Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Ilčíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/351/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709208758
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1709208758.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej, členiek senátu
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Karametal, a. s.,
Bratislava, Jašíková 2, 826 05 Bratislava, IČO: 00 000 671, zast: JUDr. Ľubomírom Schweighoferom,
A.K., Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti odporoci: K.. V. Z., G. XX, XXX XX N., o zaplatenie
33.928,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k.
33Cb/65/2009 - 166 zo dňa 19.06.2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/65/2009 - 166 zo dňa 19.06.2012
v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 600,67 Eur, na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ľubomíra Schweighofera, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 15 Eur a istinu
v sume 33.928,97 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania z jednotlivých zaplatených súm za príslušné
obdobia vo výške od 8,25% ročne do 14,75% ročne, ktoré rozpísal jednotlivo vo výroku svojho
rozhodnutia. Odporcu zaviazal tiež uhradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 5.526,19 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 235,50 Eur. Vo zvyšku
úrokov z omeškania žalobu zamietol.
Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní, keď mal zo strany navrhovateľa preukázané dôkazné
bremeno jeho tvrdenia, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým, že navrhovateľovi neposkytol
dostatočne odbornú právnu pomoc, na ktorú sa zaviazal v zmluve o poskytovaní právnych služieb
dňa 20.12.2002, ktorú zmluvu navrhovateľ vypovedal dňa 16.01.2004. Škoda navrhovateľovi vznikla v
súvislosti s konaním vedenom na Krajskom súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 54Cbi/47/2002, pričom
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok v sume 506.480,- Sk, pričom bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici
konštatované, že jediné, čím sa mohol zaoberať, bola náhrada škody, v majetku sa predmetné veci
nenachádzali a žaloba nebola opodstatnená, lebo nebola daná aktívna legitimácia. V zmysle § 19
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na znenie ust. § 1, 2, 261, 567, 373, 398 ObZ, §
1, 13, 21 zákona č. 132/1990 Zb, § 19, 29, 31 ZVK, pričom poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej
zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna
zodpovednosť a nemožno sa jej zbaviť. Uvedená zodpovednosť je založená na kumulatívnom splnení
predpokladov: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi činnosťou
advokáta súvisiaca s výkonom advokácie a vznikom škody. Dôkaznú povinnosť má poškodený a
splnenie predpokladov zodpovednosti musí byť preukázané.
Súd prvého stupňa konštatoval, že ku vzniku škody došlo porušením povinností advokáta, keď dôsledne
nechránil práva a oprávnené záujmy navrhovateľa, nekonal pri tom svedomito, dôsledne nevyužíval
všetky zákonné prostriedky a nedbal na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna. Poukázal
na vyjadrenie NS SR 6Obo/39/2004, v ktorom bolo uvedené, že žalobný návrh spísaný odporcom bol
zmätočný a protirečivý. Odporca spísal nezrozumiteľný návrh ako aj odvolanie, v ktorých sa zároveň
domáhal vylúčenia veci z konkurznej podstaty a zároveň uvádzal, že sa jedná o pohľadávku proti
konkurznej podstate § 31 ods. 3 písm. a) ZKV. Teda navrhovateľ nárok uplatnil nesprávne.
Preto žalobe čo do uplatnenej istiny vyhovel v plnom rozsahu. Zároveň priznal navrhovateľovi aj zákonné
úroky z omeškania.
Odporcu tiež zaviazal na úhradu 15 Eur za odročenie pojednávania podľa § 147 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a rozhodnúť o trovách konania na obidvoch stupňoch. Uviedol, že sa nebude
zaoberať meritom veci, pretože je názoru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie inkasovanej sumy
za tovar spotrebovaný správcom konkurznej podstaty bol oprávnený. Vzniesol námietku premlčania
lebo premlčacia doba je podľa OZ - 3 ročná. Návrh bol podaný dňa 29.09.2009 a pokiaľ sa začiatok
plynutia premlčacej doby počíta od doručenia rozhodnutia NS SR, od 23.12.2005, premlčacia doba
uplynula koncom roka 2008, resp. začiatkom roka 2009 a nie 29.09.2009. Neobstojí tvrdenie, že advokát
je podnikateľom, pretože nie je živnosťou. Poukázal na ust. § 2 ObZ. Mal za to, že vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom nemožno podriadiť ust. § 261 a nebol ani dohodnutý podľa § 262 ObZ.
K odvolaniu odporcu sa dňa 05.09.2012 písomne vyjadril navrhovateľ.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na znenie ust. § 2 ObZ a § 2 ods. 3 zák. č. 586/2003, ďalej
poukázal na rozhodnutie NS SR 3M Cdo/18/2009 zo dňa 21.10.2010, podľa ktorého: Zákon č.132/1990
Zb. určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy, o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z
hľadiska platnej zákonnej typológie záväzkov zásadne všeobecnú povahu zmluvy mandátnej. V prípade
vzťahu navrhovateľa a odporcu bol prejav vôle jasný, zrozumiteľný a určitý, nakoľko ako predmet zmluvy
je definované poskytnutie právnych služieb. Z obsahu zmluvy je jasné, že sa jedná o mandátnu zmluvu §
566 a nasl. ObZ., nakoľko bola uzavretá medzi advokátom, ktorý je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm.
c) ObZ a klientom, ktorý je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObZ. a týka sa jeho podnikateľskej
činnosti. Zodpovednosť advokáta sa posudzuje podľa zákona o advokácii. Nemožno preto považovať
nárok navrhovateľa za premlčaný, lebo sa na neho vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota. /§ 397 ObZ/. Tiež
poukázal na špekulatívne tvrdenia odporcu, ktorý v konaní 19C/128/2004, kde sa domáhal zaplatenia
odmeny za poskytovanie právnych služieb, tvrdí, kde upravil výšku úrokov z omeškania podľa ust.
ObZ. a argumentoval, že sa jedná o mandátnu zmluvu.
Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a odporcu zaviazať na úhradu trov odvolacieho konania
v sume 600,67 Eur.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa§ 214 ods. 2 O.s.p. Oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom
prvého stupňa, s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu, ako aj
s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporcu a po takto preskúmanom spisovom materiáli pomerom
hlasov 3:0 dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.
Odporca sa vo svojom odvolaní nezaoberal meritom veci, žiadal vec posúdiť z hľadiska vznesenej
námietky premlčania a to posúdenia, či sa na právny vzťah uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom
aplikujú ust. OZ alebo ObZ. t.j., či je premlčacia lehota 3 alebo 4 ročná.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa uvedenou vo vyjadrení navrhovateľa
k odvolaniu odporcu, že v danom prípade, je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi konania
subsumovať pod ustanovenia upravené v obchodnom zákonníku v § 566 a nasl. ObZ o mandátnej
zmluve.
Premlčacia lehota je upravená v ObZ v ust. § 397 a je 4 ročná.
Teda, ak sa navrhovateľ o škode dozvedel až z rozhodnutia NS SR dňa 23.12.2005, premlčanie jeho
nároku mohlo nastať najskôr dňa 23.12.2009. Žalobu na súd podal dňa 29.09.2009, teda v zákonom
stanovenej 4 ročnej premlčacej lehote.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu, tak ako ho uviedol súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Odvolanie odporcu
odvolací súd považuje za nedôvodné a preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v nadväznosti na ust. §142
ods. 1 O.s.p., podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Odporca bol zaviazaný navrhovateľovi uhradiť trovy odvolacieho konania pozostávajúce z 1 úkonu
poskytnutia právnej pomoci za podanie vyjadrenia k odvolaniu doručeného súdu dňa 05.09.2012 podľa
§ 10 ods. 1 a nasl. vyhl. MS SR č.655/2004, 1 úkon 492,93 Eur + 7,63 Eur paušál + 20% DPH + 100,11
Eur, spolu 600,67 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.