Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/765/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221969
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn. NP-3991-3533), právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej

škody vo výške 125 € a nemajetkovej ujmy vo výške 660 €, pretože Okresný súd Nové Zámky
v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX XXXX/XXXX rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 8.12.2010 a to rozhodnutím o poverení, a tak došlo k vydaniu
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 12 mesiacov. Navrhovateľ
uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „exekučný súd“) žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci zákonom ustanovenej doby.

Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 125 €, ktorá predstavuje sumu 70 € za správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 € za
udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15 € za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následokzbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 660 €, za
12 celých mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660 € za
rok : 12 mesiacov v roku = 55 € za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac
ako 363 dní.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka

uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na

skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už v septembri 2012 bol okresnému
súdu doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.
V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti,

napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č.514/2003Z.z. ustanovujú
všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu

úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok., najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ

(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatípri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným

súdom SR. Odporca nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 € a nemajetkovú ujmu vo výške 660 €, s poukazom na § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný

nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody
zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy,
keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 €, ktorá musí byť

priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a dôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn.30Cdo/675/2011,
odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné

vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S
prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za
rozporné s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite navrhovateľa. Odporca zároveň poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadnou škodou.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a zástupkyne odporcu.

Dňa 5.8.2013 doručil právny zástupca navrhovateľa emailom na tunajší súd ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní nariadenom na 6.8.2013 o 10.30 hod. a požiadal o odročenie pojednávania na iný
vhodný termín z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie na Okresnom súde Nitra v
právnej veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o.

proti odporcovi SR- Ministerstvo spravodlivosti SR pod sp.zn.18C 28/2013 na 6.8.2013 o 10.10 hod.
Uviedol, že trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje substitúciu. Požiadal
súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd poukázal na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania

bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd
konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené
včas a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veci Okresného
súdu Nitra sp. zn.18C/28/2013 bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v predmetnej veci tunajšieho

súdu. Zároveň súd poukázal na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené navrhovateľom právnemu
zástupcovi navrhovateľa na zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom navrhovateľ súhlasil, aby si
splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu.

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania

neakceptoval. Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa
14.5.2013. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101
ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať

v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých
rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať

len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej
skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp. zn. 3Cdo
294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn. 5Cdo 53/2007 a z 19.
mája 2010 sp. zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o
odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod

iba v rovine nepodložených tvrdení.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, oboznámil exekučný spis
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.5Er 436/2010, EX 1917/10 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 9.3.2010 bol do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35 807 598, proti povinnému I. Y., bytom F. XX pre vymoženie sumy 1.493,06 € (44.979,93 Sk) s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2009 sp.
zn. SR 20022/09.

Dňa 23.4.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXXX/XX.

Exekučný súd dňa 4.8.2010 vyzval oprávneného, aby predložil v lehote 15 dní exekučnému súdu

úverovú zmluvu zabezpečenú zmenkou vystavenou dňa 2.12.2009.

Dňa 10.9.2010 bola exekučnému súdu doručená úverová zmluva spolu so všeobecnými obchodnými
podmienkami poskytnutia úveru.

Exekučný súd vydal dňa 8.12.2010 poverenie na vykonanie exekúcie číslo XXXX XXXXXX, ktoré bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.12.2010.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu pri spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003Z.z.“) vo veci náhrady

škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Podľa § 17 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania súd

preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný
dôvodne. Súd mal ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo
odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Odporca

ním uplatňovaný nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa
navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. V predmetnej veci, v ktorej sa navrhovateľ domáhal
náhrady škody a nemajetkovej ujmy bol exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 20022/09 zo dňa 24.11.2009. Súd mal v konaní preukázané, že exekučné konanie sa
začalo spísaným návrhu u exekútora dňa 9.3.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na exekučný súd

bola doručená dňa 23.4.2010, pričom exekučný súd dňa 4.8.2010 vyzval oprávneného na doručenie
zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Dňa 10.9.2010
bola doručená exekučnému súdu predmetná zmluva o úvere spolu so všeobecnými obchodnými
podmienkami poskytnutia úveru. Exekučný súd vydal dňa 8.12.2010 poverenie na vykonanie exekúcie
číslo 5404 060420, ktoré bolo doručené exekútorovi dňa 20.12.2010. Súd dospel k záveru, že v uvedenej

exekučnej veci bol exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, preto aj s poukazom na
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08) exekučný súd na posúdenie zmluvných podmienok v
predmetnom exekučnom konaní si správne vyžiadal zmluvu o úvere na posúdenie, či priznané nároky v
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu nevyplývali z neprimeraných zmluvných podmienok. Tieto bolo
potrebné aj v exekučnom konaní posúdiť. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný

preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona č.244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami

bola uzavretá platne. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Preto súd dospel k záveru, že exekučný súd až po prijatí zmluvy o
úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami úveru, ktorá bola doručená na exekučný súd

dňa 10.9.2010 mohol preskúmavať súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase
začatia exekučného konania. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.12.2010.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že v predmetnej exekučnejveci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 363 dní. Vykonaním dokazovaním tvrdenia navrhovateľa boli
preukázané ako nepravdivé. Zároveň súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy nebol splnený zákonný predpoklad spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu

spôsobeného prieťahmi v konaní. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona
č.514/2003Z.z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa
navrhovateľa príslušný exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v
konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť

na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle §
9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie
náhrady škody, citované ustanovenie je účinné od 1.1.2013.

Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako
výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona

č.514/2003Z.z., účinného v čase začatia exekučného konania. Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo
vydané s omeškaním viac ako 363 dní. Súd však v konaní zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané po doručení žiadanej zmluvy o úvere, ktorá bola doručená na exekučný súd dňa 10.9.2010.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 8.12.2010. Súd dospel k záveru, že v uvedenej veci
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne počtu dní omeškania a vykonaním dokazovaním bolo

zistené, že tvrdenia navrhovateľa boli nepravdivé. Súd zároveň dospel k záveru, že navrhovateľ nijakým
relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s predmetným
exekučným konaním, a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je možné v konaní
konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.
Súd z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v celom

rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si trovy v konaní neuplatnil
a ani ich žiadnym spôsobom nevyčíslil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisamej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)