ju porušil. Týmto okamihom
bolo žalobcovi známe, že škoda vznikla a až na základe toho bol žalobca schopný vyčísliť jej výšku tak,
aby ju mohol objektívne vyjadriť v peniazoch a uplatniť ju na súde. Je nepochybné, že škoda vznikla
v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného konať tak, aby mohol nehnuteľnosti vydať. Z
tohto rozhodnutia tiež vyplynulo, že škodu spôsobil práve žalovaný a preto je za škodu zodpovedný.

Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca vedel už skôr, že žalovaný disponuje spornými nehnuteľnosťami,
súdne konanie 18C/74/1992 mohlo skončiť aj tak, že žalovanému by súd povinnosť nehnuteľnosti vydať
neuložil alebo by mu uložil povinnosť vydať žalobcovi len časť nehnuteľnosti. Je preto vylúčené, aby
žalobca pred rozhodnutím vo veci 18C/74/1992 poznal rozsah žalovaným spôsobnej škody a bol
objektívne schopný vyčísliť výšku spôsobenej škody. Akékoľvek uplatnenie alebo vyčíslenie škody pred

14. 10. 2005 by bol len uvedením škody in eventum. Splnenie všetkých zákonných požiadaviek na
vznik zodpovednosti žalovaného za škodu tak nastal až dňa 14. 10. 2005, kedy predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť. Žaloba, ktorou si uplatňuje žalobca svoj nárok voči žalovanému bola následne
podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23. 08. 2006, teda v zákonnej lehote. Z uvedeného
vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému nemôže byť premlčaný. Zároveň zdôraznil, že žalobca

nebol ako reštituent nečinný a v konaní o vydanie o nehnuteľnosti uspel, pričom jeho nárok je daný
právoplatným rozsudkom, teda rozhodnutím súdu a právoplatné súdne rozhodnutie je záväzné pre
každého bez výnimky vrátane žalovaného a konajúceho súdu. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s
právnou argumentáciou žalobcu, nepriznanie práva žalobcovi, keď bol nútený domáhať sa svojho práva
žalobou na súde v dôsledku svojvoľného konania žalovaného, ktorý vedome porušil povinnosť uloženú

muzákonomnazákladenámietkypremlčaniavznesenejžalovanýmbybolovrozporesdobrýmimravmi.
V súčasnej situácii, keď zo strany žalovaného nedošlo ani k vydaniu nehnuteľností, ani k finančnej
náhrade pretrváva stav, kedy je hrubo porušovaný zákon v neprospech žalobcu. V prípade, ak by súd
považoval nárok na náhradu škody za premlčaný, potom ho žalobca uplatňuje voči žalovanému ako
nárok z nesplneného právoplatného súdneho rozhodnutia, keďže v prípade tohto nároku k premlčaniu

dôjsť nemohlo a odôvodňuje ho rovnakými okolnosťami ako nárok na náhradu škody.

Súd z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 23. 04. 2013 zistil, že žalovaný zotrváva na vznesenej
námietke premlčania a námietku premlčania vzniesol žalovaný v konaní z dôvodu, že pôvodný žalobca
v tomto konaní mal vedomosť o tých skutočnostiach, že pozemky, ktoré boli predmetom vydania v
zmysle reštitučného zákona boli žalovaným vložené do majetku obchodnej spoločnosti MBB a.s. a

pôvodný reštituent pán Q. X. splnomocnil advokáta JUDr. Jána Smetanu plnomocenstvom zo dňa 22.
03. 1991, ktorého kópiu priložili v prílohe na jeho zastupovanie vo veci uplatnenia nárokov podľa zákona
č. 87/1991 Zb. Advokát JUDr. Ján Smetana mal vedomosť o právnych úkonoch žalovaného, pretože v
tomtoobdobísazúčastňovalzasadnutímestskéhozastupiteľstvaMestaBanskáBystrica,kdebolprevod
nehnuteľnosti schválený a zároveň bol JUDr. Smetana zvolený do dozorného orgánu tejto mestskej

obchodnej spoločnosti. Nikdy nenamietal protiprávnosť týchto úkonov ako právny zástupca pôvodného
reštituenta, ani ako advokát. Súčasne neoznámil žalovanému, že jeho klientovi vznikla škoda porušením
práv reštituenta. Žalovaný tvrdí, že k premlčaniu nároku na náhradu škody došlo dňa 04. 11. 2001, ktorý
dátum považujú za uplynutie dvoch rokov odo dňa konania mestského zastupiteľstva konaného dňa 04.
11. 1999, na ktorom bolo schválené založenie spoločnosti MBB a.s., Banská Bystrica a do základného

imania tejto spoločnosti bol vložený pozemok parcela č. 3417/1, ktorého súčasťou boli reštituované
parcely č. 1606 a 1607 k.ú P. P. z pôvodnej pozemno-knižnej vložky č. 85. Pozemok parc.č. 3417/1
kat. územie Banská Bystrica bol vytvorený geometrickým plánom č. 243-261-426-87 v decembri 1987,
ktoré skutočnosti boli známe pôvodnému reštituentovi a to z údajov uvedených katastrom nehnuteľností,
tak aj z vyjadrení žalovaného v celom súdnom spore 18C/74/1992. Žalobca v postavení pôvodného

reštituenta pána Q. X. sa v priebehu premlčacej lehoty nedomáhal nároku na náhradu škody uplatnenímna súde alebo u iného orgánu, ani u žalovaného. Z tohto dôvodu nemôže súd premlčané právo priznať.
Navrhol žalobu zamietnuť.

Súd z fotokópie plnomocenstva (č.l. 413) zistil, že vo Viedni dňa 22. 03. 1991 právny predchodca

žalobcu udelil plnomocenstvo JUDr. Jánovi Smetanovi, advokátovi AK Banská Bystrica, Horná 51, aby
ho zastupoval vo veciach uplatnenia nárokov podľa zákona č. 87/1991 Zb. a zároveň, aby ho obhajoval
vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti,
podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával
opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenia nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval,

dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy a to všetko
i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie dal i v
rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 30. 05. 2013 uviedol a zopakoval, že podľa jeho názoru,
premlčacia lehota na náhradu škody začala plynúť až po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu v
konaní 18C/74/1992 a to rozsudkom zo dňa 23. 09. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10.

2005. V tomto konaní bolo jednoznačne ustálené, že žalobca má nárok na vydanie nehnuteľností a
žalovaný je povinný mu tieto nehnuteľnosti vydať. Až týmto okamihom sa žalobca mohol dozvedieť o
tom, kto bude zodpovedný za škodu v prípade, ak k splneniu tejto povinnosti nedôjde. Žalovaný uloženú
povinnosť do dnešného dňa nesplnil a začiatok plynutia premlčacej lehoty odvodzujú od právoplatnosti
tohto rozsudku. Poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa § 3 O.z., výkon práv a povinností nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. K tomuto existuje rozsiahla judikatúra súdov, ktorá podčiarkuje to, že aj námietka premlčania
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal prospech z vykonanej transakcie v takej výške,
v akej sa ho žalobca domáha. Začiatok plynutia premlčacej lehoty nemožno stotožňovať so škodovou
udalosťou, pretože musia byť splnené všetky podmienky, aby začala plynúť premlčacia lehota, musí

dôjsť k porušeniu povinnosti a žalobca musí vedieť, kto ju porušil, kto za jej porušenie zodpovedá a
musel by byť objektívne schopný vyčísliť škodu, aby si ju mohol uplatniť, čo nastalo až 14. 10. 2005.
Vznesenú námietku premlčania považuje za neoprávnenú.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 30. 05. 2013 uviedla, že na vznesenej
námietke premlčania trvá a nestotožňuje sa s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu. Opätovne

poukázala na skutočnosť, že právny zástupca právneho predchodcu žalobcu JUDr. Smetana sa osobne
zúčastnil zasadania mestského zastupiteľstva, kde bolo rozhodnuté o vložení predmetných pozemkov
do obchodnej spoločnosti MBB a.s. a zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že k tomuto žalobnému
návrhu predložil JUDr. Smetana LV č. XXXX zo dňa 18. 12. 2000 a LV č. XXXX zo dňa 10. 09. 2003,
na ktorých už bolo vlastnícke právo k parcele č. 3417/1 k.ú. P. P., vedené na iných vlastníkov ako je

žalovaný. S týmito dôkazmi už právny zástupca pôvodného žalobcu disponoval v predchádzajúcich
prebiehajúcich konaniach a mal vedomosť o tom, že sú tam vložené reštituované parcely 1606 a 1607.
Pôvodný žalobca spolu so svojím právnym zástupcom mali už v tomto období vedomosť o tom, že
žalovaný s parcelami nakladal a voči tomuto nemali žiadne námietky. Už v konaní 18C/74/1992 žalovaný
poukazoval na skutočnosť, že v rámci svojho vyjadrenia oznamovali, že parcely sú vložené do parcely

č. 3417/1. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že uplatnený nárok na náhradu škody vychádza z
nesprávneho základu, nakoľko pôvodný žalobca bol vlastníkom parcely č. 1606 a 1607 v podiele 3/4
z celku, o čom predložila kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 09. 02. 1948, na základe ktorej odpredal svoj
podiel J. P. a manželke R.. Pôvodný žalobca teda nebol vlastníkom týchto parciel v celosti a vlastníctvo k
nim získal titulom dedenia 3/4 k celku a aj napriek tejto skutočnosti sa domáha zaplatenia za celú výmeru

týchtopozemkovvrozporesozákonom.Rozhodnutiesúduvkonaní18C/74/1992jezmätočné.Namietla
uplatnený nárok na náhradu škody v celom rozsahu a žiadala návrh žalobcu zamietnuť. Odvolanie voči
rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23. 09. 2005, č.k. 18C/74/1992-243 žalovaný nepodal a k tejto otázke
sa vyjadrovalo vtedajšie vedenie mesta. Boli pripravované investičné zámery na výstavbu nehnuteľností
na parcele 3417/1, ktorá mala viac než 42 000 m2 a reštituované nároky boli v rozsahu okolo 6 000

m2 a v tom čase rozhodnutia iných súdov nasvedčovali tomu, že oprávnenou v reštitúcii bola rodina
P., o čom svedčia aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu. Toto rozhodnutie v konaní
18C/74/1992 už v tom čase bolo nevykonateľné a vedenie mesta rozhodlo tak, že odvolanie sa podávať
nebude. Na právoplatnosť rozsudku vo veci 18C/74/1992 žalovaný nevyčkal z dôvodu, že situácia bolakomplikovaná, o čom svedčí aj spis 18C/74/1992, pretože aj toto konanie bolo niekoľkokrát prerušené
do rozhodnutia o nárokoch P. a podľa vtedy rozhodnutých vecí súdom, situácia nebola prehľadná a
rozhodnutia súdov neboli jednoznačné. Stále bol problém s určením oprávnených osôb.

Súd z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 05. 06. 2013 zistil, že predloženú kúpno-predajnú zmluvu
žalovaným zo dňa 06. 02. 1948 považuje k meritu veci ako dôkaz za irelevantný a súd by na tento dôkaz
nemal prihliadať a predloženie tejto kúpnej zmluvy je bezpredmetné z dôvodu, že sa jedná o dôkaz, ktorý
mal byť zo strany žalovaného predložený do konania vedeného pod sp. zn. 18C/74/1992. Podkladom
uplatňovaného nároku je rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 18C/74/1992-243 zo dňa 23.

09. 2005, ktorý je už právoplatný a za tohto stavu sa v tomto konaní už nemôžu riešiť hmotno-právne
otázky, ktoré boli relevantné v konaní 18C/74/1992. Navrhol, aby súd na dôkaz predložený žalovaným
a to kúpnu zmluvu neprihliadol.

Súd z oznámenia Správy katastra Banská Bystrica O. E. XX. XX. XXXX O., Ž. N. K. L. Č.. XXXX L. Q..Ú..
P. Bystrica zo dňa 19. 12. 2000 pod objednávacím číslom 813-6a3-601-8456-00 bola Y. K., T.I. XX, P.
a objednávateľom listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. P. P. zo dňa 10. 09. 2003 pod objednávacím číslom

813-6a3-601-8966/2003 bola F. D., J. XX, P. P.. V knihe objednávok nie je LV vyznačené.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 08. 2013 uviedol, že vznesenie námietky
premlčania žalovaným predstavuje jeho subjektívny výkon práva. Žalobca však zotrváva na svojom
stanovisku prezentovanom vo vyjadrení zo dňa 16. 10. 2012, ako aj na pojednávaní dňa 30. 05.
2013, že uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného za skutkových a právnych okolností

sprevádzajúcich túto kauzu je v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na túto skutočnosť jej neprislúcha
právna ochrana. Žalovaný hrubým spôsobom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie 18C/74/1992-243
odignoroval a nesplnil povinnosť, ktorú mu tento rozsudok ukladal. Žalobca tak nemal inú možnosť ako
sa obrátiť na súd a domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Nepriznanie práva žalobcovi, ktorý
boldonútenýdomáhaťsasvojhoprávažalobounasúdelenvdôsledkusvojvoľnéhokonaniažalovaného,

ktorý vedome porušil povinnosť uloženú mu rozsudkom len na základe námietky premlčania vznesenej
žalovaným by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súčasnej situácii, keď zo strany žalovaného nedošlo
ani k vydaniu nehnuteľnosti, ani k finančnej náhrade, pretrváva stav, kedy je hrubo porušovaný zákon v
neprospech žalobcu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/459/2011,
ako aj na nález Ústavného súdu ČR z 15. 01. 1997, sp. zn. II. ÚS 309/1995, rozsudok Najvyššieho súdu

ČR z 19. 02. 2009, sp. zn. 25Cdo 539/2008. Opätovne poukázal na to, že právoplatné súdne rozhodnutie
je záväzné pre každého bez výnimky vrátane žalovaného a konajúceho súdu a v prípade, ak by súd
považoval nárok na náhradu škody za premlčaný, potom si tento žalobca uplatňuje voči žalovanému ako
nárok z nesplneného právoplatného súdneho rozhodnutia, keďže v prípade tohto nároku, k premlčaniu
dôjsť nemohlo a odôvodňuje ho rovnakými okolnosťami ako nárok na náhradu škody. Navrhol žalobe

v celom rozsahu vyhovieť.

Na pojednávaní dňa 15. 08. 2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších
prednesoch a písomných vyjadreniach a poukázal na tú skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaného
opakovaným spôsobom nerešpektuje rozhodnutie krajského súdu, ktorý sa jednoznačne vyjadril o
okruhu dôkazov, ktoré mali byť vyhodnocované v tomto konaní a dôkazy, ktoré predkladá neustále

smerujú k spochybňovaniu rozsahu vlastníctva a rozsahu povinností, ktorú má žalovaný splniť. Nárok
žalobcu považuje za preukázaný a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu
si uplatnil náhradu trov konania.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 15. 08. 2013 uviedla, že zotrváva na svojich
doterajších prednesoch, ako aj na písomných vyjadreniach. Na podporu ich tvrdení predložila súdu vo

fotokópii návrh na začatie konania podaný na Okresný súd Bratislava I dňa 18. 10. 1999 navrhovateľkou
K.Y.aspol.vočiodporcoviMinisterstvofinanciíSRofinančnúnáhradu,okreminýchajzaparcelyč.1606
a 1607, ktoré sú predmetom tohto konania. Zároveň poukázala na výmer Povereníctva výživy zo dňa
15. 03. a 31. 03. 1948, ktorými preukazujú, že znárodnenie sa vykonalo rodine P. a taktiež situačný plán
z roku 1948, kde pri parcelách 1606 a 1607 sú uvedení vlastníci J. P. a R. P., každý v podiele 3/8. Tieto

doklady predkladá z dôvodu preukázania veľkosti vlastníckych podielov. Podľa jej vyjadrenia, nedošlok porušeniu právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. a preto nedošlo
ani k spôsobeniu škody. Na námietke premlčania trvala, pričom premlčacia lehota uplynula dňom 04. 11.
2001, eventuálne k premlčaniu došlo na základe vedomostí predchodcu žalobcu z výpisov LV na Správe

katastra Banská Bystrica č. 5661 a teda potom dňom 19. 12. 2002. Navrhla žalobný návrh zamietnuť.

Súd z fotokópie zápisnice z 11. zasadnutia Mestského zastupiteľstva konaného 04. 11. 1999 v Banskej
Bystrici (č.l. 296) zistil, že mestské zastupiteľstvo schválilo pod bodom 1 písm. a) založenie akciovej
spoločnosti MBB, Banská Bystrica a ako nepeňažný vklad Mesta Banská Bystrica do uvedenej akciovej
spoločnosti boli vložené nehnuteľnosti, okrem iného celková výmera pozemku v lokalite Trosky ako parc.

č. KN 3417/1, vedená ako zastavaná plocha vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica.

Súd z fotokópie pozvánky primátora Mesta Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 1999 (č.l. 299) zistil, že
primátor Mesta Banská Bystrica zvolal 11. zasadnutie Mestského zastupiteľstva na deň 04. 11. 1999,
pričom jedným z bodov programu pod bodom 4. bol návrh na založenie akciovej spoločnosti akcionármi
Mesto Banská Bystrica a spol.

Súd z fotokópie prezenčnej listiny z 11. zasadnutia Mestského zastupiteľstva konaného dňa 04. 11. 1999

v Banskej Bystrici (č.l. 300) zistil, že tohto zasadnutia sa zúčastnil aj JUDr. Ján Smetana.

Súd z fotokópie uznesenia zo 04. 11. 1999, č. 101/1999-MsZ (č.l. 301) zistil, že mestské zastupiteľstvo
schválilo založenie akciovej spoločnosti MBB Banská Bystrica a zároveň z tohto uznesenia pod bodom
6 písm. c) vyplýva, že do dozornej rady spoločnosti MBB bol schválený JUDr. Ján Smetana.

Súd z písomne podanej žaloby zistil, že právny zástupca právneho predchodcu žalobcu ako dôkaz

predložil do konania fotokópiu LV č. XXXX zo dňa 18. 12. 2000, LV č. XXXX zo dňa 10. 09. 2003.

Súd zo spisu 19C/199/2005 zistil, že na tunajší súd dňa 30. 12. 2005 podal žalobu právny predchodca
žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Jána Smetanu, advokáta AK Horná 51, Banská
Bystrica proti žalovaným 1/ Mesto Banská Bystrica, 2/ MBB a.s., 3/ V A V Group s.r.o., 4/ EUROPA SC
a.s. o určenie, že právny úkon - vklad nehnuteľnosti KN č. 3417/1 - zastavané plochy o výmere 42 884

m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P. P. do základného imania spoločnosti MBB a.s. realizovaný Mestom
Banská Bystrica na základe vyhlásenia vkladateľa, povolený Správou katastra v Banskej Bystrici pod
č. V 117/2000 zo dňa 09. 02. 2000 je neplatný, o určenie, že právny úkon - vklad nehnuteľnosti KN
č. 3417/1 - zastavané plochy o výmere 42 884 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P. P. do základného
imania spoločnosti V A V Group s.r.o. (pôvodné obchodné meno CENTRUM B.B., s.r.o.) realizovaný

spoločnosťou MBB a.s. na základe vyhlásenia vkladateľa, povolený Správou katastra v Banskej Bystrici
pod č. V 972/2012 zo dňa 28. 03. 2002 je neplatný a o určenie, že právny úkon - vklad nehnuteľnosti
KN 3417/1 - zastavané plochy o výmere 41 403 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P. P. do základného
imania spoločnosti EUROPA SC a.s. realizovaný spoločnosťou V A V Group s.r.o. (pôvodné obchodné
meno CENTRUM B.B., s.r.o.) na základe vyhlásenia vkladateľa, povolený Správou katastra v Banskej

Bystrici pod č. V 2262/2004 zo dňa 24. 06. 2004 je neplatný. Ako dôkaz právny zástupca predložil výpis
z LV č. XXXX zo dňa 18. 12. 2000 a výpis z LV č. XXXX zo dňa 10. 09. 2003. Konanie bolo zastavené
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21. 12. 2006, č.k. 19C/199/2005-45 z dôvodu späťvzatia žaloby
právneho predchodcu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Jána Smetanu.

Súd zo spisu tunajšieho súdu 19C/18/2000 zistil, že na tunajší súd podali návrh na začatie konania

navrhovateľka 1/ K. Y., rod. P., bytom T. XX, P. a spol. proti odporcovi Mesto Banská Bystrica okrem
iného aj o vydanie nehnuteľnosti a to parcely č. 1606 a parcely č. 1607. Žaloba bola podaná dňa 07.
06. 1999. Žalobkyňa 1/ dňa 19. 12. 2000 do tohto konania predložila kópiu z LV č. XXXX zo dňa 18.
12. 2000, z ktorého vyplýva, že vlastníkom parcely č. 3417/2 je Mesto Banská Bystrica, výpis z LV č.
XXXX zo dňa 18. 12. 2000, z ktorého vyplýva, že vlastníkom parcely č. 3417/1 je spoločnosť MBB a.s.,

ČSA 26, Banská Bystrica a vlastníctvo bolo nadobudnuté na základe vyhlásenia vkladateľa V 117/2000
zo dňa 09. 02. 2000 - 325/2000. V tomto konaní zároveň dňa 24. 10. 2003 bol žalobcami podanýnávrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému Mestu Banská Bystrica,
spoločnosti CENTRUM B.B., s.r.o., spoločnosti MBB a.s. predať, prenajať, darovať a založiť, zaťažiť a
akokoľvek inak nakladať s akciami spoločnosti MBB a.s., nakladať s obchodným podielom v spoločnosti

CENTRUM B.B.,s.r.o., a zároveň nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. 6704 k.ú. Banská
Bystrica parc.č. 3417/1. Tunajší súd uznesením zo dňa 31. 10. 2003 vydal predbežné opatrenie, ktorým
zakázal spoločnosti CENTRUM B.B., s.r.o., predať, prenajať, darovať, založiť, zaťažiť a akokoľvek inak
nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX k.ú. P. P. ako parc.č. 3417/1 a spoločnosti MBB,
a.s. zakázal predať, prenajať, darovať, založiť, zaťažiť a akokoľvek inak nakladať s obchodným podielom

spoločnosti CENTRUM B.B. s.r.o.. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu bolo podané
odvolanie spoločnosťou MBB a.s., ktorú v tomto konaní zastupovala advokátska kancelária Smetana,
Lupták a spol., Mgr. Peter Lupták so sídlom Banská Bystrica, Horná 51.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 11. 2003 č.k. 16Co 412/03 bol návrh na
vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

Súd zo spisu Okresného úradu v Banskej Bystrici, katastrálny odbor Banská Bystrica V 117/2000 zistil,

žeMestoBanskáBystricapodalonávrhnavkladnovozaloženejakciovejspoločnostiMBBa.s.sosídlom
ČSA 26, Banská Bystrica a aby nepeňažný vklad Mesta Banská Bystrica do tejto akciovej spoločnosti
tvorili nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica, okrem iného pozemok nachádzajúci sa v obci
Banská Bystrica, v kat. území P. P., vedený na LV č. XXXX ako parcela KN č. 3417/1 - zastavaná plocha
o výmere 42 884 m2. Návrh bol podaný dňa 19. 01. 2000 a okresný úrad, odbor katastrálny povolil v

katastri nehnuteľností vklad dňa 09. 02. 2000 .

Súd z obsahu spisu Správy katastra Banská Bystrica V 972/2002 zistil, že CENTRUM B.B., s.r.o. Banská
Bystrica podalo návrh na vklad vlastníckeho práva, pričom spoločnosť CENTRUM B.B., s.r.o. vznikla
dňa 25. 03. 2002 a jej základné imanie je vytvorené nepeňažným vkladom vkladateľa spoločnosti MBB
a.s., ktorý pozostáva z nehnuteľností a to parcely č. 3417/1 - zastavaná plocha o výmere 42 884 m2

zapísaná na LV č. XXXX k.ú. P. P.. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 28. 03. 2002 vklad povolila pod
č. V 972/2002.

SúdzospisuKatastrálnehoúraduvBanskejBystrici,Správykatastrač.V2262/2004zistil,žedňa14.06.
2004 spoločnosť V A V Group s.r.o. podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
s tým, že obchodná spoločnosť V A V Group s.r.o. sa zaviazala k nepeňažnému vkladu do základného

imania spoločnosti EUROPA SC a.s. a predmetom nepeňažného vkladu je nehnuteľnosť vedená v kat.
území P. P. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 3417/1 o výmere 42 884 m2. Vklad bol povolený dňa
24. 06. 2000 pod č. V 2262/2004.

Z obsahu spisu 18C/74/1992 tunajší súd zistil, že dňa 25. 03. 1992 podal na tunajší súd žalobu žalobca
Q. X., bytom P., T. X, prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Jána Smetanu, advokáta AK

Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovaným 1/ Mestu Banská Bystrica, o uloženie povinnosti uzavrieť
so žalobcom dohodu o vydaní veci v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., okrem iného aj parcely č. 1606
a 1607. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 09. 2005 pod č.k. 18C/74/1992-243,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 10. 2005 a ktorým súd zaviazal žalovaného Mesto Banská
Bystrica vydať žalobcovi parcelu č. 1606 a 1607 vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. 85 pre kat.

územie Banská Bystrica. Žalobca pán Q. X. sa pojednávaní na tun. súde okrem dvoch prípadov do
roku 2005 nezúčastňoval. Pojednávaní sa zúčastňoval, taktiež podával písomné vyjadrenia, ako aj
predkladal dôkazy právny zástupca JUDr. Ján Smetana. Plnomocenstvom zo dňa 17. 03. 1992 Q. X.
splnomocnil JUDr. Jána Smetanu na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, na všetky úkony.
Na pojednávaní dňa 14.6.2000 zastupoval JUDr. Jána Smetanu Mgr. Lupták, ktorému bola uložená

povinnosť zaslatia stanoviska k čiastočnému späťvzatiu návrhu a zaslať aktuálnu identifikáciu parciel.
Listom zo dňa 24.10.2000 Advokátska kancelária SMETANA, LUPTÁK a spol., JUDr. Ján Smetana
tun. súdu oznámila, že Q. X. sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky a vec s ním potrebuje
osobneprejednať.Žiadosťouzodňa29.6.2001žiadalJUDr.JánSmetanaopredlženielehotynapodanie
vyjadrenia z dôvodu čerpania dovolenky. Vyjadrenie tun.súdu zaslal listom zo dňa 5.10.2001 (č.l. 158).

Mesto Banská Bystrica v tomto konaní opakovane poukazovalo na tú skutočnosť, že parcely 1606 a1607 nie je možné vydať, nakoľko boli včlenené do parcely č. 3417/1 v zmysle geometrického plánu č.
243-261-426-87 z decembra 1987. Súd vo veci rozhodol 23. 09. 2005 tak, že žalovaného Mesto Banská
Bystrica zaviazal vydať žalobcovi parcely č. 1606 a 1607 a to aj napriek tomu, že v priebehu konania

predmetné parcely neboli vo vlastníctve žalovaného, ale po včlenení do parc. č. 3417/1 boli opakovane
prevedené. Z obsahu spisu 18C/74/1992 nevyplýva predloženie listov vlastníctva účastníkmi konania
k pozemkom, ktoré boli vydané a z ktorých by vyplývalo vlastníctvo jednotlivých subjektov, ktorým boli
predmetné parcely prevedené.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 veta prvá O.z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 O.z., právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 O.z., najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný a oprávnený chrániť
práva a oprávnené záujmy svojho klienta. Koná pri tom čestne a svedomito, dôsledne využíva všetky

právne prostriedky a uplatňuje všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazov klienta považuje za
prospešné.

Účastníci konania boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Návrh na doplnenie dokazovania nepredniesli.

Tunajší súd v danom prípade návrhu žalobcu nevyhovel a návrh zamietol vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania zo strany žalovaného. V konaní bolo potrebné posúdiť, kedy nastal počiatok

plynutia premlčacej doby. Žalobca sa domáhal náhrady škody s poukazom na ust.§ 9 ods.1 zák.č.
87/1991 Zb., § 420 ods.1 OZ, § 442 ods.1 OZ a § 443 OZ. Zákon č. 87/1991Zb. je svojou povahou
občianskoprávnym predpisom a vzťah medzi ním a Občianskym zákonníkom je vzťahom špeciálneho
zákona k všeobecnému zákonu. Vzhľadom k tomu, že zákon 87/1991 Zb. nemá vlastné ustanovenie
všeobecne upravujúce premlčacie doby (začiatok ich plynutia alebo ich skončenie), otázku začiatku

plynutia premlčacej doby a jej dĺžky treba riešiť výkladom príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím na právnu teóriu. Pre premlčanie práva na náhradu škody platí právna úprava
v ustanovení § 106 OZ. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba
a v druhom odseku premlčacia doba objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a
končia nezávisle od seba Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa

premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

V danom prípade je potrebné považovať nárok žalobcu za premlčaný z dôvodu uplynutia tak subjektívnej
ako aj objektívnej doby. Za počiatok plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby treba
považovať deň 09. 02. 2000, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na
základe „Vyhlásenia vkladateľa - Mesta Banská Bystrica „okrem iných aj k parcele č. 3417/1, do ktorej

boli včlenené aj parcely č.1606 a č.1607 pod č. V 117/2000 a teda deň 09. 02. 2000 možno považovať
za udalosť z ktorej škoda vznikla a objektívna premlčacia doba tak uplynula dňom 09. 02. 2003.

Subjektívna premlčacia doba začala plynúť týmto dňom z dôvodu, že právny zástupca práv. predchodcu
žalobcu JUDr. Ján Smetana, mal už k tomuto dňu vedomosť o tom že Mestské zastupiteľstvoMesta Banská Bystrica prijalo dňa 04. 11. 1999 uznesenie č. 101/1999-MsZ o schválení založenia
akciovej spoločnosti MBB Banská Bystrica, a zasadnutia ktorého sa zúčastnil, čo vyplýva z predloženej
prezenčnej listiny a ktorý bol zároveň schválený aj ako člen dozornej rady MBB Banská Bystrica a ktorý

teda získal vedomosť o tom, že žalovaný do spoločnosti MBB Banská Bystrica vložil ako nepeňažný
vklad okrem iného aj parcelu č. KN 3417/1, do ktorej boli včlenené parcely č. 1606 a č. 1607 a
teda týmto dňom vznikla škoda a mal tak aj vedomosť kto za škodu zodpovedá. Bolo povinnosťou
právneho zástupcu práv. predchodcu žalobcu postupovať v zmysle §18 zák.č.586/2003 Z.z. Subjektívna
premlčacia doba tak uplynula dňom 09. 02. 2002.

Keďže žaloba bola na tun. súd podaná dňa 23.08.2006, nárok žalobcu je potrebné považovať za
premlčaný a súd sa nestotožnil s tvrdením práv. zást. žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť po
právoplatnosti rozsudku tun. súdu zo dňa 23.09.2005 č.k. 18C/74/92-243.

V konaní 18C/74/92 uplatnil právny predchodca reštitučný nárok, a oprávnená osoba mohla zmysle §
2 zák.č.87/1991 Zb. požadovať len naturálnu reštitúciu alebo finančnú náhradu v zmysle zák.č.92/1991
Zb., pričom finančná náhrada by bola podstatne nižšia ako je uplatnená náhrada škody.

Súd sa nestotožnil s tvrdením práv. zást. žalobcu v tom smere, že vznesenú námietku premlčania je
potrebné považovať za rozpor s dobrými mravmi v zmysle §3 OZ. Zmyslom úpravy inštitútu premlčania
v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal
svoje práva včas, t.j. v primeraných dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol
odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu. Aplikácia ust. § 3 OZ prichádza do úvahy pri

vznesenej námietke premlčania len vo výnimočných prípadoch a to najmä v priamom úmysle poškodiť
druhého účastníka. Dôvodne vznesenú námietku premlčania nemožno pokladať za konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi, pretože by išlo o významný zásah do princípu právnej istoty, akým je
odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

Tunajší súd sa v danom prípade nezaoberal splnením predpokladov zodpovednosti za škodu, pretože

ak je právo na náhradu škody premlčané, súd môže žalobu zamietnuť aj v prípade, ak ešte nie je
preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Žalovaný ako úspešný účastník si trovy konania neuplatnil žiadne a žalobcovi
ako neúspešnému účastníkovi nárok na ich náhradu nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).