Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/424/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512211406

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512211406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt
s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: Z. X., B.. XX.X.XXXX, W.

C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská
13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, v
konaní o zaplatenie 396,86 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 64,92 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 17,60 eura od 12.7.2009 do zaplatenia

- zo sumy 28,24 eura od 12.8.2009 do zaplatenia

- zo sumy 17,42 eura od 12.9.2009 do zaplatenia

- zo sumy 1,66 eura od 12.10.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume
68,56 eura na účet č. XXXXXXXXX/XXXX VS:150210, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 396,86 eura titulom dlžoby na cene
služieb v sume 64,92 eura a titulom zmluvnej pokuty v sume 331,94 eura spolu so zákonným úrokom
z omeškania a náhradou trov konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovanej vstúpil dňa 6.9.2012, navrhol žalobu zamietnuť.Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno
rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 6.8.2013

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so
žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách č.261887,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaná zaviazala
nielen odberať služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. Právny predchodca vyúčtoval
žalovanej služby fa č. 7905697086, splatnou 11.7.2009 na sumu 17,60 eura, fa č. 7906714025 splatnou

11.8.2009 na sumu 28,24 eura, fa č. 7907738319 splatnou 11.9.2009 na sumu 17,42 eura a fa č.
7908775813 splatnou 11.10.2009 na sumu 1,66 eura - poplatok za upomienku. Dňa 22.11.2010 vystavil
fa č. 7010883124, ktorou si vyúčtoval zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
z 19.1.2006 a tiež zo 7.12.2007. Zo zmluvy zo dňa 19.1.2006 súd zistil, že žalovaná bola pripojená

k elektronickej sieti bez bližšie špecifikovaného programu (aspoň zo zmluvy to nevyplýva), a bol jej
zabezpečený telefón Nokia 6020.

Je všeobecne známe, že u mobilných operátorov je možné zmluvné dojednania meniť či upravovať už
jeden mesiac pre uplynutím, dohodnutej doby viazanosti. Aj v tomto prípade medzi účastníkmi došlo dňa
7.12.2007 k prolongácii právneho vzťahu so dodávkou telefónu Sony Ericsson K550i za 1 Sk s dobou

viazanosti 24 mesiacov Kým žalovaná cenu služieb uhrádzala riadne a včas podľa prvej zmluvy, tak
tomu bolo aj pri druhej zmluve a to po dobu 17 mesiacov. Po tom, ako nezaplatila faktúry za hovorné
vyúčtované fa č. 7905697086, splatnou 11.7.2009 na sumu 17,60 eura, fa č. 7906714025 splatnou
11.8.2009 na sumu 28,24 eura, fa č. 7907738319 splatnou 11.9.2009 na sumu 17,42 eura, zrejeme
došlo k ukončeniu poskytovania služieb a ukončeniu zmluvy.

V zmysle Dodatku k zmluve zo dňa 7.12.2007 sa žalovaná zaviazala:

- v čl. 1. b) riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade
so zmluvou o pripojení a iných dokumentov

- v čl. 2 sa zaviazal (súd uvádza skrátene), že po dobu viazanosti nepožiada

o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého

konania, na základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu

odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo

strany účastníka (žalovaného)

V bode 3 Dodatku v odseku 1: že účastník počas doby viazanosti o.i. nepožiada o aktiváciu alebo
zmenu programu služieb s nižším mesačným programom ako má podľa tabuľky č. 1.

- v odseku 2 tohto článku sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia

akejkoľvek povinnosti žalovaným, najmä hociktorej povinnosti upravenej v čl. 1 písm. c) dodatku (t.j.
platiť služby riadne a včas) alebo bodu 2 dodatku, a tiež čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP
a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v
tabuľke č. 1 a to v sume 10.000 Sk (331,94 eura).Faktúrou č. 7010883124 splatnou 11.1.2010 bola žalovanej vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume
331,94 eura. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

Právny predchodca žalobcu uvedené pohľadávky z ceny služieb i zmluvnej pokuty previedol na žalobcu

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.

Žalovanej bola žaloba, procesné poučenia ako aj priložené dôkazy doručené do vlastných rúk dňa
18.2.2013, no k veci sa nijako nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 19.2.2013 (čl. 36) navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v žalobe neuvádza, ani
listinami nepreukázal to, že zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne a či vôbec vzniklo právo na

zmluvnú pokutu a v akom rozsahu, v čom žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a navyše sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Túto okolnosť právoplatne judikoval rozsudok Krajského súdu Prešov 2Co/132/2011, kde
právo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu bolo vyslovené, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku a dodávateľ sa má zdržať jej uplatňovania. Poukázal tiež na rozsudok ESD C-618-10, podľa

ktorého zmluvnú pokutu nemožno ani len moderovať. Pre svoju absolútnu neplatnosť nie je preto pre
spotrebiteľa zaväzujúca a navrhol žalobu ohľadom zmluvnej pokuty zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.

Na základe listinných podkladov súd právne uzatvára:

Súd vyhodnotil dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:

Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:

(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

3) Zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej

služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

(4) Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaná cenu služieb v celkovej sume 64,92
eura nezaplatila, súd žalobu uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z omeškania:

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ účinného do 31.12.2009: ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:

(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V čase omeškania bola sadzba ECB 1%, takže žalobcovi patrí úrok z omeškania 9% ročne z každej
sumy, s ktorou je žalovaná v omeškaní.

Čo sa týka zmluvnej pokuty:

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o pripojení v znení

jej dodatku. Z dodatku k zmluve síce vyplynul záväzok právneho predchodcu žalobcu dodať žalovanej
mobilný telefón a preukázal, že sa tak stalo dňa 7.12.2007. Z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa
7.12.2007 je ale upravený celý rad zmluvných povinností zo strany žalovanej, porušenie ktorých bolo
zabezpečené zmluvnou pokutou.

Z textu samotnej fa č. 7902128194 vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 331,94 eura bez

uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na ktorú bola
viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Iba z kontextu okolností veci je možné dedukovať, že pravým dôvodom uplatnenia zmluvnej pokuty bolo
to, že žalovaná v čase viazanosti nezaplatila apo sebe tri po sebe nasledujúce faktúry, t.j. že neplatila
cenu služieb riadne a včas.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba

presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil,
vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či
resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta

zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu
zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda
nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje
a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa
výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7010883124 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho

úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a
3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice

srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi
z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme
pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok.
V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu
podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu

poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a nadruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka
vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.

Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje

vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť
obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla
odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé
podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú

ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž
vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli
pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol
by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné

takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.
Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú

zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) . Preto
aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym
úkonom, súd by žalovaného na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu existencie neprijateľnej podmienky,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

Navyše v tomto konkrétnom prípade sa žiada dodať, že žalovaná ako klient bez problémov splnila
dohodnuté zmluvné podmienky už na základe zmluvy z 19.1.200 a aj na základe zmluvy z decembra
2007 odoberala služby (a teda bola v právnom vzťahu s dodávateľom) až do augusta 2009, takže do
konca viazanosti jej zostávalo pár mesiacov. Posudzujúc výšku dlžnej sumy vo vzťahu k výške zmluvnejpokuty ako aj okolnostiam dané právneho vzťahu má súd za to, že priznanie zmluvnej pokuty bolo v
rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca si uplatnil trovy konania v celkovej výške 109,54 eura (23,50 eura súdny poplatok a 86,04 eura

trovy právneho zastúpenia), avšak pomer celkovej žalovanej sumy k sume, v akej bol žalobca úspešný
činí cca 16% úspechu k 84% neúspechu. Trovy by mu boli priznané iba v rozsahu dôvodne žalovateľnej
sumy (64,92 eura) a z tej by sa rozsah neúspechu ( 84%) musel odrátať. Takže trovy, najmä ohľadom
súdneho poplatku by znamenali zanedbateľnú sumu, ktorá by nedosahovala ani výšku, ktorá sa podľa
zákona o súdnych poplatkoch nevracia.

Väčší neúspech žalobcu bol podľa § 142 ods. 2 OSP jedným z dôvodov nepriznania trov konania

žalobcovi a to nielen ohľadom súdneho poplatku ale aj voči trovám právneho zastúpenia, ohľadom
ktorých súd konštatuje:

Ako je zo spisu a aj zo záhlavia tohto rozsudku zrejmé, žalobcom je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o.,
IČO: 45 535 108. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 6971/B je
zapísané, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť BL Consulting s.r.o. (od 16.112012).

Konateľmi žalobcu sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka.

Právnym zástupcom žalobcu je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862711, ktorej
spoločníkmi a konateľmi sú: JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka.

Procesnému súdu bolo oznámené, že osoby konateľov vo vyššie uvedených spoločnostiach sú tie isté,
teda totožné osoby.

Podľa § 12 zákona 586/2003 Z.z. v platnom znení:

(1) Advokát môže vykonávať advokáciu

a) samostatne,

b) v združení spolu s inými advokátmi,

c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,

d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo

e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa § 15 ods. (8) cit. zákona: Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa primerane použijú
ustanovenia § 18 až 29.

Podľa § 18 ods. (2): Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

(5) Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Vyššie uvedené zásady priamo korešpondujú s úpravou v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len

OSP), podľa ktorého:Podľa § 142 (1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri rozhodovaní o trovách konania sa na vyššie uvedené zásady prihliada bez ohľadu na to, či bol
účastník v konaní úspešný plne alebo čiastočne a prichádzala by do úvahy aplikácia odseku 2/ (aj tu
možno pomerne rozdeliť vniknuté trovy len vtedy, ak sa majú prisúdiť trovy vynaložené účelne).

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti

s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať

procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému

tvrdenému nároku.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle

článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za

účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však
nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci
plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy
nevyhnutné v rámci trov právnej pomoci.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné jednak po zistení, že sa

jedná o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia často iba identifikačné údaje žalovanej
strany, čísla faktúr a dlžné sumy a začiatok omeškania a pod. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou
činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

Žalobca i právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože personálne sú obsadení

tými istými osobami t.j. advokátmi JUDr. Petrom Štrpkom a JUDr. Davidom Soukeníkom - štatutárnymi
zástupcami právneho zástupcu žalobcu. Splnomocnenie na zastupovanie žalobcu spoločnosťou
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. je podpísaný prokuristom JUDr. Alexandrom Kasatkinom.

Preto, pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia, k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je

povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v
spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné
rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) 1/ na právnu
pomoc a 2/nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné

na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov

konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenieadvokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1

O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Okrem toho:

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom

styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej
praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s

dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. V tejto súvislosti možno súhlasiť aj s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu

normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a
morálneho charakteru konajúcich.

Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v mene a v prospech inej vlastnej spoločnosti
za účelom dosiahnutia pozitívneho výsledku (ako je to aj v prejednávanej veci), priznanie náhrady za

vykonané úkony by priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti a podľa názoru aj dobrým
mravom a preto, aj keby bola úspešnosť žalobcu v tomto konaní vyššia a patrila by mu prípadne
pomerná časť trov právneho zastúpenia, súd by žalobcovi tieto trovy z vyššie popísaných dôvodov a
úvah nepriznal.

Iný stav je u žalovanej, pretože: vedľajší účastník pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej,

ktorá bola ohľadom zmluvnej pokuty úspešná, prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom
tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu
trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1)
prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 26,56 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z
hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za
uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 2) vyjadrenie zo dňa 14.7.2012
v sume 26,56 + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 68,38 eura.
Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

v súdom stanovenej lehote.Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.